Medzitýmny rozsudok Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 21Cpr/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313210495
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8313210495.7

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu R. U., bytom W. L. XXXX/
XX, Q., právne zastúpený Advokátska kancelária VASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o. so sídlom
Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o. so sídlom Pezinská 56,
Malacky, právne zastúpenému JUDr. Martina Řeřichová, PhD., advokátka so sídlom Mierová 2529/87,
Humenné, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
dané žalobcovi písomným podaním žalovaného z XX.X.XXXX je neplatné.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.07.2013 domáhal určenia, že okamžité
skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 27.05.2013 je neplatné,
zaplatenia náhrady mzdy vo výške jeho priemernej mzdy za obdobie od 22.05.2013 až do času, keď

žalovaný opätovne umožní žalobcovi pokračovať v práci a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pracovná zmluva bola uzatvorená medzi stranami sporu dňa 01.05.2012 na
dobu určitú, t. j. od 01.05 2012 do 01.05.2013, s následným predlžením kontraktu na základe dodatku
uzatvoreného dňa 24.04.2013 na ďalšie obdobie, t. j. od 02.05.2013 do 30.04.2014. Dňa 15.06.2013
mu bolo doručené Okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 písm. b) Zákonníka práce

zo dňa 27.05.2013. Túto listinu považoval za nevykonateľnú a právne nezmyselnú, a to z formálneho,
ako aj vecného (obsahového) hľadiska. Ukončenie pracovného pomeru nemá žiadnu oporu v zákone,
pretože sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie, a to § 68 písm. b) Zákonníka práce. K okamžitému
skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa môže dôjsť iba podľa § 68 ods. 1 písm.
a) alebo § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, čo sa nestalo, aj to len v krajnej eventualite, teda
výnimočne, iba pre právoplatné odsúdenie zamestnanca za úmyselný trestný čin v prvom prípade

alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny v druhom prípade. Ani k naplneniu žiadneho z týchto
dôvodov jeho správaním či počínaním nijako nedošlo. Žalovaný v predmetnom liste navyše uvádza až
dva údajné dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny, čím utvrdzuje nedôveryhodnosť svojej
štylizácie, lebo de iure sám priznáva, že ani jeden z uvedených dôvodov nie je dostatočne závažný
pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Obidva dôvody žalobca popiera. Fyzické napadnutie
kolegu - iného zamestnanca spoločnosti STAVMAT IN, spol. s. r. o. - prevádzka Q. zo dňa 18.05.2013

žalovaný uvádza ako prvý dôvod okamžitého prepustenia z práce, ale vôbec nekonkretizuje totožnosť,
t. j. presné meno a priezvisko zamestnanca, ktorý mal byť fyzicky napadnutý, taktiež ani meno očitého
svedka, ktorý mal zmienenú situáciu vidieť. Tieto chýbajúce fakty takisto možno považovať za význačné
nedostatky z formálnej stránky. Dôkaz žalovaným označený ako ,,výpoveď napadnutého zamestnanca"
nemožno považovať za hodnoverný, keďže nejde o výpoveď nezainteresovaného svedka, ale o
svedectvo samotného aktéra daného vykonštruovaného incidentu. Žalovaný pritom vôbec neprihliadal

na žalobcovu výpoveď o tejto situácii ani na to, že práve kolega, s ktorým bol v daný deň na
pracovisku, bol voči žalobcovi slovne agresívny, používal hrubé, vulgárne urážky, provokoval, vyhrážalsa, že žalobcu zbije. Žalobca sa snažil hlavne zastaviť nepríčetnosť reakcii a zúrivosť svojho kolegu,
pričom zo strany žalobcu nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by bolo možné považovať za závažné
porušenie pracovnej disciplíny, čo musí potvrdiť aj údajný kamerový záznam. Tento zamestnanec mal

navyše v tom období vážne problémy s alkoholom, o čom svedči aj odobratie vodičského preukazu z
dôvodu požívania alkoholických nápojov za volantom. Dňa 20.05.2013 sa na pracovisku žalovaného
uskutočnila porada zamestnancov, v rámci ktorej mu bol priamo do vlastných rúk za prítomnosti všetkých
zamestnancov doručený list Výpoveď - okamžité skončenie pracovného pomeru, zdôvodnený fyzickým
napadnutím kolegu počas pracovnej doby v zamestnaní. Tento list žalobca považuje za bezcenný

papier, ktorý neobsahuje najdôležitejšie náležitosti, t. j. odtlačok pečiatky a podpis zamestnávateľa. V
tejto súvislosti ihneď v spomenutý deň, t. j. 20.05.2013, listom vyslovil nesúhlas s týmto okamžitým
skončením pracovného pomeru, pričom tiež trval na tom, aby ho žalovaný naďalej zamestnával. Tento
list bol žalovaný doručený v zmysle § 79 Zákonníka práce, a to hneď dňa 20.05.2013 prostredníctvom
elektronickej pošty, nasledujúci deň, t. j. dňa 21.05.2013, na pracovisku žalovaného priamo vedúcemu
prevádzky Y. Q. a dňa 25.05.2013 bol odovzdaný na pošte ako doporučená zásielka. Na podklade

svojho listu v najbližší deň, t. j. 21.05.2013, riadne nastúpil do práce. Po príchode vedúceho Y. Q.
na pracovisko žalovaného, odovzdaní písomného nesúhlasu a trvania na ďalšom zamestnávaní bol
donútený súhlasiť a podpísať dovolenkový lístok v trvaní jedného dňa. Dňa 22.05.2013 znovu riadne
nastúpil do práce a po vyslovení úmyslu žalovaného dohodnúť sa doručil na pracovisku aj za prítomnosti
svedka - brata R. U., ďalší list, v ktorom zadefinoval podmienky dohody o ďalšom trvaní pracovného

pomeru. Vedúci tieto podmienky neprijal, odmietol ho naďalej zamestnávať a chcel mu v rozpore s §
111 ods. 1 a § 111 ods. 5 druhá a tretia veta Zákonníka práce nanútiť okamžitú dovolenku v trvaní
zostávajúceho nároku. Žalovaný bol následne v prítomnosti svedka upozornený na to, že žalobca nie
je povinný jeho nátlaku podľa zákona vyhovieť a že on má naopak povinnosť naďalej prideľovať
prácu podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce v zmysle platnej pracovnej zmluvy. Následne bol

žalobca žalovaným vyzvaný na zbalenie všetkých svojich vecí a poslaný domov s tým, aby čakal na
poštovú zásielku s okamžitým skončením pracovného pomeru. Ešte dňa 22.05 2013 prostredníctvom
elektronickej pošty komunikoval s vedúcim prevádzky Q., tiež požiadal aj konateľa žalovaného
K.. E.. T. V. o riešenie situácie a o vyjadrenie. Nedostal však žiadnu reakciu na svoju sťažnosť.
Dňa 15.06.2013 mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podpísané menovaným

konateľom. Z predmetného okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva, že žalovaný uviedol
aj druhý nezmyselný dôvod definovaný ako neospravedlnená absencia v práci, ku ktorej malo dôjsť
dňa 23.05.2013, a o tejto prekážke vraj nebol žalovaný informovaný ani nasledujúci deň. Uvedenú
skutočnosť žalovaný nemôže preukázať, keďže už odo dňa 21.05.2013 sám žalovaný znemožňoval
vykonávať prácu. Ak si však zamestnávateľ v rozpore s § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce dobrovoľne

a vedome neplní svoju povinnosť, neprideľuje prácu svojmu zamestnancovi a nevyzve ho na opätovný
nástup do práce, nie je žiadnym porušením pracovnej disciplíny, ak sa zamestnanec v takomto prípade
nedostaví do zamestnania a nedožaduje sa pridelenia práce (PR 7/1995, s. 286 z judikatúry ČR).
Žalovaný bol zo strany žalobcu niekoľkokrát informovaný, a nespochybniteľne, že požaduje ďalšie
zamestnávanie vo firme aj prideľovanie pracovných úloh v zmysle pracovnej zmluvy (upovedomenie

vedúceho prevádzky Q. Y. Q., regionálneho riaditeľa žalovaného pre U.Ý. L. K.. Š. L., konateľov K..
K. F. a K.. E.. T. V.). Tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca o prekážke v práci neinformoval svojho
priameho nadriadeného ani riaditeľa spoločnosti, je klamstvom. Neprítomnosť žalobcu v práci pritom
bola spôsobená práve nezákonnou svojvôľou, a teda prekážkou v práci na strane zamestnávateľa,
ktorým je žalovaný. Spôsob, akým bol ukončený pracovný pomer, sa prieči dobrým mravom, neopiera sa

o žiaden právny predpis; žalovaný sa odvoláva na neexistujúce ustanovenie - § 68 písm. b) Zákonníka
práce, a to dokonca dvakrát. Právny poriadok umožňuje okamžité skončenie pracovného pomeru so
zamestnancom len na základe § 68 ods. 1 písm. a) alebo § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Ani podľa jedného z týchto ustanovení však k ukončeniu pracovného pomeru nedošlo. Dikcia zákona
pripúšťa akt okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom naozaj výnimočne, podľa §

70 Zákonníka práce musí byť písomný a musí tam byť skutkovo vymedzený jeho dôvod tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Poisťovanie sa dvoma dôvodmi spôsobuje stav, keď jeden
dôvod prosto spochybňuje či vylučuje druhý, významne znižuje autenticitu a závažnosť oboch, navzájom
sa tak zamieňajú, čo zákon výslovne zakazuje. V protiklade s presným skutkovým vymedzením je
tiež uvádzanie tzv. nešpecifikovaného okruhu osôb, údajných účastníkov a svedkov posudzovaného

incidentu bez identity; i takto je možné ľahko zameniť dôvod s iným a spôsobuje to značný chaos
vo zvládaní dôkazného bremena, ktorému musí čeliť výhradne zamestnávateľ. Kľúčovými činiteľmi pri
rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny, ak k porušeniu vôbec dôjde, sú jeho intenzita,
doterajšípostojzamestnancakplneniupracovnýchpovinnosti,akoajsituácia,vktorejkporušeniudošlo,dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu
a pod. (Najvyšší súd SR, sp. zn. 3 Cdo 12/2008, sp. zn. 3 Cdo 218/2007). Uvedený dôvod musí byť
skutočný a nesmie sa dodatočne meniť, inak je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.

3. Na pojednávaní konanom dňa 21.08.2017 súd pripustil zmenu žaloby a to jej rozšírením o povinnosť
žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 8168 eur za obdobie od 01.06.2013 do
30.04.2014,náhradumzdyzaneoprávnenékrátenienevyčerpanejdovolenkyvovýške476,28eurza5,5
dní,vydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške43,41eurpretožežalobcauhradilnamiestožalovaného

sumu poistenia na zdravotné poistenie za obdobie od 22.05.2013 do 14.06.2013, spolu s úrokmi z
omeškania.

4. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a uviedol, že skutočnosť,
že v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 27.05.2013 sa uvádza odkaz na ust. § 68
písm. b) Zákonníka práce (miesto § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) považuje za zrejmú

chybu v písaní, ktorá však v žiadnom prípade nezakladá neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
nakoľko a) jednoznačne odkazuje na ust. § 68 Zákonníka práce, ktorý upravuje inštitút okamžitého
skončenia pracovného pomeru a vymedzuje aj dôvody tohto skončenia. Toto ustanovenie pritom
obsahuje rozčlenenie odseku na jednotlivé písmená iba v ods. 1 - dôvody okamžitého skončenia
pracovného pomeru, a nie je tak zameniteľné s iným odsekom, ktorý by obsahoval písmeno b);

b) v samotnom texte podania (resp. v odôvodnení okamžitého skončenia pracovného pomeru) sa
bez akýchkoľvek pochýb jednoznačne skutkovo vymedzuje dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru, konkrétne závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívajúce vo: fyzickom napadnutí iného
zamestnanca zamestnávateľa na pracovisku a neospravedlnenej absencii v práci, a to dňa 23.05.2013.
Práve skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru je v tomto smere

relevantné a rozhodujúce pre posúdenie otázky platnosti skončenia pracovného pomeru. Zákon pre
platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru nevyžaduje povinnosť právne kvalifikovať dôvod
takéhoto skončenia pracovného pomeru s použitím odkazu na konkrétne ustanovenie Zákonníka práce,
ale ako predpoklad platnosti takéhoto skončenia pracovného pomeru vyžaduje iba skutkové vymedzenie
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia

pracovného pomeru je pritom dôvod, ktorý ako celok možno subsumovať pod niektorú z podstát
ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce. Uvedenú argumentáciu podporuje aj konštantná judikatúra
súdov, v zmysle ktorej ,,výpovedný dôvod sa musí v písomnej výpovedi uviesť tak, aby bolo zrejmé, aké
súskutočnédôvody,ktorévedúdruhéhoúčastníkaktomu,čochcelprejaviť,t.j.ktorýzákonnývýpovedný
dôvod uplatňuje ... " (rozsudok NS SR, sp.zn. 5Cdo 86/1998). Súd pritom právnou kvalifikáciou, ktorú

účastník vo výpovedi uvedie, nie je viazaný. Skutočnosť, ako zamestnávateľ výpovedný dôvod právne
kvalifikoval, nie je sama o sebe významná (napr. rozsudok NS ČR, sp.zn. 21 Cdo 1524/1998; rozsudok
NSČR,sp.zn.21Cdo1768/2000).Uvedenépritommožnoaplikovaťajnaotázkupožiadavkydostatočne
skutkovo vymedziť dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nakoľko žalovaný jednoznačne
uviedol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru - a to závažné porušenie pracovnej disciplíny,

pričom tento dôvod nie je možné zameniť s iným (druhým) dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru, sú námietky žalobcu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru v tomto smere plne
nedôvodné. Podaním zo dňa 20.05.2013 žalovaný ako zamestnávateľ okamžite neskončil pracovný
pomer so žalobcom, nakoľko toto podanie predstavuje iba písomné upozornenie zamestnávateľa
na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom (t.j. žalobcom) z dôvodu

závažného porušenia pracovnej disciplíny spočívajúceho vo fyzickom napadnutí ďalšieho zamestnanca
žalovaného na pracovisku, a zároveň prerokovanie možnosti okamžite skončiť pracovný pomer z tohto
dôvodu. Až podaním zo dňa 27.05.2013 žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný pomer,
pričom práve toto podanie je jediným rozhodujúcim pre skúmanie podmienok okamžitého skončenia
pracovného pomeru podľa § 70 Zákonníka práce. Podanie zo dňa 27.05.2013 teda nie je rozšírením či

zmenou podania zo dňa 20.05.2013. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že nedošlo k zmene, rozšíreniu
či doplneniu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pracovný poriadok žalovaného ako
zamestnávateľaustanovujevčlánku11,bod3(devätnástaodrážka),žezazávažnéporušeniepracovnej
disciplíny sa považuje najmä (aj okrem iných uvedených v Pracovnom poriadku) pozitívne dokázané
fyzické napadnutie iného zamestnanca zamestnávateľa, resp. zamestnanca inej organizácie plniaceho

si v areáli zamestnávateľa pracovné povinnosti. Žalobca bol s Pracovným poriadkom oboznámený
dňa 30.10.2012, a to na základe podpisovej doložky zo dňa 30.10.2012. O fyzickom napadnutí iného
zamestnanca zamestnávateľa, ktorého sa žalobca dopustil dňa 18.05.2013 na prevádzke (predajni) Q.
počas pracovnej doby, svedčia najmä tieto dôkazy: a)výpoveď napadnutého zamestnanca, b) výpoveďzákazníka - K.. A. Y., ktorý bol prítomný počas tohto fyzického napadnutia na prevádzke (predajni) Q. a
ktorý toto fyzické napadnutie videl - o čom spísal aj vyhlásenie zo dňa 22.05.2013, c) kamerový záznam
z predajne, ktorý túto situáciu zachytil. Vyššie popísaný skutok je bezpochyby možné subsumovať pod

pojem ,,závažné porušenie pracovnej disciplíny". Ostatné tvrdenia žalobcu o tom, že bol k takémuto
konaniu slovne vyprovokovaný, či vyjadrenia žalobcu k osobe napadnutého zamestnanca, žalovaný
nepovažoval za relevantné pre toto konanie, nakoľko nemôžu vyviniť žalobcu zo skutku, ktorého sa
nepochybne dopustil. Ďalej žalovaný poukázal na čl. 8 bod 1 až 3 Pracovného poriadku a uviedol, že
žalobca sa dňa 23.05.2013 nedostavil do zamestnania. O prekážke v práci, ako aj o jej predpokladanom

trvaní však zamestnávateľa (t.j. žalovaného) neupovedomil, a to ani nasledujúci pracovný deň po vzniku
tejto prekážky, t.j. ani v deň 24.05.2013. Ku dňu 24.05.2013 žalobca predpokladanú dĺžku neoznámil ani
na sekretariát riaditeľa spoločnosti a ani priamemu nadriadenému - vedúcemu útvaru. Nakoľko žalobca
nepreukázal žiadnu prekážku v práci, ani dobu trvania takejto prekážky, žalovaný takúto absenciu v práci
vyhodnotil ako závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom v zmysle ust. 11 ods. 3 (prvá
odrážka) Pracovného poriadku. Vyššie popísaný skutok je podľa názoru žalovaného taktiež bezpochyby

možné subsumovať pod pojem ,,závažné porušenie pracovnej disciplíny". S ohľadom na uvedené má
žalovaný za to, že bezpochyby došlo k naplneniu podmienky závažného porušenia pracovnej disciplíny
ako dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Žalovaný mal za to, že boli splnené všetky formálne podmienky okamžitého skončenia pracovného
pomeru so žalobcom, pričom takéto skončenie je platné a účinné.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov, prehratím DVD záznamu, oboznámením sa s
listinnýmidôkazmiznichnajmäpracovnouzmluvouzodňa01.05.2012,dodatkomkpracovnejzmluvyzo
dňa24.04.2013,okamžitýmskončenímpracovnéhopomeruzodňa27.05.2013,výpoveďou-okamžitým
skončením pracovného pomeru zo dňa 20.05.2013, oznámením o trvaní pracovného pomeru - nesúhlas

s ukončením zo dňa 20.05.2013, emailovými správami žalobcu adresovanými žalovanému, odpoveďou
žalovaného na oznámenie o trvaní pracovného pomeru zo dňa 20.06.2013, oznámením o trvaní
pracovného pomeru - zotrvanie na stanovisku zo dňa 17.06.2013, dovolenkovým lístkom, pracovným
poriadkom zo dňa 23.10.2012, podpisovými doložkami k nemu, vyhlásením K.. A. Y., dochádzkou
žalobcu, pracovným posudkom žalobcu od súčasného zamestnávateľa, pracovnými zmluvami X. V. a

Y. R., správou Sociálnej poisťovne zo dňa 18.09.2017, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01.05.2011 bol žalobca s účinnosťou od 01.05.2012 prijatý do
pracovného pomeru u žalovaného s miestom výkonu práce v Q., S. X na pracovnú pozíciu skladník,
vodič VZV, na dobu určitú do 01.05.2013.

7. Dodatkom zo dňa 24.04.2013 bola predlžená pracovná zmluva do 30.04.2014.

8. Dňa 15.06.2013 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68
písm. b) Zákonníka práce, a to z dôvodu
a) fyzického napadnutia kolegu - iného zamestnanca spoločnosti STAVMAT IN, spol. s r.o.- prevádzka

Q., pretože bolo zistené, že dňa 18.05.2013 ako zamestnanec na prevádzke (predajni) Q. počas
pracovnej doby fyzicky napadol svojho kolegu (t.j. iného zamestnanca spoločnosti STAVMAT IN, spol.
s r.o. - prevádzka Q. ako zamestnávateľa). O tom, že skutočne došlo k tomuto konaniu (fyzickému
napadnutiu kolegu) mali svedčiť nasledovné dôkazy: samotná výpoveď napadnutého zamestnanca,
výpoveď zákazníka, ktorý bol prítomný počas fyzického napadnutia na prevádzke (predajni) Q. a ktorý

mal fyzické napadnutie vidieť ako aj kamerový záznam z predajne, ktorý túto celú situáciu zachytil.
Žalovaný poukázal na čl. 11 bod 3 devätnástej odrážky Pracovného poriadku a uviedol, že žalobca bol
s pracovným poriadkom ako zamestnanec oboznámený dňa 30.10.2012 a to na základe podpisovej
doložky zo dňa 30.10.2012. Konanie žalobcu ako zamestnanca, t.j. fyzické napadnutie kolegu - iného
zamestnancaspoločnostiSTAVMATINspol.sr.o.-prevádzkaQ.,žalovanýakozamestnávateľpovažuje

v zmysle uvedeného ustanovenia pracovného poriadku za závažné porušenie pracovnej disciplíny
zamestnancom.
b) neospravedlnenej absencii v práci - bolo zistené, že dňa 23.05.2013 sa žalobca nedostavil
do zamestnania. O jeho prekážke v práci a ako aj o jej predpokladanom trvaní zamestnávateľa
neupovedomil ani nasledujúci pracovný deň po vzniku tejto prekážky, t.j. ani v deň 24.05.2013, príčinu

svojej neprítomnosti v práci a jej predpokladanú dĺžku neoznámil ani na sekretariát riaditeľa spoločnosti
a ani priamemu nadriadenému - vedúcemu útvaru. Svoju prekážku v práci a jej trvanie zamestnávateľovi
nepreukázal. Žalobcovu neprítomnosť v práci preto evidoval ako neospravedlnenú absenciu v práci.
Žalovaný poukázal na čl. 8 bod 1) až 3) Pracovného poriadku a uviedol, že žalobcovu neospravedlnenúabsenciu v práci považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom v zmysle ust. 11
ods. 3 prvá odrážka pracovného poriadku.

9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že najprv mu bolo doručené neplatné okamžité skončenie
pracovného pomeru bez podpisu a bez pečiatky, kde udáva zamestnávateľ iba jeden dôvod, prečo by
mal byť skončený tento pracovný pomer. To bolo dňa 20.05. za stretnutia všetkých kolegov na pobočke
v Q.. Potom bol nútený isť na dovolenku jeho vedúcim, nasledujúci deň v utorok, lebo sa dostavil
do zamestnania. Mal si nútene zobrať dovolenku. Takže tú si zobral, hoci s tým veľmi nesúhlasil, ten

jeden deň podpísal a po tom dni, hoci ho nútil ešte na dlhšie si zobrať dovolenku, aspoň na týždeň,
potom nastúpil, po tejto dovolenke zasa do práce v stanovený čas no a zasa mu nútil si vziať dovolenku
a vtedy s tým nesúhlasil. A tak ho posadil vedúci, aby si sadol niekde na stoličku a čakal. Následne
zavolal svojho brata na prevádzku. Vedúci mu povedal, nech si zbalí všetky veci a môže odísť a čakať,
že on už ma rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru ktoré mu bude doručené poštou.
Takže na jeho výzvu opustil pracovisko a čakal potom doma na tú písomnú zásielku. Ale potom sa

dozvedel, keď si vybral túto písomnosť z pošty, že už tam zamestnávateľ neudáva jeden dôvod, ale už
dokonca dva dôvody, prečo mal okamžite skončiť pracovný pomer. Ten druhý dôvod bol taký, že bola
to neospravedlnená absencia. Pritom to nebola príčina z jeho strany, aby neprišiel do roboty, ale bola
to iniciatíva zo strany zamestnávateľa, aby nechodil do roboty.

10. Svedok Y. Q., vedúci prevádzky v Q. uviedol, že v deň incidentu v práci nebol, lebo bola to sobota
ale kolegyňa, ktorá bola v sobotu v práci, mu oznámila čo sa udialo. Bola to pani M., ktorá pracuje na
pozícii pokladník a oznámila mu to v pondelok ráno, čiže po incidente, ktorý bol v sobotu. Oznámila
mu, že žalobca napadol pána Š., oni mali tú sobotu dvaja službu. V sobotu pracovali dvaja skladníci a
jeden pokladník, čiže, bol tam žalobca, Y. Š. a pani M.. Svedok si zavolal obidvoch a chcel to urovnať

v rámci firmy, čiže požiadal žalobcu, aby sa ospravedlnil, najprv mu vysvetlili, že čo sa udialo, každý
povedal tú svoju verziu. Žalobca sa nebol ochotný ospravedlniť, preto zavolal svojmu nadriadenému,
oboznámil ho čo sa stalo. Oznámil to pánovi L., to je regionálny riaditeľ v T., na základe jeho inštruktáží
žalobcu poslal tento deň na dovolenku. Nasledujúci deň žalobca nenastúpil do zamestnania a neoznámil
dôvod neprítomnosti. Dôvodom incidentu malo byť to, že Y. Š. mal niečo žalobcovi povedať. Z výpovede

svedka ďalej vyplynulo, že mal vedomosť o mailovej komunikácii žalobcu a že na prevádzke mal byť
aj brat žalobcu.

11. Svedok Y. Š., zamestnanec žalovaného, ktorý mal byť žalobcom fyzický napadnutý, vypovedal tak,
že bola sobota, pracovný deň, pracovali so žalobcom a ešte jedna kolegyňa. Svedok nakladal, chystal

veci na vývoz, a zákazník si rezal železo. Svedok podišiel k žalobcovi, sedeli na lavičke, opýtal sa ho
či je normálny, že nechal rezať železo zákazníka, no a žalobca mal do svedka skočiť, mal ho chytiť za
tričko, trhať mu tričko, zvaliť na lavičku. Tento incident mal svedok oznámiť kolegyni, ktorá bola taktiež v
uvedený deň v práci, mal jej oznámiť, že žalobca ho napadol a ona to mala následne oznámiť vedúcemu
prevádzky. Počas incidentu mal byť prítomný na prevádzke zákazník A. Y..

12. Svedok A. Y., zákazník žalovaného prítomný v čase incidentu na prevádzke žalovaného, uviedol, že
čo sa týka konkrétne incidentu, toho nebol svedkom, videl iba už doznenie toho incidentu ako boli dvaja
zamestnanci medzi sebou chytení, vyzeralo to, že sú nervózni, ale, či došlo k nejakému napadnutiu,
to nevidel. Pod predajňou pri lavičke , boli tam dvaja zamestnanci, ktorí boli chytení a videl ako sa už

pustili. To je všetko, čo videl.

13. Svedkyňa Y. M., zamestnankyňa žalovaného uviedla, že bola sobota, v práci bola ona, žalobca a
pán Š.. Asi okolo desiatej mali zákazníka, ktorý si išiel vyzdvihnúť tovar vonku. Potom po krátkej chvíli sa
vrátil kolega s roztrhaným tričkom, poškrabanou tvárou a poškrabanou hruďou a vravel, že ho napadol

žalobca. V pondelok ráno mala incident oznámiť vedúcemu predajne.

14. V oznámení o trvaní pracovného pomeru - nesúhlas s ukončením zo dňa 20.05.2013 adresovanom
na prevádzku v Q. žalobca oznamuje, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnávali vo firme. Dňa
20.05.2013 uvedené oznámenie zasielal žalobca na emailovú adresu K.. Š. L. a K.. K. F.. Dňa

22.05.2013 ho zaslal ako prílohu aj K.. E.. T. V..

15. Súd rozhodol v zmysle ust. § 214 ods. 1 Civilného sporového poriadku medzitýmnym rozsudkom
najskôr len o základe uplatneného nároku, teda o neplatnosti okamžitého skončenia pracovnéhopomeru, z dôvodu účelnosti, pretože žalobca si zároveň uplatňuje ďalšie viaceré samostatné nároky
súvisiace so skončením pracovného pomeru, o ktorých bude súd konať po právoplatnosti medzitýmneho
rozsudku.

16. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súd ním
rozhoduje o právnom základe veci. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či žalobca má vôbec na
požadované plnenie právo a v akom rozsahu. Medzitýmnym rozsudkom musí byť rozhodnuté o celom
základe prejednávanej veci, nielen o určitej spornej právnej otázke týkajúcej sa uplatneného žalobného

nároku. Základom uplatneného nároku sú totiž všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania,
ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť. Je to rozhodnutie o skutkovom základe sporu,
ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci.
Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, s
výnimkou okolností, ktoré sa týkajú samej výšky nároku. Tak je tomu vtedy, keď súd na podklade
žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá naďalej a o

náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru posúdi, či došlo k neplatnému skončeniu
pracovného pomeru žalovaným, či žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní a odkedy a či žaloba bola
podaná včas. Pri žalobách o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru pojem základ nároku
nemožno chápať inak, než ako vyriešenie otázky (ne)platnosti skončenia pracovného pomeru, a to tak,
abypoprávoplatnostimedzitýmnehorozsudkuzostalanavyriešenieibaotázkavýškynárokunanáhradu

mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, pokiaľ bol i tento nárok uplatnený. (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.októbra 2013 sp. zn. 4 Cdo 78/2013).

17. Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,

b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.

18. Podľa § 59 ods. 2 Zákonníka práce pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím

dohodnutej doby.

19. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

20. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako

platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

21. Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

22. Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.

23. Medzi stranami sporu písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 01.05.2012 vznikol pracovnoprávny
vzťah a v zmysle pracovnej zmluvy bol žalobca prijatý do pracovného pomeru na pozíciu skladník na
určitú dobu do 01.05.2013. Na základe dodatku zo dňa 24.04.2013 bola pracovná zmluva žalobcovi
predĺžená do 30.04.2014.24. Dňa 15.06.2013 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68
písm. b) Zákonníka práce zo dňa 27.05.2013. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia

pracovného pomeru spočívalo v závažnom porušení pracovnej disciplíny, a to fyzickom napadnutí iného
zamestnanca a neospravedlnenej absencii v práci.

25. Formálne nedostatky okamžitého skončenia pracovného pomeru namietané žalobcom súd
nepovažoval za dôvodné, preto skúmal či boli splnené hmotnoprávne predpoklady pre platné okamžité

skončenie pracovného pomeru.

26. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí po formálnej stránke spĺňať náležitosti ustanovené
v § 70 Zákonníka práce, v zmysle ktorého v okamžitom skončení musí byť dôvod skutkovo vymedzený
tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom.

27. Ak žalovaný uviedol v okamžitom skončení pracovného pomeru § 68 písm. b) Zákonníka práce,
pričom správne mal byť uvedený § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, uvedený formálny nedostatok
súd nepovažuje za taký, ktorý by mal za následok neplatnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, pretože zákon požaduje skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia, a nie uvedenie
zákonného ustanovenia a zároveň je z obsahu okamžitého skončenia zrejmé, čo bolo dôvodom

okamžitého skončenia pracovného pomeru - závažné poručenie pracovnej disciplíny.

28. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť skutkovo vymedzený tak, aby bolo
účastníkom jasné, z akého dôvodu došlo k skončeniu pracovného pomeru, na základe akých
rozhodujúcich skutočností a tak aby nemohlo dôjsť k zameneniu s iným dôvodom. Dôvod by teda mal

byť určitým (nezameniteľným) spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí
naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný
pomer okamžite skončil. Podľa ustálenej judikatúry a súdnej praxe skutočnosti, ktoré boli dôvodom
okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností.

29. Z písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je síce zrejmé, koho mal žalobca -
ktorého zamestnanca napadnúť, avšak v priebehu konania nebolo sporné, že to mal byť Y. Š..

30. Súd mal za to, že v danej veci je zrejmé, pre aké konkrétne konanie žalobcu vymedzené v okamžitom
skončení pracovného pomeru ako ,,fyzické napadnutie iného kolegu“ žalovaný pristúpil k okamžitému

skončeniu pracovného pomeru.

31. V zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný
pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité
skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ

môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno
s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa
nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia
pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú
funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu

pracovnejdisciplíny,mieruzavineniazamestnanca,spôsobaintenzituporušeniakonkrétnychpovinností
zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to, či svojím konaním
spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
5.augusta 2010 sp. zn. 3 Cdo 316/2009)

32. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Súd sa preto zaoberal tým či došlo k skutku konaniu žalobcu vymedzenému v okamžitom skončení
pracovného pomeru a jednak či takéto konanie odôvodňovalo žalovaného pristúpiť k tak výnimočnému
opatreniu, akým je okamžité skončenie pracovného pomeru.

33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nebol to prvý žalobca, od ktorého
vyšiel prvý fyzický kontakt - útok pri incidente, ktorý sa odohral dňa 18.05.2013 na pracovisku prevádzke
v Q.. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú DVD záznamom predloženým žalovaným, ktorý bol
viackrát na pojednávaní prehratý. Z uvedeného záznamu vyplýva, že žalobca vstal z lavičky, následnevstal aj jeho kolega a prvý kto fyzicky napadol kolegu bol druhý zamestnanec Y. Š., a nie žalobca.
Následne žalobca zvalil kolegu na lavičku, potom sa obaja postavili a odišli.

34. To, aby žalobca prvý fyzicky napadol kolegu, nepotvrdil ani svedok A. Y., ktorý najprv učinil písomné
vyhlásenie zo dňa 22.05.2013, avšak na pojednávaní ako svedok viackrát zopakoval, že videl iba koniec
incidentu a nie to kto koho napadol.

35. Ostatní svedkovia okrem Y. Š., neboli priamymi svedkami incidentu, o udalosti sa dozvedeli iba

sprostredkovane. Samotný Y. Š. síce vypovedal, že ho žalobca napadol, avšak ide o výpoveď účastníka
incidentu a zároveň je táto v rozpore s DVD záznamom.

36. Nad rámec uvedeného, podľa názoru súdu, uvedený incident, nemožno považovať za porušenie
pracovnej disciplíny v intenzite (tak závažným spôsobom), ktorá by odôvodňovala okamžité skončenie
pracovnéhopomeru.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujevporovnanísrozviazaním pracovného

pomeru výpoveďou výnimočným opatrením, čo vyplýva zo samotnej dikcie ust. § 68 ods. 1 Zákonníka
práce, a preto k okamžitému skončeniu pracovného pomeru môže zamestnávateľ pristúpiť len vtedy,
ak okolností prípadu odôvodňujú záver, že po zamestnávateľovi nemožno spravodlivo požadovať, aby
zamestnanca zamestnávala až do uplynutia výpovednej doby.

37. Je potrebné poukázať na to, že nebolo v konaní preukázané, aby žalobca bol niekedy zo strany
zamestnávateľa upozornený na porušenie pracovnej disciplíny, teda aby žalobca bol problémový
zamestnanec. Práve naopak aj zo svedeckých výpovedi vyplynulo, že žalovaný ako zamestnávateľ
nemal so žalobcom problémy, ale bol s ním spokojný. Pokiaľ ide o dôsledky porušenia pracovnej
disciplíny pre zamestnávateľa, žalobca svojím konaním nespôsobil zamestnávateľovi žiadnu škodu,

dokonca uvedený incident nikto zo zákazníkov nevidel, svedok A. Y. vo výpovedi uviedol, že bez toho
aby ho vedúci prevádzky oslovil, že došlo k incidentu, by ani nevedel o ňom.

38. Neprítomnosť zamestnanca, ktorému zamestnávateľ neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy,
v zamestnaní nemožno považovať za porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by bolo dôvodom pre

skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 217/2005)

39. Z výpovede žalobcu mal súd preukázané, že v pondelok sa dostavil do práce, avšak na základe
pokynu vedúceho prevádzky vypísal si dovolenkový lístok a odišiel domov, napriek tomu že s tým

nesúhlasil. Nasledujúci deň sa opätovne dostavil na pracovisko, avšak zamestnávateľ mu neprideľoval
žiadnu prácu, práve naopak poslal ho vedúci prevádzky domov, resp. mu povedal, aby si sadol a sedel.

40. Svedkovia navrhnutý žalovaným nevedeli sa vyjadriť k tomu, či žalobca okrem pondelka ešte
nasledujúci deň bol v práci, ale ani neuviedli že by tam nebol aj nasledujúci deň, teda utorok.

41. Súd nemal dôvod pochybovať o výpovedi žalobcu a to aj s poukazom na jeho emailové správy
zasielané kompetentným osobám žalovaného, v ktorých sa dožadoval ďalšieho zamestnávania.

42. Na základe uvedeného súd mal za to, že zamestnávateľ neprideľoval zamestnancovi prácu, a preto

nemožno nedostavenie sa žalobcu na pracovisku považovať za absenciu a zároveň závažné porušenie
pracovnej disciplíny. Ak zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu, porušenie tejto povinnosti má
za následok, že ani zamestnanec si nemôže plniť povinnosti vyplývajúce mu z pracovnej zmluvy.

43. Na základe vyššie uvedených skutočností, keď fyzické napadnutie iného zamestnanca žalobcom

preukázané nebolo, a zároveň neprítomnosť žalobcu na pracovisku z dôvodu neprideľovania
práce žalovaným nemožno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, neboli splnené
hmotnoprávne podmienky okamžitého skončenia pracovného pomeru, rozhodol súd tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

44. O trovách konania súd rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 3 Civilného sporového poriadku v
rozsudku v ktorom bude rozhodnuté o celom predmete konania.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.