Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117217030
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8117217030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: I. Z., D..

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, Prešov, právne zastúpená JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so
sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanej: O. S., D.. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, právne zastúpená
JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov, o zaplatenie 978,36 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.6.2017 domáhala uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť jej sumu 978,36 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.3.2017 do
zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobou odôvodnila tým, že v dedičskom konaní po Š. S. (otcovi žalobkyne a svokrovi žalovanej) sa
dedičia (okrem iného aj žalobkyňa a V. S.) dohodli na tom, že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti,
konkrétne aj k pozemku parcely registra E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 213 m2 nadobudne V. S. s

tým, že ak mu bude v budúcnosti za tento spoluvlastnícky podiel poskytnutá náhrada, je povinný vyplatiť
ustupujúcim dedičom (t. zn. aj žalobkyni) ich zákonný dedičský podiel v lehote 5 dní od poskytnutia
náhrady.

3. Anton Vlasatý svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra E KN č. XXX/X orná pôda
o výmere 213 m2 previedol bezodplatne na žalovanú (v svoju manželku) s vecno-právnymi účinkami
ku dňu 15.12.2015, teda bez poskytnutia náhrady. Uvedené konanie možno ho podľa jej názoru

považovať za účelové v snahe obísť povinnosť plnenia určenú V. S. v dedičskej dohode, respektíve
znemožniť splnenie dohodnutej podmienky. Žalovaná totiž v krátkom čase spoluvlastnícky podiel
následne previedla na tretie osoby kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena a dňa 15.
3. 2017 za to prijala od kupujúcich náhradu, a to kúpnu cenu vo výške 3913,44 EUR.

4. V súlade s právnymi závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenými v rozsudku sp.
zn. 5Cdo 96/2000 zo dňa 26.11.2003 uviedla, že právna povinnosť V. S. zaplatiť žalobkyni a ostatným

ustupujúcim dedičom ich zákonný dedičský podiel z poskytnutej náhrady podľa uzavretej dedičskej
dohody prechádza aj na právnych nástupcov dediča zaviazaného k náhrade - V. S., tzn. v danom prípade
na žalovanú.5. S prihliadnutím na tento rozsudok Najvyššieho súdu SR a právne závery v ňom vyslovené sa
žalobkyňa domáha voči žalovanej zaplatenie peňažnej sumy vo výške 978,36 EUR s príslušenstvom,
kde suma predstavuje zákonný dedičský podiel žalobkyne z kúpnej ceny ktorá bola uhradená žalovanej

zo strany tretích osôb (1/4 zo sumy 3913,44 EUR ). Vzhľadom na to, že žalovaná bola povinná zaplatiť
žalobkyni zákonný dedičský podiel v lehote piatich dní od poskytnutia náhrady, t. j. najneskôr do
20.3.2017, domáha sa žalobkyňa voči žalovanej aj zaplatenia zákonných úrokov z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 978,36 EUR od 21.3.2017 do zaplatenia.

6. Za účelom ďalšieho preukázania dôvodnosti svojej argumentácie žalobkyňa poukázala aj na to, že V.
S. dňa 26.8.2015 zaplatil žalobkyni sumu vo výške 2.863 EUR, a to rovnako právnym titulom zaplatenie
zákonného dedičského podielu po zomrelom Š. S.. V danom prípade časť zo spoluvlastníckeho podielu,
ktorý V. S. nadobudol na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove č.k. D 1995/91 zo dňa
14.4.1992, previedol na tretie osoby priamo V. S.. Uviedla že svojho právneho nároku voči V. S. sa
dlhodobo mimosúdne domáhala, až napokon oslovila svojho právneho zástupcu, ktorý jej vypracovala

žalobu s tým, že bezprostredne pred podaním tejto žaloby na súd V. S. vyplatil predmetnú peňažnú sumu
žalobkyni a k podaniu žaloby na súd napokon nedošlo. Z prezentovaných okolností je podľa nej zrejmé,
že V. S. v zjavnej snahe vyhnúť sa svojej povinnosti zaplatiť žalobkyni a ostatným ustupujúcim dedičom
ich zákonné dedičské podiely v danom prípade najprv bezodplatne previedol príslušný spoluvlastnícky
podiel na svoju manželku a až následne na tretie osoby.

7. Najvyšší súd SR vo vyššie uvedeného rozsudku vzal výslovne na zreteľ aj takéto obdobné prípady a
zaujal právny názor o tom, že takáto a iná podobná povinnosť jedného z dedičov pri uzavretí dedičskej
dohody prechádza aj jeho právnych nástupcov. Z tohto dôvodu síce V. S. skutočne nebol povinný
zaplatiť žalobkyni a odstupujúcim dedičom ich zákonné dedičské podiely pri prevode príslušného

spoluvlastníckeho podielu na žalovanú, pretože za tento prevod neobdržal žiadnu náhradu, no to už
neplatívprípadeodplatnéhoprevodutohtospoluvlastníckehopodielunatretieosobyzostranyžalovanej
ako právnej nástupkyne V. S..

8. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu, že v danom prípade absentuje

aktívna vecná legitimácia na strane žalobkyne a zároveň aj pasívna vecná legitimácia na strane
žalovanej. Poukázala na to, že z predmetného rozhodnutia Štátneho notárstva je zrejmé, že záväzok
V. S. vyplatiť ustupujúcim spoludedičom zákonný dedičský podiel bol viazaný na splnenie odkladacej
(suspenzívnej) podmienky, a to poskytnutie náhrady V. S. za zdedené pozemky. Mala za to, že k
splneniu odkladacej podmienky nikdy nedošlo, pretože V. S. za prevod nezískal žiadnu náhradu, preto

pohľadávka zodpovedajúca záväzku poskytnúť náhradu nenadobudla účinnosť. Zároveň poukázala
na to, že obsahom darovacej zmluvy nikdy nebol prevod záväzku na poskytnutie náhrady z V. S. na
žalovanú. Pokiaľ ide o žalobkyňou citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 96/2000, ten
je neaplikovateľný, pretože vyplýva z rozdielnych skutkových okolností týkajúcich sa prechodu záväzku
na dedičov pôvodného nositeľa právnej povinnosti. Jeho predmetom nebolo posudzovanie otázky, či

v prípade prevodu vlastníckeho práva právnym úkonom dochádza automaticky k prechodu povinnosti
poskytnúť náhradu v prípade scudzenia prevádzaného pozemku na 3. osoby. S poukazom na uvedené
má za to, že v predmetnom spore nie je pasívne vecne legitimovanou.

9. Ďalej uviedla, že ešte počas života poručiteľa bola medzi poručiteľom a jeho manželkou M. S. a

všetkými spoločnými deťmi (V. S., žalobkyňou a V. S.) uzatvorená ústna dohoda, ktorej predmetom
malo byť dojednanie, že všetky pozemky v katastri Kokošovce budú prevedené na V. S. ako odplata za
doživotnú starostlivosť o rodičov. K samotnému prevodu však nedošlo z dôvodu náhlej smrti poručiteľa.
Rovnako jej obsahom malo byť dojednanie, že na žalobkyňu bude prevedená nehnuteľnosť v obci
Šalgovík zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Prešov a na V. S. bude prevedená

nasledovná nehnuteľnosť, ktorá bola u notára prevedená na jej deti z dôvodu jej žiadosti. Všetky 3 deti
poručiteľa a Jozefíny vlasatej nadobudli nehnuteľnosti v súlade s uvedenou ústnou dohodou o rozdelení
majetku. Tiež uviedla, dedičské konanie v 1992 bolo zmanipulované notárom, pretože predmetom ústnej
dohody nebolo dojednanie záväzku poskytnúť náhradu V. S. jeho sestrám. Na potvrdenie uvedených
skutočností navrhla vypočuť svedka M. S..

10. V súvislosti s uzatvorením kúpnej zmluvy uviedla, že starosta obce Kokošovce ju oslovil s prosbou, či
súhlasí s ním navrhovaným geometrickým plánom, aby sa pozemky spojili a vytvorili parcely na predaj.
Keďže nedisponovala potrebnom hotovosťou na kúpu pozemku, súhlasila s predajom s tým, že získanéfinančné prostriedky rozdelí medzi svoje deti, čo aj následne urobila. Tiež poukázala na to, že predmetný
pozemok nebol vhodný na užívanie, pretože bol úzky a terénne nevhodný.

11. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovanej poprela tvrdenie žalovanej o nedostatku vecnej
legitimácie. Mala za to, že Najvyšší súd SR v predmetnom rozsudku vyslovil svoj názor vo všeobecnosti,
tzn. v žiadnom prípade nie iba reštriktívne k právnym nástupcom v postavení dedičov poručiteľa. Pokiaľ
by pripustila taký výklad, uzatváranie obdobných dedičských dohôd by stratilo zmysle, nakoľko by každý
takýto dedič mohol obísť svoju povinnosť tak, ako sa to snaží manžel žalovanej. Výklad žalovanej je

podľa nej v rozpore s dobrými mravmi. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej o uzatvorení ústnej dohody,
uviedla, že o žiadnej nevie. Naviac v zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka musia mať všetky
dohody týkajúce sa nehnuteľností písomnú podobu. Poukázala tiež na to, že žalobkyňa žije v rodinnom
dome, na ktorý poukazuje žalovaná, už približne 44 rokov. Medzi súrodencami žalobkyne a jej rodičmi
preto neexistovali žiadne pochybnosti o tom, že tento dom pripadne žalobkyni. Dodala, že žalovaná
v súčasnosti žije s manželom v rodinnom dome, ktorý je postavený na rozsiahlych pozemkoch, ktoré

dostal manžel žalovanej od rodičov žalobkyne. Za tým účelom navrhla výsluch svedka, a to sestry V. S..

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu, a
to rozhodnutím Štátneho notárstva v Prešove sp. zn. D 1995/91 zo dňa 14.4.1992, výpisom z LV č.
XXX, kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena, čiastočným výpisom z LV č. XXXX,

rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 96/2000 zo dňa 26.11.2003, žalobou zo dňa 24.8.2015,
príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom, vyjadrením žalovanej, výpisom z LV č. XXX a LV
č. XXXXX, notárskou zápisnicou N 240/2008 zo dňa 17.4.2008, darovacou zmluvou zo dňa 3.9.2015,
stanoviskom žalobkyne, ako aj obsahom dedičského spisu D 1995/91 a zistil tento skutkový stav:

13. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Prešove č.k. D 1995/91-16 zo dňa 14.4.1992 bola schválená
dedičská dohoda, v zmysle ktorej nadobudol dedičstvo po poručiteľovi Š. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX v celosti V. S., nar. 08.01.1956, bytom G. XX, a to s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim
spoludedičom ich zákonný dedičský podiel v lehote 5 dní v prípade poskytnutia náhrady.

14. Dedičstvo podľa predchádzajúcej vety tvoril okrem iného spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3/4 k
nehnuteľnostiam, zapísaným v pozemno-knižnom zápise č. XX (mpč. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X V. XXX/X), k. ú. G., obec G., okres Prešov.

15. Na podklade toho bol V. S., D.. XX.XX.XXXX, 082 52 G. XX zapísaný ako spoluvlastník

nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, k. ú. G., obec Kokošovce, okres Prešov, a to k pozemku parcely
registra E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 2.690 m2, k pozemku parcely registra E KN č. XXX/X orná
pôda o výmere 2.178 m2, k pozemku parcely registra E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 2.414 m2,
k pozemku parcely registra E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 5.066 m2, k pozemku parcely registra
E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 4.958 m2, k pozemku parcely registra E KN č. XXX/X orná pôda o

výmere 1.262 m2, k pozemku parcely registra E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 3.037 m2, k pozemku
parcely registra E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 2.342 m2, k pozemku parcely registra E KN č. XXX/
X orná pôda o výmere 598 m2, k pozemku parcely registra E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 213 m2
a k pozemku parcely registra E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 117 m2 so spoluvlastníckym podielom
pod BI vo veľkosti 6/8 k celku.

16. Darovacou zmluvou zo dňa 3.9.2015, ktorej vklad bol povolený dňa 15.12.2015, previedol V. S.
na žalovanú okrem iného aj spoluvlastnícky podiel k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXX k. ú. G.. Žalovaná ako obdarovaná predmetné nehnuteľnosti od svojho manžela ako dar
prijala bez výhrad (bod III darovacej zmluvy). Darujúci prehlásil, že nemá žiadne ťarchy na darovaných

nehnuteľnostiach, obdarovaná vyhlásila, že tieto nehnuteľnosti pozná (bod IV darovacej zmluvy).

17. Žalovaná časť z tohto spoluvlastníckeho podielu (k pozemku parcely registra E KN č. XXX/X orná
pôda o výmere 213 m2) previedla na tretiu osobu A. U., a to kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení
vecného bremena, ktorej vklad bol povolený dňa 24.5.2017, čo je zrejmé z čiastočného výpisu z LV č.

XXXX. Z bodu 6 tejto zmluvy vyplýva, že žalovaná dňa 15.3.2017 prijala od kupujúceho kúpnu cenu vo
výške 3.913,44 EUR (žalovaná podpísala zmluvu dňa 15.3.2017 úradne osvedčeným podpisom)

18. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z
ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť

záväzok.

20. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 494 OZ,
z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je
oprávnený to od neho požadovať.

22. Podľa § 36 ods. 1 - 3 OZ, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie
podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.

Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je
rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú. Ak účastník, ktorému je
nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

23.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že Štátnym notárstvom v Prešove bola dňa
14.4.1992 schválená dedičská dohoda, v zmysle ktorej nadobudol dedičstvo po poručiteľovi Š. S., D..

XX.XX.XXXX, R.. XX.XX.XXXX (spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, konkrétne aj k pozemku parcely
registra E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 213 m2) v celosti V. S., D.. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, a to
s povinnosťou vyplatiť ustupujúcim spoludedičom ich zákonný dedičský podiel v lehote 5 dní v prípade
poskytnutia náhrady. Následne V. S. dňa 3.9.2015 darovacou zmluvou, teda bezodplatne, previedol
svoj spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra E KN č. XXX/X orná pôda o výmere 213 m2 na

žalovanú. Žalovaná v marci 2017 predmetný spoluvlastnícky podiel previedla na tretiu osobu kúpnou
zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena a dňa 15.3.2017 za zo prijala od kupujúceho sumu
3.913,44 EUR.

25. V prvom rade sa musel súd zaoberať námietkou žalovanej týkajúcou sa absencie aktívnej vecnej

legitimácie žalobkyne. Žalovaná poukázala na to, že záväzok poskytnúť náhradu bol viazaný na splnenie
odkladacej (suspenzívnej) podmienky, a to poskytnutie náhrady V. S. za zdedené pozemky, pričom
k splneniu odkladacej podmienky nikdy nedošlo, pretože V. S. nezískal za prevod pozemku žiadnu
náhradu. Mala teda za to, že samotný záväzok nenadobudol účinnosť.

26. Súd nepopiera záver žalovanej, že v uvedenej dedičskej dohode bola dojednaná odkladacia
podmienka, od ktorej splnenia záviselo, či právne následky úkonu (vznik, zmena alebo zánik práv
alebo povinností) nastanú („povinnosť vyplatiť ustupujúcim spoludedičom ich zákonný dedičský podiel
v lehote 5 dní v prípade poskytnutia náhrady“). Avšak nestotožňuje sa s jej záverom o neúčinnosti
záväzku vyplývajúceho z predmetnej dedičskej dohody. V súvislosti s tým súd poukazuje na to, že ak

účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny
úkon nepodmieneným. Vedomé zmarenie odkladacej podmienky, v dôsledku ktorej právny vzťah zo
zmluvy nevznikne, možno považovať za porušenie prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ vedúcej k
zodpovednosti za vzniknutú škodu. Konaním V. S., ktorý spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktoré
boli predmetom dedičskej dohody, bezodplatne previedol na vlastnú manželku, nemožno aj s poukazom

na § 3 OZ hodnotiť inak ako zámerné nesplnenie odkladacej podmienky, v dôsledku čoho sa podľa
názoru súdu stal právny úkon nepodmieneným, a teda žalobkyňa ako jedna z ustupujúcich dedičiek
bola oprávnená domáhať sa jeho vyplatenia. Súd teda posúdil námietku žalovanej o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie ako nedôvodnú.

27. Pokiaľ však ide o namietanú absenciu pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej, súd túto
považovalzaopodstatnenú.Akojezrejmézuvedenejdedičskejdohody,dedičia(manželkaporučiteľaM.
S.,žalobkyňa,jejsestraV.S.a bratV.S.)sadohodli,žededičstvovcelostinadobudneV.S.sozáväzkom
vyplatiť ustupujúcim spoludedičom ich zákonný dedičský podiel v lehote 5 dní v prípade poskytnutianáhrady. V. S. následne dňa 3.9.2015 darovacou zmluvou previedol okrem iného aj svoj spoluvlastnícky
podiel k pozemku parcely registra E KN č. 776/2 orná pôda o výmere 213 m2 na žalovanú.

28. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať medzi univerzálnou a singulárnou sukcesiou. Univerzálna
sukcesia znamená prechod všetkých práv a povinností z právneho predchodcu na právneho nástupcu -
nadobúdateľa, a to na základe jedinej právnej skutočnosti. Singulárna sukcesia znamená nadobudnutie
jednotlivého práva (povinnosti) alebo viacerých práv (povinností) presne vymedzených, nie však
všetkých práv (povinností) ako je to v prípade univerzálnej sukcesie.

29. O jednu z foriem singulárnej sukcesie išlo aj v prejednávanej veci. Predmetnou darovacou zmluvou
V. S. ako darca bezplatne prenechal žalovanej dar (konkrétne určené nehnuteľnosti) a žalovaná ako
obdarovanádarbezvýhradprijala.VbodeIV.darovacejzmluvydarcavyhlásil,ženemážiadneťarchyna
darovaných nehnuteľnostiach. Žalovaná teda nadobudla len konkrétne a špecifikované práva, t.j. právo
domáhať sa plnenia, ktorým je odovzdanie daru. Obsahom darovacej zmluvy nebol prevod záväzku

na poskytnutie náhrady V. S. na žalovanú. Vznik záväzku vyplývajúceho z dedičskej dohody je podľa
názoru súdu akcesoricky spojený s osobou V. S. (personálny substrát), nie s vecným substrátom, ktorým
je existencia vecného práva k nehnuteľnosti.

30. Súd sa nestotožňuje s poukazom žalobkyne na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5Cdo 96/2000 zo dňa 26.11.2003, ktoré vychádza z iných skutkových okolností a pojednáva
len o prechode záväzkov (univerzálnej sukcesii) z poručiteľa na jeho dedičov. Predmetné rozhodnutie
vychádza z ustanovenia § 460 OZ, v zmysle ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, a podľa
§ 579 ods. 1 OZ smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré mal osobne
vykonať dlžník. S poukazom na uvedené nie je podľa názoru súdu správny záver žalobkyne, že Najvyšší

súdSRvtomtorozhodnutívyslovilsvojprávnynázorvovšeobecnosti,tedanieibareštriktívnekprávnym
nástupcom v postavení dedičov poručiteľa.

31. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.

Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil

(porovnaj uznesenie NSSR sp. zn. 6Cdo 214/2011 zo dňa 18.1.2012)

32. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom spore nebola žalovaná nositeľkou hmotnoprávnej
povinnosti, súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej žalobu zamietol.

33. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkýň M. S. a V. S., keďže so zreteľom na absenciu
pasívnej vecnej legitimácie by vykonávanie ďalšieho dokazovania v širšom rozsahu, t.j. čo do
existencie ústnej dohody o rozdelení nehnuteľností, resp. popretia tejto skutočnosti, bolo nadbytočné
a nehospodárne.

34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaná bola úspešná v celom rozsahu, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobkyni v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.