Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 18C/335/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513208407
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Tatranská

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7513208407.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: Východoslovenská

distribučná, a. s., so sídlom: Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, proti žalovaným: X/ P. M.,
G.. X.X.XXXX, K. XXX, J..: T.. A. B., G.. X.X.XXXX K. Š. X, XXX XX C., X/ O. M.U., G.. X.X.XXXX, K.
K. XXX, v konaní o 708,11 € € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, podanou dňa 29.5.2013, v znení jej procesnej úpravy zo dňa 12.8.2015 domáhal,
aby žalovaní v 1. a 2. rade boli zaviazaní zaplatiť mu každý po 352,07 € a 21 € trovy konania.

2. Žalovaný v 1. i v 2. rade navrhol žalobu zamietnuť.

3. Žalobca si žalobou zo dňa 27.5.2013 uplatnil voči pôvodnému žalovanému O. M., G.. XX.X.XXXX
- právnemu predchodcovi žalovaných, pohľadávku titulom náhrady škody v sume 708,11 € a titulom
trov konania sumu 42 € za súdny poplatok. Tvrdil, že dňa 25.5.2011 bola u žalovaného vykonaná na
odbernom mieste v obci K. Č.. XXX kontrola, kde bol v zmysle § 39 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike

zistený neoprávnený odber elektriny. Doba trvania neoprávneného odberu mala trvať od 7.4.2011 do
25.5.2011 a výška škody v zmysle vyhl. Ministerstva hospodárstva č. 154/2005 Z. z. bola určená sumou
778,11€.Uvedenásumabolažalovanémuvyúčtovanáfač.8200039560z26.5.2011,splatnou9.6.2011,
pričom bola uhradená čiastočne a tu sumou 70 €.

4. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zápis o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa
26.5.2011 ohľadom toho, že dňa 25.5.2011 o 9,15 hod bola v odbernom mieste v K. Č.. XXX vykonaná

kontrola, v rámci čoho bolo zistené, že na určenom meradle, umiestneného na fasáde rodinného domu
boli na pravej i ľavej strane roztiahnuté overovacie znaky a neznámym predmetom stlačené, čím došlo
k neoprávnenému odberu elektriny podľa § 39 ods. 1 zákona 656/2004 Z. z. Za použitia metodiky pre
výpočet škody vyhláškou 154/2005 Z. z. bola výška škody vypočítaná sumou 778,11 €. Uvedená suma
bola pôvodnému žalovanému vyúčtovaná fa č.XXXXXXXXXX, splatnou dňa 9.6.2011. Z tejto sumy bolo
uhradených 7 x 10 €, čím ku dňu podania žaloby dlh činil 708,11 €.

5.Pozačatíkonaniapôvodnýžalovanýzomreladedičskékonaniepoňomboloprejednané Osvedčením
o dedičstve 10D/106/2014, Dnot 27/2014, právoplatným 29.9.2014, podľa ktorého sa dedičmi poručiteľa
stali žalovaní v 1. a 2. rade ako aj C. M. - pozostalá manželka. Tá však zdedila iba osobné motorové
vozidlo v hodnote 200 €.6. Na základe uvedeného žalobca upravil rozsah zodpovednosti každého z dedičov podľa výšky
nadobudnutého majetku v pomere k celku, pričom podiel C. M. činil 0,56 %, čo zo žalovanej sumy činí

3,97 € a z toho dôvodu zobral žalobca voči nej a vo výške sumy 3,96 € žalobu späť. O späťvzatí žaloby
voči nej bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 24.9.2015, ktoré sa stalo právoplatné dňa 4.11.2015.

7. O žalobe žalobcu súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 11.1.2016, ktorým žalobu zamietol
pre premlčanie. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach v uznesení 3Co/160/2016 zo

dňa 12.4.2017 skonštatoval, že pohľadávka premlčaná nie je, preto rozsudok zo dňa 11.1.2016 zrušil a
vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie rozhodnutie.

8. Procesný súd preto v konaní pokračoval, a okrem obsahu žaloby a vyššie oboznámených listín v
bodoch 1. - 6., na ktoré súd plne poukazuje, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými
dôkazmi, výsluchom svedka a zistil nasledovné:

9. Zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.1.2016 sa vyjadril tak, že to bol právny predchodca
žalovaných, ktorý navštívil zákaznícke miesto dodávateľa elektriny za účelom premerania, resp.
skontrolovania správnosti a množstva odobratej elektrickej energie a v tomto kontexte na to, že to z jeho
iniciatívy boli príslušní pracovníci vyslaní za tým účelom, aby spotrebu premerali priamo na mieste a

boli to práve títo pracovníci, ktorí na základe podnetu poručiteľa dňa 23.5. prišli reálne na miesto samé
vykonať toto meranie a v rámci toho sa zistilo poškodenie plomby

10. K žalobe žalobcu sa žalovaný v 1. rade na súde vyjadril tak, že si pamätá, že to bolo v máji
roku 2011, tak ako uvádza žalobca vo svojom návrhu, osobne si však presný deň nepamätal. Jedného

dňa sa dostavil pracovník žalobcu za tým účelom, že vraj podľa zákona treba na elektrohodinách a
príslušenstve vymeniť plomby. Pamätal si na to veľmi dobre vzhľadom na to, že pri tomto úkone tohto
človeka bol osobne prítomný a videl, ako s týmto zariadením narába. Videl, ako vymenil v spodnej časti
elektrozariadenia akési poistky a následne prišlo aj k výmene plomby aj na elektrohodinách, ktoré sa
nachádzali o niečo vyššie. Videl, ako s tým nejakým spôsobom krúti až napokon mu oznámil, že sa

mu tam čosi odlomilo a že tento typ plomby nemá k dispozícii. Na základe toho im oznámil, že keďže
nemá takúto plombu fyzicky so sebou, príde iný jeho kolega, ktorý tiež vykonáva túto činnosť a že im
túto plombu vymení za novú.

10.1. Žalovaný si presne nepamätal, s akým časovým odstupom, ale ešte v ten istý deň, okolo jednej

alebo dvoch hodín po odchode prvého pracovníka došlo motorové vozidlo žalobcu, z ktorého vystúpili
dokonca dvaja pracovníci. Pamätal si na to, ako pristúpili k elektrohodinám pri ich dome a okamžite si
začali všetko nafocovať. Vzápätí na to si sadli do auta a pár minút na to už došla polícia, ktorá začala
túto vec vyšetrovať. Spomenul si aj na to, že počas toho, ako fotili vec na mieste samom, im sústavne
nadávali a vyčítali, že odoberajú elektrinu načierno, načo sa žalovaný výrazne ohradil slovami, že to nie

je pravda, pretože si elektrinu vždy riadne a v plnom rozsahu platia.

10.2. Pamätal si aj na to, že otcovi dali podpísať aj nejaký papier a prikázali mu, aby s tým išiel na
VSE tieto veci vybaviť. Nevedel o čo konkrétne išlo vzhľadom na to, že žiadna kópia takéhoto listu
im ponechaná nebola. Považoval nárok žalobcu za plne nedôvodný, lebo oni sa ničoho nedopustili, a

preto navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň akcentoval, že pokiaľ to bol jeho otec, ktorý kvôli, zrejme kvôli
podozrivému vysokému odberu navštívil elektrárne za tým účelom, aby boli vyslaní príslušní pracovníci
nato, aby prišli rozsah odberu elektrickej energie premerať, bolo by predsa nelogické, aby to urobil s
vedomím, že oni poškodili overovacie plomby.

11. K výpovedi tohto žalovaného žalobca uviedol, že vo veci prebehlo aj trestné konanie, to však bolo
uznesením ČVS:ORP-733/BI-KS-2011 zo dňa 30.8.2011 zastavené. V tejto súvislosti poukázal aj na
to, že v rámci konania boli skutkové okolnosti v tejto veci zistené v trošku inom duchu, ako vypovedal
žalovaný v 1. rade a upriamil v tomto kontexte pozornosť na tú skutočnosť, že čo sa výmeny plomb
na samotnom elektromere týka, k takémuto úkonu nedochádza len tak. S poukazom na to, že servisní

technici, ktorí vykonávajú určité úkony v rámci elektromerov v jednotlivých odberných miestach, mali
k dispozícii len tzv. zabezpečovacie plomby, t. j. plomby, ktoré osadzujú priamo na krytie svorkovnice
elektromera kvôli tomu, aby sa zabránilo manipulácii s drátmi, ktoré sú týmto krytom a následne
plombami zabezpečované. V danom prípade sa jedná ale o plombu, nachádzajúcu sa priamo nasamotnom merači spotreby elektrickej energie a zdôraznil, že týmito plombami títo servisní pracovníci
nedisponujú. To majú k dispozícii, vrátane zaplombovacích klieští, jedine zákonom stanovené subjekty
a tou je Slovenská legálna metrológia. To znamená, že k výmene týchto plomb nedochádza len tak a

tento typ plômb servisní technici mať ani nemôžu.

12. Vo vyjadrení zo dňa 15.12.2015 (č.l. 70) žalobca ďalej poukázal aj na to, že že ako vyplýva z
priloženého uznesenia povereného príslušníka policajného zboru Obvodného oddelenia PZ Bidovce
ČVS: ORP-733/BI-KS-2011 zo dňa 30.08.2011, trestné stíhanie bolo v trestnej veci zastavené.

Akcentoval, že tak, ako bolo už uvedené na pojednávaní dňa 23.11.2015, zamestnanci žalobcu žiadnym
spôsobom nemanipulujú s overovacími znakmi, nedisponujú prostriedkami pre označenie určeného
meradla - elektromera. V zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o metrológii) meradlo označí overovacou značkou
Slovenský metrologický ústav, určené organizácia alebo autorizovaná osoba. Žalobca nie je ani jednou
z uvedených osôb.

12.1. Kontrolou vykonanou dňa 25.05.2011 inšpektormi sieťových pripojení p. Š. B. a p. Ľ. Z. bolo
potvrdené podozrenie na neoprávnený odber elektriny, keď na určenom meradle na pravej a ľavej strane
sú neznámym predmetom roztiahnuté overovacie znaky a neznámym predmetom stlačené, čo bolo
zadokumentované aj fotograficky ( vyhotovená fotodokumentácia je na č.l. 73 - 76, pozn.). Konanie

žalovaných napĺňalo hypotézu § 39 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 656/2004 o energetike a o zmene
niektorých predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o energetike). „Neoprávneným
odberom elektriny je odber v rozpore s uzavretou zmluvou o pripojení k distribučnej sústave, v rozpore
s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny. Neoprávneným odberom elektriny je odber meraný meracím
zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii“.

12.2.Zodpovednosťzaškoduspôsobenúneoprávnenýmodberomelektrinyakoajjejrozsahupravoval§
39 ods. 2 zákona o energetike. „Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivýchpodkladov,použijesaspôsobvýpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomelektriny,

ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo“. Uvedeným predpisom bola
vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom (ďalej len vyhláška).

12.3. Ako už bolo uvedené zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny

je osobitným druhom zodpovednosti, špeciálnou úpravou zodpovednosti, ktorá vylučuje použite
všeobecnej zodpovednosti obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
neoprávneným odberom elektriny je založená na objektívnom princípe, pre jej vznik sa nevyžaduje
zavinenie osoby povinnej škodu nahradiť ani vedomosť tejto osoby o neoprávnenom odbere elektriny.
Predpokladom pre vznik zodpovednosti je neoprávnený odber elektriny, osoba povinná nahradiť škodu

zodpovedá za skutočnosť, že odoberá elektrinu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, neoprávnený odber sa rovná škode.

12.4. Vzhľadom na charakter neoprávneného odberu elektriny a to odber elektriny s meracím
zariadením na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (skutkový opis: na

určenom meradle na pravej a ľavej strane sú neznámym predmetom roztiahnuté overovacie znaky
a neznámym predmetom stlačené), čo umožňovalo vykonanie zásahu do určeného meradla, ako aj
vzhľadom na zánik platnosti overenia meradla poškodením overovacích značiek v zmysle zákona o
metrológii, neexistujú v uvedenom prípade neoprávneného odberu objektívne a spoľahlivé podklady pre
určenie skutočnej škody. Ako bolo uvedené rozsah náhrady škody je v takomto prípade daný ako právna

domnienka a to spôsobom v zmysle vyhlášky.

12.5. Žalobca nepovažuje predchádzajúcu spotrebu za objektívny a spoľahlivý podklad pre určenie
skutočne spôsobenej škody. Predchádzajúca spotreba je len dôkazom o spotrebe v danom období
a to za predpokladu, že spotreba bola meraná v súlade so zákonom o energetike a zákonom o

metrológii. Navrhovateľ zároveň u predchádzajúcej spotreby poukazuje na skutočnosť, že ak bola za
predchádzajúce dve obdobia skoro konštantná (2009/2010 vo výške 3598 kWh, 2010/2011 vo výške
3131 kWh) v predchádzajúcich obdobiach bola takmer dvojnásobná (2005/2006 vo výške 7821 kWh,
2006/2007 vo výške 6615 kWh, 2007/2008 vo výške 6842 kWh, 2008/2009 vo výške 5378 kWh). Zaobjektívny a spoľahlivý podklad podľa nášho názoru nie je možné považovať ani vyjadrenie osoby
povinnejnanáhraduškodyojednotlivýchspotrebičoch,rozsahuadobeichvyužitia,uvedenáskutočnosť
vychádza zo subjektívneho vnímania osoby povinnej škodu nahradiť, táto osoba zároveň uvedeným

spôsobom môže účelovo ovplyvňovať výšku škody, týmto spôsobom by v konečnom dôsledku ochrana
nebola poskytnutá poškodenému a bol by porušený princíp proporcionality.

12.6. Rozsah náhrady škody v uvedenom prípade predstavuje právnu domnienku, určenú spôsobom v
zmysle vyhlášky. V zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky bola určená celková spotreba elektriny v technických

jednotkách vo výške 9936 kWh, celková spotreba sa vypočíta vynásobením dennej spotreby a počtu
dní, počas ktorých neoprávnený odber trval. Nakoľko žalobca v uvedenom prípade neoprávneného
odberu nevedel určiť skutočný čas jeho trvania, určil ho v zmysle právnej domnienky podľa § 1 ods.
2 druhá veta vyhlášky a to na dobu od vykonania posledného odpočtu určeného meradla, teda na
obdobie od 07.04.2011 do 25.05.2011, t.j. 48 dní. Dennú spotrebu navrhovateľ určil podľa § 1 ods.
4 písm. b) vyhlášky, čiže na výpočet použil hodnotu hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenie

neoprávneného odberu, čo v uvedenom prípade predstavuje hodnotu 25 A a to za časového využitia
12 hodín za deň, nakoľko nebola zistená dlhšia doba využitia. Pri týchto údajoch sa pre výpočet dennej
spotreby použije vzorec, ktorý predstavuje súčin denného využitia, počtu fáz, napätia a menovitej
hodnoty hlavného istiaceho prvku, čo v matematickom vyjadrení predstavuje súčin 12 * 3* 230 * 25=
207000wh, čo predstavuje 207 kwh dennej spotreby. Po vynásobení takto určenej dennej spotreby

počtom dní neoprávneného odberu predstavuje celková spotreba po zaokrúhlení 9936 kWh, ako už
bolo uvedené vyššie. Vzhľadom na skutočnosť, že neoprávnený odber bol uskutočňovaný počas
uzatvoreného zmluvného vzťahu o dodávke elektriny, je podľa § 1 ods. 1 vyhlášky nutné vynásobiť
celkovú spotrebu cenou dohodnutou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s
dodávkou elektriny. Z uvedeného dôvodu bol požiadaný dodávateľ elektriny žalovaných - spoločnosť

Východoslovenská energetika a.s., t.j. dodávateľ, ktorý mal s odporcom uzavretú zmluvu o dodávke
elektriny, o uvedenie cien ktorými je fakturovaná dodávka elektriny. Podľa oznámenia dodávateľa
elektrinyboladodávkaelektrinyodporcovivroku2011fakturovanápodľaproduktuŠtandardMaxi(DD2).
Podľa cenníka elektriny pre domácnosti platného od 01.01.2011 je koncová cena elektriny pri sadzbe
Štandard Maxi (DD2) vo výške 0,1597 € s DPH/kWh.

12.7. Nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom v peňažnom vyjadrení
predstavujesumu1.586,78€.Nakoľkovšaktaktourčenáškodamôžepredstavovaťneprimeranútvrdosť
zákona, navrhovateľ si v rámci svojej dispozičnej zásady uplatnil voči osobe povinnej škodu nahradiť
len sumu 778,11 € a po čiastočnej úhrade v tomto konaní pôvodne sumu 708,11 € a to napriek jeho

vyššie uvedenému celkovému nároku.

12.8. Ak by z vykonaného dokazovania v uvedenej trestnej vec, po oboznámení sa s vyšetrovacím
spisom, neboli dostatočne vyvrátené skutočnosti uvádzané žalovaným v 1. rade o manipulácii s
overovacími značkami (plombami), navrhol žalobca vypočuť osoby, vykonávajúce prvotnú kontrolu a

to p. M. I. a p. Y. E..

13. V písomnom vyjadrení zo dňa 6.4.2016 žalovaný v 1. rade poukázal na to, že (súd uvádza stručne),
že dňa 23.5.2011 pracovník VSE M. I. kontroloval stav elektromera na žiadosť právneho predchodcu
žalovaných, no v čase kontroly, keď sa v elektromeri „šprtal“, o neoprávnenom odbere nepovedal vôbec

nič len oznámil, že pošle kolegov, aby vec vyriešili. Na druhý deň ich však od elektriny odpojili a zostali
bez elektriny 26 mesiacov. Žalovaný v 1. rade sa od svojich rodičov aj s mal. deťmi odťahoval, no jeho
rodičia zostali bez elektriny. Mal za to, že plombu porušil samotný pracovník VSE, pretože pre jeho
príchodom a zásahom bolo všetko v poriadku a na nejaký nedostatok neboli upozornení. Vyšetrovaním,
a znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že k žiadnemu neoprávnenému odberu nedošlo a že

dodávateľovi nevznikla žiadna škoda a preto objektívna zodpovednosť nie je preukázaná. Konštatovania
v nejakom pracovnom príkaze nie je dôkazom.

14. Žalovaný v 2. rade na súde vypovedal, že čo sa samotného skutku týka, k tomu sa on osobne vyjadriť
nevie, pretože v aktuálnom čase bol pracovne v zahraničí a veci, o ktorých má vedomosť, sa dozvedel

iba z rozprávania súrodencov a rodičov. Od nich sa dozvedel iba toľko, že prišli pracovníci žalobcu,
ktorí mali vykonať niečo s plombou na elektrike, a celé toto hodili na nich. On v podstate ani nevie, kvôli
čomu sú na súde, no nárok žalobcu neuznáva.15. Na otázku súdu voči žalobcovi s akou bilanciou bolo uzavreté zúčtovacie obdobie za odber
elektriny na danom odbernom mieste za rok 2011, zástupkyňa žalobcu uviedla, že v tomto prípade bola
elektrinanaodbernommiestežalovanýchvykonanákudňuzistenianeoprávnenéhoodberupoškodením

elektrickej plomby, t.j. ku dňu 6.4.2011, za ktoré obdobie vznikol nedoplatok 2,07€ a následne za obdobie
od 7.4.2011 do 23.5.2011.

16. Žalobca predložil súdu faktúru za elektrinu znejúcu na meno O. M., t.j. právneho predchodcu
žalovaných, a to za obdobie od 10.4.2010 do 6.4.2011 (č.l. 113) z ktorej sa zistilo, že toto zúčtovacie

obdobie bol nedoplatok žalovaných 2,07 €, ako aj faktúru za odber elektriny za obdobie 7.4.2011 do
5.4.2012 (č.l. 114), vo výške nedoplatku za toto obdobie sume 31,22 €.

17. Žalovaný v 1. rade po nahliadnutí do danej faktúry sa ohradil, že čo sa týka faktúry za odber elektriny
vobdobíod6.4.2011,totovôbecneuznávavzhľadomnato,žetýmtodňombolaichdomácnosťreálneod
odberu elektrickej energie odpojená, a preto nevedno, za čo by mali žalobcovi zaplatiť, a že k napojeniu

predmetnej domácnosti na elektrickú energiu došlo po intervencii na úrade vlády, a na základe príkazu
generálneho riaditeľa žalobcu,.

18. Na ďalšiu otázku súdu, či žalobca pred tým, ako vystavil faktúru na „škodu,“ zisťoval reálne existujúcu
skutočnosť o vzniku neoprávneného odberu - t.j. škody a to v zmysle ods. 2 § 39, zástupca žalobcu

uviedol, že nie a to z toho dôvodu, že žalobca postupoval podľa vyhlášky ako vykonávacieho predpisu
k Zákona o energetike, to znamená, že postupoval v zmysle platnej legislatívy. Poukázal na to, že
skutočnú škodu sa v podstate nepodarilo zistiť, a ani to nebolo možné, pretože je predpoklad, že
pokiaľ dôjde k poškodeniu plomby, neexistujú v danom čase spoľahlivé údaje o skutočnom odbere
elektriny. Práve preto zákon vo vykonávacej vyhláške upravuje spôsob, akým sa v tomto prípade škoda

vypočítava. Je to všetko skutočne postavené na domnienke a síce, že po zásahu do elektromera nie
je možné zistiť skutočnú škodu. Ako dôkaz bol súdu predložený rozsudok Krajského súdu Trnava sp.
zn. 11Co/171/2011 a Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/363/20103 na preukázanie skutočností, akým
spôsobom iné súdy rozhodujú ohľadne otázky zavinenia v obdobných prípadoch.

19. Súd oboznámil o.i. aj obsah spisu OR PZ Košice - okolie č. ČVS:ORP-733/BI-KS-2011, a to v
rozsahu podnetu na trestné stíhanie v dôsledku neoprávneného odberu elektrickej energie, podaného
žalobcom dňa 10.6.2011. Okrem samotného podania podnetu sa ako dôkaz nachádza v danom spise
aj faktúra za obdobie od 7.4.2011 do 25.5.2011, ktorou bola právnemu predchodcovi žalovaných
vyúčtovaná elektrina na sumu 778,11 €, ako aj listiny, tvoriace dôkazový materiál priložený k žalobe.

19.1. Právny predchodca žalovaných dňa 19.8.2011 vypovedal, že v rodinnom dome v Beniakovciach
býva so svojou manželkou, synom a jeho rodinou. Vypovedal ďalej, že dňa 20.5.2011 bol na I. F. v KE
na elektrárňach a požiadal, aby mu znížili mesačné poplatky o 10 €. Keďže platil 49,20 €, znížili mu
to na 39 € mesačne. Zároveň však požiadal, aby mu prišli premerať elektrickú energiu, pretože sa mu

zdalo, že mu niekde „prebíja“ elektrina. Následne dňa 23.5.2011 prišiel p. I., ktorý mu oznámil, že na
základe požiadavky elektrární bol vyslaný, aby elektrinu premeral, čo aj vykonal a povedal, že skutočne
niekde prebíja. Vtedy pozrel na plombu na ľavej strane, chytil ju, zatočil s ňou a povedal, že plomba je
poškodená. Keď sa I.Á. opýtal, že čo to urobil, I. m odpovedal, že to nie je problém a že pošle kolegov,
aby plombu vymenili. Dňa 25.5.2011 prišli ďalší páni k ich domu a myslel si, že prišli vymeniť plombu,

no tí zavolali políciu a všetko sa nafotilo. On si ale vôbec nevšimol, že plomba bola poškodená. Prístup
k elektromeru má hocikto, keďže dom nie je oplotený, nachádza sa vonku pri vchodových dverách.
Pracovník elektrární mu povedal, že odoberajú prúd načierno a elektrinu od domu odpojil. Ešte v ten deň
jeho manželka zašla na elektrárne, napísali im dokonca aj list, že žiadnu elektrinu načierno neodoberali
a nevedeli, ako sa to mohlo stať, no na tento list žiadnu odpoveď nedostali. Keďže bez elektriny sa žiť

nedá, a sumu 778,11 € nevedeli zaplatiť naraz, preto požiadali o splátky po 10 e, s čím súhlasili, avšak
zapojenie elektriny bolo podmienené až úplným zaplatením danej sumy.

19.2. Svedok Martin Hudák pred orgánmi činnými v trestom konaní vypovedal, že skutočne, dňa
23.5.2011 bol svojím zamestnávateľom vyslaný do domu v K. Č.. XXX na základe toho, že majiteľ

domu O. M. s sťažoval, že sa mu zdá, že má vysoký odber elektriny. Po príchode na miesto vykonal
kontrolu elektromera aj ciachovej plomby na čo zistil, že na ľavej strane je plomba poškodená. To, čo
bola poškodená aj plomba na pravej strane, svedok uviesť nevedel. Povedal preto M., že plomba je
poškodená a že sa na to prídu pozrieť ďalší kolegovia, a toto všetko zapísal do pracovného príkazu.20. Dňa 25.7.2011 bola orgánmi činnými v trestnom konaní vykonaná tiež obhliadka na mieste
samom (čl. 29) a zároveň vykonaný súpis elektrospotrebičov, nachádzajúcich sa v celom dome,

individualizovaný podľa jednotlivých miestností, a zároveň bola vykonaná aj ich fotodokumentácia.

21. Uznesením OR PZ Košice-okolie zo dňa 26.7.2011 bol vo veci ustanovený znalec z odboru
elektrotechniky silno a slaboprúdovej a mal za úlohu o.i. stanoviť výšku spôsobenej škody, vzniknutej
žalobcovi neoprávneným odberom v uvedenom rodinnom dome.

21.1. Ustanovený znalec - Doc. Ing. Karol Kluch, PhD., dňa 22.8.2011 doručil znalecký posudok č. 53/11
(č.l. 25 trestného spisu),
a) znalec v posudku uviedol (bod II. posudku), že na základe podkladov z vyšetrovacieho spisu t.j. na
základe „zápisu o zistenom neoprávnenom odbere“ konštatuje, že bolo manipulované s overovacími
znakmi (plomby). Žiadna iná manipulácia s elektroinštaláciou resp. elektromerom uvedená nie je, teda

k neoprávnenému odberu nemohlo dôjsť, pretože celá spotrebovaná energia bola riadne registrovaná
elektromerom. Neoprávnený odber mal trvať od 6.4.2011 resp. deň po odpočte do doby zistenia
neoprávneného odberu t.j. 48 dní.
b) vzhľadom na nejednoznačnosť definovania spôsobu neoprávneného odberu znalec vyžiadal od
dodávateľa prehľad spotreby energie na danom odbernom mieste a je spracovaná v tabuľke, podľa

ktorej:

odpočet stav počet dní spotreba denná spotreba poznámka
elektromera (v kWh) (kWh/deň)____________________

01.06.2009 0007 nový elektromer
09.01.2010 2196 222 2189 9,86 kontrolný odpočet
09.04.2010 2985 90 789 8,77 periodický odpočet
06.04.2011 6116 362 3131 8,65 periodický odpočet
23.05.2011 6496 47 380 8,09 kontrolný odpočet

25.05.2011 6507 2 11 5,50 odpočet pri odpojení

Z uvedeného prehľadu je evidentné, že priemerná spotreba (kWh/deň) je prakticky tri roky konštantná a
neklesla ani v čase od 6.4.2011 do 25.5.2011 teda v čase, keď mal byť realizovaný neoprávnený odber.
Priemerná spotreba bola 8,174 kWh/deň.

c) znalec vypracoval tiež prehľad spotreby el. energie na základe používaných spotrebičov s dennou
spotrebou využívania priemeru pre daný segment obyvateľstva:

spotrebič príkon doba zapnutia spotreba

(W) (hod/deň) (kWh/deň)

rádiomagnetofón 15 4 0,06
mraznička 120 10 1,2
kombinovaná chladnička 400 10 4

mirovlnka 1200 0,3 0,36
el. rúra 1200 0,2 0,24
kombinovaný luster 200 4 0,8
kombinovaný luster 2ks 40 4 0,16
TV prijímač 80 5 0,4

terestriálny prijímač 20 5 0,1
DVD prehrávač 25 5 0,125
videorekordér 20 3 0,06
audioveža 20 4 0,08
TV prijímač 80 5 0,4

el. budík 5 24 0,12
8,105Je evidentný veľmi dobrý súlad medzi dennou spotrebou el. energie podľa elektromera (8,174 kWh/deň)
a medzi výpočtom dennej spotreby podľa používaných spotrebičov (8,105 kWh/deň)

d) Z uvedené vyplynul záver znalca, že :
1/ priemerná spotreba na odbernom mieste na základe dlhodobého priemer je 8,174 kWh/deň
2/ priemerná spotreba, stanovená na základe výpočtu podľa druhu denného používania bola 8,105 kWh/
deň
3/ na odbernom mieste K. Č.. XXX nebol realizovaný neoprávnený odber elektrickej energie a pre

dodávateľa nevznikla žiadna škoda.
Strany nemali k oboznámeným listinám žiadne námietky a ich obsah nekomentovali.

22. Na otázku súdu voči žalobcovi, na základe čoho dospel žalobca práve k žalovanej sume od 6.4.2011
do 25.5.2011, žalobca prezentoval, že žalobca v tomto prípade vychádzal zo Zákona o energetike
a vykonávacej vyhlášky k nemu. Po tom, ako súd oboznámil obsah trestného spisu žalobca síce

nespochybňuje znalecký posudok, ale mal za to, že aj samotný znalec vychádzal z údajov, ktoré boli
zistené iba v rámci trestného konania, no v žiadnom prípade nemusia byť hodnoverné. Naopak, žalobca
od roku 2006 eviduje na tomto odbernom mieste prudký pokles spotreby elektrickej energie, a nie je teda
vylúčené, že v čase po porušení plomby mohlo dôjsť k jeho prudkého odberu práve kvôli tejto skutočnosti
a to napr. aj iným spôsobom, ktorý sa bežne nepoužíva, napr. jednorázové použitie cirkulárnej píly, ktorá

sa nepoužíva pravidelne, prípadne iným obdobným spôsobom. Ďalej, v čase kontroly vykonanej dňa
25.5.2011 aj za predpokladu, že by pracovníci žalobcu vykonali obhliadku priamo v dome žalovaných
a zisťovali, ktoré spotrebiče sú pripojené, toto zistenie neznamená, že boli zapnuté konštantne, no na
druhej strane v inom období sa mohlo elektrickou energiou napr. aj kúriť. Z toho vyplýva, že práve v
stave konkrétnej nepredvídateľnosti reálnej spotreby a odberu elektrickej energie žalobca vychádza pri

stanovení výšky škody zásadne podľa právneho predpisu, t.j. vyhlášky k Zákonu o energetike. Znalecký
posudok žalobca nikdy nespochybňoval, no tento posudok mal pre žalobcu iba význam v otázke
posúdenia samotnej viny za zistený skutok, a v neposlednom rade poukázal aj na to, že žalobca sa
nedomáha celej skutočne zistenej škody, určenej sumou 1.586,75 € ale iba sumy 778,- €.

23. Čo sa konštatovanej zníženej spotreby odberu elektrickej energie v tomto mieste týka, žalovaní
poukázali na to, že v roku 2006 do zahraničia odišli pracovať obaja synovia neb. O. M., a to znamená,
že v dome v K. XXX zostal bývať iba on s manželkou a jedným synom s rodinou. Tým, že výrazne
poklesol počet osôb, klesla aj spotreba energie.

24. Žalobca navrhol vypočuť ako svedka pracovníkov žalobcu pána M. I. a Š. B., a žalovaný v 1.
rade navrhol na okolnosti, ktoré boli predmetom znaleckého dokazovania, vypočuť priamo znalca
ustanoveného v trestnom konaní.

25. Súd na návrh žalobcu predvolal iba svedka M. I. z dôvodu, že to bol práve on, ktorý mal byť dňa

23.5.2011 ako prvý v K. XXX (ostatní svedkovia nemali pre vec zásadný význam). Tento svedok súdu
mailomzodňa27.10.2017oznámil,žesanemôžedostaviťnapojednávaniezdôvodu,žebudepracovne
mimo územie SR a na dôkaz predložil tlačivo A1 Sociálnej poisťovne pre Koordináciu systémov
sociálneho zabezpečenia, z ktorého súdu zistil, že zamestnávateľom tohto svedka je PVA Industrial
Vacuum Systems GmbH. Tohto svedka sa na pojednávanie, určené na deň 31.10.2017, nepodarilo

zabezpečiť.

25.1.Súdpretoopakovaneprečítalvýpoveďtohto svedkaI.učinenúvtrestnomkonaní(tosúdvykonalaj
dňa 11.1.2016 - viď bod 19.2.), na čo žalobca uviedol, že výsluch napr. inšpektorov, ktorí boli na mieste
samom dňa 25.5.2011 by podľa všetkého nijakú zmenu v zásadných skutkových zisteniach neprinieslo

a za tejto situácie nateraz žiadne iné návrhy na doplnenie dokazovania nemá.

26. Na návrh žalovaných súd predvolal aj Doc. Ing. Karola Klucha, PhD. - znalca ustanoveného pre
potreby trestného konania. Vypovedal, že čo sa týka predmetnej veci, bol na základe uznesenia OO
PZ v Bidovciach ustanovený ako znalec v predmetnej veci a na základe predložených podkladov a

spisového materiálu som mal zistiť neoprávnený odber, resp. skutočný odber elektriny na odbernom
mieste v K. XX9 po dobu 48 dní.26.1. Na základe všetkých dostupných skutočností a obsahu spisového materiálu zistil, že nebolo
možné skonštatovať neoprávnený odber, pretože nič takéto preukázané nebolo, a jediným dôvodom, na
základe ktorej sa tvrdenie neoprávneného odberu bolo to, že boli porušené plomby na kryte elektromera.

Poukázal na to, že dňa 25.5.2011 malo dôjsť k zisteniu neoprávneného odberu a vzhľadom na jeho
doterajšie skúsenosti mal vedomosť o tom, že v uvedených prípadoch nie je možné každú vec vždy
posúdiť celkom jednoznačne, a preto bezvýhradne trval na tom, aby mu za účelom porovnania hodnôt
predchádzajúceho obdobia odberu elektriny dodávateľ doručil opis stavu elektromerov aj za dobu
niekoľkých rokov dozadu.

26.2. Údaje z podkladov, ktoré znalcovi poskytol samotný dodávateľ, t.j. žalobca, znalec premietol
do znaleckého posudku, kde na strane 3 v tabuľke 1 uviedol všetky odpočty spotreby elektriny za
tam uvedené obdobie až do dňa 25.5.2011. Samozrejme, túto analýzu urobil v kontexte so súborom
spotrebičov, ktoré sú na elektrickú energiu napojené v danej domácnosti. Následnými prepočtami
zistil, že spotreba kW na jeden deň sa Tabuľka 1 s Tabuľkou 2 líši minimálne, čiže skoro vôbec. Na

základe toho, že podľa jeho názoru k skutočnému neoprávnenému odberu elektriny nedošlo, považoval
konštatovanie „neoprávneného odberu elektriny“ za nie celkom dôvodný.

26.3. Čo sa jeho fyzickej prítomnosti na mieste samom týka, znalec vypovedal, že nie, nebol tam
vzhľadomnato,žekjehoustanoveniuakoznalcavtejtovecidošloažniekoľkomesiacovpotejtoudalosti

a vzhľadom na zmenu situácie by v podstate jeho prítomnosť na mieste samom nemala logický zmysel.
Toto by bolo praktické a významné iba v prípade, ak by bol na mieste samom v deň konštatovaného
„neoprávneného odberu“.

26.4. Na otázku žalobcu, či sa znalec vie vyjadriť k zneniu § 39c Zák. o energetike, znalec uvádza, že

síce áno, v zmysle právnej terminológie sa definuje, čo sa považuje za neoprávnený odber elektriny,
ale v skutočnosti k žiadnemu neoprávnenému odberu na danom odbernom mieste nedošlo.

26.5. Na ďalšiu otázku, aby sa znalec vyjadril k tomu, čo je účelom roztláčania a stláčania plomb na kryte
elektromera, teda či to má alebo nemá vplyv na to, aby si niekto účelovo nastavil stočením spotreby

na jeho prijateľnú mieru, znalec uviedol, že v štandardnej situácii, resp. napr. ak je niekto na niekoho
naštvaný, tak na elektromere, ktorý je umiestnený na verejne prístupnom mieste, nie je absolútne žiaden
problém niekomu tieto plomby stlačiť alebo roztlačiť.

26.6. Na ďalšiu otázku, či je reálna situácia aj takého charakteru, že si tieto veci niekto urobí napr.

pred plánovaným odpočtom stavu elektromera, znalec uviedol, že to vylúčené nikdy nie je, ale práve
toto bol dôvod, pre ktorý urobil súhrnný prepočet spotreby elektriny nielen v závislosti na priemernej
spotrebe za uplynulé roky, ale aj v kontexte so spotrebou, aká je vykazovaná zo stavu spotrebičov,
napojených na elektrinu. Podotkol, že na to, aby sa niekto stal neoprávneným odberateľom elektriny,
t.j. aby elektrinu odoberal načierno, nie je vždy nevyhnutne nutné to, aby niekto poškodzoval plomby na

krytochelektromera,pretožesatovzásadedáurobiťajinak.Vtomtoprípadeznalecnevidellogikuvtom,
aby práve pred znaleckým úkonom alebo po zistení tzv. neoprávneného odberu si dotyčná domácnosť
navyšovala množstvo spotrebičov, ktoré sú na elektrinu napojené, ktorých zostavu a spotrebu porovnal
so spotrebou za minulé obdobie, a tieto sa v ničom nelíšia. Napokon poukázal aj na tú skutočnosť, že na
základe jeho požiadavky práve dodávateľ označil deň kontrolného odpočtu, ktorý ako vyplýva z tabuľky

č. 1 na 3. strane posudku a na základe mailom doručených hodnôt v nej uvedených vyplýva, že posledný
kontrolnýodpočetbolrobenýprávedňa23.5.2011čoznačí,žeajvzmyslezákonasaprivýpočtenáhrady
škody vychádza z údajov zistených odo dňa posledného odberu ku dňu zistenia neoprávneného odberu.
Čo sa týka pojmu „posledného dopočtu“, zákon výslovne nedefinuje, či ide o periodický alebo kontrolný
odpočet, avšak je zrejmé, že k tomuto došlo naposledy dňa 23.5.2011, pričom mal zistiť neoprávnený

odber ku dňu 25.5.2011.

26.7. Na ďalšiu otázku žalobcu znalec uviedol, že pokiaľ by účelom roztláčania a stláčania plomb na
kryte elektromera skutočne malo byť to, aby si nikto prispôsobil pre neho priaznivú spotrebu elektriny
tak, aby to zodpovedalo hodnotám za minulé obdobie, mal za to, že v tomto prípade to nemalo absolútne

žiaden zmysel. Toto by mohol niekto urobiť iba vtedy, ak by dotyčná osoba presne vedela, že vôbec, no
hlavne kedy sa nejaký odpočet bude vykonávať, čo nebol tento prípad.26.8. Na ďalšiu otázku zástupcu žalobcu, či znalec vie uviesť, aké spotrebiče boli napojené na odber
elektriny v čase pred zistením neoprávneného odberu, znalec vypovedal, že on osobne to nevie to
posúdiť, no pre potreby posudku vychádzal zo súpisu spotrebičov podľa zoznamu, ktoré mu boli

predložené priamo od pracovníkov samotného žalobcu a samozrejme z fotodokumentácie obsiahnutej
v trestnom spise policajného zboru.

27. Keďže žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania strany nepodali, súd dokazovanie ukončil
a vo veci rozhodol.

28. Žalobca v žalobe i počas celého konania tvrdil, že v odbernom mieste K. XXX, došlo k zisteniu
neoprávneného odberu elektrickej energie v trvaní od 7.4.2011 do 25.5.2011 t.j. v trvaní 48 dní a škodu,
vzniknutú týmto odberom vypočítal podľa vyhl. č 154/2005 Z.z. sumou 1.586,78 €, ako sa uvádza v
bode 12.7. V rámci svojej dispozičnej zásady však uplatnil voči osobe povinnej škodu nahradiť len sumu
778,11 € a po čiastočnej úhrade 70 € už iba sumu 708,11 €. Nárok skutkovo vymedzil tak, že dňa

25.5.2011 bola u žalovaného vykonaná na odbernom mieste v obci K. Č.. XXX kontrola, kde bol v zmysle
§ 39 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike zistený neoprávnený odber elektriny, že bol o tom dňa
26.5.2011 vykonaný zápis ako dôkaz o tom, že v odbernom mieste v Beniakovciach č. 109 na určenom
meradle, umiestneného na fasáde rodinného domu boli na pravej i ľavej strane roztiahnuté overovacie
znaky a neznámym predmetom stlačené, čím došlo k neoprávnenému odberu elektriny podľa § 39 ods.

1 zákona 656/2004 Z. z.

29. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosti, vzišlé z vykonaného dokazovania a síce, že:
a) vo svojej podstate nebola v odbernom mieste vykonávaná žiadna kontrola dňa 25.5.2011, ale dňa
23.5.2011 sa dostavil pracovník žalobcu do domu v K. XXX, a to základe osobnej žiadosti neb. O. M.,

ktorý sa dňa 20.5.2011 sťažoval, že mu niekde „prebíja elektrina“. Uvedené bolo preukázané nielen
výpoveďou teraz už neb. O. M., ale aj výpoveďou p. M. I. ktorý na polícii vypovedal, že dňa 23.5.2011
bol svojím zamestnávateľom vyslaný do domu v K. Č.. XXX na základe toho, že majiteľ domu O. M.
sťažoval, že sa mu zdá, že má vysoký odber elektriny
b) tento svedok vypovedal aj to, po príchode na miesto vykonal kontrolu elektromera aj ciachovej plomby

a zistil, že na ľavej strane je plomba poškodená. To, či bola poškodená aj plomba na pravej strane,
svedok uviesť nevedel. Sama okolnosť, či bola poškodená iba ľavá alebo aj prvá plomba, nemala pre
túto vec žiadne význam
c) že hodnoteným obdobím bol interval od 7.4.2011 do 25.5.2011, pričom:
dňa 6.4.2011 bol uskutočnený riadny odpočet elektriny za predchádzajúce zúčtovacie obdobie t.j. od

10.4.2010 do 6.4.2011 s konečným stavom elektromera 6116 kWh a výškou nedoplatku 2,07 € - z toho
2 € sú zmluvná pokuta, ktorá okolnosť vyplýva z fa č. XXXXXXXXXX na č.l. 113 súdneho spisu. Z
uvedenej faktúry tiež vyplýva rozpis preddavkových platieb, ktoré sa mali na danom odbernom mieste
platiť od 31.5.2011 do 31.3.2012 v sume 49,20 € mesačne. Práve o tejto okolnosti sa zmieňoval právny
predchodca žalovaných vo svojej výpovedi na polícii keď uvádzal, že prišiel žiadať o zníženie záloh

aspoň o 10 €.
d) ako vyplynulo z Oznámenia VSE a.s. o zmene rozpisu preddavkových platieb zo dňa 20.5.2011, od
30.6.2011 do 31.3.2012 bol určený preddavok v sume 39,00 € (č.l. 45 trestného spisu) a v období od
31.5.2012 do 31.3.2013 v sume 8 € mesačne - viď rozpis preddavkov vo faktúre z obdobie od 7.4.2011
do 5.4.2012 (č.l. 114 súdneho spisu)

e) ako vyplýva z fa č. XXXXXXXXXX (za obdobie od 7.4.2011 do 5.4.2012) - druhej strany, žalovaným
bola za spotrebu energie v časovom období od 7.4.2011 do 25.5.2011 v rozsahu 391 kWh dopočtom
vyúčtovaná suma 99,52 € bez DPH, čo spolu s DPH 19,9 € činí 119,42 €, a keďže žalovaní zaplatili 88
€, nedoplatok činil 31,22 €. Za tejto situácie, celkom logickou úvahou je možné ustáliť, že pokiaľ ku dňu
riadneho odpočtu 6.4.2011 bol konečný stav elektromera 6116 kWh a ku dňu 25.5.2011 bol stav 6507

kWh, iný záver než ten, že elektromer odber elektriny meral a aj zaznamenával a v období od 6.4.2011
do 25.5.2011, nie je možný
f) k záveru, uvedenému v písm. e) došiel napokon aj znalec, v trestnom konaní ustanovený práve za
účelom vypočítania reálnej spotreby el. energie ako aj stanoviť výšku spôsobnej škody neoprávneným
odberom, a ktorý v znaleckom posudku ako aj osobne na súde prezentoval, že k žiadnej materiálnej

škode nedošlo. Za tým účelom vykonal komparáciu spotreby el. energie na dotknutom odbernom mieste
nielen za uplynulé obdobia, ale v kontexte s aktuálnym stavom spotrebičov, napojených na el. energiu
a zistil, že zistené veličiny sú čo do spotreby za hodnotené obdobie totožnég) že k podstatnému poklesu spotreby energie od r. 2006 došlo pre to, že dvaja synovia neb. O. M.
aj rodinami odišli pracovať do cudziny. Nepriamo to vyplýva aj výpovede žalovaného v 2. rade keď
vypovedal, že bol pracovne v zahraničí a o prejednávaných udalostiach sa dozvedel iba z rozprávania

súrodencov a rodičov

30. Podľa § 39 zákona č. 656/2004 Z.z. účinného dňa 23.5.2011: (1) Neoprávneným odberom elektriny
je odber
a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o

1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,
2. dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,
4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo
5. distribúcii elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.
(2) Pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,

použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

31. Podľa § 1 vyhl. č. 154/2005 Z.z.: (1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke

elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez
uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou,
ktorá je
a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife,
b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky,

ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu, a regulovaných poplatkov súvisiacich s dodávkou
elektriny.
(2) Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením
dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny 1) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov
3 a 4 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania

neoprávneného odberu elektriny, účtuje sa neoprávnený odber elektriny odo dňa nasledujúceho po
vykonaní posledného odpočtu určeného meradla alebo po vykonaní kontroly odberného elektrického
zariadenia, alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla, alebo od doby ukončenia montáže
odberného elektrického zariadenia, ktorým bol neoprávnený odber elektriny uskutočnený, najdlhšie za
obdobie posledných šiestich mesiacov.

32. V danej veci bolo celkom nepochybne zistené, že posledný odpočet elektriny bol vykonaný za
zúčtovacie obdobie ku dňu 6.4.2011 s konečným stavom elektromera 6116 kWh, ktorý bol počiatočným
stavom pre obdobie od 7.4.2011 do 25.5.2011, kedy bol neoprávnený odber zistený (reálne bol zistený
dňa 23.5.2011). Z uvedeného plynie, že v danom prípade obdobie, za ktoré žalobca požaduje náhradu

škody, je celkom zjavne zistiteľný a takto aj bol žalobcom definovaný a týkal sa celkového počtu 48 dní.

33. Nepochybne bolo preukázané aj to, že plomby na meradle elektriny poškodené boli, čo bolo
preukázané fotodokumentáciou a záznamami, vyhotovenými pracovníkmi žalobcu, majúcimi túto vec
na starosti. Bol preto treba zistiť, či samo poškodenie týchto plomb malo za následok aj to, že meradlo

nemeralo, popr. že meralo nesprávne a teda, či vôbec a v akej výške žalobcovi vznikla škoda.

34. Vychádzajúc zo znenia § 39 zákona 656/2004 Z.z. vyplýva poradie, akým sa postupuje v
prípade zistenia „neoprávneného odberu“ v zmysle jeho klasifikácie podľa odseku 1) písm. c) tohto
ustanovenia, teda, že je odber meraný meracím zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii.

35. Poradie, v akom sa k zisťovaniu výšky škody pristupuje, rieši odsek 2) cit. ustanovenia a síce, že
odberateľ elektriny je povinný uhradiť 1/ skutočne vzniknutú škodu a 2/ až keď nemožno vyčísliťskutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo ( v tomto prípade vyhl. č 154/2005 Z.z., pozn).

36. Zodpovednosť odberateľa za škodu je v zmysle zákona č. 656/2004 Z.z. postavená na princípe tzv.
objektívnej zodpovednosti t.j. bez ohľadu na zavinenie. Vo vzťahu k ostatným atribútom náhrady škody
však zostávajú zachované ostatné predpoklady, vyžadované Obč. zákonníkom (ďalej len OZ)

37. Podľa § 420 ods. 1 OZ: (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

37.1. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o
zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na

ich zodpovednosť vzhľadom na konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému
alebo vzhľadom na porušenie určitých povinností, v dôsledku čoho došlo k spôsobeniu škody inej osobe,
netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. Pokiaľ v týchto predpisoch nie
sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady zodpovednosti aplikovať §
420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká

záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto
vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu
zodpovedá, škodu nahradiť

38. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie

škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Stačí, že hoci len jeden z týchto
predpokladov absentuje, zodpovednosť nie je daná. Zákon 656/2004 Z.z neumožňuje dodávateľovi el.
energie paušálne, pri každom jednom zistení „neoprávneného odberu“ (v zmysle definície v § 39 odseku
1) automaticky žiadať škodu spôsobom, uvedeným ako druhým v poradí v odseku 2) tohto ustanovenia
bez náležitého zisťovania možností stanovenia skutočnej škody, ktorá sa má zisťovať ak prvá.

39. Ako vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu ČR I. ÚS 668/15 11.8.2015: Povinnosť nahradiť spôsobenú
škodu spravidla žiadne problémy v rámci práva na ochranu majetku nevytvára. Škodca je povinný plne
odčiniť škodu, ktorú spôsobil, čo možno považovať za celkom legitímny a primeraný zásah do jeho
práva na ochranu majetku. Škoda, určená podľa § 39 ods. 2 druhá veta v zmysle vyhl. č. 154/2005

Z.z. je ale výškou fiktívnou, ktorá nemá žiaden vzťah ku skutočnému množstvu neoprávnene odobratej
elektriny. Takto stanovená fiktívna výška škody, ktorá je úplne založená iba na právnej úprave a nemá
vzťah ku skutočne spôsobenej škode, predstavuje zásah do práva na ochranu majetku. Zásah do tohto
základného práva je všeobecne dovolený iba vtedy, pokiaľ sleduje legitímny cieľ.

39.1. Pri posudzovaní spravodlivej rovnováhy je predovšetkým nutné vychádzať z toho, že
občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a nemôže byť sankciou
za neoprávnený odber. V rámci občianskoprávnej zodpovednosti sa hradí skutočná škoda (a ušlý zisk;
o ten však v v posudzovanej veci nejde), teda ujma na majetku poškodeného. Za skutočnú škodu
sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení či v znížení či inom

znehodnoteníužexistujúcehomajetkupoškodeného akoajvovynaloženínákladovnajehoodstránenie.
Náhrada škody nemá sankčnú povahu a jej funkciou nie je poškodeného akokoľvek obohatiť. Prípadná
sankcia teda nemôže byť riešená v rámci občianskoprávnej zodpovednosti. Primárne je treba výšku
škody určiť na základe zmeraných alebo inak zistiteľných preukázateľných údajov o neoprávnenom
odbere elektriny; a až to nebude možné, možno uplatniť vzorec podľa vyhlášky č. 154/2005 Z.z.

40. Vzhľadom na skutočnosť, že otázka posúdenia, či a v ako rozsahu bola žalobcovi spôsobená
škoda, bola riešená v rámci trestného konania znalcom z odboru elektrotechniky a ktorý aj pred súdom
vypovedal, že ani ku dňu 25.5.2011 (kedy boli žalovaní od elektriny odpojení) samo porušenie plomby
nemalo vplyv na schopnosť elektromera riadne odobratú elektrinu registrovať, a ako bolo zistené

porovnaním spotreby za obdobie od namontovania nového elektromera (1.6.2009) ku dňu odpojenia
(25.5.2011) vo výške 8,174 kWh/deň a dennou spotrebou používaných elektrospotrebičov 8,105 kWh/
deň, ide o spotrebu, ktorá je takmer totožná, a k žiadnemu neoprávnenému odberu v zmysle odobratej
alenemeranejelektrinynedošlo.Napokon,anatosúdajpoukazuje,elektrinu,odobratúzaposudzovanéobdobie od 7.4.2011 do 25.5.2011 v rozsahu odobratých 391 kWh žalobca žalovaným vyúčtoval fa č.
XXXXXXXXXXvsume31,22€,ktorásumaaleniejepredmetomtohtokonania,čímžalobcomuplatnenú
„škodu“ v zmysle vyhl. č. 154/2005 Z.z. možno považovať za sankciu, čo je neprípustné.

41. Žalobcom tvrdená možnosť, že žalovaní, ktorí poškodili plomby na elektromere, to robili za účelom
pretáčania a prispôsobovania výšky spotrebovanej energie, a to za celé uplynuté obdobie, zostalo
iba v polohe hypotetických úvah, pretože hodnoteným bolo obdobie 7.4.2011 - 25.5.2011 a takáto
okolnosť sa nepreukázala. Navyše, súd súhlasí s námietkou žalovaných, že by bolo nelogické a vysoko

nepravdepodobné, aby neb. O. M., súc si vedomý zásahu do elektromera, by „sám na seba“ zavolal
pracovníkov žalobcu, aby mu prišli skontrolovať, či má /nemá privysokú spotrebu elektriny a prečo.

42. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností a dôkazov preto súd má za to, že ak
nevznikla škoda, nie je ani zodpovednosť. Preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

43. Žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaným žiadne trovy nevznikli, preto súd žiadnej zo strán
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumôžepodaťstrana,vneprospechktorejbolorozhodnutievydané,podaťodvolanie
v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania

začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 4 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.