Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/451/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115227827
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115227827.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: F. H.Á., rod. Č., nar.

XX. XX. XXXX, trvale bytom P. X, XXX XX Y., právne zastúpená v konaní JUDr. Danielom Boľanovským,
advokátom so sídlom v Prešove, Slovenská 69, proti žalovanému: Š. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom P. X, XXX XX Y., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I.Súd zamieta návrhnaschváleniesúdnehozmierupredloženýsúduvoformedohodyovyporiadaní
spoluvlastníctva dňa 11. 5. 2017.

II. Súd u r č u j e , že predmet BSM strán sporu tvorí nehnuteľnosť:

a/ byt č. X, na prvom poschodí bytového domu, súp. č. XXXX na ul. P. Č.. X, v Y., na parcele č. XXXX/X,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, pod B4, k.ú. Y., N. Y., N. Y., spoluvlastnícky podiel na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné č. XXXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 55/423,
spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely KN C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
583 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 55/423, spoluvlastnícky podiel na pozemku parcely č. KN C
č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 55/423.

III. Súd v y p o r i a d a v a bezpodielové vlastníctvo manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne
p r i k a z u j e nehnuteľnosť uvedenú v bode a/.

IV. Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania sumu 15.559,90 EUR, a
to do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13. 11. 2015 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia, ktorým
by súd vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov a to tak, aby žalovanému prikázal splácať
mestu Prešov mesačné splátky vo výške 30 EUR za účelom splatenia dlžnej sumy 380,23 EUR podľa
Dohody o uznaní a splatení dlhu formou splátok č. 201300894 zo dňa 18. 7. 2013. Byt č. X o výmere 55
m2, nachádzajúci sa na 1. poschodí vchodu č. X, v bytovom dome súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXX/
X, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX, pod B4, pre k.ú. Y., N. Y., N. Y., spoluvlastnícky podiel na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu súpisné č. XXXX vo veľkosti spoluvlastníckeho

podielu 55/423, spoluvlastnícky podiel na zastavanom pozemku parcely KN C č. XXXX/X, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 583 m2 vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 55/423 spoluvlastnícky podiel
na zastavanom pozemku parcely KN C č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 163 m2 o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu 55/423, prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobkyni byuložil povinnosť zaplatiť polovicu z hodnoty bytu zistenej znaleckým posudkom po odpočítaní sumy dlhu
voči Mestu Prešov žalovanému v lehote 12 mesiacov od právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorili manželstvo dňa 24. 2. 1990,
ktoré bolo rozsudkom č.k. 28C/101/2013-22 zo dňa 21. 10. 2013 rozvedené a uvedené rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 10. 2013. Za trvania manželstva vznikol manželom záväzok zo zmluvy
o prevode vlastníctva bytu č. 9007/2001 zo dňa 21. 12. 2001, podľa ktorej mala byť celková kúpna
cena za byt splatená ku dňu 15. 1. 2012, na základe dohody o uznaní a splatení dlhu formou splátok

zo dňa 18. 7. 2013 žalobkyňa a žalovaný sa zaviazali mestu splatiť dlh vo výške 1.160,23 EUR v
mesačných splátkach po 30 EUR, ku podaniu žalobného návrhu nezaplatená dlžná suma predstavuje
výšku 380,23 EUR. Žalobkyňa poukázala na to, že vyzvala žalovaného na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva dohodou, návrhom zo dňa 9. 9. 2015 a to tak, aby sa predmetný byt predal a výťažok
z predaja sa rozdelil medzi žalobkyňou a žalovaného, s čím žalovaný nesúhlasil a vyjadril sa, že
je výlučným vlastníkom bytu. Žalobkyňa v súčasnosti nie je schopná vyplatiť žalovanému jeho podiel

z bezpodielového spoluvlastníctva, má vážne zdravotné problémy a podľa informácií žalobkyne, ani
žalovaný nemá finančné prostriedky, aby mohol vyplatiť jej podiel z bezpodielového spoluvlastníctva,
vzhľadom na uvedené navrhla zrušiť a vyporiadať BSM spoluvlastníctvo vyššie uvedeným spôsobom.

3. Žalobkyňa súdu predložila rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 16. 7. 2015, ktorým jej bol

priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci, dohodu o uznaní a splatení dlhu formou splátok č.
201300894, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. 10331 k.ú. Prešov, návrh na uzatvorenie dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo dňa 9. 9. 2015, záznam o rokovaní s protistranou,
zmluvu o prevode vlastníctva k bytu č. 907/2001 zo dňa 21. 12. 2001.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, pričom dňa 12. 1. 2016 mu bolo doručené uznesenie,
ktorým súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe v lehote pätnástich dní od doručenia uznesenia
a oznámil, či nárok uznáva; pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení a v prípade, ak nárok uplatnený v návrhu v celom rozsahu neuznáva, uviedol
vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Žalovaný súdu bez akéhokoľvek písomného

vyjadrenia doložil dňa 26. 1. 2016 rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 7. 6. 1989, protokol o prevzatí
bytu zo dňa 7. 6. 1989, zmluvu o nájme bytu zo dňa 1. 1. 1993, príjmový pokladničný doklad zo dňa
17. 1. 2008 s poznámkou - odkúpenie pozemku, príjmový pokladničný doklad zo dňa 28. 12. 2001 s
uvedeným účelom platby odkúpenie bytu zmluva č. 9007/2001 znejúci na sumu 12.093,- Sk.

5. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
poukázala na to, že samotný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol
podaný až potom, čo sa zo strany žalobkyne nepodarilo so žalovaným dohodnúť. Žalobkyňa zahrnula
do masy bezpodielového spoluvlastníctva byt a pozemok patriaci k bytového domu v príslušnom podiele
a záväzok vo vzťahu k mestu Prešov. Uviedla, že v podstate sú dve možnosti, ako je možné vysporiadať

bezpodielové spoluvlastníctvo, a to tak, žeby pripadol byt do vylúčeného vlastníctva žalobkyne s tým,
že by bola zaviazaná povinnosťou zaplatiť finančnú náhradu žalovanému, avšak pokiaľ ide o druhú
možnosť, tak aby pripadol byt do výlučného vlastníctva žalovaného a tento by bol zaviazaný na finančnú
náhradu v prospech žalobkyne, považovala za vylúčenú, a to z toho dôvodu, že žalovaný v nadmernej
miere požíva alkoholické nápoje, a je finančne nezodpovedný.

6. Žalovaný bol na prvom pojednávaní zastúpený a jeho zástupkyňa namietala, že byt nepatrí do masy
bezpodielového spoluvlastníctva, nakoľko bol žalovanému pridelený, ešte pred uzatvorením manželstva
(výlučne žalovanému) a následne finančné prostriedky, ktoré boli použité na kúpu predmetného bytu,
boli použité z peňazí, ktoré boli darované rodičmi žalovaného, mala teda za to, že tento byt nepatrí do

masy bezpodielového spoluvlastníctva.

7. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 28C/101/2013-22 zo dňa 21. 10. 2013, právoplatného dňa
30. 10. 2013 mal súd zistené, že manželstvo žalobkyne a žalovaného, uzavreté dňa 24. 2. 1990, bolo
rozvedené.

8. Na pojednávaní konanom dňa 19. 4. 2016 bola vypočutá žalobkyňa, ktorá uviedla, že pokiaľ ide o
finančné prostriedky, nikdy sa o tom nebavili, že by nejaké finančné prostriedky boli zo strany rodičov
žalovaného na kúpu bytu darované. Kúpnu cenu zaplatili z finančných prostriedkov, ktoré mali navkladnej knižke. Záväzok, ktorý majú vo vzťahu k bytu, tento vznikol tým, že odkupovali od mesta
pozemok okolo bytového domu všetci podieloví spoluvlastníci a za tento bolo potrebné zaplatiť kúpnu
cenu, ktorú sa dohodli splatiť v splátkach. Záväzok vznikol z dohody o uznaní a splatení dlhu (č.l.sp.

9). Uviedla, že bol vo výške 1.160,23 EUR a tá mala byť zaplatená ako časť kúpnej ceny ku dňu 15. 1.
2012. V byte v súčasnosti bývajú dvaja, za byt, pokiaľ ide o služby spojené s užívaním bytu, uhrádza
len sama, žalovaný sa na týchto úhradách nepodieľa. Pokiaľ ide o spolužitie so žalovaným, uviedla,
že tento ju psychicky aj fyzicky týra a uviedla, že je diagnostikovaným alkoholikom a liečený je na
psychiatrickom oddelení. V domácnosti jej nadáva, je vulgárny. Niekoľkokrát bola nútená volať políciu.

V ďalšom poukázala na to, že ona sama je po ťažkej operácii, jej zdravotný stav nie je dobrý (podrobila
sa transplantácií pečene). Potrebuje čo najmenej stresových situácií.

9. Žalovaný vo svojej výpovedi (č.l.sp. 30) uviedol, že podľa jeho názoru byt nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva, nakoľko tento mu bol pridelený dňa 7. 6. 1989 a svadba bola uzatvorená dňa 24. 2.
1990. Navyše finančné prostriedky na účel platby za odkúpenie bytu boli realizované výlučne z peňazí,

ktoré mu poskytli rodičia a poukázal na potvrdenie o úhrade sumy 12.093,- Sk, taktiež, čo sa týka sumy
vo výške 18.524,- Sk. Taktiež uhradil dňa 27. 12. 2005 ďalšiu sumu vo výške 700,- Sk, 21.
11. 2005 sumu 1.500,- Sk, dňa 27. 9. 2005 sumu 1.500,- Sk, 15. 4. 2005 sumu 800,- Sk, boli to platby
za odkúpenie bytu, ktoré realizoval, spolu sumu 60.000,- Sk. Pokiaľ ide o sumu 12.093,- Sk a 18.524,-
Sk, táto bola uhradená z peňazí, ktoré dostal od rodičov. Žalovaný poprel, že by žalobkyňu napadal

fyzicky alebo psychicky týral, uviedol, že pokiaľ ide o priestupkové konania, všetky boli skončené tak,
že nebol uznaný vinným.

10. Žalobkyňa predložila dohodu o uznaní a splatení dlhu formou splátok zo dňa 18. 7.
2013 uzatvorenú medzi veriteľom Mesto Prešov a dlžníkmi - žalovaným a žalobkyňou, uzatvorenú v

súvislosti s neplnením právnej povinnosti dlžníkov platiť splátky kúpnej ceny vyplývajúcej zo zmluvy č.
9007/2001 o prevode vlastníctva bytu, vo výške 1.160,23 EUR. Dlžníci prehlásili a zaviazali sa dlh splatiť
v mesačných splátkach od júla 2013 vo výške 30 EUR mesačne až do zaplatenia.

11. Podľa čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 9. 8. 2015, k.ú. Y., žalobkyňa a žalovaný

sú bezpodieloví spoluvlastníci bytu vo vchode č. X, nachádzajúcom sa na 1. poschodí, v bytovom
dome súpisné č. XXXX, nachádzajúcom sa na parcele č. XXXX/X, k spoločným častiam a zariadeniam
bytového domu v podiele 55/423.

12. Podľa zmluvy č. 9007/2001 uzatvorenej dňa 21. 12. 2001 medzi predávajúcim Mesto Prešov a

kupujúcimi žalobkyňou a žalovaným, došlo k prevodu vlastníctva k bytu č. X nachádzajúcom sa na 1.
poschodí bytového domu súpisné č. XXXX na ulici P. Č.. X L. Y.Š., spolu so spoluvlastníckym podielom
na parcele č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 163 m2, na ktorom je dom postavený, bytový dom a
pozemok parcelné č. XXXX/X o výmere 583 m2, ktorý prináleží k domu.

13. V priebehu konania zo strany žalobkyne boli produkované dôkazy o tom, že došlo k úplnej úhrade
záväzku vo vzťahu k Mestu Prešov, poslednou splátkou dňa 26. 9. 2016 došlo k úplnému splateniu dlhu
v celkovej výške 1.100,23 EUR.

14. Žalobkyňa navrhla, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo s disparitou podielov, a to v

pomere 60 % v prospech žalobkyne a 40 % v prospech žalovaného. Žalobkyňa tento návrh odôvodnila
tým, že žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a
proti jednotlivcovi. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že ide o dlhodobé agresívne správanie žalovaného
voči nej a členom rodiny.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj trestným rozkazom č.k. 1T/28/04-46 zo dňa 8. 3.
2004, ktorým bol žalovaný uznaným vinným, na tom skutkovom základe, že dňa 15. 12. 2003 v čase
o 15.45 hod. v Y. V. C. P. Č.. X v byte, pod vplyvom alkoholických nápojov sa vyhrážal zabitím svojej
manželke tým spôsobom, že jej vulgárne nadával, rozhadzoval veci po chodbe bytu, rozbíjal kuchynský
riad, ktorým sa na menovanú zaháňal so slovami, že ju zabije a psychicky ju zničí, pričom jej nadával,

čím svojím konaním vzbudil u F. H. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční,
nakoľko k obdobnému správaniu v obvineného dochádzalo aj v minulosti, čím spáchal trestný čin násilia
proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197 a ods. 1, 2 Trestného zákona, za čo mu boluložený trest odňatia slobody v trvaní šiestich mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený so skúšobnou
dobou na 1 rok.

16. Ďalej súd vykonal dokazovanie trestným rozkazom č.k. 0T/111/2017 zo dňa 6. 7. 2017,
ktorým bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, na tom
skutkovom základe, že dňa 3. 7. 2017 v čase okolo dňa 16.20 hod. pri kontrole hliadky OOPZ Prešov
- Juh bol nájdený v pivničných priestoroch v obytnom dome v Y., P. Č.. X, po tom, ako bol dňa 1. 7.
2017 v čase o 16.22 hod. vykázaný z tohto bytového domu a bytu na dobu 10 dní, za čo mu bol uložený

podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou.

17. Súd vo veci vykonal dokazovanie príjmovými pokladničnými dokladmi, ktorými žalobkyňa
preukázala, že realizovala platby v prospech mesta Prešov, v celkovej sume 1.100,23 EUR.

18. Žalovaný v priebehu konania prostredníctvom právneho zástupcu vo veci sa vyjadril (aj keď

dochádzalo aj k zmene jeho postoja) a súhlasil, aby byt pripadol do výlučného vlastníctva žalobkyne,
avšak žiadal započítať celkovú sumu 45.864,- Sk pozostávujúcu zo sumy 12.092,- Sk a sumy 18.524,-
Sk, ktorými uhradil kúpnu cenu za byt a sumy realizované v rokoch 2002 až 2008 (č.l.sp. 68, č.l.sp. 70
až 71) .

19. Vo veci bola vypočutá R. T., dcéra strán sporu, ktorá uviedla že približne, keď mala 15 rokov, došlo
k zmene v správaní otca a tento ich začal fyzicky aj psychicky týrať. Všetky finančné prostriedky zo
mzdy používal na nákup alkoholu, nepomáhal s chodom domácnosti, sama si musela nájsť brigádu aj
počas školy, takisto jej sestra, aby prispievali finančne na domácnosť, tieto finančné prostriedky použili
na nákup stravy a úhrad za užívanie bytu, následne vznikol aj dlh za kúpnu cenu pri odkupovaní bytu.

Uviedla, že otec nemal vedomosť, akú strednú školu, akú vysokú školu navštevovala. Nevedel ani o
tom, že si založila rodinu. Uviedla, že išlo o dlhodobé násilie, boli podávané trestné oznámenia, ktoré pod
nátlakom potom žalobkyňa brala späť. Má vedomosť, že žalovaný si zobral aj pôžičky od nebankových
subjektov.

20. Svedkyňa J. Z., dcéra žalobkyne a nevlastná dcéra žalovaného uviedla, že v domácnosti vždy
chýbali peniaze, všetko sa platilo z príjmu matky, otec občas uhrádzal inkaso. Odkedy to bolo možné,
brigádovala, keďže jej mama nemohla zabezpečiť potrebné veci. Uviedla, že otčim je alkoholik, čo si
odmieta priznať. Keď prichádzal domov pod vplyvom alkoholických nápojov, dochádzalo k násilnostiam.
Psychicky aj fyzicky matku týral, ponižoval ju, bil ju, čo spočiatku neriešila, neskôr sa to však stupňovalo.

21. V priebehu konania bol súdu predložený návrh na schválenie súdneho zmieru, na základe dohody
podpísanej žalobkyňou a žalovaným dňa 11. 5. 2017.

22. Žalobkyňa a žalovaný dospeli k dohode vo vzťahu k určeniu hodnoty bytu na sumu 40.000 EUR.

23. Odôvodnenie k výroku I.:

24.Podľa§148ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)žalobcaažalovanýmôžuuzavrieť
zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť.

25. Podľa § 148 ods. 2 CSP, súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v
rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

26. Podľa čl. 4 ods. 1, 2 základných princípov CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na

základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia alebo iného
zákona, ktoré upravuje právnu vec, čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci. Ak
takéhoto ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce

stalo a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

27. Zmier je dohoda strán, ktorá sa týka uplatnených súkromnoprávnych nárokov, a to za predpokladu
prípustnosti hmotnoprávnej dispozície predmetom sporu stranami v konaní. Zmier je tak právnouskutočnosťou (zmluvou) občianskeho práva hmotného a v oblasti práva procesného, ide o žiaduci
spôsob riešenia sporu medzi stranami. Povaha prejednávanej veci síce pripúšťa, aby strany
skončili spor týmto dispozitívnym úkonom, teda zmierom. Navrhnutý zmier zo strany žalobkyne bol

deklarovaný dohodou o vysporiadaní spoluvlastníctva (predmetom bolo vysporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva) zo dňa 11. 5. 2017, ktorá však uvádzala, že žalovaný sa vzdáva práva na
finančné vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorá mu patrí titulom vyporiadania spoluvlastníctva (správne
vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva). Žalovaný však v priebehu konania pred súdom sa
vyjadroval, že žiada finančnú náhradu vzhľadom na nesúlad prejavenej vôle žalovaného pred súdom a

v predmetnej dohode súd navrhovaný zmier neschválil.

28. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

29. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo

vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

30. Podľa § 143 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len OZ), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

31. Podľa § 148 ods. 1 OZ, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

32. Podľa § 149 ods. 1, 3 OZ, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

33. Podľa § 150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

34. Vo veci je nutné uviesť, že ak v konaní o vysporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci
do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim

pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo
právo do vyporiadania nepatrí, inak platí zásada, že veci existujúce za trvania manželstva účastníkov
patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a treba ich vyporiadať, rovnako tak dôkazné
bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho
oddeleného majetku.

35. Vychádzajúc z citovaného ust. § 143 Občianskeho zákonníka a na základe zisteného skutkového
stavu veci súd ustálil, že do masy BSM patrí byt v hodnote 40.000 EUR a záväzok vo výške 1.100,23
EUR.
36. Vysporiadanie BSM súd uskutočnil ex tunc ku dňu zániku manželstva - t. j. k 30. 10. 2013.

37. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto
spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Pri zisťovaní ceny vecí, ktoré tvoria predmet
tohto spoluvlastníctva, platí zásada, že treba vychádzať z tej ceny, ktoré majú veci v čase vyporiadania
(uznesenie NS SR 2Cdo/8/2007).

38.Rozporymedziúčastníkmikonanianastaliprioceňovaníhodnotybytu,následnevšakdošlokdohode
na sume 40.000,- Sk.39.Pokiaľideonámietkuzostranyžalovaného,žebytnepatrídomasybezpodielovéhospoluvlastníctva,
súd vychádzal zo skutočností, že byt nadobudli obaja manželia počas trvania manželstva na základe
kúpnej zmluvy, pokiaľ ide o skutočnosť, že tento byt bol pridelený do užívania výlučne žalovanému, ešte

pred uzatvorením manželstva, táto skutočnosť je toho času už bezpredmetná, nakoľko byt do svojho
osobného vlastníctva nadobudli na základe kúpnej zmluvy už počas trvania manželstva.

40. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky použiteľné i v
tejto právnej veci: „I kdyby kupní cena nemovitostí byla zaplacena výlučně z prostředků žalobkyně, v

daném případě by tato okolnost na rozhodnutí nemohla nic změnit. Nejvyšší soud ČR již v rozsudku z
19. 4. 2000, sp. zn. 22Cdo/1658/98, publikovaném ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č.
49, ročník 2001, vyslovil právní názor, že jestliže kupní cena pořizované věci byla zcela zaplacena z
výlučných prostředků jednoho z manželů, avšak kupujícími byli oba manželé a oba při uzavření kupní
smlouvy projevili vůli nabýt kupovanou věc do bezpodílového spoluvlastnictví, pak se tato věc stala
předmětem jejich bezpodílového spoluvlastnictví. Shodný právní názor zaujal v rozsudku ze 17. 10.

2001, sp. zn. 22Cdo/1659/2000, uveřejněném v Souboru rozhodnutí Nejvyššího soudu, C. H. Beck, pod
C 789, svazek 11, a v rozsudku z 30. 10. 2002, sp. zn. 22Cdo/785/2001, uveřejněném tamtéž pod C
1517, svazek 21“ .

41. Pri prikázaní vecí do výlučného vlastníctva žalobkyne súd vychádzal najmä z vyjadrení strán, ale

najmä z účelného využitia nehnuteľností. Žalobkyňa mala záujem o predmetný byt, poukazujúc aj
na neschopnosť žalovaného zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov potrebných pre jej finančné
vyrovnanie. Žalovaný napokon súhlasil s tým, aby byt pripadol do výlučného vlastníctva žalobkyne,
žiadal však zaplatenie finančnej náhrady po odpočítaní toho, čo na spoločnom záväzku uhradila sama
žalobkyňa, teda sumu cca 19.500 EUR. Nesúhlasil však s disparitou podielov.

42. Súd pri vyporiadaní BSM nie je viazaný návrhmi účastníkov, ani pokiaľ ide o rozsah bezpodielového
spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Dispozíciu účastníkov predmetom konania
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva treba rešpektovať v tom zmysle, že súd vyporiada len
tie veci, resp. majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré účastníci urobili

predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa § 153 ods. 2 O.s.p., len
pokiaľideovýšku(cenu),atoakoichvyporiadazkvalitatívnehohľadiska,tedaakorozdelíveci(rozsudok
Najvyššie súdu ČR sp.zn. 22Cdo/684/2004).

43. Celková hodnota masy BSM predstavovala tak sumu 40.000 EUR - 1.100,23 EUR = 38.899,77 EUR.

Hodnota bytu, ktorá pripadla do výlučného vlastníctva žalobkyne, predstavuje sumu 40.000 EUR a pre
žalovaného žiadnu. Podiel aktív pre každého by predstavoval pri rovnosti podielov sumu 20. 000 EUR.
Záväzky ku právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva boli v sume 1.100,23 EUR (tieto boli splatené
žalobkyňou, aj za žalovaného, čo je nutné započítať), na každého z účastníkov pripadla teda aj polovica
záväzkov v sume 550,11 EUR. Podiel žalovaného oproti rovnej polovici hodnoty majetku predstavoval

o 19.449,88 EUR menej (20.000 EUR- 550,11 EUR = 19.449,88 EUR). Pričom 550,11 EUR je podiel
žalovaného na spoločnom dlhu na záväzkoch (ktorý za neho zaplatila žalobkyňa). Tak žalobkyňa by
mala žalovanému na vyporiadanie zaplatiť sumu 19.449,88 EUR.

44. Pokiaľ ide o tvrdenie zo strany žalovaného, že uhradil sumu 1.522,40 EUR z peňazí, ktoré dostal

darom od rodičov a následne v rokoch 2002 až 2008 zo svojich peňazí kúpnu cenu za byt a pozemok
Mestu Prešov, uvedené skutočnosti súd nemal preukázané.

45. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k sume 12.092 - Sk a 18.524,- Sk, žeby tieto
finančné prostriedky mu boli zo strany rodičov darované a ani že práve tieto finančné prostriedky, ktoré

mu mali byť darované - boli použité na zaplatenie kúpnej ceny za byt.

46. Pokiaľ ide o finančné prostriedky zaplatené v rokoch 2002 až 2008, ktoré uhrádzal žalovaný
Mestu Prešov, síce preukázal uhrádzané sumy poštovými poukážkami (č.l.sp. 70 až 75), išlo však o
úhradu finančných prostriedkov v čase trvania manželstva strán sporu a bez preukázania toho, že

to boli finančné prostriedky, ktoré by patrili do jeho výlučného vlastníctva (napr. nadobudol buď pred
uzatvorením manželstva alebo darom výlučne jeho osobe), nie je možné konštatovať, že by išlo o vnos
žalovaného na spoločný majetok.47. V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu Českej republiky 31. 1. 2006, sp.zn. 22Cdo/2263/2005,
povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočností, leží na tom účastníkovi, ktorý
z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho

účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

48. Žalovaný v čase, keď bol právne zastúpený, síce navrhol vo veci vypočuť svedkyne p. M. D. T.,
avšak následne nezabezpečil ich prítomnosť na pojednávaní, resp. nepožiadal súd o predvolanie týchto
svedkov,navyšesúduneposkytolpresnémená,priezviskádátumynarodeníaadresy,pritomnasledovali

ďalšie pojednávania dňa 20. 4. 2017, dňa 27. 6. 2017 a 3. 10. 2017. Súd dal pritom žalovanému
niekoľkokrát možnosť na určité prednesenie návrhov procesnej obrany (napr. na č.l.sp. 84, 94, 99).

49. Z výpovede žalobkyne, ako aj svedkýň, mal súd zistené, že žalovaný vo zvýšenej miere požíval
alkoholické nápoje a nestaral sa o udržanie spoločných vecí, s potrebnou zodpovednosťou. Súd mal
tiež preukázané, že v domácnosti žalovaný žalobkyňu napádal fyzicky aj verbálne, súdu bol predložený

trestný rozkaz č.k. 1T/28/04-46 zo dňa 8. 3. 2004.

50. V zmysle ustanovenia § 150 OZ, pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva môže súd
určiť iné podiely manželov zo spoločného majetku než rovnaké (rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn.
22Cdo/1274/2006, 22Cdo/2914/1999). Pri vyjadrení rozdielnosti podielov manželov pri vyporiadaní

spoločnej veci, súd musí prihliadať na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie
veci. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a tak disparita môže byť vyjadrená
nielen percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, že pokiaľ ide o túto
vec, je zaviazaný na finančné vyporiadanie druhým manželom.

51. V súdnom konaní sa uvedené uplatňuje výnimočne, a to spravidla iba v tých prípadoch, keď
jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä, keď sa vyhýbal práci, počínal
si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania
manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu alebo ak sa zistilo, že manžel
o nadobudnutie spoločných vecí sa zaslúžil len v podstatne menšej miere (z rozsudku Najvyššieho

súdu Českej republiky, sp.zn. 22Cdo/2914/1999), na základe vykonaného dokazovania bolo zistené, že
takéto posúdenie výšky podielu je nutné, neboli však preukázané dôvody pre úplné vylúčenie finančného
vyrovnania.

52. Polovičný podiel súd žalovanému krátil z vyššie uvedených dôvodov o 10 %, čím vznikla disparita

podielov 60 % pre žalobkyňou ku 40 % pre žalovaného, čo predstavuje zo sumy 19.449,88 EUR sumu
15.559,90 EUR a žalobkyni preto bola uložená povinnosť z titulu úplného vyrovnania bezpodielového
spoluvlastníctva o 10 % menej, t. j. v sume 15.559,10 EUR.

53. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

54. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

56. V danej právnej veci žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.