Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913202083
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6913202083.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov
senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., IČO: 35724803, so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: D. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom M., V. I. XXX, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom Lučenec, J.
Kráľa 5/A, do 30. 06. 2016 za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu

občana spotrebiteľa HOOS, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, o zaplatenie 1 253,15 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/52/2013-143 zo dňa 31. 10. 2016,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/52/2013-143 zo dňa 31. 10. 2016 v časti, v
ktorej rozhodol, že bývalý vedľajší účastník má nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré mu v konaní

vznikli do 30. 06. 2016 vrátane p o t v r d z u j e.

II. V ostatných častiach zostáva rozhodnutie nedotknuté.

III. Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

IV. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, vedľajší účastník na strane žalovaného do 30. 06.
2016 má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie zastavil (prvý výrok).
Žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania (druhý výrok).
Bývalému vedľajšiemu účastníkovi priznal nárok a plnú náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli

do 30. 06. 2016 vrátane (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu.
Navrhol konanie zastaviť. Súd prvej inštancie v súlade s § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len
CSP) konanie zastavil.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému
priznal nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobca späťvzatím procesne zavinil zastavenie
konania a je povinný uhradiť trovy konania protistrane. Zároveň súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu
účastníkovi konania na strane žalovaného náhradu trov konania, ktoré mu do zániku jeho účasti v konaní
vznikli, nakoľko dňom 01. 07. 2016 postavenie vedľajšieho účastníka zo zákona zaniklo. Bývalý vedľajší
účastník vystupoval na strane žalovaného, ktorému súd priznal právo na plnú náhradu trov konania.

Vedľajší účastník do 30. 06. 2016 mal v konaní rovnaké práva ako účastník samotný podľa OSP a mal
právo aj na zastúpenie advokátom, vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré vkonaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostali zachované, a keďže bývalého
vedľajšieho účastníka v konaní do 30. 06. 2016 zastupoval advokát, má bývalý vedľajší účastník právo
aj na náhradu trov konania, aj trov právneho zastúpenia. V zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

4. V súlade s § 355 CSP v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal žalobca odvolanie proti výroku
rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že bývalý vedľajší účastník má nárok na plnú

náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli do 30. 06. 2016 vrátane, z dôvodu, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5. Odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z.
keď priznal združeniu právo na náhradu trov konania s poukazom na ust. § 470 ods. 2 CSP v spojení s
ust. § 93 ods. 4 prvá veta OSP. Uviedol, že súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti CSP a preto bol

v zmysle prechodných a záverečných ustanovení povinný rozhodovať podľa CSP, hoci konanie začalo
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ust. § 255 ods. 1 CSP jednoznačne vymedzuje, že súd prizná
nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci len stranám sporu. Ust. § 60 CSP zároveň
vymedzuje, že stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Združenie by v prípade súhlasu žalovaného bolo
v zmysle ust. § 95 ods. 1 CSP osobitným subjektom (nie stranou sporu). Ustanovenia CSP nedovoľujú

súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený v ustanoveniach § 251 - § 264
CSP. Združenie nebolo v súdenom prípade stranou sporu a preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nemá
nárok na náhradu trov konania, nakoľko tento súd prizná len strane sporu, a to bez ohľadu na to, kedy
združenie vstúpilo do konania. Na priznanie náhrady trov konania nemožno použiť ani ust. § 470 ods. 2

CSP, ktoré sa týka len účinkov úkonov vykonaných pred dňom účinnosti CSP, avšak vôbec nepojednáva
o trovách konania, ani sa ich nijakým spôsobom nedotýka. Preto súd náhradu trov konania nemá ani
ako právne zdôvodniť a oprieť o príslušné zákonné ustanovenia. Z tohto hľadiska sa rozhodnutie súdu
prvej inštancie javí ako nepreskúmateľné a zmätočné, resp. v rozpore so súčasnou právnou úpravou.

6. Odvolateľ navrhol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že združeniu nárok na náhradu trov
konania súd neprizná, resp. rozhodnutie zruší a vráti veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

7. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhlo

rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Uviedlo, že združenie do konania vstúpilo
v súlade s vtedy platnou právnou úpravou, realizovalo jednotlivé úkony právnej služby, v súvislosti s
ktorými združeniu vznikli trovy konania a v súvislosti s ktorými v čase ich realizácie združenie legitímne
očakávalo, že mu patrí náhrada trov s nimi spojenými. Preto nevidí dôvod, aby mu neboli priznané
trovy za úkony uskutočnené do 30. 06. 2016, dokedy bolo združenie riadnym účastníkom konania.

Od združenia, ktoré svoje úkony v konaní uskutočňovalo pred 01. 07. 2016 objektívne nebolo možné
požadovať predvídanie budúcej právnej úpravy, ktorú so sebou priniesol zákon č. 160/2015 Z. z. Je
správny postup súdu, keď v súlade s § 470 ods. 2 CSP v súlade so zásadou právnej istoty súdy o trovách
konania vedľajšieho účastníka rozhodujú aj za účinnosti CSP tak, že ich náhradu združeniu priznajú.
Je v súlade s elementárnou zásadou spravodlivosti priznať účastníkovi konania nárok na náhradu trov

konania aj za tie úkony právnej služby, ktoré boli uskutočnené pred dňom 01. 07. 2016, avšak o ktorých
sa už rozhoduje za účinnosti CSP, zvlášť pokiaľ boli tieto trovy trovami vynaloženými účelne. Združenie
poukázalo na účelnosť vynaložených trov, aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/181/2015
zo dňa 22. 11. 2016, podľa ktorého na procesných právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v
konaní ako vedľajší účastník nič nezmenila zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho

súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti CSP od 01. 07. 2016, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo s
účinnosťou CSP bez ďalšieho zaniklo, by odporovalo ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv
a ochrany legitímneho očakávania, vyplývajúcich z princípu právnej istoty ako jedného zo základných
princípovprávnehoštátu.Okremtohobytakýmtovýkladomnebolrešpektovanýústavnýprincíprovnosti,
pretože trvanie nadobudnutého statusu vedľajšieho účastníka by nebolo závislé na naplnení jeho

zmyslu, ale na náhodilosti, t. j. na tom, či konanie bolo k 01. 07. 2016 právoplatne skončené alebo nie.

8. Odvolateľ sa k vyjadreniu k jeho odvolaniu nevyjadril.9. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade

s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

10. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa
zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

12. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Predmetom odvolacieho konania je výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd bývalému
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznal nárok a plnú náhradu trov konania, ktoré mu
v konaní vznikli do 30. 06. 2016 vrátane (tretí výrok). Žalobca v odvolaní uviedol, že nie je možné

priznať bývalému vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného žalobcu nárok na náhradu trov konania,
z dôvodu, že nárok na náhradu trov možno priznať podľa procesného predpisu účinného od 01.07. 2016
zák. č. 160/2015 Z. z. (CSP), len strane sporu a bývalý vedľajší účastník nie je stranou sporu.

14. Odvolateľ nenamietal, že do 30. 06. 2016 t. j. do účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. (CSP), bývalý

vedľajší účastník vystupoval ako účastník konania na strane úspešného žalovaného.

15.Odvolacísúdpoukazuje,žekúčinkomnovejprocesnejúpravysaužvyjadrilvosvojichrozhodnutiach
aj Najvyšší súd SR, pričom uviedol: Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta práv CSP (ale) právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Konštatoval, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych
noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok dovtedajších úkonov, ktorý zostal
zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 1.

júla 2016 účinnej právnej úpravy sa nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej
šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní
až neskôr. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto
konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď
tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.

zn. PL. ÚS 36/1995].

16. Vzhľadomnavyššieuvedenéodvolacísúdposudzovalajnároknanáhradutrovkonaniavzniknutých
Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO 42 176 778, vedľajšieho účastníka na strane
úspešného žalovaného do 30.06.2016, vedľajší účastník v prejednávanej veci legitímne vystupoval a ani

samotnýodvolateľnerozporoval,žekebynebolanováprávnaúpravapatrilabymunáhradatrovkonania.
Vedľajší účastník konal na základe dôvery v platný a účinný zákon a vynakladal náklady, ktoré mu
vznikli, avšak nebolo o ich náhrade rozhodnuté súdom do 30.06.2016, pretože o náhrade trov konania
je možné rozhodnúť až po rozhodnutí vo veci samej. V súlade s Čl.2 CSP ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený

princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej
rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý
spravodlivo. Podľa Čl.3 každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, a to s trvalým

zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

17. V danom prípade je právne súladný výklad, že ustanovenia účinnej právnej úpravy sa nemôžu
uplatniť v plnom rozsahu hneď od účinnosti v celej šírke a so všetkými dôsledkami, preto je súladnéaj so základnými princípmi a ústavným princípom právnej istoty priznať Združeniu na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, IČO 42 176 778, vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného žalovaného do
30.06.2016 náhradu trov konania a aplikovať primerane ustanovenia § 255 CSP, aj keď nová právna

úprava v CSP daný typ vedľajšieho účastníka už neupravuje. Odvolací súd rozhodoval v súlade s čl.
3, 4 CSP, keď v súlade s princípom spravodlivosti rozhodnutie musí sledovať rozumné usporiadanie
procesných vzťahov.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti o trovách potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný. V odvolacom
konaní, vzhľadom na výsledok odvolacieho konania bol úspešný žalovaný a Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, IČO 42 176 778, o.z., preto im patrí nárok na náhrada trov odvolacieho

konania. Pokiaľ ide o združenie odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vzhľadom na
uvedené vyššie a tiež skutočnosť, že mu nemohlo byť odopreté právo na ochranu jeho popieraného
práva. Žalovanému odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu trovy
nevznikli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

20. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).