Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010790
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1117010790.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom v predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich

JUDr. Dariny Peťovskej a Ing. Pavla Ščepána, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému L. Z. pre
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona a obžalovaného
F. B. pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich
držania a obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 06.12.2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

L. Z. narodený XX.XX.XXXX V. T., U., trvale bytom T. XXX/XX, B. t. č. v ÚVV a ÚVTOS Bratislava,

Obžalovaný
F. B. narodený XX.XX.XXXX V. B., trvalé bytom Z. E. XXXX/XX, B.D.Q.,

s a u z n á v a j ú v i n n ý m i, ž e

I.
dňa 11.06.2017 v čase asi o 00:15 hod. v Bratislave na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu
v blízkosti vstupu do podniku Subclub na parkovisku obžalovaný L. Z. predal obžalovanému F. B. 1 ks
plastového vrecka s tlakovým uzáverom v rozmeroch 5 x 7 cm, ktoré obsahovalo vysušené konope o
hmotnosti989mgspriemernoukoncentrácioutetrahydrokanabinolu18,2%hmotnostného,atozasumu
5,-Eur, čo predstavuje minimálne 1 obvykle jednorazovú dávku drogy, pričom rastliny rodu Cannabis
(konopa) sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a

prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok a taktiež prechovával 3 plastové
vrecká s tlakovým uzáverom o rozmeroch cca 3 x 2 cm s obsahom kokaínu o hmotnosti 1111 mg s
priemernou koncentráciou 71,5 % hmotnostného, vyjadreného vo voľnej báze, čo predstavuje minimálne
26 - 79 obvykle jednorazových dávok drogy, pričom kokaín je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998
Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II.
skupiny omamných látok,

II.
dňa 11.06.2017 v čase asi o 00:15 hod. v Bratislave na Nábreží armádneho generála Ludvíka Svobodu
v blízkosti vstupu do podniku Subclub na parkovisku Subclub si obžalovaný F. B. kúpil od obžalovaného
L. Z. 1 ks plastového vrecka s tlakovým uzáverom v rozmeroch 5 x 7 cm, ktoré obsahovalo vysušené
konope o hmotnosti 989 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 18,2 % hmotnostného,
a to za sumu 5,-Eur, čo predstavuje minimálne 1 obvykle jednorazovú dávku drogy, ktorú mal následne
v držbe, pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o

omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny
omamných látokt e d a

obžalovaný L. Z. v bode I.

- neoprávnene predal omamná látku,
- neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku,

obžalovaný F. B. v bode II.

- neoprávnene prechovával pre vlastnú potrebu omamnú látku,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný L. Z. v bode I.

- zločin nedovolenej výrony omamných a psychotropných lázok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona,

obžalovaný F. B. v bode II.

- prečin nedovolenej výrony omamných a psychotropných lázok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona,

Za to sa

o d s u d z u j ú

Obžalovaný L. Z.

podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno l/, Trestného
zákona s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona a s použitím § 49 odsek 2
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému
ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Obžalovaný F. B.

podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno l/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 16 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať)

mesiacov.

Podľa § 50 odsek 2, § 51 odsek 3 písmeno c/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému obmedzenie
spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na neho negatívny vplyv.Podľa § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému
ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 24.10.2017, č. k. 1 Pv
441/17/1101-29 predseda senátu nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom upozornil procesné
strany, že skutok v bode II. vo vzťahu k obžalovanému F.M.P. B. bude ďalej právne posudzovať ako
prečin nedovolenej výrony omamných a psychotropných lázok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 odsek 1 Trestného zákona s úpravou skutkovej vety jej doplnením

v bode II. o slovné spojenie „ktorú mal následne v držbe,“ a úpravou právnej vety tak, že namiesto
„ neoprávnene kúpil omamnú látku“, sa v právnej vete bude uvádzať „neoprávnene prechovával pre
vlastnú potrebu omamnú látku,“. Takto zmenenej právnej kvalifikácii totiž nasvedčuje výklad § 172 odsek
1písmenoc/Trestnéhozákonavspojenís§135odsek1(prípadneodsek2)Trestnéhozákonavoväzbe
na § 171 odsek 1 (prípadne odsek 2) Trestného zákona. V tejto súvislosti súd uvádza, že jednotlivé formy

konania uvedené v § 172 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona nie je možné považovať za konania
rovnakej alebo obdobnej povahy, ale s poukazom na výkladové pravidlá upravené v § 135 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona je potrebné vnímať rozdiel medzi kúpou a zadovážením na jednej strane a
predajom a výmenou na strane druhej. Na kúpu a zadováženie sa pre aplikáciu § 172 odsek 1 písmeno
c/ Trestného zákona vyžaduje, aby množstvo omamnej alebo psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora

presahovalo väčší rozsah, teda musí ísť o neoprávnenú držbu po akúkoľvek dobu omamnej látky,
psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora v množstve viac ako desaťnásobok obvykle jednorazovej
dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.

Opodstatnenosť takéhoto záveru vyplýva z toho, že ak by napríklad zadováženie omamnej alebo

psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora v zmysle uvedenej skutkovej podstaty nebolo obmedzené na
množstvopresahujúceväčšírozsah,bolabyskutkovápodstatatrestnéhočinupodľa§171odsek1alebo
odsek 2 Trestného zákona obsolétna a nepoužiteľná, nakoľko neoprávnené prechovávanie omamnej
látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora nepochybne predpokladá jej akékoľvek zadováženie. V
takom prípade by teda takéto konanie (spočívajúce v zadovážení napríklad omamnej látky) automaticky

bolo nevyhnutné posudzovať iba cez skutkovú podstatu podľa § 172 odsek 1 písmeno c/ Trestného
zákona a ustanovenie § 171 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona by neprichádzalo do úvahy. Je
zrejmé, že takéto právne posudzovanie by bolo absolútne nesprávne a nezohľadňovalo by úpravu
obsiahnutú v § 135 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona a jeho význam a v konečnom dôsledku ani
zámer zákonodarcu. Vyššie zmienený výklad použitý pri pojme „zadováži“ sa potom v plnej miere uplatní

aj pri pojme „kúpi“, nakoľko so zreteľom na to, čo predstavujú (kúpa je jedna z foriem zadováženia) nie
je medzi nimi rozdiel čo do povahy takéhoto konania.

S poukazom na uvedené a na procesný význam takto zmenenej právnej kvalifikácie skutku u
obžalovaného F. B., súd na túto skutočnosť (a teda zmenu právnej kvalifikácie skutku u obžalovaného

F. B.) upozornil procesné strany predtým, ako umožnil obžalovaným urobiť niektoré z vyhlásení podľa
257 odsek 1 písmeno a/ až c/ Trestného poriadku, resp. ešte pred prednesením obžaloby.

Následne súd na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci umožnil urobiť obom
obžalovaným vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a), b) a c), odsek 4 Trestného poriadku, pričom

obaja obžalovaní urobili vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, teda že sú
vinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa
19.10.2017, č. k. 1 Pv 441/17/1101-19, pričom u obžalovaného F. B. platí, že vyhlásenie urobil vo vzťahu
k upravenému skutku a vo vzťahu k jeho zmenenej právnej kvalifikácie. Súd následne postupoval v
súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovaným položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno

c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obaja obžalovaní vo všetkých prípadoch odpovedali
zhodne „áno“. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom
vyjadrení všetkých procesných strán jednotlivými uzneseniami prijal vyhlásenia obžalovaných, že sú
vinní zo spáchania skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uzneseniami podľa § 257 odsek 8 Trestného
poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaní priznali spáchanie skutku, nevykoná,

pričom vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.V súvislosti s predmetom dokazovania súd postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku
prečítal znalecký posudok č. 34/2017, vypracovaný MUDr. Elenou Mokrášovou, znalkyňou z odboru:

Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria)
a znalecký posudok KEÚ PZ ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2017/7355 a podľa § 269 Trestného poriadku
prečítal listinné dôkazy, konkrétne Výsledky lustrácie v STA, Výsledky lustrácie v GP SR, odpisy registra
trestovobžalovaných,znaleckýposudokč.69/2016(akolistinnýdôkaz),TrestnýrozkazOkresnéhosúdu
Bratislava II sp. zn. 0T/451/2016 zo dňa 21.11.2016, ako aj výpisov z ústrednej evidencie priestupkov

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Na základe takto vykonaného dokazovania čo do výroku o treste a ochrannom opatrení, po zhodnotení
dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom upraveným § 2 odsek 12 Trestného poriadku, súd pri
určovaní druhu a výmery trestu obžalovaným v predmetnej trestnej veci vychádzal z účelu trestu
vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej

prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu upravených v § 34 odsek 4 Trestného zákona.

Vo vzťahu k obžalovanému F. B. súd uvádza, že u tohto obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť
upravenú v § 36 písmeno l/ Trestného zákona, ktorá spočíva v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného
činu, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť obsiahnutú v § 37 Trestného zákona. Tu je namieste

uviesť, že obžalovanému F. súd nepriznal poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života
pred spáchaním trestného činu, nakoľko z odpisu registra trestov tohto odsúdeného vyplýva, že už
bol pre rovnaký trestný čin (§ 171 odsek 2 Trestného zákona) stíhaný, pričom trestné stíhanie bolo
podmienečne zastavené s určením skúšobnej doby v trvaní 14 mesiacov. Hoci nejde o právoplatné
odsúdenie, povaha podmienečného zastavenia trestného stíhania vyžadujúca priznanie páchateľa

umožňuje záver súdu o tom, že obžalovaný pred spáchaním činu riadny život neviedol.

Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností bol súd povinný upraviť trestnú sadzbu
upravenú v § 171 odsek 1 Trestného zákona (0 až 3 roky, z ktorej súd mohol vychádzať po zmene
právnej kvalifikácie stíhaného skutku u tohto obžalovaného) tak, že v súlade s § 38 odsek 3 Trestného

zákonaznížilhornúhranicuzákonomustanovenejtrestnejsadzbyojednutretinu,atospôsobomvýpočtu
upraveným v § 38 odsek 8 Trestného zákona. Výsledná upravená trestná sadzba tak predstavovala
rozpätie 0 až 2 roky.

Pri stanovení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol (okrem spôsobu spáchania činu, okolností, za

ktorých bol čin spáchaný, formu zavinenia v podobe priameho úmyslu a ostatných kritérií významných čo
do určenia druhu a výmeru trestu) na už zmienenú skutočnosť, že obžalovaný sa už v minulosti dopustil
skutku právne kvalifikovaného ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona, pre ktorý bolo trestné stíhanie podmienečne
zastavené.Pretomuuložiltrestodňatiaslobodyvhornejpoloviciupravenejtrestnejsadzby(16mesiacov

v rámci upravenej trestnej sadzby 0 až 2 roky). Avšak vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho vek,
pomery obžalovaného a predovšetkým možnosť jeho nápravy, súd nepovažoval bezpodmienečný výkon
tohto druhu trestu v stanovenej výmere za nevyhnutný, ale mal za to, že účel trestu možno dosiahnuť
aj podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Takémuto záveru
nasvedčuje priznanie spáchania činu a najmä jeho úprimné oľutovanie, pričom obžalovaný F. prejavil

aj účinnú snahu po náprave už len tým, že sa sám a dobrovoľne podrobuje liečeniu zo závislosti na
návykovýchlátkach.Jetedazrejmé,žeobžalovanýdospelkznačnejmieresebareflexieasvojuzávislosť
na návykových látkach, konštatovanú v psychiatrickom znaleckom posudku, mienil sám riešiť tým
najvhodnejšímspôsobom-liečením,ktorýbymumoholpomôcťnielenzhľadiskajehoprimárnehoúčelu,
ale aj v tom smere, aby sa v budúcnosti vyhýbal akejkoľvek trestnej činnosti a inému protiprávnemu

konaniu.

So zreteľom na to možno uzavrieť, že práve osoba obžalovaného umožňuje súdu dospieť k záveru,
že účel trestu možno dosiahnuť aj podmienečným odkladom výkonu trestu a že na obžalovaného je
potrebné pôsobiť primárne výchovne a nie represívne.

Na druhej strane sa súd nemohol stotožniť s názorom a argumentáciou obhajoby, v zmysle ktorej
by u obžalovaného bolo možné účel trestu dosiahnuť aj upustením od potrestania za súčasného
uloženia ústavného ochranného liečenia. Vzhľadom na predchádzajúce trestné stíhanie pre takmeridentický trestný čin, je to práve potreba sledovania správania sa obžalovaného počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia, ktorá skutočne umožní verifikovať a potvrdiť predpoklad, že sa obžalovaný
napraví a že sa v budúcnosti nebude dopúšťať žiadneho zásadnejšieho protiprávneho konania. V

rámci skúšobnej doby bude teda možné pravidelne zisťovať, či účel trestu bude naplnený aj z hľadiska
požiadavky na individuálnu prevenciu.

V neposlednom rade je uvedený druh trestu u obžalovaného odôvodnený aj tým, že v prípade
obžalovaného nejde „len“ o škodlivé užívanie návykových látok, ale je u neho rozvinutá závislosť na

návykových látkach. Hoci súd uložil obžalovanému aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou
formou za splnenia podmienok upravených v § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, vychádzajúc
pritom zo záverov psychiatrického znaleckého posudku a samotného postoja obžalovaného (ktorý sám
za najvhodnejšiu formu liečenia z hľadiska dosiahnutia jeho účelu považoval formu ústavnú), nemožno
bez ďalšieho považovať uloženie iba tejto sankcie za dostatočné. Naopak, práve hrozba „premeny“
trestu z podmienečného na nepodmienečný môže iba posilniť motiváciu obžalovaného, aby účel liečenia

bol skutočne dosiahnutý a aby sa u neho minimalizovalo riziko recidívy, resp. aby sa dosiahol samotný
účel trestu. Obžalovaný teda bude mať počas skúšobnej doby šancu preukázať, že sa skutočne napravil
a že je schopný svoje správanie udržať v zákonnom rámci.

Na posilnenie dosiahnutia účelu trestu súd obžalovanému F. B. uložil aj primerané obmedzenie

spočívajúce v zákaze stretávania sa s osobami, ktoré majú na neho negatívny vplyv, čo je odôvodnené
povahou daného trestného činu, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný a záujmom na tom, aby
obžalovaný nebol vystavený vplyvu osôb, prostredníctvom ktorých by eventuálne mohol mať širší
priestor na prístup k drogám.

Čo sa týka osoby obžalovaného L. Z. aj v jeho prípade súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť upravenú
v § 36 písmeno l/ Trestného zákona, ktorá spočíva v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného činu,
pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť obsiahnutú v § 37 Trestného zákona. Hoci L. Z. už bol v
minulosti právoplatne odsúdený, súd na toto odsúdenie neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písmeno m/ Trestného zákona, nakoľko na predmetné odsúdenie súd prihliadal už z toho hľadiska,

ktoré upravuje § 49 odsek 2 Trestného zákona. Podľa tohto ustanovenia (ktoré platí rovnako aj v rámci
úpravy podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v zmysle § 51
odsek 1 veta druhá Trestného poriadku) sa ustanovenie odseku 1 (podmienečný odklad výkonu trestu
odňatia slobody) nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu

odňatia slobody. Vychádzajúc zo zásady ne bis in idem, by prihliadanie na uvedenú skutočnosť ako
na priťažujúcu okolnosť malo za následok, že by došlo k dvojitému pričítaniu tej istej skutočnosti v
neprospech obžalovaného.

Vzhľadom na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností bol súd povinný aj pri tomto obžalovanom

upraviť trestnú sadzbu predpokladanú v § 172 odsek 1 Trestného zákona (3 až 10 rokov) tak, že v súlade
s § 38 odsek 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu, a to spôsobom výpočtu upraveným v § 38 odsek 8 Trestného zákona. Výsledná upravená trestná
sadzba tak predstavovala rozpätie 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov.

Súd však po zvážení všetkých okolností prípadu, ako aj samotnej osoby obžalovaného L. Z. dospel
k záveru, že by použitie takto upravenej trestnej sadzby bolo pre obžalovaného neprimerane prísne
a uloženie trestu odňatia slobody v jej rámci by nezohľadňovalo účel trestu. Pri stanovení druhu
trestu a jeho výmery preto súd aplikoval zmierňujúce ustanovenie § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/
Trestného zákona, ktoré umožňovalo súdu uložiť obžalovanému trest odňatia slobody aj pod dolnú

hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

V tejto súvislosti súd prihliadol na to, že obžalovaný L. Z. bol v čase spáchania skutku v zlom psychickom
rozpoložení, ktoré vyplývalo zo straty zamestnania, rozchodu s priateľkou a úmrtia v rodine (starého
otca). Tieto okolnosti prezentované obžalovaným, ktoré neboli vyvrátené a ktoré súd nemal dôvod

spochybňovať, nepochybne možno zohľadňovať pri určení výmery trestu (pokiaľ ide o druh trestu, súd
so zreteľom na dikciu § 34 odsek 6 Trestného zákona bol povinný ukladať trest odňatia slobody), a
to aj v smere aplikácie uvedeného zmierňujúceho ustanovenia. Vzhľadom na osobu obžalovaného,
ktorý sa doposiaľ dopustil jedného trestného činu a v záznamoch má evidované spáchanie iba jednéhopriestupku na úseku cestnej premávky, jeho vek v čase spáchania skutku (23 rokov), priznanie a úprimné
oľutovanie spáchaného trestného činu a prejavenú snahu po náprave, možno odôvodnene dospieť k
záveru, že dosiahnutie účelu trestu u tohto obžalovaného sa dá očakávať aj pri nižšej výmere trestu

odňatia slobody, než ktorú predpokladá dolná hranica ustanovenej trestnej sadzby podľa § 172 odsek
1 Trestného zákona.

Na tomto základe, s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že obžalovaný L. Z. iniciatívne neponúkal
marihuanu na predaj obžalovanému F. B., ale tento si ju sám od neho vypýtal, považoval súd za

adekvátnu výmeru trestu odňatia slobody 2 roky a 5 mesiacov. Takáto výmera trestu podľa názoru súd
zohľadňuje povahu spáchaného trestného činu, ako aj možnosti obžalovaného na nápravu za účelom
budúceho vedenia riadneho života.

Uloženie trestu v nižšej výmere však nepovažoval súd za opodstatnené z toho hľadiska, že obžalovaným
prezentované dôvody nepochybne neboli jediným dôvodom spáchania činu, nakoľko u obžalovaného

bola na základe znaleckého skúmania zistená závislosť od návykových látok, konkrétne na kokaíne, ako
ajzneužívaniealkoholuamarihuany.Závislosťnauvedenejlátkepretoneumožňujezáver,žeidevýlučne
o obžalovaným uvádzané dôvody, pre ktoré sa dopustil daného trestného činu. Tieto mohli mať vplyv
na celkové okolnosti spáchaného činu a jeho rozsah. Tu súd poukazuje tiež na množstvo zaistených
omamných látok, ako aj na to, že okrem kokaínu mal obžalovaný prístup evidentne aj k iným omamným

látkam, a to marihuany, čo vyplýva zo samotnej skutkovej vety tohto rozsudku. Tieto skutočnosti tak
nedávajú základ pre uloženie trestu odňatia slobody v nižšej výmere, než ku ktorej súd v tomto prípade
dospel, t. j. už uvedeným 2 rokom a 5 mesiacom. Súd má za to, že trest odňatia slobody v uvedenej
výmere možno na jednej strane považovať za primeraný a dostatočný a na strane druhej za trest, ktorý
nie je neprimerane prísny, teda trest, ktorý smeruje k dosiahnutiu účelu trestu tak, ako je vyjadrený v § 34

odsek 1 Trestného zákona, rešpektujúc aj ostatné Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie
trestov.

Vzhľadom na to, že obžalovaný sa dopustil stíhaného trestného činu počas skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia (trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.11.2016, sp.

zn. 0T/451/2016, právoplatným dňa 21.11.2016), súd, aplikujúc ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného
zákona, musel obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody.

V rámci vonkajšej diferenciácie výkonu trestu odňatia slobody súd v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin.

Pokiaľ ide o výrok o ochrannom opatrení, súd na podklade záverov znaleckého posudku č.

34/2017, vypracovaného MUDr. Elenou Mokrášovou, znalkyňou z odboru: Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie: Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), za súčasného splnenia
podmienok upravených v § 73 odsek 2 písmeno d/ Trestného zákona, uložil obžalovanému ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je to uvedené v enunciáte
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný. Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol
právoplatnosť spôsobom predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.