Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 13, 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1P/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317206154
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvio Boleček, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6317206154.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté

dieťa Z. G., narodený X. S. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Brezno, syna O. G., narodenej XX. P. XXXX, bytom I., Z. G. XX, právne zastúpená
Vasiľ, Šimonovič & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Košice, Kuzmányho 29 a Z.
G., narodeného X. M. XXXX, bytom L. J. E., N. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Reptišom,
advokátom, so sídlom Žiar nad Hronom, Nám. Matice Slovenskej 6, o návrhu matky na zmenu výživného
na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k.8P/399/2012-69 zo dňa 07.03.2013 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, č.k. 17CoP/31/2013-98 zo dňa 25.09.2013 vo výroku o
výživnom na maloletého Z. tak, že otec j e p o v i n n ý s účinnosťou od 29.06.2017 prispievať na výživu
maloletého Z. výživným vo výške 130 (stotridsať) Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám
matky maloletého, a to vždy do 15-teho dňa každého kalendárneho mesiaca dopredu.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 29.06.2017 do 13.11.2017 vo výške 220,66 (dvestodvadsať,66) Eur
j e otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do štyroch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.

IV. Súd návrh otca z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého Z. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29. júna 2017 žiadala, aby súd upravil
vyživovaciu povinnosť otca maloletého a výživné zvýšil na sumu 180 Eur spätne ku dňu 1. septembra

2016. V tento deň maloletý nastúpil do strednej školy mimo miesta svojho bydliska a vzhľadom na
dochádzanie a bývanie na internáte sa matke zvýšili výdavky na maloletého. Matka nemohla podať
návrh na súd skôr, nakoľko jej v tom bránili zdravotné problémy.

2. Otec maloletého v písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil. Poukázal na svoje majetkové a
zárobkové pomery, ktoré mu neumožňujú prispievať väčšou sumou výživného. Rovnako tak nesúhlasil
s výdavkami matky na maloletého, ktoré podľa jeho názoru sú nadhodnotené.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení navrhol vyhovieť návrhu matky, nakoľko zvýšenie výživného je v
záujme maloletého.4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13. novembra 2017, vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov, výsluchom maloletého Z., oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom
spise a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Matka maloletého na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu; žiadala výživné zvýšiť na sumu 180
Eur mesačne počnúc dňom 1. septembrom 2016. Matka spolu s maloletým sa musela vysťahovať z bytu
na Šumiaci z dôvodu nedoplatkov na nájomnom. Od augusta 2014 spolu s maloletým býva v prenajatom
byte v Podbrezovej. Od 5. novembra 2015 do 19. septembra 2016 bola matka PN. Od 1. októbra 2016

do 17. marca 2017 matka pracovala v ŽP Podbrezová a.s., kde má uzavretý hlavný pracovný pomer a
pracuje tam ako viazačka ťažkých bremien. Matka nežiadala zamestnávateľa o ľahšiu prácu, nakoľko
má vedomosť, že by jej zamestnávateľ nemohol vyhovieť. Plnú moc svojmu právnemu zástupcovi na
podanie návrhu podpísala 6. marca 2017. Od 17. marca 2017 do 4. septembra 2017 bola matka
opätovne PN. Od toho dňa je matka opätovne zamestnaná u toho zamestnávateľa. Čistý príjem matky je
v zmysle pracovnej zmluvu cca 602 Eur mesačne. Za byt matka platí mesačne 180 Eur mesačne, avšak

prenajímateľovi na ruku odovzdáva mesačne 247 Eur, pričom prevzatie uvedenej čistky jej prenajímateľ
vždy podpíše. Maloletý Z. v súčasnej dobe navštevuje druhý ročník strednej zdravotnej školy. Za internát
matka platí 91 Eur mesačne. Ďalšie náklady matka vyčíslila nasledovne: poplatok ZRPŠ 20 Eur ročne,
poistné 2,50 Eur ročne, triedny fond 5 Eur ročne, pracovný odev 30 Eur ročne, členstvo v ČK 10 Eur
ročne, školské potreby 60 Eur ročne, firemné tričko 10 Eur ročne, uniforma 60 Eur ročne, pracovná obuv

30 Eur ročne. Matka platí synovi na stužkovú 10 Eur mesačne a cestné náklady vyčíslila na sumu 12
Eur mesačne. Internát je cez víkendy zavretý a preto chodí na víkend k matke. Náklady na stravu svojej
osoby a maloletého matky vyčíslila na sumu 300 Eur mesačne. Matka maloletému zakupuje raz za tri
roky okuliare, naposledy ich kúpila za sumu 80 Eur. Maloletému matky dobíja kredit na mobilný telefón
vo výške 10 Eur mesačne. Náklady na ošatenie a hygienu maloletého matka vyčíslila na sumu 20 Eur

mesačne. Maloletý dostáva vreckové 10 Eur na týždeň. V roku 2017 v januári otec zaplatil na výživnom
sumu 180 Eur, vo februári a marci sumu 170 Eur, v apríli sumu 150 Eur, od mája až do augusta otec
platil 100 Eur mesačne a od septembra až do októbra zaplatil 80 Eur mesačne. V novembri 2017 otec
zatiaľ výživné neuhradil.

6. Otec maloletého na pojednávaní s návrhom matky nesúhlasil, naopak navrhol zvýšiť výživné na sumu
100 Eur odo dňa podania návrhu. Vyjadril sa k výživnému, ktoré platil od septembra 2016 až do októbra
2017, pričom od mája až do augusta 2017 platil na výživnom 100 Eur a v septembri a októbri 2017 hradil
len sumu 80 Eur mesačne. Otec maloletého býva v byte, ktorý vlastní matka jeho priateľky. Spolu s
jeho priateľkou tam býva jej matka a jej 17 ročná dcéra. Na bývanie otec prispieva sumou cca 20 Eur

mesačne. Otec je zamestnaný na dohodu, pričom priemerná mesačná mzda je 86,60 Eur. Na brigádach
si otec privyrobí sumu 100 až 150 Eur mesačne. Otec má ukončený odbor obrábač kovov, pričom túto
činnosť vykonával do roku 1991, potom mal živnosť, pracoval na stavbách a dlhé obdobie v lese ako
lesný robotník. Výsledkom 18 ročnej práce v lese sú problémy s bedrovými kĺbmi, ramenným kĺbom a
navštevuje aj neurologickú ambulanciu. Priateľka otca tomuto finančne vypomáha tak, aby mohol matke

posielať výživné. Otec platí na telefón 22 Eur mesačne a náklady na stravu, hygienu a ošatenie vlastnej
osoby otec vyčísliť nevie, nakoľko mu finančne vypomáha jeho priateľka, ktorej otec dáva celú svoju
výplatu. Na záver otec uviedol, že zvažuje možnosť osobného bankrotu.

7. Maloletý Z. na pojednávaní uviedol, že býva s matkou v byte v Podbrezovej. Za tento byt matka platí

nájom cca 250 Eur mesačne a jeho starší súrodenci matke na poplatky spojené s bývaním neprispievajú.
Maloletý na víkendy domov chodí k matke a stravuje sa u matky bežným spôsobom. Maloletý je so
školou v Poprade spokojný a páči sa mu tam. S otcom sa maloletý nestretáva, nevolajú si, nepíšu si a
nedostáva od neho darčeky ani na sviatky ani na Vianoce. V roku 2016 maloletý videl otca na pohrebe
a predtým ho 10 rokov nevidel. Podľa maloletého sa otec o jeho výchovu nezaujíma, platí len výživné.

8. Kolízny opatrovník navrhol výživné zvýšiť na sumu 120 Eur mesačne dňom podania návrhu matkou.

9. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P/399/2012-69 zo dňa 7. marca 2013 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 17CoP/31/2013-98 zo dňa 25. septembra 2013,

právoplatným dňom 23. októbra 2013, súd otcovi zvýšil výživné na sumu 80 Eur mesačne s účinnosťou
od 1. septembra 2012 a rozhodol o zameškanom výživnom.

10. Matka maloletého je zamestnaná v ŽP Podbrezová, a.s., s čistým mesačným príjmom 602 Eur.11.Otecmaloletéhopracujenadohodusčistýmmesačnýmpríjmom86,60Eur,nabrigádachsimesačne
zarobí navyše sumu 100 až 150 Eur mesačne.

12. Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), ak sa zmenia pomery, súd
môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone
rodičovských práv a povinností.

13. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

22. Podľa § 217 ods. 2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na

plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

23. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky
možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku aďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena
pomerov.

24. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

25. Podľa 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

26. Matka maloletého svojim návrhom vo veci samej uplatnila nárok na zvýšenie výživného na
maloletého. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o vyživovacej povinnosti a výške
výživného opakovane rozhodnúť je zmena pomerov, ktorá môže nastať u povinnej osoby, ktorou je
v danom prípade otec maloletého, prípadne na strane osoby oprávnenej, ktorou je maloleté dieťa.
Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa v pomeroch účastníkov prejaví závažnejším spôsobom v

porovnaní s ich pomermi v čase poslednej úpravy výživného. Zmena pomerov môže vyvolať potrebu
zvýšiť výživné, pokiaľ sa zvýšia odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, resp. dôjde k pozitívnej zmene
na strane schopností, možností a majetkových pomerov povinnej osoby. Na strane povinnej osoby môže
dôjsť aj k takej negatívnej zmene pomerov, na základe ktorej by doposiaľ určená výška výživného bola
neprimeraná možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom na strane povinnej osoby a platenie

doposiaľ určeného výživného by nebolo objektívne možné, resp. na strane povinnej osoby (v danom
prípade otca) by prinášalo neprimerané majetkové riziká.

27. Súd v danej konkrétnej veci nesporne konštatuje zmenu pomerov, ktorá nastala na strane maloletého
tým, že je od posledného rozhodovania súdu o štyri roky starší a stal sa žiakom strednej školy.

Zo zmeny pomerov vyplývajú vyššie náklady, ktoré matka maloletého mesačne má, a ktoré súvisia
predovšetkým so zabezpečovaním starostlivosti o maloletého, so zabezpečovaním jeho výživy, jeho
zdravotnýchlekárompredpísanýchpotriebatiežsozabezpečovanímškolskýchamimoškolskýchaktivít.
Uvedená zmena pomerov sama o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného, výživné v doposiaľ určenej
výške nepostačuje.

28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bola výška výživného upravená
rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 8P 399/2012-69 zo dňa 7. marca 2013, právoplatným dňom
23. októbra 2013, odkedy ubehla doba viac ako štyri roky, za ktorú došlo k zmene pomerov aj na strane
rodičov, ale k zmene pomerov došlo najmä na strane maloletého dieťaťa. V čase poslednej úpravy matka

dosahovala príjem len z nemocenskej dávky vo výške 340 Eur mesačne a v súčasnej dobe má matka
príjem z hlavného pracovného pomeru vo výške 602 Eur mesačne. Matke nepribudla žiadna ďalšia
vyživovacia povinnosť. Zmena pomerov na strane otca v podstate nenastala. Naďalej si privyrába na
brigádach a pracuje na dohodu. Nepribudla mu žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Najvýraznejšia
zmena pomerov však nastala na strane maloletého dieťaťa, ktorý v čase poslednej úpravy výživného

mal vek 11 rokov a navštevoval základnú školu, toho času navštevuje strednú školu, v dôsledku čoho
vzrástli aj jeho potreby a výdavky s nimi spojené.

29. Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie
výživného je dôvodný. Je nesporné, že úmerne s vekom dieťaťa sa matke zvyšujú výdavky spojené

s výchovou, výživou, ošatením, obutím, krytím školských, športových, kultúrnych potrieb dieťaťa. Súd
preto zvýšil výživné na maloletého Z. zo sumy 80 Eur na sumu 130 Eur mesačne, ktoré súd považoval
za primerané veku, odôvodneným potrebám, záujmom dieťaťa, ako aj možnostiam, schopnostiam otca.
Súd akceptoval výdavky matky na maloletého mesačne: internát 7,50 Eur mesačne, poplatok ZRPŠ 2
Eur mesačne, poistné 2,50 Eur mesačne, pracovný odev 2,50 Eur mesačne, členstvo Červený kríž 1 Eur

mesačne, školské potreby 5 Eur mesačne, iný pracovný odev 5 Eur mesačne, pracovná obuv 2,50 Eur
mesačne, sporenie na stužkovú slávnosť 10 Eur mesačne, kurz ochrany života 4 Eur mesačne, cestovné
12 Eur mesačne, náklady na okuliare 80 Eur za tri roky t.j. cca 2 Eur mesačne, kredit na mobil 10 Eur
mesačne, hygiena a ošatenie 20 Eur mesačne, náklady na stravu (matka uviedla sumu 300 Eur ako
náklad celej domácnosti, ale vzhľadom nato, že maloletý je doma len cez víkendy súd považuje pätinu

tejto sumy za reálne primeranú) 60 Eur, náklady na bývanie (matka uhrádza nájom oficiálne 180 Eur
mesačne, z tejto sumy musí súd vychádzať, pričom syn sa v domácnosti zdržuje len mimo dní školského
vyučovania t.j. cca 185 dní do roka, a teda jeho reálny náklad spojený s bývaním je daný výpočtom
nájom za deň je 6 Eur, ak je matka polovicu mesiaca doma sama platí nájom 15 x 6 Eur a zvyšných 15dní sa na sume 6 Eur denne maloletý podieľa polovicou t.j. 15 x 3 Eur) 45 Eur, čo je celkovo mesačne
výdavky matky na maloletého vo výške 191 Eur. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú primerané
veku maloletého, regiónu v ktorom maloletý žije, ale aj primerané rozvoju jeho osobnosti. Súd vychádzal

z príjmu otca netto 86,60 Eur a príjem z brigád cca 130 Eur čo je celkom 216,60 Eur a zohľadnil mu
výdavky na mobil vo výške 22 Eur mesačne. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine súd neprihliadol na
prispievanie do domácnosti nakoľko túto skutočnosť otec nevie reálnym spôsobom preukázať. Z príjmu
216,60 Eur súd teda zohľadnil výdavky 22 Eur. Zo zvyšku tejto sumy t.j. 194,60 Eur súd v zmysle § 62
ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume 130 Eur mesačne, ako 2/3 jeho

príjmu a tiež 2/3 nákladov matky na maloletého - najmä s prihliadnutím nato, že otec iným spôsobom
ako materiálnym nezabezpečuje starostlivosť o maloletého a preto je jeho povinnosťou ako rodiča vo
zvýšenej miere pokrývať náklady maloletého spojené s jeho blahom a rozvojom jeho osobnosti. Súd má
za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko a to
aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec dieťaťa nemá viac vyživovacích povinností. Dieťa má pritom
v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho

názoru, že nová výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého. Súd zároveň
prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné
by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

30. Týmto zároveň dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. 8P 8P/399/2012-69 zo

dňa 7. marca 2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 17CoP/31/2013-98 zo dňa
25. septembra 2013, právoplatným dňom 23. októbra 2013, vo výroku o výživnom na maloletého Z. G..

31. Súd dlh otca na výživnom pre maloletého Z. za obdobie od 29. júna 2017 do 13. novembra 2017
ustálil na výške 220,66 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil do štyroch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa v súčasnej dobe jedná o takú sumu, ktorej
rýchle splatenie by otcovi robilo výrazné problémy a súd má zato, že sumu 55 Eur mesačne otec vie
na brigáde si privyrobiť. Za mesiace júl a august 2017 vrátane mal otec uhradiť na výživnom 2x130
Eur pričom uhradil 2x100 Eur a teda jeho dlh je za tieto dva mesiace 60 Eur. Za mesiace september a
október 2017 vrátane mal otec uhradiť na výživnom 2x130 Eur pričom uhradil 2x80 Eur a teda jeho dlh

je za tieto dva mesiace 100 Eur. V mesiaci november 2017 je výživné 130 Eur mesačne pri počte dní 30
je denná výška výživného 130: 30 a to je 4,33 Eur, pričom za 13 dní tohto mesiaca výživné je vo výške
56,33 Eur. Rovnako je tomu tak aj v prípade jediného dňa mesiaca jún 2017 a to dňa 30. júna kde je
denné výživné vo výške 4,33 Eur. Celkovo je tak dlh na výživnom vo výške 56,33 Eur + 4,33 Eur + 60
Eur + 100 Eur a to sa rovná sume 220,66 Eur.

32. Súd teda v prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Rovnako tak súd priznal
zvýšené výživné len odo dňa podaného návrhu t.j. odo dňa 29. júna 2017. Matka uvádzala ako dôvod
hodný osobitného zreteľa svoje zdravotné problémy a pretrvávajúcu PN. V tomto prípade súd konštatuje,
že pokiaľ matka bola v pracovnom procese a chodila do práce od 1. októbra 2016 do polovice marca

2017, nič jej nebránilo podať návrh na súd skôr ako až koncom júna 2017 a preto súd priznal zvýšené
výživné len dňom podania návrhu. Takisto právny zástupca matky prevzal plnú moc na zastupovanie
dňa 6. marca 2017 a návrh vypracoval a podal na súd až po troch mesiacoch, čo nemôže byť pripočítané
v neprospech otca.

33. Nakoľko otec navrhoval zvýšiť výživné na sumu 100 Eur a súd výživné zvýšil na sumu 130 Eur, bol
otec so svojim návrhom neúspešný a súd jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

34. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

36. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa §

262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v
dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§

355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. (Exekučný poriadok).