Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/38/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617203704
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6617203704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletú: H. H.,
narodenáXX.XX.XXXX,bytomumatky,dieťazastúpenékolíznymopatrovníkom:Úradpráce,sociálnych
vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: E. H., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom U. V., B.W. XX,
štátny občan Slovenskej republiky, zastúpená: JUDr. Jozef Veselý, advokát, Advokátska kancelária so

sídlom Mierova č. 1, 990 01 Veľký Krtíš a Y. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom U. V., P.O. Q.
XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, zastúpený: Mgr. Andrea Legényová, advokátka, Advokátska
kancelária so sídlom Komenského 3, Veľký Krtíš, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 31. 05. 2017, č. k. 9P/20/2017 - 96, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. M e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/532/2010-56 zo dňa 24.02.2011,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.03.2011 vo výroku o výživnom pre maloletú H. H., narodená
XX.XX.XXXX tak, že výživné na maloletú H. H., narodená XX.XX.XXXX určené vo výške 30% zo sumy
životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu z v y š u j e na výživné
vo výške 90,-Eur mesačne, počnúc od 01.12.2016.

II. Zročné výživné za obdobie od 01.12..2016 do 31.05.2017 na maloletú H. H., narodená XX.XX.XXXX

vo výške 360,-Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach 10,--Eur pod následkom
straty výhody splátok tak, že prvú splátku zaplatí prvý mesiac, ktorý bude nasledovať po právoplatnosti
rozsudku.

III. Otec j e p o v i n n ý bežné výživné od 01.06. 2017 a splátky zročného výživného zasielať k
rukám matky vždy mesačne predom do 25. dňa toho ktorého mesiaca.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že naposledy bolo výživné určované rozsudkom Okresného súdu
Lučenec zo dňa 24. 02. 2011, č. k. 11P/532/2010 - 56, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 03. 2011.
V čase rozhodovania boli obidve deti v tom čase maloletá H., nar. XX. XX. XXXX a maloletá H., nar.
XX. XX. XXXX vo výchove matky. V súčasnosti plnoletá H. býva v domácnosti starých rodičov. Matka

platí výživné podľa rozsudku okresného súdu 12Pc/14/2016-96 vo výške 70,- Eur mesačne. Otec si plní
vyživovaciu povinnosť voči dospelej dcére H. dobrovoľne. Výživné platí podľa jeho výpovede v rozmedzí
60,- Eur po 200,- Eur mesačne. V čase pôvodného rozhodovania bol otec nezamestnaný. V súčasnostiriadne pracuje a jeho priemerný čistý mesačný zárobok sa pohybuje okolo sumy 588,- Eur mesačne.
V čase pôvodného rozhodovania o výživnom na maloletú H. mal otec vyživovaciu povinnosť k T. H.,
nar. XX. XX. XXXX, o ktorého sa staral spoločne s matkou Y. L.. V súčasnosti sa o maloletého T. stará

sám. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti a matka
bola zaviazaná na platenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima. K podstatnej zmene
pomerov došlo na strane otca maloletého dieťaťa. Ďalej okresný súd konštatoval, že k zmene pomerov
došlo aj na strane maloletej H.. Dieťa vyrástlo, zvýšili sa výdavky matky spojené s jej výchovou, ktorá je
žiačkou ôsmeho ročníka základnej školy. Výdavky na kúpu školských potrieb, pomôcok, ošatenia, obuvi,

hygienických potrieb sú podstatne vyššie. Matka má zvýšené výdavky so zdravotným stavom maloletej,
pretože navštevuje stomatologickú ambulanciu a očného lekára v N.. Dôvodné je teda, aby sa obidvaja
rodičia, nielen matka podieľali na zvýšených výdavkoch spojených s výchovou dieťaťa. Vzhľadom na
to, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej, ako aj na strane otca, ktorý sa zamestnal,
okresný súd zvýšil výživné na 90,- Eur mesačne. Výživné, ktoré žiadala určiť matka vo výške 150,-
Eur mesačne, by nezodpovedalo príjmu otca, nevedel by si zabezpečiť základné životné potreby, ako

aj platenie nájomného vo výške 200,- Eur mesačne, kúpu ošatenia, stravovania pre vlastnú potrebu
a nevedel by si splniť vyživovaciu povinnosť voči dvom ďalším deťom, a to H. H. a T. H.. Stanovené
výživné zodpovedá veku a potrebám maloletej, ale aj možnostiam a schopnostiam otca. Výživné je
prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred splácaním dlhov, ktoré otec dieťaťa nepochybne má.
Zvýšené výživné určil súd počnúc od 01. 12. 2016. Zameškané výživné za obdobie od 01. 12. 2016 do

31. 05. 2017 vo výške 360,- Eur okresný súd povolil otcovi splácať v 10,- Eur mesačných splátkach. Pri
rozhodovaní aplikoval ust. § 36 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj § 1, § 2 ods.
1, § 100 písm. b), § 121, § 157 Civilného mimosporového poriadku a § 217 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, § 26 Zákona o rodine a čl. 5 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol s poukazom na
ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku.

3. Proti rozsudku sa odvolal otec. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Uviedol, že v prvom rade chce podotknúť, že Okresný súd v Lučenci v konaní sp. zn.
12Pc/14/2016 rozhodoval o výživnom voči matke na už dospelú dcéru H. H., kde určil mesačné výživné
vovýške70,-Eur.Jednásaovýživnéna18ročnúdcéru,ktoráštudujenagymnáziuvoU.V.adlhodoboje

v osobnej starostlivosti starých rodičov. Táto suma je o 20,- Eur nižšia ako suma, ktorú určil súd otcovi na
maloleté dieťa, ktoré je v osobnej starostlivosti matky. Ďalej namietal, že matka na výchovu maloletého
T. H., ktorého má zvereného otec do osobnej starostlivosti dobrovoľne neprispieva. Otec dobrovoľne
prispieva na výživu dospelej H. H.. Kým matka je výlučnou vlastníčkou trojizbového bytu, otec má byt v
prenájme, kým otec býva v byte sám so svojím maloletým synom, matka býva s maloletou H. v spoločnej

domácnosti so svojím druhom, ktorý jej podľa otca určite prispieva na bývanie a domácnosť. Otec
nepopiera, že v súvislosti so starostlivosťou o maloletú H. má matka zvýšené náklady, a to vzhľadom k
jej veku, záujmom a potrebám. Súdom určené výživné vo výške 90,- Eur je však neprimerane vysoké k
jeho majetkovým pomerom. Matkin príjem spoločne s príjmom, ktorý má z dohody o vykonaní práce ako
aj s daňovým bonusom je mesačne cca 600,- Eur. Okrem toho poberá každý mesiac aj rodinné prídavky.

Tieto skutočnosti súd vôbec nebral v úvahu a pri výpočte príjmu matky vychádzal len z jej čistej mzdy
563,- Eur. Ďalej namietal, že okresný súd nebral do úvahy tú skutočnosť, že otec z príjmu 588,- Eur
mesačne má viaceré exekúcie, ktoré sa mu zrážajú zo mzdy, a ktoré ako zamestnanec nevie ovplyvniť,
a tak mu v skutočnosti na účte nabieha od zamestnávateľa mzda vo výške 340,- Eur. Podľa názoru
otca, navrhovaná výška výživného 50,- Eur zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam.

4. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Rozsudok okresného súdu navrhla potvrdiť ako vecne správny.
Okresný súd vo veci vykonal potrebné dokazovanie a je logické, že za dobu 6 rokov od posledného
rozhodnutia došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa. Maloletá je už vo veku skoro 15 rokov
a potrebuje neustále zvýšené výdavky. Skutočnosť, že otec dieťaťa má exekúcie, na základe ktorých sú

vykonávané zrážky zo mzdy, nemôže ospravedlniť otca dieťaťa, že na úkor toho, že bol neúspešný v
podnikaní a vznikli mu z toho dôvodu rôzne podlžnosti, má za takéto jeho konanie, kde podnikanie je
vždy rizikovým faktorom, trpieť maloleté dieťa. Pokiaľ mu budú vykonávané zrážky zo mzdy v prospech
výživného pre maloletú, o túto sumu sa mu zníži vykonávanie zrážok pre jeho veriteľov, pretože výživné
je prednostnou pohľadávkou.

5. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 65, § 66 CMP a bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu v napadnutej
časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Súd prvej inštancie v dostatočnom

rozsahu vykonal dokazovanie, z ktorého ustálil skutkový stav, ktorý tvoril základ pre jeho rozhodnutie.
Vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil, pričom na zistený skutkový stav
správne aplikoval právne normy rodinného práva, a to čl. 5 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine, keď prihliadol
predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní pri všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú.

8. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že nastala taká zmena pomerov na
strane maloletého dieťaťa, ale aj na strane obidvoch rodičov, ktoré odôvodňujú zmenu doterajšieho
rozhodnutia, ktorým bola uložená povinnosť otcovi maloletej platiť výživné pre maloletú vo výške
30% zo sumy životného minima mesačne. Z hľadiska konkrétnych námietok otca treba uviesť, že pri
určovaní výživného pre maloleté dieťa sa nevychádza iba z numerického výpočtu, pretože nie každý

náklad je možné vypočítať. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti zákon súdu priamo prikazuje
prihliadať na skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákona
o rodine), čo zohľadnil súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Obligatórnym zákonným hľadiskom
pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na
roveň finančnému zabezpečeniu výživy (IV.ÚS 489/2011-13). Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje,

že v danom prípade rozhodujúcim kritériom nie sú majetkové pomery matky maloletej, pretože súd
posudzuje možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinnej osoby - otca maloletého dieťaťa. Z ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine jednoznačne vyplýva, že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Námietky otca
maloletého dieťaťa v tomto smere nie sú dôvodné.

9. Námietka otca, že matka maloletého Patrika Dohnáleka, ktorého má otec zvereného do osobnej
starostlivosti dobrovoľne neprispieva na jeho výživu nie je dôvodná. Otcovi nič nebráni v tom, aby
pri určení výživného na maloletého T. postupoval v zmysle zákona, nakoľko každý rodič je povinný
prispievať na výživu svojho dieťaťa.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o potreby oprávneného, teda maloletej H., súd prihliada
na jej vek, zdravotný stav, ekonomické, sociálne, kultúrne prostredie a zázemie. Vyživovacia povinnosť
rodičov slúži najmä na uspokojenie odôvodnených hmotných potrieb, ako aj bytovej otázky, ošatenia,
stavovania, pričom výživné musí pokryť aj ďalšie odôvodnené potreby, ktoré sú podstatné vzhľadom

na výchovu a vývoj dieťaťa, ako aj vzdelanie, kultúrne, športové vyžitie, príprava na budúce povolanie
a pod. Bolo preukázané, že matka má s maloletou zvýšené výdavky aj v súvislosti s jej zdravotným
stavom, keď maloletá musí absolvovať očné vyšetrenia v Lučenci a zároveň nosí aj strojček na zuby,
kde sa musí podrobovať pravidelným vyšetreniam.

11. Taktiež je potrebné upriamiť pozornosť na ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súdne
rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Súd prvej inštancie mal jednoznačne
preukázané, že došlo k zmene pomerov, na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane jeho rodičov,
ktorá zmena pomerov odôvodňuje zvýšenie výživného na strane otca maloletého dieťaťa. Citovanému
ustanoveniu zodpovedá aj ust. § 121 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého rozsudky o

úprave výkonu rodičovských práv a povinností, a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení, pozbavení
rodičovských práv a povinnosti alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery. Je nepochybné, že naposledy o výživnom bolo rozhodované v roku 2011. V
súčasnosti maloletá je teda staršia o 6 rokov a vzhľadom na dosiahnutý vek dochádza logicky k zvýšeniu
jej potrieb.

12. Podstatnou námietkou otca maloletého dieťaťa bolo, že jeho skutočný príjem je iný, ako bol
zistený v konaní, pričom poukázal na zrážky vykonávané zamestnávateľom z dôvodu vykonávaných
exekúcií. Okresný súd túto skutočnosť riadne vyhodnotil. Odvolací súd v tomto smere uvádza, ževyživovacie povinnosti majú prednosť pred inými povinnosťami, ktorá skutočnosť sa zohľadňuje aj pri
vykonávaní zrážok, pretože prednostne treba zabezpečiť výživu maloletých detí. Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a v zmysle tohto ustanovenia má plnenie tejto

povinnosti prednosť pred uspokojovaním vlastných potrieb rodiča. To znamená, že až po tom, ako rodič
zabezpečí výživu svojho dieťaťa, má právo využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na uspokojenie
vlastnýchpotrieb.Priurčovanívyživovacejpovinnostisúdom,tentopovinneskúmamožnosti,schopnosti
a majetkové pomery povinného rodiča, teda nie jeho výdavky. Prvoinštančný súd teda nepochybil, keď
exekučné zrážky otca nepovažoval za rozhodujúce pri určení výživného, hoci reálne existujú. Odvolací

súd podotýka, že v prípade exekúcie na výživné, tieto ostané zrážky nemajú prednosť. Zákon teda aj
vo vykonávacom konaní chráni záujmy maloletého dieťaťa, pričom ďalšie zrážky sa podľa možností
nevykonávajú alebo sa vykonávajú neskôr, poprípade v menšom rozsahu.

13. Pri rozhodovaní o zvýšenom výživnom okresný súd posúdil komplexne pomery účastníkov konania
(u rodičov sociálne, majetkové, zárobkové a u maloletej odôvodnené potreby). Prihliadol aj na to, kto

poskytuje maloletej každodennú starostlivosť. Zohľadnil príjmy každého z rodičov, ako aj tú skutočnosť,
že obidvaja rodičia okrem maloletej X. majú ďalšie vyživovacie povinnosti. Okresným súdom určené
výživné je primerané odôvodneným potrebám maloletej, ako aj schopnostiam a možnostiam otca platiť
zvýšené výživné v sume 90,- Eur mesačne.

14. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti, rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne
správne.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).