Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, December 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214207974
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:1214207974.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu B.. U. M., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom I. XXX/XX, XXX XX Z., proti žalovaným 1) O. A. A., a. s., so sídlom
K. XX, XXX XX K., IČO: XX XXX XXX a 2) CASH+, s. r. o., so sídlom Moldavská 8, 040 01 Košice, IČO:
36 175 951, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom so sídlom Obchodná 10, 040
11 Košice, o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Brezno č. k. 6C/138/2014-132 zo dňa 22. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný 1) aj žalovaný 2) m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
22. 11. 2016 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky č. 175/2011 uzatvorenej medzi žalovaným 1) ako postupcom a žalovaným 2) ako
postupníkom dňa 01. 04. 2011. Žalovanému 1) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu (druhý výrok) a žalovanému 2) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v

plnom rozsahu (tretí výrok).
Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný 1) počas exekučného konania vedeného Okresným súdom
Kežmarok odpredal jeho úver ako obchodovateľnú pohľadávku žalovanému 2) zmluvou o postúpení
pohľadávok č. 175/2011 zo dňa 01. 04. 2011 bez toho, aby splnil svoju povinnosť oznámiť žalobcovi ako
dlžníkovi a ručiteľke postúpenie pohľadávky písomnou formou. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávok žalobca podľa jeho tvrdenia nebol v omeškaní a nedošlo ani k platnému odstúpeniu
od úverovej zmluvy, ktorú mal ako stavebný sporiteľ uzatvorenú so žalovaným 1). Musí byť preto

zachované jeho právo plniť žalovanému 1) aj jeho nárok na stavebnú prémiu poskytovanú štátom.
Tieto práva žalovaný 1) odpredajom úveru, nie pohľadávky, jednostranne zmaril a zhoršil postavenie
žalobcu, pretože žalovaný 2) nie je stavebnou sporiteľňou ani bankovým subjektom a nemá oprávnenie
poskytovať štátnu prémiu. Odpredajom úveru žalovaní zasiahli do zmluvy o stavebnom sporení, ktorá
bola súčasťou úveru. Zmluvu o stavebnom sporení ani sumy na sporiteľskom účte nie je možné
odpredať. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „Obč. zák.“) nie je možné postúpiť
pohľadávku, ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Žalovaný 1) jednostranným odstúpením od

úverovej zmluvy a jej odpredajom ako pohľadávky žalovanému 2) v čase platnej a existujúcej úverovej
zmluvy v rozpore s § 525 Obč. zák. zásadne zmenil postavenie žalobcu. Žalovaný 2) si osvojil práva
žalovaného1)aodstúpilodúverovejzmluvy.Postupomžalovanýchdošlopodľažalobcukprotiprávnemu
stavu, pretože nemá možnosť plniť žalovanému 1) a nemôže plniť žalovanému 2), na ktorého jehodomnelý nárok zákonným spôsobom neprešiel. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
odôvodnil exekučným konaním týkajúcim sa jeho majetku.
Žalovaný 1) sa bránil poukazom na § 524 Obč. zák. a oprávnením veriteľa postúpiť pohľadávku aj bez

súhlasu dlžníka písomnou zmluvou inému. Splnil si povinnosť oznámiť postúpenie pohľadávky žalobcovi
v lehote 20 kalendárnych dní od účinnosti zmluvy zaslaním písomného oznámenia doporučene na
adresu trvalého pobytu, ktoré sa vrátilo ako nedoručené z dôvodu, že adresát je neznámy. Zo strany
žalobcu nedošlo k žiadnemu plneniu. Od 01. 05. 2002 žalobca na účte stavebného sporenia nemal
žiadne finančné prostriedky, pretože v zmysle zmluvy o mimoriadnom úvere a stavebnom úvere z 03.

02. 1998 nastalo dňa 30. 04. 2002 zúčtovanie nasporenej sumy s poskytnutým medziúverom, čím sa
úverový vzťah dostal z fázy medziúveru do fázy stavebného úveru, kedy stavebný sporiteľ nemá nárok
na štátnu prémiu, ktorý je viazaný na vklady na účte stavebného sporenia. Predmetom postúpenia na
žalovaného 2) bola iba pohľadávka zo stavebného úveru (záväzok žalobcu voči žalovanému 1)), splatná
z dôvodu odstúpenia od zmluvy o stavebnom úvere.
Žalovaný 2) poprel existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, pretože

na jeho postavení dlžníka sa ani v prípade úspechu v spore nič nezmení. Pohľadávka nepatrila
medzi tie, ktoré nemožno postúpiť v zmysle § 525 Obč. zák.. Žalobca priznal, že o postúpení vedel
a nesúhlasil s ním, teda bol podľa § 526 Obč. zák. s postúpením pohľadávky oboznámený a ak by
bolo pripustené, že nie, žalobca neplnil ani pôvodnému veriteľovi, ktorému neoznámil zmenu svojho
pobytu ani trvalého pobytu, tak mu bola všetka korešpondencia doručovaná na poslednú známu adresu.

Žalobca si odporuje, keď uvádza, že v čase postúpenia pohľadávky nebol v omeškaní so splácaním
úveru, pričom následne uviedol, že úver prestal splácať v októbri 2004. Žalovaný 2) dňa 14. 08. 2012
žalobcu vyzval na plnenie, následne od zmluvy odstúpil 30. 08. 2012.
Skutkovo okresný súd odôvodnil rozsudok tým, že žalovaný 1) ako veriteľ uzatvoril dňa 03. 02.
1998 so žalobcom ako stavebným sporiteľom (dlžníkom) a P. C. (teraz M.) ako ručiteľkou zmluvu

o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie mimoriadneho
medziúveru č. XXXXXXX X XX vo výške 19.916,35 € (600.000,- Sk) a poskytnutie stavebného úveru
vo výške 9.958,18 € (300.000,- Sk) na základe zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX, pričom
presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení zmluvy
o stavebnom sporení. Dlžník sa zaviazal do nasporenia polovice cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy

o stavebnom sporení pravidelne mesačne 99,58 € (3.000,- Sk) a do pridelenia cieľovej sumy splácať
úroky mimoriadneho medziúveru v mesačných splátkach 99,58 € (3.000,- Sk). Zároveň sa zaviazal
uhradiť plnú výšku stavebného úveru vrátane úrokov v mesačných splátkach po 91,62 € (2.760,- Sk).
Mimoriadny medziúver aj stavebný úver boli zabezpečené zriadením záložného práva na nehnuteľnosti
zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. A. Z., a to parcely č. XXX/X a XXX/X vo vlastníctve

žalobcu. Žalobca v čl. V. bod 5 zmluvy prijal záväzok písomne informovať veriteľa o všetkých zmenách
týkajúcich sa dlžníka, jeho majetku aj založenej nehnuteľnosti. V prípade omeškania dlžníka s viac ako
2 splátkami, alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace bol veriteľ oprávnený požadovať
zaplatenie celého zostatku dlhu pred dobou splatnosti, mohol od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité
vrátenie medziúveru a stavebného úveru v prípadoch uvedených v bode XIX. Všeobecných podmienok

zmluvy o stavebnom sporení („Všeobecné podmienky“). V notárskej zápisnici zo dňa 06. 02. 1998
spísanej notárom JUDr. Štefanom Siskovičom v Poprade sp. zn. N 38/98, NZ 38/98 žalobca ako povinná
osoba-stavebnýsporiteľuznalvplnomrozsahuzhľadiskaprávnehozákladu,dôvodu,predmetuavýšky
mimoriadny medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 600.000,- Sk a nevypovedateľný stavebný úver vo
výške cca 300.000,- Sk na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej

so žalovaným 1). Vyhlásil, že v prípade nesplnenia svojho záväzku za podmienok uvedených v zmluve
súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia alebo
exekúciu. Podľa výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru k vyrovnaniu medziúveru došlo dňa 30.
04.2002vsume9.573,28€.Od16.05.2001bolievidovanémesačnévkladyvovýške91,62€,posledný
dňa 16. 11. 2004. Listom zo 07. 09. 2005 žalovaný 1) vyzval žalobcu na úhradu dlhu, vrátane splátky

za september 2005 spolu vo výške 1.007,77 € (30.360,- Sk) a upozornil ho, že v prípade nezaplatenia
od zmluvy odstúpi a bude požadovať zaplatenie celého zostatku úveru. Výzvu odoslal na adresu A. Z.
XXX, odkiaľ sa vrátila ako neprevzatá v úložnej dobe ( od 12. 09. 2005 do 30. 09. 2005) z dôvodu, že
adresát nebol zastihnutý. Ručiteľka P. M. si výzvu prevzala 16. 09. 2005 na adrese A. Z. XXX. Listom z
20. 10. 2005 žalovaný 1) od zmluvy z 03. 02. 1998 odstúpil z dôvodu neuhradenia zročných splátok ani

v dodatočne poskytnutej dodatočnej lehote dlžníkom, ktorý zostal v omeškaní s viac ako 2 splátkami.
Žalovaný 1) žiadal okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov, pričom dlžná suma k 20. 10.
2005 predstavovala 8.694,83 (261.940,50 Sk). Aj táto písomnosť bola žalobcovi, dvakrát, zasielaná naadresu A. Z. XXX, odkiaľ sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote (od 26. 10. 2005 do 13. 11. 2005
a druhýkrát od 28. 11. 2005 do 16. 12. 2005). P. M. si oznámenie prevzala 02. 11. 2005.
Žalovaný 1) ako postupca a žalovaný 2) ako postupník uzatvorili dňa 01. 04. 2011 zmluvu o

postúpení pohľadávky č. 175/2011, ktorej predmetom bolo postúpenie súboru pohľadávok č. II. a č.
IV. špecifikovaných v prílohách č. 1a, 1b, 2a, 2b zmluvy s tým, že postúpenie pohľadávky dlžníkom
a ručiteľom oznámi postupca v lehote 20 kalendárnych dní od účinnosti postúpenia pohľadávok. V
prílohe č. 1b je pod por. č. 57 uvedená pohľadávka zo zmluvy č. XXXXXXX X XX voči dlžníkovi B..
U. M., s bydliskom A. Z. XXX, s cieľovou sumou 19.917,- €, úrokovou sadzbou 5%, sadzbou nad

dohodnutú úrokovú sadzbu 3%, úrokovou sadzbou z omeškania 9%, nezaplatenými úrokmi 3.509,04
€, istinou 8.779,18 €, celkovou dlžnou sumou k 31. 03. 2011 vo výške 12.288,22 € a zabezpečením
nehnuteľnosťami v lokalite A. Z.. Rok začatia vymáhania je 2005, súdny exekútor JUDr. Michal Bulko,
sp. zn. Ex 112/2006.
Pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn.3Er/804/2006
(poverenie vydané 17. 01. 2007), ktorý uznesením č. k. 3Er/804/2006-48 z 02. 02. 2010 exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Po zrušení uznesenia odvolacím súdom bola uznesením č.
k.3Er/804/2006-142 z 02. 01. 2012 pripustená zmena účastníka konania na strane oprávneného
(v dôsledku postúpenia pohľadávky zo žalovaného 1) na žalovaného 2)); uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 08. 03. 2012 bez toho, aby bolo napadnuté opravným prostriedkom (žalobcovi bolo do
vlastných rúk doručené 19. 01. 2012). Uznesením č. k. 3Er/804/2006-159 z 25. 07. 2012 bola exekúcia

vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu nedoručenia písomného odstúpenia pôvodného
oprávneného od úverovej zmluvy žalobcovi, ktorý bol od 15. 07. 2004 do 25. 06. 2006 vo väzbe a nemal
možnosť oznámiť právnemu predchodcovi oprávneného, kde sa zdržuje. Exekučný súd skonštatoval,
že nedošlo k účinnému doručeniu písomnosti, ktorá mala byť doručená do vlastných rúk, pretože sa
adresát v mieste doručovania nezdržiaval.

Na základe notárskej zápisnice notára JUDr. Štefana Siskoviča so sídlom v Poprade sp. zn. N
38/98, Nz 38/98 zo dňa 06. 02. 1998 bolo vedené exekučné konanie na Okresnom súde Brezno
pod sp. zn. 3Er/2657/2012 pre oprávneného CASH+, s. r. o., Košice proti povinným B.. U. M. a
P. C. (M.) pre vymoženie 8.779,18 € s prísl.. Námietky žalobcu ako povinného 1) boli zamietnuté
uznesením Okresného súdu Brezno č. k. 3Er/2657/2012-85 zo dňa 05. 02. 2012. Exekučný súd

mal preukázané, že pohľadávka pôvodného veriteľa O. A. A., a. s. prešla v plnom rozsahu aj s
príslušenstvom na oprávneného CASH+, s. r. o., Košice, keď aj v konaní Okresného súdu Kežmarok
bolo právoplatne rozhodnuté uznesením č. k. 3Er/804/2006-142 zo dňa 02. 01. 2012 o pripustení zmeny
na strane oprávneného. Oprávnený v tomto exekučnom konaní preukázal, že odstúpenie od zmluvy
bolo povinnému doručené listom, ktorý prevzal 16. 08. 2012. Odklad výkonu exekúcie bol povolený

uznesením č. k. 3Er/2657/2012-128 z 19. 01. 2016 do právoplatného skončenia konania Okresného
súdu Brezno sp. zn. 6C/138/2014.
S poukazom na § 524 Obč. zák. a § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, pretože jeho postavenie by sa nijakým spôsobom nezmenilo a nezmenili by sa ani jeho práva

a povinnosti. Žalobca potvrdil, že dlh neplatil ani po začatí exekučného konania, a to ani v pravidelných
mesačnýchsplátkach,akbolpresvedčenýotom,žejehovzťahsožalovaným1)naďalejtrvá.Zväzbybol
prepustený v roku 2006, až v roku 2009 navrhol zastavenie exekúcie. Počas trojročného obdobia musel
zistiť, že splátky úveru neplatí, ale situáciu nijakým spôsobom neriešil. Nepravdivé je jeho tvrdenie, že
nebol v omeškaní, bol a stále je dlžníkom a jeho postavenie dlžníka sa nezmení bez ohľadu na to, kto

je veriteľom pohľadávky.
V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie poukázal na rozdiel medzi úverom ako záväzkovým právnym
vzťahom a pohľadávkou ako právom veriteľa požadovať plnenie od dlžníka. Občiansky zákonník
veriteľovi umožňuje postúpiť pohľadávku inému subjektu. Posledná splátka úveru bola zaplatená 16. 11.
2004 žalovanému 1), veriteľovi voči žalobcovi vznikla pohľadávka, ktorú mohol postúpiť (nepostupoval

úver, ani zmluvu o úvere ako tvrdí žalobca). Zmluva o úvere je iba titulom, z ktorého vyplývajú práva a
povinnosti zmluvných strán a postupujú sa nároky z nej. Nedošlo ani k odpredaju zmluvy o stavebnom
sporení a nasporenej sumy na sporiteľskom účte, ktorá bola dňa 30. 04. 2002 zúčtovaná s poskytnutým
medziúverom a žalobcovi bol poskytnutý stavebný úver, ktorého čerpanie nespochybnil. Po poskytnutí
stavebného úveru stavebný sporiteľ platí iba splátku úveru a nesporí na sporiaci účet. Nárok na štátnu

prémiu v zmysle § 10 ods. 4 prvá veta zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení vzniká iba počas doby
sporenia. Postúpením pohľadávky subjektu, ktorý nie je stavebnou sporiteľňou ani bankou oprávnenou
poskytovať štátnu prémiu sa preto postavenie žalobcu nezhoršilo.Postúpením pohľadávky sa podľa súdu prvej inštancie nezmenil ani jej obsah, pretože v prípade
peňažných pohľadávok k zmene obsahu pohľadávky nedochádza. Obsahom pohľadávky na peňažné
plnenie je povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Žalovaný

1) zaslal oznámenie o postúpení pohľadávky žalobcovi a ručiteľke na adresu, ktorú mal k dispozícii. Z
listinných dôkazov vyplýva, že žalobca oznámil zmenu adresu uvedenej v zmluve I. X/X, A. G. Z. na
A. Z. XXX, ďalšiu zmenu adresy resp. bydliska žalovanému 1) neoznamoval, robil tak iba vo vzťahu k
súdnemu exekútorovi a súdu. Samotné nedoručenie oznámenia o postúpení pohľadávky nie je dôvodom
neplatnosti zmluvy o jej postúpení, má iba vplyv na to, že dlžník môže plniť pôvodnému veriteľovi (čo

žalobca neurobil) do času, kým mu postúpenie pohľadávky nie je preukázané. Postúpenie pohľadávky
je trvalým stavom, preto nie je správny názor žalobcu, že žalovaný 1) postúpil pohľadávku žalovanému
2) iba v jednom konkrétnom exekučnom konaní a po jeho zastavení jeho nárok zanikol.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že pohľadávka bola postúpená bez
jeho súhlasu v rozpore so Všeobecnými podmienkami, zákonom a zmluvou. Všeobecné podmienky
obmedzovali postúpenie stavebného sporenia (resp. stavebného úveru, ak už bol pridelený dlžníkovi,

tedažalobcovi)nainúosobusúhlasomveriteľa(žalovaného1)).Nijakoneboloobmedzenéprávoveriteľa
postúpiť pohľadávku voči dlžníkovi na tretiu osobu. Zákon o bankách výslovne pripúšťa možnosť
postúpenia pohľadávky, ak je klient nepretržite v omeškaní s plnením čo i len časti peňažného záväzku
po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní, pričom k postúpeniu môže dôjsť bez súhlasu klienta. Aj
podľa Občianskeho zákonníka je možné pohľadávku postúpiť bez súhlasu dlžníka. Zmluva o postúpení

pohľadávok preto svojím obsahom ani účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho, ani sa neprieči
dobrým mravom.
Poukázal na to, že žalobcove tvrdenie, že nebol v omeškaní, preto nebolo možné odstúpiť od zmluvy ani
postúpiť pohľadávku bolo vyvrátené jeho vlastným tvrdením, že úver nesplácal. Nepreukázal, že trvalý
príkaz na úhradu zrušila jeho žena. Dôvody nesplácania úveru nie sú relevantné pre posúdenie vzniku

omeškania. Vo výpise z účtu odstúpeného stavebného úveru boli od 16. 05. 2002 evidované mesačné
vklady po 91,62 €, posledný dňa 16. 11. 2004. Žalobca ani po prepustení z väzby v roku 2006 situáciu so
žalovaným 1) nijako neriešil. Neplatil ani stanovené mesačné splátky, ak bol presvedčený o tom, že jeho
úverový vzťah so žalovaným 1) naďalej trvá. Až v roku 2009 žiadal zrušenie exekúcie a ani následne
nezačal žalovanému 1) plniť. Žalobca teda v omeškaní bol.

Zdôraznil, že zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ani zák. č. 528/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch) sa na zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného 1) nevzťahuje. Poskytnutie
mimoriadneho medziúveru, resp. stavebného úveru bolo účelovo viazané na kúpu bytu alebo domu,
výstavbu domu, modernizáciu, rekonštrukciu a údržbu domu alebo bytu, obstaranie stavebného
pozemku a obstaranie a rekonštrukciu nebytových priestorov na byt. Žalobca potvrdil, že finančné

prostriedky boli použité na rekonštrukciu domu.
Napokon sa súd prvej inštancie nestotožnil s tvrdením uvedeným v odôvodnení uznesenia Okresného
súdu Kežmarok č. k. 3Er/804/2006-159 zo dňa 25. 07. 2012 týkajúcim sa doručovania. Napriek tomu,
že žalobca bol vo väzbe (v čase, keď mu žalovaný 1) zasielal výzvu na úhradu a odstúpenie od zmluvy)
jeden rok, nebol zbavený povinnosti oznámiť zmenu týkajúcu sa jeho osoby, a to aj zmenu jeho pobytu.

Ak nevedel číslo úveru, mohol oznámiť všetky ostatné údaje postačujúce na identifikáciu dlžníka a
úveru. Poštový styk nie je vylúčený ani v prípade kolúznej väzby. Ustanovenie § 45 ods. 1 Obč. zák.
nevyžaduje, aby sa adresát s obsahom hmotnoprávneho úkonu skutočne oboznámil. Stačí, ak získal
konkrétnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle. Dispozičná sféra adresáta je vymedzená
dohodnutýmdoručovacímrežimom,tedaadresamiúčastníkov,ktoréuviedlivzmluve.Žalovaný1)nemal

dôvod ani možnosť zisťovať, prečo si žalobca zásielky v úložnej dobe neprevzal.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovaným
ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O
výške účelne vynaložených trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), g), h) CSP
žalobca odvolanie s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom
rozsahu vyhovel.
Protirečivosť rozsudku súdu prvej inštancie odvolateľ videl v konštatovaní, že u žalobcu neexistuje

naliehavý právny záujem na požadovanom určení bez toho, aby sa súd zaoberal tým, že u žalovaného 1)
žalobca namietal premlčanie. Žalovaný 1) doposiaľ žalobcovi nedoručil odstúpenie od úverovej zmluvy,
úver sa nemohol stať obchodovateľnou pohľadávkou a pohľadávka žalovaného 1) je voči žalobcovi
vzhľadom na uplynutie času premlčaná. Tým je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.Oporu v dokazovaní nemá podľa odvolateľa odôvodnenie rozsudku, že žalobca priznal nesplácanie
úveru a svoje omeškanie. Zopakoval, že sa o zrušení trvalého príkazu na úhrady dlhu z konca roka
2004 dozvedel až po prepustení z väzby. Subjektívne teda v omeškaní nebol a ak to tvrdil, tak to bolo

v poriadku. V roku 2006, keď sa dozvedel o relevantných skutočnostiach, nebol na jeho strane dôvod
akceptovať splátky úveru ani exekučné trovy a úroky z omeškania, keďže už prebiehalo exekučné
konanie. Správnosť záveru okresného súdu, že postačilo poslať list z väzby vyvracia neexistencia
povinnosti žalobcu poznať naspamäť adresu žalovaného 1) ani dátum uzatvorenia úverovej zmluvy.
Poukázal na stres spojený s väzobným stíhaním. V čase výkonu väzby bývala v dome manželka žalobcu

- ručiteľka, ktoré svoje poštové zásielky preberala aj od žalovaného 1). Stačilo, aby adresu miesta pobytu
žalobcu žalovaný 1) zistil dopytom na manželku žalobcu. Žalovaný 1) musel vedieť, že ak ručiteľka
zásielky na adrese trvalého bydliska preberá, muselo sa so žalobcom stať niečo nepredvídateľné.
Navyše väzba podľa žalobcu nie je zmenou bydliska, ktorá by sa mala podľa Všeobecných obchodných
podmienok oznamovať. Vo vzťahu k doručovaniu písomností od žalovaného 1) v dobe väzby neexistuje
na strane žalobcu zavinenie, vec nemožno posúdiť podľa § 45 ods. 1 Obč. zák.. Úverová zmluva nie

je platne ukončená, nenastali účinky zamýšľané žalovaným 1). Pod oznámenie akejkoľvek skutočnosti
v zmysle článku V. bod 5 Všeobecných podmienok úverovej zmluvy podľa žalobcu nepatrí oznámenie
o pobyte vo väzbe už aj s poukazom na prezumpciu neviny. Záver súdu prvej inštancie aj tvrdenia
obidvoch žalovaných o povinnosti žalobcu oznámiť svoj pobyt vo väzbe považuje za zásah do jeho práva
na ochranu súkromia podľa článku 19 Ústavy SR. Jeho uväznenie bolo nepredvídané a nebolo v jeho

možnostiach zabezpečiť si preberanie listových zásielok počas väzobného stíhania (od 15. 07. 2004 do
15. 06. 2006) inou osobou. Nemal možnosť požiadať o poštovú službu vo forme doposielania zásielok.
Iní veritelia, napr. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C. alebo Kooperativa poisťovňa mu zásielky do
ÚVV L. doručili, rovnako mu bol v roku 2006 doručený platobný rozkaz. Keďže nemal vedomosť o tom,
že otázka doručovania odstúpenia od úverovej zmluvy bude konajúcim okresným súdom posúdená inak

ako Okresným súdom Kežmarok a Krajským súdom Prešov, nemal na pojednávaní pri sebe doklady,
ktoré pripája v zmysle § 366 písm. c), d) CSP k odvolaniu. K odvolaniu pripojil fotokópiu rozhodnutia
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave č. Q. z 23. 03. 2012, uznesenia Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č. k. 5C/360/2013-239 zo dňa 11. 02. 2016, protinávrhu žalobcu v procesnej pozícii
žalovaného proti žalobcovi KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Bratislava, adresovaného Okresnému súdu

Kežmarok z 10. 10. 2005.
Ďalej uviedol, že nedošlo k ukončeniu jeho úverového vzťahu so žalovaným 1), preto nie je možné,
aby medzi žalovanými 1) a 2) došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky. Úver
žalobcu obchodovateľnou pohľadávkou nebol. Ak žalovaný 2) odstúpil od úverovej zmluvy v auguste
2012 (odstúpenie podľa záveru exekučného Okresného súdu Brezno žalobca prevzal 16. 08. 2012),

nemohol pohľadávku rok predtým kúpiť od žalovaného 1). Žalovaný 2) sám tvrdí, že kúpil práva z
úverovej zmluvy vrátane práva odstúpiť od nej. Postúpeniu úveru bránil aj zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch.
Ak odvolací súd nezmení rozsudok okresného súdu, nastúpi zodpovednosť Slovenskej republiky za
škodu, ktorá žalobcovi vznikla 13-ročným trestným stíhaním. Hrozí, že štát mu zaplatí viac ako 100.000,-

€, aby si mohol zakúpiť iný dom v danej lokalite a kvalite, ako bol jeho dom v roku 2004. Aj keby o
dom neprišiel, štát bude povinný zaplatiť mu všetky sumy vyplývajúce z exekúcie jeho domu, úroky z
omeškania, súdne poplatky. Nie je však dôvod, aby za nesprávny postup obidvoch žalovaných znášal
škodyštát.Premlčanienárokovžalovaného1)zúverovejzmluvyvočižalobcovijedostatočnýmdôvodom
pre rozhodnutie o žalobe spôsobom predpokladaným zákonom aj ústavou.

Vzhľadom na odlišné právne názory Okresného súdu Kežmarok a Krajského súdu v Prešove a
Okresného súdu Brezno, ktorý koná aj ako exekučný súd je v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej
inštancie odvolacím súdom správne, aby krajský súd za účelom zjednotenia právneho názoru a nutnosti
právneho výkladu situácie dlžníka nachádzajúceho sa v nepredvídateľnej väzbe pripustil možnosť podať
dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Písomným podaním doručením okresnému súdu 30. 01. 2017 odvolateľ oznámil, že si uplatňuje náhradu
trov odvolacieho konania.
Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 17. 08. 2017 žalobca upresnil, že dňa 07. 07. 2017
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 4To/52/2017 zamietol odvolanie Okresnej prokuratúry
Brezno, čím sa stal rozsudok Okresného súdu Brezno z 01. 02. 2017, ktorým bol žalobca oslobodený

spod obžaloby, právoplatným; ide o dôkaz, ktorý nemohol v konaní pred súdom prvej inštancie uplatniť.

3. Žalovaný 1) vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorý považuje za vecne správny. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové odvolacie dôvodyanirelevantnéskutočnosti,nazákladektorýchbybolnesprávnezistenýskutkovýstav.Predloženéďalšie
prostriedky už boli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

4. Žalovaný 2) vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca neuviedol nové skutočnosti, ktoré by
neodzneli v priebehu prejednávaného sporu, ako aj v predchádzajúcich súdnych sporoch a podaniach
žalobcu. Navrhol odvolaním napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť. Uplatnil si nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

5. Žalobca v replike k vyjadreniam žalovaných uviedol, že nespochybnili jeho obsiahle argumenty
uvedené v odvolaní. Zopakoval, že okresný súd sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s dôkazným
stavom aj s právnym posúdením veci, rozsudok je svojvoľný, arbitrárny, nespravodlivý a právne
neudržateľný. Poukázal na jeho oslobodenie spod obžaloby, nakoľko nebolo preukázané, že sa stal
skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný. To nasvedčuje, že ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej
inštancie, žalobca bude nútený uplatniť si nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.

z., ktorá mu vznikla sumou viac ako 100.000,- € počas výkonu väzby a vznikne na jeho dome z titulu
odstúpenia od úverovej zmluvy žalovaným 1) a následnou exekúciou nehnuteľnosti. K zničeniu domu
došlo počas pobytu žalobcu vo väzbe a jeho hodnota pri dražbe bude cca 35.000,- €. Zabezpečiť si dom
v takej kvalite, v akej bol ku dňu vzatia žalobcu 15. 07. 2004 do väzby bude stáť minimálne 135.000
- 150.000,- €.

6. Žalovaný 1) v duplike uviedol, že odvolateľ môže rozsah, v akom rozhodnutie napáda, rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Nesúhlasil s dodatočným priznaním žalobcom uplatnených trov
konania. V podaní zo 06. 03. 2017 uviedol, že žalobcove vyjadrenia považuje za neakceptovateľné a
právne irelevantné.

7. Žalovaný 2) v duplike zopakoval, že žalobca neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neodzneli v
priebehu prejednávaného sporu, v predchádzajúcich sporoch a v podaniach žalobcu. Uplatnil si náhradu
trov odvolacieho konania a navrhol odvolaním napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

8. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359, § 362 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362
ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP), so skutkovými

aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov
na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom

súhrne posúdil a náležite vyhodnotil, jeho argumentácia je koherentná a rozhodnutie konzistentné.
Rozsudok okresného súdu je logický a presvedčivý, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich
základe okresný súd dospel sú prijateľné pre právnickú aj laickú verejnosť. Žalobca v odvolaní neuvádza
relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Na
zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami

žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

9. Nakoľko žalobca v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
f), g), h) CSP, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že odvolacie námietky týkajúce sa vád v
skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť aj v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré

vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP).
Doplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené) do procesného právneho predpisu od 01. 07. 2016 je dôsledkom zavedenia
nových procesných inštitútov - prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§ 149

a nasl. CSP). Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa
týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimipreukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009
zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 4/2009).
10. Základným predpokladom úspechu žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je podľa § 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej aj „O. s. p.“) aj podľa §
137 písm. c) CSP účinného od 01. 07. 2016 je existencia naliehavého, t. j. kvalifikovaného právneho
záujmu na požadovanom určení (ktorý v prípade § 137 písm. c) CSP nie je potrebné preukazovať,

ak vyplýva z osobitného predpisu). Naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu neisté alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo
prežalobcuznamenánevyhnutnosťtvrdiťapreukázaťskutočnosti(dôkaznébremeno),zktorýchvyplýva
existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení ako jednej z podmienok na to, aby súd

mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu charakterizujú žalovaným popieraná
existencia (neexistencia) práva, resp. právneho pomeru žalobcu, teda stav, že právo, resp. právny vzťah
medzi stranami sporu je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty) a jestvujúce
ohrozenie práva či právneho vzťahu, ktoré nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Naliehavý
právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným

nástrojom ochrany práva (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5MCdo 1/2010).

11. Súd prvej inštancie správne ustálil nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na
požadovanom určení, pretože právne postavenie žalobcu ako dlžníka sa nezmení bez ohľadu na to, kto
je veriteľom pohľadávky, nie je neistým, nezmenili sa jeho práva ani povinnosti. Po zúčtovaní nasporenej

sumy na sporiteľskom účte dňa 30. 04. 2002 s poskytnutým medziúverom stavebný sporiteľ nesporí na
sporiaci účet a nemá nárok na štátnu prémiu (ktorý v zmysle § 10 ods. 4 prvá veta zák. č. 310/1992 Zb.
o stavebnom sporení vzniká iba počas doby sporenia).
Konanie bolo začaté 20. 02. 2014, za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30. 06. 2016. Súd prvej inštancie rozhodol dňa 22. 11. 2016, teda za účinnosti

Civilného sporového poriadku, preto v dôvodoch svojho rozhodnutia citoval ustanovenie § 137 písm.
c) CSP. Odvolací súd dopĺňa, že Civilný sporový poriadok zmenil koncept systému určovacích žalôb.
Jeho § 137 rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c)), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to

vyplýva z osobitného predpisu (písm. d)).
Vzhľadom na zmenu procesného právneho predpisu však bolo potrebné posudzovať uplatňovaný nárok
v súlade s legitímnymi očakávaniami strán sporu a v súlade s princípom právnej istoty podľa príslušných
procesných ustanovení účinných v dobe uplatnenia žaloby; touto procesnou právnou normou bolo v
prípade určovacích žalôb ustanovenie § 80 písm. c) O. s. p.. Opačný záver by bol porušením právnej

istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon,
nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995). Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo svojej podstate vecne správne napriek tomu, že uviedlo iné - aktuálne znenie procesnej
právnej normy.

12. Odvolacísúdzhodnesosúdomprvejinštanciezistil,žežalobcačerpanýúverskutočnenesplácala
bol v omeškaní s jeho plnením. Aj keď nemusel mať vedomosť o jeho nesplácaní počas väzby (do 15. 07.
2006), na pojednávaní dňa 25. 10. 2016 (zápisnica č. l. 118) uviedol, že od doby, keď zásahom ručiteľky
P. M. došlo v novembri 2004 k zrušeniu jeho trvalého príkazu v A. A., a. s., C., ktorým platil splátky

úveru v prospech žalovaného 1), uplynulo už viac ako 12 rokov. V odvolaní uviedol, že o skutočnom
stave veci sa dozvedel od súdneho exekútora v roku 2006, ale v tom čase z jeho strany nebol dôvod
akceptovať nielen splátky úveru, ale ani exekučné trovy a úroky z omeškania. Odvolací súd pripomína,že povinnosťou každého dlžníka, teda aj žalobcu, je plniť si svoje povinnosti a v prípade pochybností,
kto je jeho veriteľom má dlžník napríklad možnosť peňažné plnenie zložiť do úschovy.

13. K obrane žalobcu potrebou aplikácie ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch odvolací súd pripomína, že ani táto právna úprava ani predošlý zákon č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch sa nevzťahujú na zmluvy o poskytnutí úveru okrem iného na účely
nadobudnutia, stavebných úprav, dokončenia, rekonštrukcie nehnuteľností. Nebol dôvod pre ich
aplikáciu ani v súdnom konaní o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

14. Predmetom konania bolo určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok č. 175/2011 zo dňa
01. 04. 2011 uzatvorenej medzi žalovanými 1) a 2), a to jej časti týkajúcej sa pohľadávky vyplývajúcej
z úverovej zmluvy žalobcu č. XXXXXXX X XX. Kľúčovým tvrdením žalobcu bolo tvrdenie, že žalovaný
1) touto zmluvou žalovanému 2) odpredal úver žalobcu, ktorý nebol obchodovateľnou pohľadávkou.
Súd prvej inštancie v odseku 21 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil podstatu

záväzkového vzťahu aj úveru (poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom do určitej sumy v prospech
dlžníka s podmienkou, že dlžník poskytnuté peňažné prostriedky po čase vráti a zaplatí úroky alebo inú
náhradu) a pohľadávky (právo veriteľa požadovať plnenie od dlžníka vzniknuté z určitého záväzkového
vzťahu). Upresnil, že pohľadávka je to, čo je niekomu niekto povinný vyrovnať - vrátiť, je to nárok veriteľa
na peňažné alebo vecné plnenie zo strany dlžníka. Veriteľ má oprávnenie postúpiť pohľadávku na iný

subjekt podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie vysvetlil, že žalovaný
1) nepostupoval úver ani zmluvu o úvere, ale pohľadávku, ktorá mu vznikla voči žalobcovi.
Odvolací súd dopĺňa, že v prípade, ak ide o pohľadávku splatnú, nazýva sa nárokom (uplatniteľným na
súde). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že veriteľ má voči dlžníkovi pohľadávku, zatiaľ čo dlžník
má voči veriteľovi dlh. Z hľadiska platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je irelevantné, či úverová

zmluva bola alebo nebola ukončená, či k jej ukončeniu došlo platne alebo nie. Pod sankciou neplatnosti
sa vyžaduje písomná forma zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú možno postúpiť bezodplatne alebo za
úplatu. Predmetom zmluvy o postúpení môže byť pohľadávka akéhokoľvek druhu, splatná aj nesplatná
a dokonca aj budúca. Podmienkou je, že ide o určitú a existujúcu, prípadne podmienene existujúcu
pohľadávku proti konkrétnemu dlžníkovi. Postúpiť možno aj pohľadávku premlčanú. K postúpeniu je

spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná (Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M.
a kol., Občanský zákoník, II. § 460 až 880. Komentář. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2009, 1114 s.). V
prejednávanom spore bola predmetom postúpenia len pohľadávka (právo na plnenie od dlžníka), nie
celý záväzkový vzťah (úverová zmluva). Predmetom spornej časti zmluvy o postúpení pohľadávok bola
pohľadávka na zaplatenie úveru vyplývajúca ako povinnosť žalobcu v pozícii dlžníka z riadne a platne

uzatvorenej zmluvy. Odvolací súd opakuje, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky nebol inštitút
úveru, ako prezentuje odvolateľ, ale práva a povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu založeného
úverovou zmluvou.
Iné dôvody neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej sa úveru žalobca netvrdil ani
v odvolacom konaní.

15. Odvolací súd rezumuje, že v odvolacom prieskume nezistil nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým
by súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov, ani nesprávnosť právneho posúdenia
veci. K odvolaniu pripojené listinné dôkazy odvolací súd nevykonal, nakoľko fotokópia rozhodnutia
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v K.. Q. z 23. 03. 2012, uznesenia Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č. k. 5C/360/2013-239 zo dňa 11. 02. 2016 aj protinávrhu z 10. 10. 2005 adresovaného
Okresnému súdu Kežmarok nie sú vzhľadom na dobu začatia súdneho konania a dobu vyhlásenia
rozsudku napadnutého odvolaním ďalšími prostriedkami procesnej obrany, ktoré neboli za podmienok
vymedzených v § 366 CSP uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. Navyše tieto listiny ani
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 07. 07. 2017 sp. zn. 4To/52/2017 neboli v odvolacom

konaní, s poukazom na vymedzenie odvolacích dôvodov odvolateľom, ktorými je odvolací súd v zmysle
§ 380 CSP viazaný, relevantné.

16. Aj keď odvolateľ podal odvolanie formálne proti celému rozsudku súdu prvej inštancie, nesprávnosť
výrokov o trovách konania (druhý a tretí výrok) de facto nenamietol. Ide však o výroky závislé. Odvolací

súd zistil, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal zo
správnych skutkových zistení (úspech každého žalovaného v konaní v celom rozsahu) a aplikoval
správne ustanovenie zákona (§ 255 ods. 1 CSP), preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny aj v tejto časti.17. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd aplikoval zásadu zodpovednosti
za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z § 255 ods. 1 CSP. V spore boli aj v odvolacom konaní
plne úspešní žalovaní, preto im podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov
odvolacieho konania od žalobcu v plnom rozsahu.

18. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Vzhľadom na požiadavku odvolateľa, aby odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej
inštancie pripustil možnosť podať dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolací súd dáva do
pozornosti, že na rozdiel od ustanovenia § 238 ods. 1, ods. 3 O. s. p. novoprijatá práva úprava Civilného

sporového poriadku obsiahnutá v jeho § 421 a v § 422 upúšťa nielen od „automatickej“ prípustnosti
dovolania v prípadoch zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom, ale aj od prípustnosti
dovolania založenej rozhodnutím odvolacieho súdu. Navyše, v prípade dovolania prípustného podľa
§ 421 v spojení s § 432 ods. 2 CSP je potrebné uviesť právne posúdenie veci, ktoré sa pokladá za
nesprávne aj uvedenie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Odvolací súd v tomto

spore nesprávne právne posúdenie veci nezistil.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).