Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/291/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416202977
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416202977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou so sídlom v R., T. XXX/X, s adresou na doručovanie: POHOTOVOSŤ, s.r.o., JUDr. Barbora
Korenecová, advokát, Y. XX, P. proti žalovanému Ing. Q. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., X. XXX/XX,
o zaplatenie 585,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubín, č. k. 5Csp/25/2016-64 zo dňa 7. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2) Uplatnený nárok na náhradu škody má svoj základ v uzavretej úverovej zmluve, teda škoda vznikla v
súvislostisospotrebiteľskýmvzťahomzozmluvyospotrebiteľskomúvere,naktorúdopadaliustanovenia
v čase jej uzatvorenia účinného zákona č. 258/2001 Z. z., ako aj ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
(vo väzbe na § 23a zákona SNR č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného do 01.07.2007).
Ak bol teda žalobca so svojím nárokom na náhradu škody uplatneným v trestnom konaní odkázaný

na občianske súdne konanie, právoplatným skončením trestného konania začala žalobcovi (najneskôr)
plynúť subjektívna a objektívna premlčacia doba, resp. pokračovalo jej ďalšie plynutie po tom ako
skončil dôvod majúci za následok zastavenie (spočívanie) jej plynutia, keď daným trestným rozkazom
bolo právoplatne vyslovené, že žalobcovi vznikla v dôsledku trestného činu škoda a že túto škodu mu
spôsobil práve žalovaný. S ohľadom na spotrebiteľský charakter vzťahu, z ktorého vznikla škoda a s
poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR
č. 372/1990 Zb. v znení zákona č. 102/2014 Z. z., ktoré má charakter procesnej normy aplikovateľnej od

jej účinnosti vo všetkých konaniach, ktorých predmetom sú nároky zo spotrebiteľských zmlúv, účinného
od 01.05.2014, prislúcha súdu povinnosť pri nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať aj
na premlčanie žalovaného nároku uplatneného voči spotrebiteľovi. Keďže žalobca podal žalobu až dňa
07.09.2016, ktorým dňom s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka došlo k zastaveniu (spočívaniu)
premlčacejdoby,hocinajneskôržalobcovizačalaplynúťsubjektívnapremlčacialehotadňom10.04.2007
(právoplatnosťou trestného rozkazu), je žalobcom uplatnený nárok, ktorý si tento uplatnil až s odstupom
takmer 9,5 roka odo dňa, kedy mu najneskôr mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba, v celom

rozsahu premlčaný, keďže žalobu na súd podal až s odstupom takmer 7,5 roka po jej uplynutí. Preto
súd žalobu pre premlčanie uplatneného nároku v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorému by s poukazom
na § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok na plnú náhradu prípadne vzniknutých trov v súvislosti s týmtosporom, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovanému v dôsledku jeho nečinnosti v rámci tohto
sporu ani nemohli vzniknúť nejaké trovy.

3) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, požadoval rozhodnutie zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že na daný právny vzťah nie je vhodné aplikovať ustanovenia
ohľadneochranyspotrebiteľaaposkytovaťzvýšenúochranustranesporu,ktorásvojímkonanímporušila
ustanovenia zmluvy, dobré mravy, ako i zákonné ustanovenia a dopustila sa trestného činu, ktorým
spôsobila žalobcovi škodu. Takisto poukázal na výšku škody a jeho nárok na náhradu tejto škody. Pokiaľ

išlo o premlčaciu dobu, poukázal na ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa
pri škode spôsobenej úmyselne premlčí právo za desať rokov odo dňa, kedy došlo k udalosti, z ktorej
vznikla škoda. Mal za to, že podal žalobu v objektívnej lehote na náhradu škody. Súd nemal ex offo
prihliadať na premlčanie, nakoľko nejde o nároky zo spotrebiteľskej zmluvy.

4) Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľa neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7)Odvolacísúdsastotožnilsnázoromsúduprvejinštancie,pokiaľišlooposúdeniepremlčania.Zadanej
situácie tak na právne vzťahy strán konania je dôvodné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka,
a to aj pokiaľ ide o posúdenie premlčania. Súd prvej inštancie v danom prípade takto postupoval, vzal
na zreteľ ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. keďže ako „orgán rozhodujúci o nárokoch za spotrebiteľské

zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod brániaci priznaniu plnenia požadovaného návrhom.
S takýmto postupom sa odvolací súd stotožnil.
8) Pokiaľ aj odvolateľ poukazoval na to, aby súd neprihliadal na spotrebiteľský charakter vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, súd viazaný zákonom na daný prípad správne aplikoval ustanovenia na ochranu
spotrebiteľa. Súdy sú povinné z úradnej povinnosti poskytnúť spotrebiteľovi v súdnom konaní právnu

ochranu tak, ako vyplýva z vnútroštátneho práva a z ustanovení smernice 93/13/EHS. Aj odvolací súd
považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovaným, za vzťah
spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva.

9) Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Podľa rozsudku NS SR,
sp. zn. 3 Cz 16/78 (čo do otázky "vedomosti poškodeného o škode a škodcovi") pojem "dozvie sa o
škode" vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda

spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko
objektívne vyjadriť (vyčísliť v peniazoch), aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj
na súde. Začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného
o škodcovi a k jeho vedomosti a škode. Podľa rozsudku NS ČR, sp. zn. 25 Cdo 2232/2004, (čo do
otázky "okamihu vzniku škody v dôsledku neúspechu strany v konaní") majetková ujma, spočívajúca v

nepriznaní zažalovaného nároku, vzniká strane okamžikom, kedy bolo súdom záväzne a nezmeniteľne
rozhodnuté, že v uvedenom spore nebola strana úspešná. Týmto dňom je deň právoplatnosti rozsudku.
Podľa rozsudku NS SR sp. zn. 2 Cz 129/74 (čo do otázky "vzťahu subjektívnej a objektívnej lehoty)
ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva
na náhradu škody, uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a škodca

namieta premlčanie, právo sa premlčalo. Neprichádza tu už do úvahy objektívna premlčacia doba podľa
ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v citovanom ustanovení §
106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku
vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode (nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) akoo určitej majetkovej alebo nemajetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v
peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde; okamih
vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej

udalosti, či s protiprávnym konaním; b/ o škodcovi, t. j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi
a k jeho vedomosti o škode. Pri posudzovaní otázky, kedy sa žalobca dozvedel o škode, treba v zmysle
vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode
(nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej

ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.
j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody
mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.
Ako už uviedol vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie, z ust. § 106 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia
subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú

plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z
nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Teda,
ako náhle uplynie subjektívna premlčacia doba, neprichádza do úvahy už objektívna premlčacia doba.
10) Vzhľadom na vyššie uvedené závery je potom nesporné, že právoplatnosťou Trestného rozkazu
Okresného súdu Dolný Kubín, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového

podvodu, začala plynúť žalobcovi 2-ročná subjektívna premlčacia doba, t. j. odo dňa 11. 04. 2007
(Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10. 04. 2007 a vykonateľnosť dňa 10. 04. 2007.). Keďže
žalobca podal žalobu na súde prvej inštancie až dňa 08. 09. 2016, učinil tak po jej márnom uplynutí.
Pokiaľ aj žalobca poukázal na to, že žalobu podal v objektívnej lehote, táto skutočnosť nemala vplyv
na posúdenie jeho nároku.

11) Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalovaný, aj keď ostal v odvolacom konaní nečinný, mal v ňom úspech, a preto by mal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Vzhľadom na jeho nečinnosť v odvolacom konaní mu súd nárok na náhradu

trov odvolacieho konania nepriznal.

13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).