Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. október 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7CbZm/17/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114210992
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114210992.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudcomJUDr.VincentomSzabóomvprávnejvecižalobcu:CDConsulting,s.r.o.,so

sídlom Příkop 843/4, Brno - Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: C. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. D. XXXX/XX, V., o zaplatenie zmenkovej sumy 1.709,83 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2014, podaným na tlačive A v zmysle
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007 (ďalej len „Nariadenie“),
domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 1.709,83 eur,

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.709,83 eur od 31.05.2011 do zaplatenia, 6 %
ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.709,83 eur od 29.06.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 5,70 eur a náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 30.11.2010 na sumu 1.709,83 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 31.05.2011. Zmenka bola vystavená dňa 30.11.2010

na sumu 1.709,83 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 31.05.2011.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k
zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0 eur na úroky
uhradil 0 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť
predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

3. Žalobca vo svojej písomnej odpovedi zo dňa 29.09.2014 na žiadosť súdu okrem iného poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 v zmysle
ktorého zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide
tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a

preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka
stále v dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takétonámietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako
je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v
zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.... Posudzovanie základného vzťahu by

malo význam len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii
došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp.
zmenky, čoby však musel v konaní aj preukázať a to aj napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej
zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a) a b) a v § 4 ods. 6 z.č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom
do 11.06.2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. ... Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do

zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. v dôsledku
čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody,
avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. ... Podľa zákona zmenkového a šekového bol
preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť
zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Žalobca
ďalej uviedol, že v konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky a disponuje len

indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovaným a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje
alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť.

4. Žalobca počas konania vzal žalobný návrh späť podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 a to v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.

5. Na základe toho súd uznesením č.k. 7CbZm/17/2014-67 zo dňa 10.11.2016 konanie zastavil v časti
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.709,83 eur od 31.05.2011 do zaplatenia.

6. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia sa toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach

pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné
ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta
jure imperii“).

7. Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

8. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to
požiada niektorá zo strán. Z uvedeného vyplýva, že Nariadenie nevylučuje ústne pojednávanie a jeho
potrebnosť ponecháva na úvahu súdu.

9. Uznesením č.k. 7CbZm/17/2014-48 zo dňa 07.05.2015 súd návrh žalobcu zamietol.

10. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č.k.
10Co/710/2015-57 zo dňa 23.09.2016 predmetné uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol,
že povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať dôsledne podľa čl. 4 ods. 4

Nariadenia a vyzvať žalobkyňu (tlačivo B) na doplnenie informácií o konkrétnom kauzálnom vzťahu
medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, s uvedením právneho titulu, na základe ktorého bola zmenka
vystavená a vyplnená, vymedzením obsahu práv a povinností, porušenia povinností, zodpovedajúcich
výške dlhu, s uvedením čiastočného plnenia zo strany dlžníka. Žalobca bude súčasne vyzvaný na
doplnenie dokumentov preukazujúcich kauzálny vzťah, právny titul pôvodného veriteľa a dlžníka, výšku

dlhu ako i čiastočné plnenie žalovaným. Ak žalobca tlačivo návrhu nedoplní v rámci určenej lehoty, návrh
sa zamietne podľa čl. 4 ods. 4 veta tretia Nariadenia. Zamietnutím návrhu žalobcu v prejednávanej
veci bude odmietnutá akceptácia jeho formalistického prístupu, odvodzujúceho nárok výlučne z povahy
inštitútu uvedeného návrhu (zmenky), pretože takýmto postupom by došlo k neprípustnému odčleneniu
zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu. Súd prvej inštancie bude postupovať

v súlade s čl. 19 podľa úpravy vnútroštátneho procesného práva, ktoré dôsledne rozlišuje procesné
rozhodnutie o odmietnutí podania a zamietnutie návrhu (z dôvodu absencie skutkových tvrdení).11. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené
v zmysle ustanovenia § 106 ods. 3 CSP dňa 27.09.2017 a takisto v neprítomnosti žalobcu, ktorý
elektronickým podaním doručeným súdu dňa 09.10.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a

žiadal vec prejednať bez jeho účasti.

12. Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyzval Tlačivom B žalobcu na doplnenie žalobného
návrhu s tým, aby žalobca opísal konkrétny právny titul, na základe ktorého bola zmenka vystavená
a vyplnená (zmluva alebo iný druh titulu), s uvedením obsahu kauzálneho vzťahu medzi pôvodnými

účastníkmiprávnehoúkonu,spolusuvedenímvýškyčiastočnýchplnenížalovanéhoadoplnildokumenty
preukazujúce kauzálny vzťah, právny titul pôvodného veriteľa a dlžníka, výšku dlhu, ako i čiastočné
plnenie žalovaným.

13. Súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať v každom konaní, či nejde o spotrebiteľský právny vzťah
za účelom zabezpečenia právnej ochrany spotrebiteľa. V danom prípade je súdu z úradnej činnosti

známe, ako aj na základe listinných dôkazov pripojených k spisu (zmenka č. XXXXXXXXX vystavená
žalovaným dňa 30.11.2010 na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., zmluva o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 30.11.2010 uzatvorená medzi spoločnosťou POHJOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným spolu so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 07.10.2011)

preukázané, že v danom prípade žalobcom predložená zmenka je zabezpečovacou zmenkou, ktorá
zabezpečovala úver poskytnutý žalovanému spoločnosťou POHOVOTOSŤ, s.r.o. ako spotrebiteľovi.
Medzi účastníkmi pôvodného zmluvného vzťahu, ktorý zabezpečoval zmenkový vzťah žalobcu a
žalovaného, išlo teda o spotrebiteľský právny vzťah.

14. Žalobcovi bola výzva na doplnenie žalobného návrhu (Tlačivo B) doručená dňa 21.09.2017. Žalobca
vo svojom vyjadrení k výzve súdu uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný
právny vzťah. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek
spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku.
Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či

podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. V prospech zmenky neboli zo strany
žalovaného realizované žiadne úhrady.

15. Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia, ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky

nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B,
ako je uvedené v prílohe II.

16. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.09.2014, ako aj v písomnom vyjadrení
(nedatovanom) doručenom súdu dňa 16.10.2017 neuviedol konkrétny právny titul, na základe ktorého
bola zmenka vystavená a vyplnená (zmluva alebo iný druh titulu), nevymedzil obsah kauzálneho vzťahu
medzi pôvodnými účastníkmi právneho úkonu, ani nepredložil dokumenty preukazujúce kauzálny vzťah,

právny titul pôvodného veriteľa a dlžníka, výšku dlhu, ako i prípadné čiastočné plnenia žalovaného.

17. Ku skutočnosti, že žalobca predložil ako jediný dôkaz len originál zmenky odvolávajúc sa na to, že
predmetné konanie je tzv. zmenkovým konaním, kde jediným dôkazom má byť predloženie originálu
zmenky, súd uvádza, že v posudzovanom prípade nejde len o zmenkové konanie, ale aj o konanie vo

veciach spotrebiteľských zmlúv, ako to už súd zdôvodnil vyššie.

18. V zmysle platných právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je povinnosťou
súdu skúmať postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Po doručení žalobného návrhu preto súd skúmal
povahu strán sporu, keďže zmenka bola vystavená fyzickou osobou - nepodnikateľom (žalovaným) a to

v prospech právnickej osoby, ktorá vykonáva svoju podnikateľskú činnosť aj poskytovaním pôžičiek a
úverov nebankovým spôsobom, a z úradnej činnosti aj listinných dôkazov bolo súdu zrejmé, že medzi
pôvodným majiteľom zmenky (spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.) a žalovaným išlo o spotrebiteľský
právny vzťah zabezpečený zmenkou, z ktorej odvodzoval svoj nárok žalobca.19. Žalobca si svoju povinnosť doplniť návrh a opísať skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho
právneho predchodcu so žalovaným a zároveň preukázať, že zmenka bola v súlade s platnou právnou

úpravou nesplnil. Súd neakceptoval formalistický prístup žalobcu odvodzujúceho svoj nárok výlučne z
povahy zmenky ako abstraktného právneho inštitútu, ktorý nie je spojený s kauzálnym vzťahom, pretože
takýmto postupom došlo zo strany žalobcu k neprípustnému odčleneniu zmenkového abstraktného
vzťahu od spotrebiteľského vzťahu. Preto súd z dôvodu absencie skutkových tvrdení žalobu s poukazom
na čl. 4 ods. 4 Nariadenia v celom rozsahu zamietol (okrem časti príslušenstva, ohľadom ktorého bolo

konanie právoplatne zastavené pre späťvzatie žaloby).

20. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

21. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

22. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

23. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k
tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je
tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre
správaniežalovanéhovzatásčastispäťžaloba,ktorábolapodanádôvodne,malžalobcaztohtopohľadu
vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania

z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný,
platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2008, sp.
zn. 3 M Cdo 1/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010)

24.Akúspešnejstranesporualebostrane,ktoráprocesnenezavinilazastaveniekonania,preukázateľne
v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov
konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s § 257 CSP tak, že
žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V danom prípade späťvzatím žaloby v časti
úrokov z omeškania žalobca procesne zavinil čiastočné zastavenie konania a vo zvyšnej časti veci bol
úspešný žalovaný, preto by mu patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému
však v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, čo podľa názoru súdu predstavuje dôvod

hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého žalovanému nepatrí nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).