Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216368
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116216368.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jozefom Jaselským v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia

s.r.o. so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému: G. M., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XXXX/XX,
XXX XX S., o zaplatenie 468,74 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu 12.08.2016 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 468,74 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 02.10.2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.04.2012 právny predchodca žalobcu ako veriteľ uzavrel so
žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke evid. č. 20201670 (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej
poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 914,10 EUR na zakúpenie spotrebného tovaru,
ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť formou 30 pravidelných mesačných splátok vo výške 30,47 EUR.
Žalovaný v rozpore so zmluvnými dojednaniami svoj záväzok v určenom čase nesplnil, čím sa dostal
do omeškania, a tým vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného zaplatenie zostatku dlžnej istiny

vo výške 468,74 EUR.

3. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. neuhradil jednotlivé splátky
riadne a včas v súlade so Zmluvou a podmienkami k Zmluve, právny predchodca žalobcu listom -
predžalobnouupomienkouzodňa12.09.2013vyzvalžalovanéhokúhradevšetkýchsplátokjednorázovo
najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. Žalovaný tak neučinil a neuhradil dlh.

4. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance
Holding a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom
bola pohľadávka voči žalovanému postúpená žalobcovi ku dňu 18.10.2016. Uznesením č.k.:
8Csp/42/2016-43 zo dňa 01.03.2017 súd pripustil zmenu strany sporu tak, že na miesto žalobcu vstúpila
do konania spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

5. Žalovaný sa napriek výzve k žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené dňa 21.06.2017, nevyjadril.

6. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 468,74 EUR s prísl. Súd v súlade s § 297
písm. b) CSP rozhodol vo veci rozsudkom bez nariadenie pojednávania. Súd oznámil miesto a časverejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5
dní pred jeho vyhlásením. Verejné vyhlásenie rozsudku sa uskutočnilo dňa 11.10.2017.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Zmluvou o pôžičke č. 20201670
zo dňa 24.04.2012, fotokópiou Podmienok k Zmluve o pôžičke, Všeobecných obchodných podmienok,
fotokópiou Predžalobnej upomienky zo dňa 12.09.2013 a fotokópiou doručenky, prehľadu splátok a
úhrad, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 24.04.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným Zmluvu o pôžičke evid. č.
20201670, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku (finančné plnenie) vo výške 570,90 EUR,
celková suma pôžičky bola v Zmluve uvedená vo výške 914,10 EUR, celkové náklady spotrebiteľa
343,20 EUR, splátka vo výške 30,47 EUR s ročnou úrokovou sadzbou 48,54 %, počet splátok 30,
priemerná hodnota RPMN 45,23 %, konečná splatnosť pôžičky 10/2014, RPMN vo výške 48,54 % a
spôsob úhrady z bežného účtu.

9. Súd z prehľadu splátok a úhrad na Zmluve zistil, že žalovaný uhradil sumu 834,38 EUR; dlžný zostatok
549,83 EUR pozostávajúci zo splátok a zmluvnej pokuty (468,74 EUR + 81,09 EUR) žalovaný neuhradil.

10. Súd mal preukázané, že žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom. Uznesením zo dňa 01.03.2017 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu na
základe návrhu zo dňa 07.12.2016.

11. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

12. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

13.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. V zmysle § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou

nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

16. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho
úkonu,jeneplatnoulentátočasť,pokiaľzpovahyprávnehoúkonualebozjehoobsahualebozokolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.17. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za

zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

18. Zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom
tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o
spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Zmluvu uzatváral právny predchodca
žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy ako aj Všeobecných

obchodných podmienok bol daný právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa výhodnejšie.

19. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným vznikol na základe zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné
prostriedky právnym predchodcom žalobcu. Z verejne prístupnej internetovej stránky Národnej banky
Slovenska, na ktorej sa nachádza aj listina, dokument Priemerné úrokové miery z úverov poskytnutých
v eurách rezidentom eurozóny (stav a nové obchody) za rok 2012 súd zistil, že priemerná úroková
miera z nových úverov pre domácnosti, spotrebiteľské a ostatné úvery) so splatnosťou od 1 do 5

rokov v mesiaci apríl 2012 bola 11,79 % (a za celý rok 2012 11,64 %). Z tohto je zrejmé, že úrok
48,54 % ročne dohodnutý medzi účastníkmi Zmluvy v danom prípade bol viac ako štvornásobne vyšší.
Vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú
akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť
aj osobitosti prípadu, avšak v konkrétnom prípade, dohodnutý úrok, ktorý viac ako štvornásobne

prekračuje úrokovú mieru dohodnutú pri úveroch, ktoré poskytovali banky, nie je akceptovateľný. Súd
považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu
priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa
jeho neskúsenosť, ľahkomyselnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa
ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva (zmluva o pôžičke) v časti

odplaty neplatná. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa
31.7.2009).

20. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5Cdo 26/2011) pri dojednávaní úrokov pri peňažnej

pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu nato,
že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je
preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke "uspokojí" bez ohľadu na to, v akej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mieni "zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným

vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba
48,54 % ročne je podľa názoru súdu neprijateľná a takáto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená
ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v
slovenskej ekonomike.

21. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo
v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Vzhľadom navyššie uvedené závery súd považoval zmluvu o pôžičke v časti úrokov, pri ktorej bola dohodnutá výška
úrokov 48,54 % ročne, za absolútne neplatnú.

22. Súd sa stotožnil aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v
rozhodnutísp.zn.5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, keď ustálil, že dohodu o výške úrokov v zmluve o
úvere nie je možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 Občianskeho zákoníka, keď jej obsah tvorí
nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o dohodnutej výške úrokov. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné
považovať dojednanie o úroku za neplatné v celosti. Nie je možné uzavrieť, že žalobca ako veriteľ

by mal nárok na zaplatenie úrokov k nejakej nižšej výške, než vo výške 48,54 %, naopak veriteľ z
dôvodu neplatnosti dohody o úroku nemá nárok na zaplatenie žiadneho úroku. Súd poukazuje aj na
spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, keď v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských
úveroch musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku úrokovej sadzby, pričom v prípade jej
absencie sa poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
považuje za bezúročný a bez poplatkov, t.j. neprichádza do úvahy zaviazať spotrebiteľa, v prípade

neexistencie dojednania o úroku v zmluve z dôvodu jej neplatnosti, na platenie akýchkoľvek úrokov.

23. Na základe vyššie uvedeného záveru, keďže dohodu o úrokoch súd považuje za absolútne neplatnú,
žalovanýbolpovinnýuhradiťžalobcovilenčiastku,ktorúmuprávnypredchodcažalobcureálneposkytol,
čiže finančné plnenie vo výške 570,90 EUR. Žalovaný uhradil v prospech žalobcu sumu 834,38 EUR,

preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1,2
CSP tak, že v plnej miere úspešný žalovaný má nárok na náhradu trov konania, keďže však zo spisu
nevyplýva, že by mu nejaké preukázateľné trovy vznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.