Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Csp/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717204511
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2717204511.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: M. O., D.. XX.XX.XXXX, N. O. XXX/XXX, XXX XX G., proti
žalovanému: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:
Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa uplatňovania Dohody o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo dňa

22.05.2015 na úhradu splátok vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120150958 zo dňa
22.05.2015 u zamestnávateľa žalobcu SKAND spol. s.r.o., Nádražná 26, Skalica, IČO: 34 101 560 na
úkor žalobcu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Zamestnávateľ žalobcu: SKAND spol. s r.o., so sídlom Nádražná 26, Skalica, IČO: 34 101 560 j e p o
v i n n ý zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného uhrádzaných žalovanému

ako splátky vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120150958 zo dňa 22.05.2015, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresný súd Skalica dňa 19.07.2017 žalobu o určenie neplatnosti Dohody o
zrážkach zo mzdy, ďalej žiadal, aby súd určil množstvo neprijateľných podmienok, o určenie, že úver
je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu zákonných náležitostí a ochranu práv spotrebiteľa a návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril úverový právny úkon na
poskytnutie finančných prostriedkov so žalovaným. Ide o predtlačenú formulárovú zmluvu - úverovú
zmluvu č. 120150958 zo dňa 22.05.2015. Zmluvu považuje za problematickú, plnú neprijateľných
zmluvných podmienok, ktoré sú v rozpore so zákonom. Súčasťou zmluvy bola aj dohoda o zrážkach
zo mzdy, s ktorou nemal možnosť vopred sa oboznámiť a naštudovať si ju. Ďalej uviedol, že Zmluva č.
120150958 je v rozpore so s § 4 písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z., preto sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov. V zmluve nie je uvedený údaj o konečnej splatnosti úveru. Splátka nie je rozpísaná na
úroky a istinu. Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a bola uzatvorená na základe nekalých praktík.
Rovnako odplata za poskytnutie úveru prevyšuje zákonom stanovenú prípustnú výšku odplaty. K žalobe
pripojil listinné dôkazy Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K120150958 zo dňa 22.05.2015, Predzmluvné
informácie k Zmluve o poskytovaní finančných služieb, Dohodu o zrážkach zo mzdy/iných príjmov zo
dňa 22.05.2015

2. Súd uznesením č.k. 2Csp/133/2017 - 9 zo dňa 26.07.2017 vyzval žalobcu na opravu žaloby, ktorá
bola neúplná, s tým, aby uviedol jednoznačný a vykonateľný žalobný návrh, pravdivo a úplne opísal
rozhodujúce skutočnosti v lehote 10 dní od doručenia uznesenia. Žalobca doplnil svoju žalobu podaním
doručeným dňa 17.08.2017 a jeho doplnením dňa 3.10.2017. K nariadeniu neodkladného opatrenia
uviedol, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa

je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o
vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutia, ktoré by muuložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa mu zrážky zo mzdy bež ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku
dlhu diktuje sám jednostranne a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Hrubá

nerovnováha je daná tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku
a citlivo zasiahne do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo
mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosť.
Ďalej uviedol, že je absolútne neprípustné, aby si žalovaný vyhradil právo dvojnásobných splátok, čím
môže v istých situáciách vážne ohroziť chod rodiny s dopadom na vyživované osoby. Dal do pozornosti

Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. 3US 107/07 s odkazom na princíp právnej istoty. K doplneniu
žaloby taktiež predložil aj Žiadosť o okamžité zdržanie sa vykonávania zrážok z jeho mzdy adresovanú
zamestnávateľovi SKAND Skalica, spol. s r.o. zo dňa 29.06.2017. Vo svojom doplnení žaloby zo dňa
03.10.2017 uviedol, že inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení
výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška
pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvným podmienkami, ktoré neboli

predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie
práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa
vyhrocujeadostávadokolíziesverejnýmporiadkom,akdôjdekzrážkamzomzdynasumyvyplývajúcez
neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými
podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod

50 uznesenia Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). S využitím komparatívnej
metódy poukázal na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo
mzdy. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy nemá bez presného vyhlásenia
veriteľa istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve môjho zamestnávateľa na vykonanie zrážok
zo mzdy a že autoritatívne neustanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Dohoda o

zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť jeho majetok v
podobe mzdy aj na plnená z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi
bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Súčasne poukázal na Infregement Európskej
komisie proti Slovenskej republike č. 2012/4165, kde EK poukázala na „okrem rozhodcovského konania
v obchodnom styku a priameho a nepriameho vzdania sa spotrebiteľských práv existujú na Slovensku

aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, či ochranu pred
nekalými podmienkami a tieto sú využívané v značnom rozsahu - napr. záložné zmluvy, notárske
zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov v prospech veriteľa. Všetky tieto prostriedky obsahujú
porušenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa bez riadnej kontroly zo strany nezávislého
súdu. Vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva umožňujú

obchodníkom vymáhať svoje pohľadávky voči spotrebiteľom bez toho, aby sa museli obrátiť na súd,
hoci ich pohľadávky nie sú podľa právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa ani pravidiel o nekalých
zmluvných podmienkach opodstatnené. Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto
súkromného vymáhania. Komisia sa preto na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské
právne predpisy prostredníctvom takýchto praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich

práv, ktoré im dáva Smernica 93/13. Sťažujú im najmä poukázanie na nezáväznú povahu nekalých
podmienok, čo je v rozpore so zásadou efektivity.“ Ďalej uviedol, že žalovaný už vyzval zamestnávateľa
žalobcu, aby vykonával zrážky zo mzdy a tieto aj vykonáva. V záujme predídenia vzniku ujmy navrhol,
aby sa dočasne zakázal výkon zrážok zo mzdy a navrhol vydanie neodkladného opatrenia v znení
v zmysle výroku tohto uznesenia. Taktiež upravil výrok rozhodnutia vo veci samej tak, že žiadal, aby

súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy K120150958 zo dňa 22.05.2015 uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná, aby sú ďalej určil, že zmluva č. K120150958 zo dňa 22.05.2015
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná, aby určil,
že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných náležitostí v úverovej zmluve a aby súd
uložil povinnosť žalovaného uhradiť finančné zadosťučinenie v sume 300,00 eur.

3. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120150958 mal súd preukázané, že zmluva bola uzavretá
dňa 22.05.2015 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom. Zmluva má charakter vopred
pripraveného formulára, do ktorého sa dopisujú osobné údaje dlžníka (prípadne spoludlžníkov), údaje o
požadovanom úvere. Dlžník bol v zmluve označený ako občan - fyzická osoba, žiadny z jeho osobných
údajov nenasvedčuje, že by mal o úver žiadať v rámci výkonu svojej obchodnej alebo podnikateľskej

činnosti. Podľa zmluvy mal veriteľ poskytnúť dlžníkovi čiastku 1.700,- eur. Zmluva ďalej obsahuje tieto
údaje o úvere: úrok vo výške 340,00 eur, servisný poplatok vo výške 153,00 eur, celková dlžná čiastka
na úhradu 2.193,00 eur, údaj o mesačných splátkach - prvé tri mesiace 8,50 eur a ďalších 10 mesačnýchsplátok vo výške 216,75 eur (zložená: istina 78,43%, úrok vo výške 14,51% a servisný poplatok vo výške
7,06%). Priemerná RPHM vo výške 18,24%.
4. Žalobca predložil Dohodu o zrážkach zo mzdy/iných príjmov, z ktorej mal súd preukázané, že Dohoda

bola medzi stranami sporu uzavretá v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka dňa 22.05.2015 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120150958 zo dňa 22.05.2015. Dohoda má charakter vopred
pripraveného formulára, do ktorého sa dopisujú osobné údaje dlžníka. Dlžník svojím podpisom súhlasil,
aby mu jeho zamestnávateľ, ktorým je SKAND Skalica spol. s r.o. zrážal na úhradu záväzku plynúceho
zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120150958 zo dňa 22.05.2015 pravidelne mesačnú čiastku v

najvyššie možnej zákonnej výške, t.j. v rozsahu stanovenom v ust. § 276 a nasl. OSP, najmenej vo výške
216,75 Eur v prospech účtu žalovaného.
5. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobcu je nepochybné, že žalobcovi bola vykonaná zrážka zo
mzdy v prospech žalovaného v takomto rozpise: za mesiac 3/2017 v sume 110 eur, za mesiac 4/2017
v sume 70,00 eur, za mesiac 5/2017 v sume 60,00 eur, za mesiac 6/2017 v sume 25,00 eur, za mesiac
7/2017 v sume 20,00 eur, za mesiac 8/2017 v sume 50 eur, celkom odoslané na účet žalovaného suma

335,00 eur.
6. Z dokladu o splátke dlžnej čiastky z čl. 7 mal súd preukázané, že žalobcovi bol vyplatená čiastka
úveru dňa 22.05.2017 v sume 2.193,- Eur, pričom priamo zaplatil 25,50 eur, ďalšia splátka bola v sume
10 eur dňa 22.09.2015 a dňa 30.09.2015 bola v sume 268,00 eur.
7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä,
aby nenakladala s určitými vecami alebo právami; aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo

znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,

akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti

podľa § 326.
12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

15. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16.Podľa§551ods.1,2Občianskehozákonníka,uspokojeniepohľadávkymožnozabezpečiťpísomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

17. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje
poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne
nerozhodne o veci samej. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je
bezodkladná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že je potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán. Danosť právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa skúma so

zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje
predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany
poskytovanej súdom v konaní. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutiaa pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia
byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť neodkladná ochrana.
18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77
Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

19. V danom prípade však niet pochýb o tom, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným má charakter zmluvy spotrebiteľskej v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka,

pretože žalobca ako dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalobca
argumentoval, že zmluvu považuje a bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca osvedčil, že medzi stranami
sporu existuje právny vzťah, ktorý vyžaduje okamžitú úpravu. Ak sú vážne pochybnosti o tom, či sa

dohodou o zrážkach zo mzdy budú uspokojovať oprávnené nároky, a teda že nepôjde o plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok alebo peňažné nároky, na ktoré veriteľ nemá zákonné právo
pre dôsledné nerešpektovanie zákona o spotrebiteľských úveroch, potom je dočasné opatrenie voči
žalovanému plne opodstatnené. Žalobca zmluvu uzatváral v postavení spotrebiteľa, ktorým právne
predpisypriznávajúzvýšenúprávnuochranu.Zrážkyzomzdyžalobcumajúbyťvykonávanénapodklade

dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, t.j. bez predchádzajúceho
súdneho rozhodnutia. Takýto spôsob realizácie zabezpečovacieho inštitútu sa javí ako sporný, s
ohľadom na smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica
síce nepredstavuje akt, ktorý by priamo zaväzoval, no je dôležité, aby sa ciele smernice EÚ pretavili
do rozhodovania súdov členských štátov. Podľa písomných pripomienok Európskej komisie vo veci

C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom
zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu

vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

20. Súd po vyhodnotení návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených
listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobcovi je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením
bezodkladnú ochranu a zabrániť možnému vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a

to i za daného stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Touto bezodkladnou úpravou
sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi.
Obsahom tejto úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a vo veci samej môže rozhodnúť inak.
Súd je toho názoru, že bezodkladná úprava pomerov účastníkov je dôvodná, pretože žalobca osvedčil
súdu, že bez bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov by bolo jeho právo ohrozené. Z predložených

listinných dôkazov je v súčasnosti nepochybné, že na strane žalobcu je možný vznik ujmy na jeho
majetku,pokiaľniejerozhodnutéoplatnosti,resp.neplatnostipodmienokvpredmetnejúverovejzmluve,
na základe ktorých si titulom dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný od žalobcu uplatnil plnenie. Žalobcovi
reálne hrozí zmenšovanie majetku a na základe predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy môže jeho
súčasný zamestnávateľ alebo ktorýkoľvek iný jeho budúci zamestnávateľ realizovať predmetné zrážky.

Pokiaľ ide o splnenie základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie
návrhom uplatňovaného nároku žalobcu, že žalovaným uplatňovaná realizácia zrážok zo mzdy žalobcu
na podklade Dohody o zrážkach zo mzdy je nedôvodná, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto
štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobcu je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie
tvrdených skutočnosti bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť

v rámci konania vo veci samej. Súd je preto toho názoru, že základný predpoklad pre nariadenie
neodkladného opatrenia je daný.21. V danom prípade bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov strán a uloženie povinnosti
žalovanému ako veriteľovi zdržať sa uplatňovania dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalobcom
až do času, kým súd právoplatne nerozhodne vo veci samej. Súčasne súd uložil povinnosť zdržať

sa vykonávania zrážok zo mzdy aj zamestnávateľovi žalobcu - spoločnosti SKAND Skalica spol. s
r.o., nakoľko súd má za to, že to možno od neho spravodlivo požadovať. Keďže žalobca v danom
prípade nemá k dispozícii iný prostriedok právnej ochrany pred zásahom do svojho majetku, k jeho
účinnej ochrane je potrebné nariadiť priamo zamestnávateľovi žalobcu ako tretej osobe, aby sa zdržal
vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Týmto nedochádza k zásahu priamo do práv zamestnávateľa

žalobcu,alekzamedzeniuvýkonujehopovinnostivykonávaťzrážkyzomzdydlžníkavzmysle§551ods.
2 Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že nariadením predbežného opatrenia sa nevytvorí nenávratný
a nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného,
ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti
ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v

odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v
konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie
exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku).