Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113010203
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2113010203.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovanej F. X., nar. XX.X.XXXX v S.,
a obžalovanej P. M., nar. XX.X.XXXX v Q., pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby
peňazí a cenných papierov formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 270 ods. 2 Trestného zákona,
o odvolaní obžalovanej P. M., nar. XX.X.XXXX v Q., proti rozsudku Okresného súdu Trnava sp.zn.

6T/10/2013 zo dňa 26.5.2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.januára 2018 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovanej P. M., nar. XX.X.XXXX v Q., z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn. 6T/10/2013 zo dňa 26.5.2015 boli obžalované F. X. a P. M.
uznanézavinnézozločinufalšovania,pozmeňovaniaaneoprávnenejvýrobypeňazíacennýchpapierov
formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 270 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 24. mája 2012 v čase približne o 24.00 hod v Trnave na ul. Botanickej č. 2 v bare T-club po
vzájomnej dohode dali do obehu ako pravú, falošnú bankovku v nominálnej hodnote 100,- Eur, sériové
číslo: S058421032458 a to tým spôsobom, že bankovku si zaobstarala v nezistenom čase a mieste
P. M. a dala ju F. X. s tým, aby jej kúpila cigarety a výdavok jej má vrátiť, pričom keď F. X. objednala
cigarety a pol deci čerešňovice a zaplatila falošnou bankovkou, čašníčka O. F. už na dotyk zistila, že

bankovka je falošná a spýtala sa F. X., či má zavolať políciu, načo sa táto rozbehla z baru von a nasadla
do vozidla s ktorým prišli spoločne s P. M. a potom následne F. X. vrátila späť do baru a od čašníčky
chcela naspäť tú bankovku, ktorá jej ju však nevydala, preto F. X. nasadla do vozidla k P. M. a odišli
na neznáme miesto, bankovka bola zistená a následne bol falzifikát zaslaný na expertízne skúmanie
do Národnej banky Slovenska, kde na základe vypracovaného posudku č.p. NCC-2012/1826 zo dňa
19.06.2012 bolo zistené, že sa jedná o falzifikát stupňa nebezpečnosti „5“ - nepodarený falzifikát.

Za tento trestný čin okresný súd uložil :

obžalovanej F. X.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného

zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona jej podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a zároveň
uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanovil skúšobnú dobu na 5 (päť)
rokov a zároveň podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona jej uložil obmedzenie spočívajúce

v zákaze v stretávaní sa so spoluobžalovanou P. M..obžalovanej P. M.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného

zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, trest odňatia slobody na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona jej podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody a zároveň
uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu ustanovil skúšobnú dobu na 4 (štyri)

roky a zároveň podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona jej uložil obmedzenie spočívajúce
v zákaze v stretávaní sa so spoluobžalovanou F. X..

Okresný súd rozsudok odôvodnil v rozsahu č.l. 203-207 spisu.

Z odôvodnenia uvedeného v rozsudku vyplýva, že spáchanie žalovaného trestného činu obžalovaným

je preukázané predovšetkým výpoveďami svedkov O. F., U. M., D. O., odborným posudkom Národnej
banky Slovenska, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi, ale hlavne samotným konaním a výpoveďami
obžalovaných. Okresný súd dospel k záveru, že obžalovaná P. M. v nezistenom čase a mieste dala
falošnú bankovku v nominálnej hodnote 100,- eur spoluobžalovanej F. X. za účelom nákupu cigariet a
alkoholu.

Okresný súd neuveril tvrdeniu obžalovanej P. M., že predmetnú bankovku našla spoluobžalovaná F.
X. a to hlavne z toho dôvodu, že v prípravnom konaní si nepamätala ani miesto, ani čas nálezu
100 eurovej bankovku a až následne v konaní pred súdom si spomenula, kde túto našla, pričom
tento rozpor nevedela rozumne zdôvodniť. Takýto model správania sa nie je u človeka bežný, práve

naopak, človek si dlhodobo pamätá nález každej bankovky, ktorú nájde. Na druhej strane, súd neuveril
ani obžalovanej F. X., ktorá uviedla, že o falošnej bankovke nevedela a že sa nechala oklamať
spoluobžalovanou P. M.. Predmetná falošná bankovka je v zmysle odborného vyjadrenia so stupňom
kvality: „5“ - nepodareným falzifikátom a je možné ju jednoducho vyrobiť viacfarebnou bezkontaktnou
tlačou. Predmetný falzifikát svojim vzhľadom síce môže za nepriaznivých podmienok pre prijímateľa

zameniteľný za pravú bankovku, avšak takéto okolnosti v danom prípade nenastali.

Okresný súd v zmysle § 119 Trestného poriadku v danom prípade smeroval aj otázky súvisiace s
viditeľnosťou (judikát R 3/1991), ktoré nepotvrdili, že by falošnú bankovku nemohla rozpoznať.

Ďalej poukázal na výpoveď svedkyne O. F., ktorá už pri prebratí samotnej bankovky zistila, že sa jedná
o falzifikát, ako aj na výpoveď svedka U. M., ktorý uviedol, že už na prvý pohľad bolo vidieť, že je
bankovka falošná. Podľa názoru súdu I. stupňal skutok spáchali obe obžalo-vané spoločne poukazujúc
na správanie samotných obžalovaných pri platení falošnou bankovkou. V prípade, že nemali vedomosť
o tom, že predmetná bankovka je falzifikát, prečo netrvali na tom, aby bola zavolaná polícia? Práve

naopak, z miesta kde platili touto bankovkou odišli, bez riadneho vysvetlenia, hoci si boli vedomé, že za
túto bankovku dostali tovar. V prípade, že by aj bankovka mala byť nájdená obžalovanou F. X., tak ako
uvádza spoluobžalovaná P. M. bolo ich povinnosťou zavolať políciu, alebo aspoň predmetnú bankovku
odovzdať na polícií, aby sa tak nedopustili prečinu zatajenia veci spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 236
ods. 1 Trestného zákona. Súd taktiež neuveril výpovedi svedka S. X. a pri rozhodovaní o predmetnom

skutku ani k jeho svedeckej výpovedi neprihliadol a to vzhľadom, že sa jedná o nedôveryhodnú osobu,
ktorý v danom období nežil usporiadaným životom, bol pod vplyvom alkoholu, bol užívateľom drog a bol
podľa jeho vyjadrení aj za drogovú trestnú činnosť súdne trestaný, navyše obžalovaná P. M. uviedla,
že nikdy tohto svedka nevidela.

Pri ukladaní trestu vychádzal okresný súd zo zásady proporcionálnosti trestu, zohľadnil prvok represie
a prvok individuálnej a generálnej prevencie a dbal na to, aby trest vyjadroval aj morálne odsúdenie
páchateľa.

Pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov § 270 ods. 2

Trestného zákona sa páchateľ potrestá odňatím slobody na sedem až desať rokov. Voči obžalovanej
F. X. podľa odpisu registra trestov bolo uznesením Okresnej prokuratúry Trnava, sp.zn. 3Pv 184/11-31
zastavené trestné stíhanie pre majetkovú trestnú činnosť dňa 22.10.2012 s určením skúšobnej doby
do 3.11.2013. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2012. Žiadny iný trest vykázanýnemá. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaná F. X. bola doposiaľ
prejednávaná jeden krát za priestupok proti majetku a za menšie priestupky na úseku dopravy.

Obžalovaná P. M. nemá žiadny záznam v odpise registra trestov. Z výpisu z Ústrednej evidencie
priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaná P. M. bola doposiaľ prejednávaná jeden krát za priestupok
proti majetku a za menšie priestupky na úseku dopravy.

V danom prípade súd zistil u obžalovaných jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného

zákona,pretožepredspáchanímtrestnejčinnostiviedlariadnyživot.Žiadnapriťažujúcaokolnosťzistená
nebola. U obžalovaných teda prevažovali poľahčujúce okolnosti. Preto trestnú sadzbu súd upravil s
poukazom na § 38 ods. 3 Trestného zákona. Zároveň, však okresný súd aplikoval pri ukladaní trestu
ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu mal
za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej na daný trestný čin bolo pre obžalované neprimerane
prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje i trest kratšieho trvania a preto obžalovaným

uložil trest pod dolnú hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom na tri roky. Podľa § 51 ods. 1
Trestného zákona obžalovaným uložil podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným
dohľadom nad ich správaním so skúšobnou dobou štyri roky u obžalovanej P. M. a so skúšobnou dobou
päť rokov u obžalovanej F. X. (s prihliadnutím na predchádzajúce podmienečné zastavenie trestného
stíhania). Vzhľadom na to, že trestnej činnosti sa dopustili spoločne súd podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm.

c) Trestného zákona uložil obžalovaným obmedzenie spočívajúce v zákaze v stretávaní sa navzájom.
Podľa ustálenej judikatúry za okolnosti prípadu možno považovať všetky skutočnosti majúce vplyv na
posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Takto
uložený trest považoval okresný súd za adekvátny v súlade s jeho účelom uvedeným v § 34 odsek 1
Trestného zákona a dostatočný na dosiahnutie individuálnej i generálnej prevencie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote podala obžalovaná P. M. prostredníctvom svojho
obhajcu odvolanie v rozsahu č.l. 208-209 spisu.

V odôvodnení odvolania obžalovaná P. M. najskôr zhrnula rozsudok súdu prvého stupňa. S trestnou

činnosťou obžalovanej F. X. nemala nič spoločné, nakoľko svedok S. X. sa skompromitoval a výpoveď
obžalovanej F. X. je účelová. Z jej strany chýba subjektívna stránka trestného činu, teda úmysel a v
rámci toho vedomosť, že vedela o tom, že bankovka nájdená na zemi je falošná. Vytkla, že okresný
súd nevykonal dokazovanie v tom smere, do akej miery bola jej vedomosť zrejmá pri páchaní tohto
trestného činu. Nikto z baru ani nepovedal, že tá čo čakala pri dverách konala v rozpore so zákonom a

to, že vybehla od dverí neznamená nič nezákonné (mohla sa skutočne zľaknúť, nemusela vedieť prečo,
lebo to bola podvedomá reakcia). Namietla nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom.

Žiadala odvolací súd, aby vyššie uvedený rozsudok zrušil, a vec vrátil na ďalšie konanie, eventuálne
rozsudok zrušil v rozsahu odsúdenia obžalovanej P. M. a oslobodil ju v plnom rozsahu.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti všetkých procesných strán.

Obhajca obžalovanej sa na verejnom zasadnutí pridržiaval písomne podaného odvolania.

Zástupca krajskej prokuratúry považoval rozsudok okresného súdu za správny a zákonný, preto navrhol
odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuť.

Obžalovaná uviedla, že sa cíti byť nevinná, neurobila nič zlé, bola v zlom čase so zlou osobou. Nikomu
falošné peniaze nedala.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 odsek
1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na
to oprávnená, a to proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovanej P. M. nie je dôvodné.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil :· prokurátor okresnej prokuratúry podal dňa 13.2.2013 pod č. 3Pv 377/12-13 obžalobu na F. X. a P.
M. pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 270 ods. 2 Trestného zákona

· okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej F. X., obžalovanej
P. M., svedkov D. O., O. F., U. M. a S. X. a čítaním listinných dôkazov, a to uznesenie ORPZ Trnava z
č.l. 1, 2, uznesenie ORPZ Trnava z č.l. 4, odborný posudok NBS z č.l. 67, zápisnica o vydaní veci z č.l.
69, fotokópia 100 eurovej bankovky z č.l. 70-71, potvrdenie z č.l. 72, správa o povesti z č.l. 73, výpis
priestupkov z č.l. 74 a 76, podanie správy z č.l. 77 a 78, odpoveď z č.l. 79-83, odpis z RT z č.l. 84-85,

uznesenie OP Trnava z č.l. 86.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku : orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku : orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 168 ods. 1 Trestného poriadku : ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí
byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Odvolací súd konštatuje, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku nezistil žiadne
pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie veci a uchovanie práva obžalovaných na obhajobu.

Okresný súd pri dodržaní procesného postupu správne zistil skutkový stav veci, vykonal úplné
dokazovanie a dôsledne prebral všetky dôkazy dokumentované v prípravnom konaní, takže z hľadiska
dodržiavania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku treba konštatovať, že
neexistuje žiadny relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný.

Následne súd I. stupňa všetky zákone vykonané dôkazy v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku
správnevyhodnotiljednotlivoivcelomichsúhrneatakdospelkúplnýmasprávnymskutkovýmzáverom.

Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v ustanovení §

168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky
dokazovania za vylúčenú alebo pochybnú, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä
ak si niektoré vzájomne odporovali a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných.

Avšak nemožno sa stotožniť s právnou úvahou okresného súdu súvisiacou s prejednávaným prípadom,
že v prípade, že by aj 100 eurovú bankovku obžalované našli, boli povinné zavolať políciu, alebo ju
aspoň odovzdať na polícii, aby sa tak nedopustili prečinu zatajenia veci spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 236 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko pri uvedenom trestnom čine sa vyžaduje naplnenie kritéria
malej hodnoty, čo je suma prevyšujúca 266 eur.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaná F. X. a obžalovaná P. M. spáchali skutok v
rozsahu skutkových zistení napadnutého prvostupňového rozsudku. Z toho dôvodu si väčšinu záverovprvostupňového súdu osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne
odkazuje.

K dôvodom odvolania

Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska
rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon

pritomneurčujeaaninemôžeurčiťkonkrétnepravidlá,podľaktorýchbysamalovychádzaťvkonkrétnom
prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej
súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v
ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Tdo 36/2015 zo dňa 25. augusta 2015)

K námietke obžalovanej P. M., že nemala s trestnou činnosťou obžalovanej F. X. nič spoločné, nakoľko
svedok S. X. sa skompromitoval a výpoveď obžalovanej F. X. je účelová, je na mieste uviesť, že je daná
vecná, miestna a časová súvislosť s trestným činom. Obžalovaná P. M. sa nachádzala dňa 24. mája
2012 v čase približne o 24.00 hod v Trnave na ul. Botanickej č. 2 v bare T-club, čo vyplýva z výpovede

ako obžalovanej P. M. na hlavnom pojednávaní zo dňa 14.5.2015 (č.l. 180-186) tak aj z výpovede
obžalovanej F. X. na hlavnom pojednávaní zo dňa 14.5.2015 (č.l. 176-180) a z výpovede svedka D.
O. na hlavnom pojednávaní zo dňa 14.5.2015 (č.l. 186-187), z výpovede svedkyne O. F. na hlavnom
pojednávaní zo dňa 19.5.2015 (č.l. 193-194) a z výpovede svedka U. M. na hlavnom pojednávaní
zo dňa 21.5.2015 (č.l. 197-198). Keďže obžalovaná P. M. žiadala obžalovanú F. X. o uskutočnenie

nákupu za 100 eurovú bankovku, čo vyplýva z výpovede obžalovanej F. X., existuje aj vecná súvislosti
s inkriminovanou záležitosťou. Nič na tom nemení ani výpoveď svedka S. X., nakoľko tejto výpovedi
nemožno pripísať žiadnu váhu, keďže ide o nedôveryhodnú osobu, ktorá v minulosti bola často pod
vplyvom alkoholu a užívala aj drogy.

Páchateľ je trestne zodpovedný nie len za následok, ale aj za účinok (t. j. za zmenu na predmete
útoku), ktorý spôsobil, iba ak ho aj zavinil. Zavinenie musí preto zahŕňať príčinný priebeh (vzťah)
aspoň v podstatných črtách medzi konaním páchateľa a následkom alebo účinkom. Skutočnosť, že
následok (účinok), ktorý vyplynul z konania páchateľa bol iný, než si páchateľ predstavoval (tzv. omyl
v kauzálnom priebehu), páchateľovi neprospieva a nevylučuje jeho zavinenie. Len ak páchateľ môže

predvídať príčinný priebeh, môže zodpovedať za vzniknutý následok, a to aspoň vo forme nevedomej
nedbanlivosti. Páchateľom nepredvídateľný príčinný priebeh však nie je v zavinení zahrnutý, páchateľ
preto nezodpovedá za účinok (následok), ktorý takto vzíde. (rozsudok Najvyššieho súd Slovenskej
republiky zo 16. septembra 2002, sp. zn. 7 To 14/02) (R 17/2003)

K námietke obžalovanej P. M., že u obžalovanej P. M. absolútne chýba z jej strany subjektívna stránka
trestného činu, teda úmysel a v rámci toho vedomosť, že vedela o tom, že bankovka nájdená na zemi je
falošná a že okresný súd nevykonal dokazovanie v tom smere, je potrebné uviesť, že zavinenie možno
definovať ako vnútorný psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Zavinenie, ako
okolnosť subjektívneho charakteru, možno v zásade dokazovať len nepriamo, z okolností objektívnej

povahy, ktoré vyšli najavo. V prejednávanom prípade boli uskutočnené výsluchy ako obžalovanej P. M.
takajobžalovanejF.X.asvedkovD.O.,O.F.aU.M..Zvykonanéhodokazovaniajenamiesteusudzovať
na priamy úmysel nielen z výpovede obžalovanej F. X., ale aj zo správania obžalovanej P. M. tesne
pred a tesne po skutku. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaná P. M. najskôr zostal stáť blízko dverí
ďaleko od baru a neskôr po tom, čo svedkyňa O. F. ako barmanka začala namietať pravosť 100 eurovej

bankovky, urýchlene opustila priestory baru, je vierohodné, že vedela o tom, že 100 eurová bankovka
je falošná. V tejto súvislosti je vierohodné aj to, že to bola práve obžalovaná P. M., ktorá poskytla
obžalovanej O. F. 100 eurovú bankovku. Uvedené správanie jednoznačne odôvodňuje vierohodnosť
záveru, že obžalovaná P. M. chcela docieliť, aby v prípade odhalenia falošnosti 100 eurovej bankovky
nebola pozornosť sústredená na ňu a aby tieň podozrenia zostal len na obžalovanej F. X..

K námietke obžalovanej P. M., že nikto z baru ani nepovedal, že tá čo čakala pri dverách konala v rozpore
so zákonom a to, že obžalovaná P. M. vybehla od dverí neznamená nič nezákonné (mohla sa skutočne
zľaknúť, nemusela vedieť prečo, lebo to bola podvedomá reakcia), je potrebné konštatovať, že uvedenésprávanie obžalovanej P. M. nie je možné vnímať len izolovane, ale je potrebné ho spojiť s ostatnými
relevantnými okolnosťami skutku. Z časového a priestorového hľadiska je zrejmé, že obžalovaná P. M.
chcela dosiahnuť svojho cieľa, teda zaplatiť falošnou 100 eurovou bankovkou, bez toho, aby upútala

pozornosť na seba. Z uvedeného dôvodu neprišla bližšie k baru a nečakala v priestoroch baru na
obžalovanú F. X. až do konca. Ešte je potrebné poznamenať, že v zmysle § 15 zákona č. 400/2015 Z. z.
o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov platí nevyvrátiteľná domnienka všeobecnej znalosti práva, teda
o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym

každému, koho sa to týka, avšak v zmysle čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky len súd rozhoduje
o vine a treste za trestné činy, a teda právne posúdenie v prejednávanej veci je výlučnou úlohou súdu.

K výroku o treste

Podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona : Kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo

cenné papiere alebo kto falšuje, pozmení alebo neoprávnene vyrobí peniaze alebo cenné papiere v
úmysle dať ich ako pravé alebo ako peniaze alebo cenné papiere vyššej hodnoty, alebo kto falšované,
pozmenené alebo neoprávnene vyrobené peniaze alebo cenné papiere dá ako pravé, potrestá sa
odňatím slobody na sedem rokov až desať rokov.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona : Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona : Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby

viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti
u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti
najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním
trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty

individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.
Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako

aj etické. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa 23.6.2015)

Okolnosťami prípadu sú totiž z hľadiska použitia ustanovenia § 40 ods. 1 Tr.zák. všetky skutočnosti,
ktoré majú vplyv na posúdenie stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a možnosti nápravy
páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno tiež odôvodniť i okolnosťami, ktoré

sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita naplnenia
výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov a odôvodňujú zhovievavejší prístup
pri ukladaní trestu. Medzi takéto skutočnosti by bolo možné zaradiť napr. spáchanie trestného činu
pod tlakom závislosti alebo podriadenosti, spáchanie trestného činu pod vplyvom hrozby alebo nátlaku,
spáchanie trestného činu pod vplyvom ťaživých osobných alebo rodinných pomerov, ktoré si páchateľ

nezavinil sám a pod. Za okolnosti prípadu, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť (a ktoré by
umožňovali aplikáciu ustanovení § 40 ods. 1 Tr.zák.), treba považovať okrem už uvedených prípadov
najmä skutočnosti, ktoré, ako už bolo uvedené, sú v zmysle ustanovenia § 33 Tr.zák. významnými
poľahčujúcimi okolnosťami. (odôvodnenie 61/1996 ZSP)

Pri úvahe o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody podľa § 58 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona musí súd zhodnotiť všetky okolnosti týkajúce sa osoby páchateľa, najmä jeho doterajšieho života
a prostredia, v ktorom žije a pracuje, ako i činu, ktorý obvinený spáchal, aby mohol urobiť odôvodnený
záver, či účel trestu bude dosiahnutý i bez jeho výkonu, či nie. (R 56/1970)Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné

dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovanej F. X. a obžalovanej P. M., ich povesť a ďalšie
skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu.

Rovnakovdôvodochrozsudkudostatočnevyhodnotil,nazákladeakýchmyšlienkovýchpostupovdospel
krozsahupoľahčujúcichapriťažujúcichokolností,správnevtomtosmereaplikovalpoľahčujúcuokolnosť

podľa § 36 písm. j) Trestného zákona (vedenie riadneho života pred spáchaním skutku). Správne
vyhodnotil prevyšujúce poľahčujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona.
Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 270 odsek 2 Trestného poriadku je 7 rokov až 10 rokov. Po
úprave za použitia § 38 odsek 3 Trestného zákona (ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje
sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu) je trestná sadzba 7 rokov až 9
rokov.Zároveňvšakpostupovalsprávne,keďpriukladanítrestuaplikovalustanovenie§39ods.1,ods.3

písm. d) Trestného zákona, keďže za daných okolností prípadu mal za to, že by použitie trestnej sadzby
ustanovenej na daný trestný čin bolo pre obžalované neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje i trest kratšieho trvania a preto obžalovaným uložil trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestu ustanoveného Trestným zákonom v trvaní tri roky. V tejto súvislosti predstavuje významné
okolnosti to, že obžalované viedli pred spáchaním skutku riadny život a obžalované spáchali skutok ako

jednorazové protiprávne konanie s jednou 100 eurovou bankovkou. Správne obžalovaným podľa § 51
ods. 1 Trestného zákona podmienečne odložil výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom nad
ich správaním so skúšobnou dobou štyri roky u obžalovanej P. M. a so skúšobnou dobou päť rokov
u obžalovanej F. X. (s prihliadnutím na predchádzajúce podmienečné zastavenie trestného stíhania).
Rovnako správny bol postup, že vzhľadom na to, že trestnej činnosti sa dopustili obžalované spoločne,

podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona uložil obžalovaným obmedzenie spočívajúce v
zákaze stretávania sa navzájom.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovanej P. M. podľa § 319
Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.