Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 30, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Obo/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201419
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Miničová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1010201419.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty Miničovej a členiek
JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v spore žalobkyne: I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX K. XXX, zastúpenej JUDr. Kamilom Bereseckým, advokátom so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra,
proti žalovanému: Mgr. Petrovi Zvarovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby
a.s. Nitra, Cabajská cesta 28, Nitra, IČO: 31 411 487, sídlo správcu Timravina 9, 811 02 Bratislava,

zastúpenému Zvara Advokáti s.r.o., Námestie SNP 1, 811 06 Bratislava, o vylúčenie vecí z konkurznej
podstaty, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. septembra 2016, č. k.
10Cbi/32/2010-441, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. septembra 2016, č. k.
10Cbi/32/2010-441 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom z 21.09.2016, č. k. 10Cbi/32/2010-441, žalobu
zamietol.Ďalejrozhodol,žežalovanýmánároknaplnúnáhradutrovkonaniapredsúdomprvejinštancie,
aj súdom odvolacieho konania, s tým, že žalobkyňa je povinná zaplatiť na účet Krajského súdu v
Bratislave náhradu svedočného V.. W. D..

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že predmetom konania je návrh žalobkyne

na vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra, a to
nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXXX, kat. územie Nitra, zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. 6933/2 o výmere 122 m2, a parc. č. 6934 o výmere 117 m2.

3. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zo dňa 28.06.2012 žalobe vyhovel a uložil žalovanému vylúčiť
zo súpisu majetku úpadcu predmetné nehnuteľnosti. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

náhradu trov konania vo výške 883,06 Eur. Na základe odvolania žalovaného Najvyšší súd SR svojim
uznesením zo dňa 26.02.2014, č. k. 2Obo/6/2013-326, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, že v prejednávanej
veci nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzí Fondom národného majetku SR (teraz MH
Manažment, a.s., Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava) a Vodohospodárskymi stavbami. Z čl. I bod
1 a 2 Dohody o vzájomnom započítaní vyplýva, že Vodohospodárske stavby stratili postavenie veriteľa

vo vzťahu k pohľadávke 11.801.460,- Sk, pričom novým veriteľom tejto pohľadávky sa stal FNM SR.
Nakoľko Vodohospodárske stavby nemali voči FNM SR v dohode uvedenú pohľadávku (veriteľom tejto
pohľadávky už bol bezodplatne FNM SR) podľa čl. I bod 4 nemohlo dôjsť k platnému započítaniu.
Predmetom dohody neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami, a
preto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok, ako i k zániku pohľadávky FNM SR v čl. I
bod 3 uvedenej dohody. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na § 364 Obchodného zákonníka a

§ 580 Občianskeho zákonníka s tým, že neurčitosť pohľadávky v zmluve o jej započítaní spôsobuje
absolútnuneplatnosťzmluvyozapočítanípodľa§37Občianskehozákonníka.Odvolacísúdkonštatoval,že žalobkyňa svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam doložila neplatnými zmluvami.
Ďalej odvolací súd uviedol, že v novom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie postupovať podľa § 157
O. s. p. pri posudzovaní právnej skutočnosti nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne k vylučovaným

nehnuteľnostiam podľa § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka.

4. Po vrátení veci krajský súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vykonal na
pojednávaní dňa 21.09.2016 dokazovanie na preukázanie vlastníckeho práva žalobkyne k vylučovaným
nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal na § 19 zákona č. 328/1991

Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom ku dňu vyhlásenia konkurzu (ďalej len „ZKV“); § 4 ods.
1, § 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálneho zákona; § 19a ods. 1 až 4 zákona č. 92/1991
Zb. o veľkej privatizácii (ďalej len „zákon o veľkej privatizácii“); § 39 a § 134 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka; § 470 ods. 1, 2 a § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“).

5. Podľa súdu prvej inštancie, je nesporné že predmetné nehnuteľnosti boli žalovaným zaradené do
súpisu konkurznej podstaty, sú jeho súčasťou doteraz a účinky konkurzu naďalej trvajú. Žalobkyňa
uplatnila svoj nárok v súlade s § 19 ods. 2 ZKV, pričom návrh na začatie konania podala včas.
6. Rovnako je podľa krajského súdu nesporné, že žalobkyňa svoje vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti zapísanej do konkurznej podstaty osvedčuje listom vlastníctva č. XXXX, je preto osobou

konkurzom dotknutou a k podaniu návrhu na vylúčenie veci zo súpisu oprávnenou. Je taktiež nesporné,
že úpadca nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od FNM SR na základe privatizačnej zmluvy, preto sa
na tento prevod vzťahuje okrem všeobecných predpisov aj špeciálny právny predpis, a to zákon o veľkej
privatizácii.

7. Krajský súd zdôraznil, že zákon o veľkej privatizácii ako osobitný právny predpis vzťahujúci sa
na privatizáciu majetku štátu, špecificky upravuje otázku neplatnosti právnych úkonov, vykonaných
v súvislosti s privatizovaným majetkom, a to nielen právnych úkonov medzi nadobúdateľom
privatizovaného majetku a treťou osobou, ale aj všetkých na ne nadväzujúcich právnych úkonov.
Zákonodarca s účinnosťou od 14.09.1995 zaviedol do Zákona o veľkej privatizácii § 19a, ktorý

postihuje právne úkony, vykonané v rozpore s predmetným ustanovením, absolútnou neplatnosťou. Ak
aj zákonodarca umožnil kupujúcim prevádzať majetok s predchádzajúcim súhlasom FNM SR, tak len s
rozväzovacoupodmienkou,ževprípade,akpredávajúciporušípovinnostiuloženéustanovením§19a,t.
j. nepoužije výnos z predaja privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči FNM SR, právne úkony
(prevod privatizovaného majetku), ako aj nadväzujúce právne úkony (akékoľvek ďalšie prevody) sú zo

zákona neplatné. Nakoľko k prevodu predmetnej nehnuteľnosti na právneho predchodcu žalobkyne
došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.10.2000, t. j. po zavedení novely § 19a zákona o veľkej
privatizácii (účinná od 14.09.1995), na platnosť prevodu sa podľa krajského súdu vyžadovalo splnenie
oboch podmienok stanovených v § 19a ods. 2 a 3 zákona o veľkej privatizácii, v opačnom prípade sú
úkony nadobúdateľa a na ne nadväzujúce úkony týkajúce sa prevodu privatizovaných nehnuteľností

neplatné. Porušenie citovaných podmienok má za následok absolútnu neplatnosť právnych úkonov,
týkajúcich sa prevodu privatizovaného majetku.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe zmluvy č. 48/92 zo dňa 27.07.1992 došlo k prevodu
vlastníckeho práva k veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia alebo vzhľadom

na svoju povahu majú slúžiť k prevádzkovaniu časti podniku z FNM SR na Vodohospodárske stavby
a.s., a to v súlade so zákonom č. 91/1992 Zb. Písomnou žiadosťou o vyslovenie súhlasu na odpredaj
časti majetku zo dňa 28.07.2000 žiadali Vodohospodárske stavby a. s. Nitra FNM SR o súhlas s
odpredajom nehnuteľností, okrem iného aj tých. ktoré sú predmetom sporu. Žiadosť spracovala sekcia
sledovania pohľadávok FNM SR a bola predložená výkonnému výboru spolu s návrhom uznesenia

a kartou žiadateľa. V karte žiadateľa sa uvádza, že „vzhľadom k tomu, že situácia dospela až do
štádia, že v súčasnosti hrozí zahájenie exekúcií takmer na celý majetok kupujúceho, treba privítať
snahu PKB a.s. pobočka Nitra ako majoritného záložného veriteľa postupovať spoločne s FNM SR.
Ak budeme vychádzať z hodnoty tohto majetku podľa znaleckých posudkov je v súčasnosti založený
v prospech PKB majetok vo výške 40,7 mil. Sk a v prospech FNM SR majetok vo výške 4,8 mil. Sk.

Za predpokladu, že pri predaji majetku budú výnosy z predaja nehnuteľností rozdelené medzi oboch
veriteľov minimálne v pomere hodnoty záložných práv, doporučujem výkonnému výboru schváliť žiadosť
kupujúcehopodľapriloženéhonávrhuuznesenia.Listomzodňa31.08.2000FNMSRnazákladežiadosti
Vodohospodárske stavby a.s, so sídlom v Nitre zo dňa 31.07.2000 a v súlade s uznesením Výkonnéhovýboru FNM č. 16/35/00 zo dňa 22.08.2000 udelil súhlas na uvoľnenie záložného práva a odpredaj
nehnuteľného majetku podľa zoznamu špecifikovaného v súhlase za podmienky, že výnos z tohto
predaja-podľapredloženýchznaleckýchposudkovohodnotenývovýške4,8mil.Sk-použijekupujúcina

úhradusvojichzáväzkovvočiFNMSR.Dňa12.10.2000uzatvorilúpadcaakopredávajúciskupujúcimiC.
H. s manželkou V. a V.. W. W. s manželkou N. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod predmetných
nehnuteľností. Dňa 16.07.2001 uzatvorili C. H. s manželkou a V.. W. W. s manželkou ako predávajúci s
V.. Q. S. s manželkou I. ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorou boli prevedené predmetné nehnuteľnosti.
Darovacou zmluvou zo dňa 23.11.2004 spísanou vo forme notárskej zápisnice N 128/2004 notárkou

JUDr. Zuzanou Matejovovou, so sídlom v Nitre boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na žalobkyňu.
Úpadca na základe udeleného súhlasu predal nehnuteľnosti nielen právnym predchodcom žalobkyne,
ale aj ďalším subjektom, jedným z nich bola spoločnosť Kovospol Nitra spol. s r.o. Spoločnosti Kovospol
Nitra, spol. s r.o. úpadca predal nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 21.02.2001, za kúpnu cenu vo
výške 11.801.460,- Sk. Z tohto predaja úpadca evidoval voči spoločnosti Kovospol Nitra, spol. s r.o.
pohľadávku vo výške dojednanej ceny, t. j. v sume 11.801.460,-Sk.

9. V ostatnej časti napadnutého rozhodnutia krajský súd poukázal na výpovede svedkov V.. Q. S.,
V.. W. D. a V.. C. Q.. Krajský súd zdôraznil, že je povinný vychádzať zo záväzného právneho názoru
odvolacieho súdu do tej miery, že tento právny názor súdu jedine a výhradne je určujúci pre rozhodnutie
vo veci. Prvoinštančný súd sa pridržiaval právnych záverov odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že v

prejednávanejvecinedošlokplatnémuzapočítaniupohľadávokmedziFondomnárodnéhomajetkuSRa
Vodohospodárskymi stavbami. Z čl. I bod 1 a 2 Dohody o vzájomnom započítaní aj podľa krajského súdu
vyplýva, že Vodohospodárske stavby stratili postavenie veriteľa vo vzťahu k pohľadávke 11.801.460,-
Sk, pričom novým veriteľom tejto pohľadávky sa stal FNM SR. Nakoľko Vodohospodárske stavby nemali
voči FNM SR v dohode uvedenú pohľadávku (veriteľom tejto pohľadávky už bol bezodplatne FNM SR),

podľačl.Ibod4nemohlodôjsťkplatnémuzapočítaniu.Predmetomdohodynebolivzájomnépohľadávky
rnedzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami, a preto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok,
ako i k zániku pohľadávky FNM SR v čl. I bod 3 uvedenej dohody. Neurčitosť pohľadávky v zmluve o
jej započítaní spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o započítaní podľa § 37 Občianskeho zákonníka
Naviac pohľadávka započítavaná fondom, t. j. 24.954.000.-Sk a príslušenstvo nie je určitá. Preto úpadca

postupoval pri predaji privatizovaných nehnuteľností v rozpore s § 19a zákona o veľkej privatizácii,
nakoľko získanými prostriedkami prednostne neuhradil svoj záväzok voči fondu. Krajský súd dodal, že
Najvyšší súd SR ďalej jednoznačne skonštatoval, že zo znenia kúpnej zmluvy z 12.10.2000 (t. j. kúpna
zmluva medzi Vodohosp. stavbami a C. H.) vyplýva, že kúpna cena 4.458.600,- Sk a 85.060,- Sk nebola
v zmysle prísľubu obsiahnutého v písomnej žiadosti úpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti

majetku, ako aj podľa § 19a zákona o veľkej privatizácii, poukázaná na účet fondu, ale na účet súdnej
exekútorky. Úpadca preukazoval splnenie svojej povinnosti (prednostná úhrada súm 6.866.021,- Sk a
4.800.000,- Sk), v prospech fondu dohodou zo dňa 21.02.2001. Súd prvej inštancie preto rovnako ako
odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa svoje vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam
doložila neplatnými zmluvami. Krajský súd dodal, že zamietol návrh žalobkyne na vypočutie svedkov N..

J. D., V.. C. Q., V.. C. R., V.. I. Homolu, nakoľko ich vypočutie, vzhľadom na právny názor odvolacieho
súdu by bolo bezpredmetné. Krajský súd rovnako zamietol aj návrh žalobkyne na pripojenie súdnych
spisov Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11Cbi/23/2000 a 17Cbi/23/2000, nakoľko s prejednávanou
vecou nesúvisia.

10. Súd prvej inštancie sa na základe právneho názoru odvolacieho súdu zameral na preukázanie
vlastníckeho práva žalobkyne k vylučovaným nehnuteľnostiam podľa § 134 a nasl. Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalobkyňa nedoložila svoje vlastnícke právo platnými kúpno-predajnými zmluvami.
Krajský súd zdôraznil, že funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec
dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa

platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“.
11. Krajský súd dospel k záveru, že ani jeden nadobúdateľ nehnuteľností nebol dobromyseľný a nebola
naplnená nerušená a plynulá držba po dobu 10 rokov. Princíp dobrej viery vo všeobecností chráni
účastníkov súkromnoprávnych vzťahov a predstavuje jeden z prejavov ústavného princípu právnej
istoty. Podľa § 134 Občianskeho zákonníka sa do vydržacej doby počíta aj oprávnená držba právneho

predchodcu vydržiteľa. Pokiaľ bezprostredný predchodca nebol oprávneným držiteľom, nemôže si
oprávnený držiteľ započítať dobu oprávnenej držby vzdialenejšieho predchodcu.12. Pri hodnotení dobrej viery je podľa krajského súdu potrebné vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej
opatrnosti, ktorú možno od neho požadovať podľa okolnosti a povahy daného prípadu, nemal, resp.
mohol mať počas celej vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli
uňho vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec podľa práva patrí. Už pri prvom predaji predmetných
nehnuteľností zo strany Vodohospodárskych stavieb, a.s. kupujúcim - C. H. s manželkou a V.. W. W.
s manželkou si v kúpnej zmluve zo dňa 12.10.2000 v bode III. dohodli, že kúpna cena bude vyplatená
na účet súdnej exekútorky, čo je v rozpore s § 19a ods. 3 zákona o veľkej privatizácii. Podľa tohto

ustanovenia po vydaní súhlasu fondu nadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť takto
získané prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu. Spôsob platby musel vyvolať
u nadobúdateľa majetku pochybnosti o správnosti takejto úhrady. Kupujúci preto podľa krajského súdu
neboli dobromyseľní. Pokiaľ ide o následný predaj V.. Q. Dvoranovi dňa 23.11.2004, v zmysle jeho
výpovede bol predsedom predstavenstva úpadcu a vedel o celom procese predaja nehnuteľností,
počnúc dohodou s fondom o započítaní a spôsobe platby. Preto si musel byť vedomý, že môže ísť o

porušenie zákona. Ani on nebol dobromyseľný držiteľ. Pokiaľ ide o darovaciu zmluvu zo dňa 23.11.2004,
ktorou boli predmetné nehnuteľností darované Ing. Dvoranom žalobkyni, nebola splnená 10 ročná lehota
dobromyseľného užívania nehnuteľností. Z vyššie uvedeného podľa krajského súdu vyplýva, že úpadca
porušilzmluvnéazákonnépovinnostispojenéspredajompodniku,očom nadobúdateliamalivedomosť,
a preto držba a užívanie predmetných nehnuteľností nebolo dobromyseľné a nemohli nadobudnúť ani

vlastnícke právo vydržaním.

13. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu. O
trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 C. s. p. podľa úspechu v
konaní tak, že žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, aj

súdom odvolacieho konania.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa s poukazom na § 365 ods. 1 písm.
b/, e/, h/ C. s. p. a podľa § 389 ods. 1 písmeno b/, c/ C. s. p. v spojení s § 391 ods. 1 C. s. p. žalobkyňa
žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

15. Žalobkyňa uviedla, že v predmetnej veci už raz bolo vydané rozhodnutie v jej prospech, ktoré
rozhodnutie bolo na základe odvolania žalovaného zrušené. Následne bolo vytýčené pojednávanie,
ktoré bolo na základe žiadosti žalobkyne odročené do právoplatného skončenia veci vedenej na
Najvyššom súde SR pod sp. zn. 2ObdoV/1/2014, ktoré konanie sa týka skutkovo a právne totožnej veci

vedenej na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9Cbi/28/2010. V zmysle rozhodnutia dovolacieho súdu,
bol žalovaný zaviazaný právoplatne vylúčiť vec zo súpisu konkurznej podstaty. Žalobkyňa poukázala
na str. 7 rozsudku dovolacieho súdu, kde sa uvádza, že žalovaný uzavrel s tretími osobami kúpne
zmluvy, a to v počte 11 zmlúv. Takto rodičia žalobkyne od pôvodných kupujúcich odkúpili nehnuteľnosti
tvoriace predmet tohto sporu a následne ich darovacou zmluvou previedli na žalobkyňu. V rozhodnutí

dovolacieho súdu, sa ďalej uvádza, že neplatnosť zmluvy má byť výnimkou, nie zásadou. Poukazuje
sa tiež na judikatúru ústavného súdu v súvislosti s prílišným právnym formalizmom vo výklade platných
právnych predpisov a zmlúv. Základným princípom výkladu zmlúv je preto priorita výkladu, ktorý nevedie
k neplatnosti zmluvy pred výkladom, ktorý k neplatnosti zmluvy vedie.

16. Ďalej sa podľa žalobkyne v rozhodnutí dovolacieho súdu poukazuje na to, že „žalobca žiadnym
spôsobom nepochybil, splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy i zákona a takto v dobrej viere
kúpené nehnuteľnosti následne desať rokov užíval.“ Dovolací súd zdôraznil, že vychádzajúc z ustálenej
judikatúry ústavného súdu, kedy bola stanovená povinnosť pre všeobecné súdy zohľadňovať špecifické
okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby bolo dosiahnuté spravodlivé

riešenie veci t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany
nespôsobilo výraznú nespravodlivosť druhej procesnej strane.

17. Žalobkyňa v odvolaní ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie jej návrhy na vypočutie svedkov
JUDr. Edity Šupovej - súdnej exekútorky, V.. C. Q., V.. C. R. a V.. W. R., zamietol. Rovnako ako

pripojenie spisov pod sp. zn. 11Cbi/23/2000 a 17Cbi/23/2000. Žalobkyňa má za to, že nevykonaním
ňou navrhovaných dôkazov, jej súd prvej inštancie znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Nevykonanietýchto dôkazov, malo podľa žalobkyne za následok nesprávne rozhodnutie s tým, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho posúdenia veci.

18. Na záver odvolania žalobkyňa opätovne zdôraznila, že nehnuteľnosti nadobudla v dobrej viere ako
svoje vlastné. O žiadnej právnej vade nikdy nevedela. To, že jej právni predchodcovia platili kúpnu
cenu na účet súdnej exekútorky, taktiež nevedela. V konečnom dôsledku sa žalobkyňa domnieva, že
pokiaľ v konaní bola vedená exekúcia na majetok Vodohospodárskych stavieb a.s., ani kupujúci nemali
inú možnosť úhrady kúpnej ceny, ako na účet súdnej exekútorky. Spolu s jej právnymi predchodcami,

nehnuteľnosti v dobrej viere ako svoje vlastné užívala viac ako desať rokov. Objektívne preto u nej
nevznikli pochybnosti o vlastníctve k týmto veciam, a to ani potom, ako jej bola doručená výzva zo strany
Krajského súdu v Bratislave, na podanie žaloby.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil. Žalovaný uviedol, že ťažisko odvolania

žalobkyne spočíva v odvolaní sa na rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 28.04.2016, sp. zn.
2ObdoV/1/2014. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
27.10.2016, č. k. II. ÚS 796/2016-19, ktorým uznesením ústavný súd sťažnosti žalovaného vyhovel a
prijal sťažnosť na ďalšie konanie a odložil vykonateľnosť rozsudku dovolacieho súdu.

20. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie žalobkyne o tom, že v konaní sp. zn. 9Cbi/28/2010 a v tomto
konaní sa jedná o totožný skutkový a právny stav, nie je pravdivé. Dodal, že skutkové okolnosti pri
uzatváraní kúpnej zmluvy posudzovanej v konaní sp. zn. 9Cbi/28/2010 a dôvod neplatnosti kúpnej
zmluvy ako nadobúdacieho titulu žalobcov, boli iné ako skutkové okolnosti uzatvárania kúpnej zmluvy
posudzované v tomto konaní. Skutkové okolnosti boli odlišné v tom, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy

posudzovanej v konaní sp. zn. 9Cbi/28/2010, došlo pred udelením súhlasu Fondu národného majetku
Slovenskej republiky, čo je prvou podmienkou, ktorej nedodržanie priamo zakladá absolútnu neplatnosť
právneho úkonu podľa §19a zákona o veľkej privatizácii. Nakoľko odvolací súd založil svoj zmeňujúci
rozsudok zo dňa 26.02.2015, sp. zn. 4Obo/65/2012, na porušení prvej podmienky § 19a zákona o veľkej
privatizácii, ostatnými námietkami žalovaného, ktoré sú predmetom posúdenia aj v tomto konaní, sa už

nezaoberal.

21. Podľa žalovaného, v podanom odvolaní žalobca zdôrazňuje zásadu prednosti platnosti zmluvy
pred jej neplatnosťou a odmietnutie prílišného formalizmu vo výklade právnych predpisov v judikatúre
ústavného súdu. S uvedenou zásadou súhlasí aj žalovaný, túto zásadu však nie je možné aplikovať

na dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy v prejednávanej veci. Dodal, že neplatnosť kúpnej zmluvy v
prejednávanej veci nespôsobuje nejasná formulácia, ani neurčitosť predmetu zmluvy. Kúpna zmluva,
ktorúuzatvoriliV..W.W.smanželkouaC.H.smanželkou,jeurčitáazrozumiteľná.Absolútnuneplatnosť
kúpnej zmluvy založili v zmluve dohodnuté podmienky o zaplatení kúpnej ceny, ktoré sú v priamom
rozpore s § 19a zákona o veľkej privatizácii a ktoré viedli k porušeniu tohto zákona.

22. K odvolacej námietke o zamietnutí vypočutia žalobkyňou uvedených svedkov, žalovaný uviedol, že
opakované vypočutie svedkov by do objasnenia okolností nadobúdania majetku úpadcu nepriniesli nové
informácie, ktoré by „prelomili“ váhu už vykonaných dôkazov. Z listinných dôkazov podľa žalovaného
jednoznačne vyplýva, že uzatváranie kúpnych zmlúv, vrátane v tomto konaní posudzovanej kúpnej

zmluvy, bolo v rozpore so žiadosťou o udelenie súhlasu k prevodu majetku úpadcu zo dňa 28.07.2000.
Nebol predložený jediný dôkaz o tom, že by fond vedel o uzatváraní konkrétnych kúpnych zmlúv s
konkrétnymi podmienkami úhrady kúpnej ceny.

23. Na rozdiel od odporovacích žalôb, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia, žalovaný poukázal na

rozsudok v súvisiacej veci žalobcov V.. W. W. s manželkou a C. H. s manželkou. V poradí druhým
rozsudkom zo dňa 08.03.2016, č. k. 8Cbi/27/2010-442, Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.
Krajský súd kúpnu zmluvu, ktorou žalobcovia nadobudli aj tie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania, označil za neplatnú. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom rozhodol prihliadnuc na
záväznýprávnynázorodvolaciehosúduvyslovenývuznesenízodňa27.08.2015,sp.zn.2Obo/43/2013.

Žalovaný dodal, že uvedený rozsudok nie je právoplatný, pretože žalobcovia podali odvolanie, ktoré je
vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Obo/20/2016.24. Žalovaný ďalej v podanom vyjadrení zdôraznil, že dôkazy, ktoré súd vykonal, sú dostatočným
podkladom na to, aby súd dospel k záverom, ktoré rešpektujúc právne predpisy sú správne, spravodlivé
a zákonné. Tvrdenie žalobkyne, že spolu s právnymi predchodcami užívala v dobrej viere kúpené

nehnuteľnosti viac ako desať rokov, nie je podľa žalovaného pravdivé. Kupujúci V.. W. W. s manželkou a
C. H. s manželkou uzatvorili kúpnu zmluvu 12.10.2000. Výzva súdu na podanie vylučovacej žaloby bola
žalobkyni doručená 08.07.2010, t. j. pred uplynutím doby 10 rokov užívania sporných nehnuteľností.
Kupujúci v prvom rade, ani V.. Q. S. ako kupujúci v druhom rade, podľa žalovaného objektívne neboli
dobromyseľní. Ak mali kupujúci vedomosť o tom, že bol daný súhlas fondu na odpredaj nehnuteľností,

žalovaný má za to, že museli mať vedomosť aj o ustanovení § 19a zákona o veľkej privatizácii, ktoré
prevod majetku a jeho podmienky upravuje.

25. Tvrdenie o zaplatení kúpnej ceny prednostne na úhradu záväzkov úpadcu voči fondu započítaním
na základe Dohody o započítaní, je podľa žalovaného potrebné aj bez akejkoľvek ďalšej výhrady k
samotnému započítaniu ako čisto účelové, odmietnuť. Kupujúci v prvom rade v čase uzatvorenia kúpnej

zmluvy nemohli vedieť, že o štyri mesiace neskôr úpadca uzatvorí Dohodu o započítaní, navyše neplatný
právny úkon nie je možné konvalidovať následným iným právnym úkonom. Dobromyseľnosť žalobkyne
ako blízkej osoby V.. Q. S., je podľa žalovaného v tejto veci právne irelevantná, nakoľko je preukázané,
že V.. Q. S. pri uzatváraní kúpnych zmlúv konal v rozpore so zákonom o veľkej privatizácii.

26. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného a uviedla, že samotná okolnosť, že Ústavný
súd Slovenskej republiky prijal sťažnosť a odložil vykonateľnosť rozsudku dovolacieho súdu sp. zn.
2ObdoV/1/2014, nemá za následok neplatnosť tohto rozhodnutia. Tento rozsudok je právoplatný. Ak
by žalovaný túto skutočnosť považoval za tak vážnu, potom by zrejme bol podľa žalobkyne navrhol
prerušiť konanie sp. zn. 10Cbi/32/2010 do právoplatného skončenia konania sp. zn. II. ÚS 796/2016,

takýto postup však nezvolil.

27. Odlišnosť skutkových okolností v konaní sp. zn. 10Cbi/32/2010 a 9Cbi/28/2010 vidí žalovaný v tom,
že v konaní sp. zn. 9Cbi/28/2010 došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy pred udelením súhlasu FNM SR.
Žalobkyňa poukázala na tú okolnosť, že pokiaľ v konaní 9Cbi/28/2010 žalovaný namietal ohľadne tejto

zmluvy rozpor so zákonom v tom, že súhlas FNM SR mal byť daný pred uzavretím zmluvy a takto
sa nestalo, v prejednávanej veci bol daný súhlas FNM SR pred uzavretím zmluvy. Týmto žalobkyňa
chcela poukázať na to, že v prejednávanej veci je skutkový stav ešte jednoduchší ako vo veci sp. zn.
9Cbi/28/2010.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) [§ 470 ods. 1, 4 zákona
č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)],pozistení,žeodvolaniebolopodanévčas
(§ 362 ods. 1 C. s. p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým
stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 C. s. p.), prejednal odvolanie a dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť.

29. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. (ďalej len ZKV) majetok
podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu.

30. Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patri do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty
s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré
spochybňujú zaradenie vecí do súpisu.

31. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom

podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas,
predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene (§ 19 ods. 2 ZKV).

32. Predmetom odvolacieho konania je právo žalobkyne na vylúčenie nehnuteľností špecifikovaných v
žalobe zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby, a.s. Nitra.

33. Žaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je procesnou žalobou, ktorou sa tretia osoba, tzv.
vylučovateľ domáha ochrany svojho práva, do ktorého sa konkurzom zasiahlo. Osoba, ktorá sa domáha
vylúčenia veci zo súpisu majetku konkurznej podstaty musí preukázať nielen to, že vec nemala byť dosúpisu zaradená, ale i to, že právo, ktoré vylučuje zaradenie veci do súpisu majetku konkurznej podstaty,
svedčí jej.

34. Súd prvej inštancie zistil, že na základe zmluvy č.48/92 zo dňa 27.7.1992 došlo k prevodu
vlastníckeho práva k veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia alebo vzhľadom
na svoju povahu majú slúžiť k prevádzkovaniu časti podniku z FNM SR na Vodohospodárske stavby
a.s., a to v súlade so zákonom č.92/1991 Zb.

35. Písomnou žiadosťou o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku zo dňa 28.07.2000 požiadali
Vodohospodárske stavby FNM SR o súhlas s odpredajom nehnuteľností, okrem iného aj tých, ktoré sú
predmetom sporu.

36. Listom zo dňa 31.08.2000 FNM na základe žiadosti Vodohospodárskych stavieb a.s. Nitra a v
súlade s uznesením Výkonného výboru FNM č.16/35/00 zo dňa 22.08.2000 udelil súhlas na uvoľnenie

záložného práva a odpredaj nehnuteľného majetku podľa zoznamu špecifikovaného v súhlase za
podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených znaleckých posudkov ohodnotený vo výške
4,8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR.

37. Dňa 12.10.2000 uzatvorili Vodohospodárske stavby a.s. Nitra ako predávajúci s kupujúcimi C.

H. s manželkou V. a V.. W. W. s manželkou N. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
predmetných nehnuteľností. Dňa 16.07.2001 uzatvorili C. H. s manželkou a V.. W. W. s manželkou ako
predávajúci s V.. Q. Dvoranom s manželkou I. ako kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorou boli prevedené
predmetnénehnuteľnosti.Darovacouzmluvouzodňa23.11.2004spísanouvoformenotárskejzápisnice
N 128/2004 notárkou JUDr. Zuzanou Matejovovou, so sídlom v Nitre boli predmetné nehnuteľnosti

prevedené na žalobkyňu.

38. Súd prvej inštancie pri posudzovaní vlastníckeho práva žalobkyne správne vychádzal z ust. § 19a
zák.č.92/1992 Zb., keďže úpadca nadobudol nehnuteľnosti na základe privatizačnej zmluvy, preto bolo
potrebné aplikovať špeciálny právny predpis zákon č. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii.

39. Dospel tiež k správnemu záveru, že v zmysle § 19a ods.2 zák. č. 92/1991 Zb. podmienkou k
platnému prevodu sprivatizovaného majetku na tretie osoby je súhlas FNM SR, ktorý tento udelil
dňa 31.8.2000. Druhou podmienkou k platnosti prevodu privatizovaných nehnuteľností bolo použitie
takto získaných finančných prostriedkov prednostne na úhradu záväzkov nadobúdateľa voči fondu.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto podmienka splnená nebola, nakoľko vychádzajúc z
predchádzajúceho zrušovacieho rozhodnutia odvolacieho súdu v danej veci skonštatoval, že dohodou o
vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretou medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra
ktorú žalobkyňa predložila za účelom úhrady záväzku voči FNM SR, nedošlo k platnému započítaniu
pohľadávok medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi stavbami

a.s. Nitra.

40. Na základe uvedeného, nakoľko podmienky platného prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu
neboli splnené, konštatoval, že nebola dodržaná zákonná 10 ročná vydržacia lehota, keďže
predchodcovia žalobkyne v držbe neboli dobromyselní.

41. Proti rozsudku žalobkyňa namieta, že v skutkovo totožnej veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodnutím sp. zn. 2ObdoV/1/2014, ktorým žalovaný bol zaviazaný právoplatne vylúčiť vec
zo súpisu konkurznej podstaty. Na pojednávaní konanom dňa 21.9.2016 žalobkyňa zotrvala na návrhu
na vypočutí svedkov JUDr. Edity Šupovej súdnej exekútorky, V.. C. Q., V.. C. R. a V.. I. Homolu a zároveň

požadovala pripojiť spisy sp. zn. 11Cbi/23/2000 a 17Cbi/23/2000, ktorému návrhu súd prvej inštancie
nevyhovel, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Nakoniec namietla,
že predmetné nehnuteľnosti nadobudla v dobrej viere a o žiadnej právnej vade nikdy nevedela, ako i
skutočnosti, že jej právni predchodcovia platili kúpnu cenu na účet súdnej exekútorky taktiež nevedela.

42. K odvolaniu žalobkyne odvolací súd uvádza, že rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 28. apríla 2016, č. k. 2ObdoV/1/2014, na ktorý žalobkyňa poukazovala v odvolacom konaní bol
nálezom ÚS SR sp. zn. II ÚS/796/2016-65 z 22. júna 2017 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze okrem iného vyslovil, že právomoc všeobecných súdovvykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenia zákona fakticky
„novelizovať“. Išlo by o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že
právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie

teda súdom.

43. Podľa odvolacieho súdu nie je dôvodné ani tvrdenie žalobkyne, že nevykonaním navrhovaných
dôkazov bolo upreté jej právo na spravodlivý proces.

44. Podľa § 185 ods.1 C. s. p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

45. V zmysle citovaného ustanovenia C. s. p. je súd subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako
bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané a ktoré dôkazy vykoná.
46. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania, keď jej návrh na vypočutie
svedkov považoval so zreteľom na zistený skutkový stav bezpredmetný a návrhu na pripojenie spisov

nevyhovel z dôvodu, že s vecou nesúvisia, s ktorým záverom sa stotožnil aj odvolací súd.

47. Keďže rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná prináleží súdu, zamietnutím návrhu
žalobkyne na doplnenie dokazovania jej nebolo upreté právo na spravodlivý proces.

48. V ostatnom žalobkyňa namietala, že predmetné nehnuteľnosti nadobudla v dobrej viere, o právnej
vade, ako i skutočnosti, že právni predchodcovia platili kúpnu cenu na účet súdnej exekútorky nevedela.
Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ ide o darovaciu zmluvu zo dňa 23.11.2004, ktorou boli
predmetné nehnuteľnosti darované V.. S. žalobkyni nebola splnená 10 ročná lehota dobromyseľného
užívania nehnuteľnosti.

49. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS
549/2015-33 zo dňa 16. marca 2016, v zmysle ktorého aj keď Občiansky zákonník explicitne neupravuje
všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe
dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia

vlastníckeho práva prevodcu (dominum auctoris) povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného
súdu v riešení otázky „nemo plus hiris“ (I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej
reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý - jej
druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej

evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci [kataster nehnuteľností, súd
a pod.].

50. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,

pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom
prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho
právneho štátu (porovnaj aj R 14/2009). Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva
sa tak všeobecné súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou.
51. Obdobnou problematikou sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky (napr. III. ÚS 415/15 op.)

a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS 247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru
s jasným záverom o originárnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným
nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr
posúdený hoci aj absolútne neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento originárny spôsob

nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné
dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba
bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu právu. Ústavný súd sa domnieva, že
toto pravidlo možno použiť aj pre riešenie skutkovo podobných prípadov na území Slovenska, lebo nám
dáva rozumný zmysel na usporiadanie celej matérie, pri rovnakom právnom základe (č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v platnom znení).

52. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nadobudnutie vlastníctva žalobkyňou posudzoval len na
základe vydržania, čím vec nesprávne právne posúdil, z ktorého dôvodu nedostatočne zistil skutkovýstav, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v
Bratislave podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

53. Podľa § 391 ods. 2 C. s. p. je pre súd, ktorému sa vec vracia na ďalšie konanie právny názor
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky záväzný.

54. Podľa § 396 ods. 3 C. s. p., o náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

55. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné

dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana
nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca
alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).Dovolanie je podľa § 421 C. s. p.
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení

sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej
praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§
421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie podľa
§ 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje

desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu
o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a
výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422
ods. 1 C. s. p.) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň

podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia
nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 424 C. s. p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak
do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s

ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods. 2 C.
s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C. s. p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľuvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C. s. p. možno
odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod
nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred
odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania (§ 435 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie.