Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20S/47/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200356
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2015200356.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr.

Ľubomíra Bundzela a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu MUDr. R. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XXXX/X, T. - T., zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Magdálikom, Vajanského 1520, Galanta,
proti žalovanému Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 30545-2/2015-BA zo dňa 15.04.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Rozhodnutím č. 30545-2/2015-BA zo dňa 15.04.2015 žalovaný podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003
Z.z. zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta č.
700-0612182214-GC04 z 13.10.2014, ktorým žalobcovi podľa § 240 zákona o sociálnom poistení bolo
za obdobie mesiacov júl 2005 až jún 2006 predpísané penále v sume 882,19 eur vypočítané z dlžnej
sumy poistného vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného
a príspevkov do dňa začatia kontroly.

2.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia tohto rozhodnutia žalovaného, voči
ktorému namietal, že dňom 01.12.2004 bol vymenovaný do štátnozamestnaneckého pomeru a podľa
§ 59 ods. 1 zákona o štátnej službe vo vtedy účinnom znení preto od 01.12.2004 nemohol podnikať
ani vykonávať inú zárobkovú činnosť. Podľa § 5 ods. 2 živnostenského zákona nemohol prevádzkovať
živnosť a preto nemohol byť ani samostatne zárobkovo činnou osobou podľa § 5 písm. b) zákona o
sociálnom poistení, nebol ani povinne nemocensky, či dôchodkovo poistenou osobou a nemohla mu

vzniknúť povinnosť na platenie poistného. Nakoľko v rozhodnom období nemal povinnosť platiť poistné,
nemohol sa s platením poistného dostať do omeškania a penále mu napadnutým rozhodnutím bolo
predpísané v rozpore so zákonom.

3.
Takéto námietky uviedol aj vo včas podanom odvolaní proti rozhodnutiu pobočky Galanta zo dňa
13.10.2014, ktorému však žalovaný nevyhovel, keď konštatoval, že účastník konania po skončení

obdobia pozastavenia prevádzkovania živnosti, t.j. od 31.05.2005 opätovne nadobudol postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. b) zákona v znení účinnom do 31.12.2010
a naplnil aj podmienku prekročenia stanovenej hranice príjmu. Žalovaný sa žiadnym spôsobomnevysporiadal so skutočnosťou, že jeho oprávnenie prevádzkovať živnosť vylučovalo ustanovenie § 59
ods. 1 zákona o štátnej službe.

4.
Nakoľko v konaní vedenom Krajský súdom v Trnave pod č.k. 14 S/223/2014 sa preskúmava zákonnosť
rozhodnutia žalovaného o predpísaní poistného za obdobie mesiacov júl 2005 až jún 2006, výsledkom
ktorého je rozhodnutie o zákonnosti predpísania penále za omeškanie s úhradou tohto poistného
podmienené, navrhol konanie vo veci prerušiť do právoplatného ukončenia konania 14 S/223/2014.

5.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6.
Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické

osobyvymedzenév§5zák.č.461/2003Z.z.osociálnompoisteníďalejlen„zákonosociálnompoistení“)
v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení, ktoré je pre Sociálnu
poisťovňu záväzné, presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za
samostatne zárobkovo činnú osobu. Do 31.12.2010 je skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie
právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia v zmysle

§ 5 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 existencia oprávnenia
prevádzkovať živnosť. Zákon o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 nevymedzuje žiadne
iné podmienky na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo činnej osoby.

7.
Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Šaľa, číslo živnostenského
registra:405-6086, bol žalobca v spornom období, t.j. od júla 2005 do júna 2006, oprávnený
prevádzkovať živnosť na základe živnostenského listu, sp. číslo: ŽO-2000/02808-00002, pričom toto
oprávnenie mu vzniklo dňa 19.06.2000 a zaniklo dňa 23.01.2014. V období od 01.12.2004 do

30.05.2005 mal žalobca na základe rozhodnutia Obvodného úradu v Šali, odbor živnostenského
podnikania, č. Žo-2004/02567/2/KUS, zo dňa 09.11.2004, o pozastavení prevádzkovania živnosti,
pozastavené prevádzkovanie živnosti. Právnym následkom pozastavenia prevádzkovania živnosti bol
zánik živnostenského oprávnenia, a teda aj zánik povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby.

8.
Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne, žalobca po skončení obdobia pozastavenia
prevádzkovania živnosti, t.j. od 31.05.2005, opätovne nadobudol v zmysle § 5 písm. b) zákona o
sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010, status samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže

odpadli prekážky, ktoré zánik živnostenského oprávnenia spôsobili.

9.
Samotné nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho
poistenia však automaticky nezakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské

poistenieapovinnédôchodkovépoistenie.Podľaplatnejprávnejúpravyvznikpovinnéhonemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky
príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 595/2003
Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“) v znení neskorších predpisov alebo
výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba

dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov).

10.
Vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
samostatnezárobkovočinnýchosôbsaposudzujevždyk01.07.kalendárnehoroka,pričomsavychádzaz príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za
predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na

jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Z uvedeného vyplýva, že vznik povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, od
01.07.2005 sa posudzoval na základe príjmov z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo
z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktoré dosiahol za rok
2004. Preto je námietka žalobcu, že v rokoch 2005 až 2012 nevykonával činnosť samostatne zárobkovo

činnej osoby a nepodával daňové priznania, právne irelevantná.
Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo SR vyplýva, že príjmy žalobcu za rok
2004 (482 663,00 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 78000,00 Sk a preto bol v spornom
období povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou
osobou povinnou platiť poistné včas (v lehote splatnosti poistného) a v správnej sume v zmysle
príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení.

11.
Keďže žalobca, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba, poistné za sporné obdobie preukázateľne nezaplatil v súlade s § 143 ods. 1
zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, Sociálna poisťovňa pobočka Galanta, bola

podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinná penále predpísať. Pri predpísaní
penále Sociálna poisťovňa v súlade s citovaným ustanovením zákona o sociálnom poistení vychádzala
z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, ktoré žalobca do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia,
t.j. do dňa 13.10.2014, neuhradil vôbec. Podľa údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne, poistné
za obdobie júl 2005 až jún 2006 žalobca zaplatil až dňa 20.10.2014.

12.
Žalobcom namietaná skutočnosť, že bol v spornom období zamestnancom, a teda poistné platil a
odvádzal z tohto poistného vzťahu, bola Sociálnou poisťovňou, pobočka Galanta, pri predpísaní penále
prvostupňovým rozhodnutím zohľadnená. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

nevylučuje platenie poistného z dvoch poistných pomerov súčasne, ale zakotvuje pravidlo, že v prípade
existencie poistného pomeru zamestnanca a poistného pomeru povinne nemocensky poistenej a
povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, sa poistné platí vždy prednostne
z vymeriavacieho základu zamestnanca, a až potom, v prípade, že vymeriavací základ zamestnanca
nepresiaholhranicuvymeriavaciehozákladuvúhrnemesačnenajviac,saplatípoistnézvymeriavacieho

základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby.

13.
Ak súhrn vymeriavacích základov zamestnanca a povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo

poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby presiahne hranicu vymeriavacieho základu v úhrne
mesačne najviac, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby, sa zníži tak, aby úhrn týchto vymeriavacích základov nepresiahol
hranicu vymeriavacieho základu mesačne najviac.
Vymeriavací základ v úhrne mesačne najviac na platenie poistného na nemocenského poistenia a na

dôchodkové poistenie upravuje § 138 ods. 12 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 439/2004 Z.z.
(znenie účinné od 01.01.2005 do 31.12.2007). Sociálna poisťovňa postupovala v zmysle uvedeného
ustanovenia zákona o sociálnom poistení, a preto žalobca nebol povinný za obdobie november 2005
uhradiť poistné na nemocenské poistenie vôbec a za obdobie december 2005 a máj 2006 mu bolo
poistné na nemocenské poistenie vypočítané zo zníženého vymeriavacieho základu, t.j. v nižšej sume.

Vzhľadom na uvedené nebolo žalobcovi penále za obdobie november 2005 vypočítané z poistného
na nemocenské poistenie a penále za obdobie december 2005 a máj 2006 bolo žalobcovi predpísané
z poistného, vypočítaného zo zníženého vymeriavacieho základu. Súhrn vymeriavacích základov na
platenie poistného na dôchodkové poistenie z činnosti zamestnanca a z činnosti samostatne zárobkovo
činnej osoby neprekročil hranicu vymeriavacieho základu mesačne najviac, preto bol žalobca povinný

za sporné obdobie zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie v plnej výške.

14.Po zániku dôvodov prerušenia konania realizovaného uznesením zo dňa 17.03.2017 súd prejednal
vec za splnenia procesných podmienok v neprítomnosti oboch účastníkov konania (svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnili a s prejednaním veci v ich neprítomnosti vyslovili súhlas) a po oboznámení sa

s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, dospel
k záveru o nedôvodnosti žaloby.

15.
Zo spisu tunajšieho súdu 14 S/223/2014 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 18.02.2016 bola zamietnutá

žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.10.2014
potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie pobočky Galanta zo dňa 30.01.2014, ktorým žalobcovi bolo
predpísané poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné
dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie
mesiacov júl 2005 až jún 2006 v celkovej výške 882,29 eur, pričom tento rozsudok bol potvrdený
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1 Sžso/16/2016 zo dňa 27.06.2017, v odôvodnení

ktorého odvolací súd konštatoval, že žalobca obnovením oprávnenia prevádzkovať živnosť dňom
31.05.2005 po uplynutí doby dočasného pozastavenia znovu získal oprávnenie na podnikanie a tým
aj status samostatne zárobkovo činnej osoby, a vzhľadom na splnenie podmienky výšky dosiahnutého
príjmu mu za obdobie od 01.07.2005 do 30.06.2006 vznikla povinnosť platiť poistné a príspevky na
povinné poistenie.

16.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právny základ rozhodnutia o penále podľa § 240 zákona o sociálnom
poistení - existencia povinnosti žalobcu odvádzať povinné poistné a jeho omeškanie s úhradou sa v
priebehu konania vzhľadom na právoplatné ukončenie konania o opravnom prostriedku žalobcu proti

rozhodnutiu o predpísaní poistného stal nesporným.

17.
Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že žalobca samotnú správnosť výpočtu výšky predpisného penále
nespochybnil, a súd v tomto smere ani nezistil pochybenie rozhodujúceho správneho orgánu, bolo

potrebné žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 v spojení s § 491 ods. 1 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.)
zamietnuť.

18.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému

žiadne trovy nevznikli.

19.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.