Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16P/73/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218203
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116218203.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou vo veci starostlivosti o maloleté deti G.,

nar. 6. 8. XXXX a Y., nar. 3. XX. XXXX H., zast. opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Trnava, deti rodičov C. H., nar. XX: 4. XXXX, bytom V. V. XX, F., t. č. ÚVTOS Leopoldov, G. H., nar. 6.
9. XXXX, bytom V. V. XX, F., o zníženie výživného , takto

r o z h o d o l :

1.Súd návrh zamieta.
2.Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného z dôvodu, že dosahuje príjem 500
eur mesačne.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil
nasledovný skutkový stav:

3.Otec v konaní uviedol, že žiada znížiť výživné, kým opäť nebude živnostníkom a bude mať väčší
príjem. Pred nástupom na výkon trestu pracoval cez agentúru Trust. Výživné žiada znížiť aj napriek
tomu, že v konaní 19P 80/2015 bolo rozhodnuté 3. 10. 2016 a neboli zistené žiadne dôvody na zmenu

rozhodnutia.
4. Matka s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že má príjem asi 700 eur mesačne. Poukázala na rozhodnutie
tunajšieho súdu č.k. 19P/80/2015, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté o výške výživného na obe deti.
Toto bolo upravené aj na čas do rozvodu, ale otec ho neplatí od roku 2014. Dlh na výživnom je viac ako
5.000 eur. S deťmi žije sama. Maloletý G. navštevuje 4.triedu ZŠ a maloletá Y. navštevuje MŠ, platí
spolu náklady na obe deti za školu, škôlku družinu asi 100 eur mesačne na obidve deti. Otec sa s deťmi
stretával, pokiaľ nenastúpil do VT. Prispieval na ich výživu tým, že u neho jedli a príležitostne im niečo

kúpil. Aj pokiaľ bol otec vo VT, deti kontaktoval, ale v poslednom období to už nerobí. Vo VT je za
vyhrážanie jej osobe. Zníženie výživného by nebolo v záujme detí.

5. Kolízny opatrovník žiadal návrh zamietnuť, nakoľko zníženie výživného nie je v záujme maloletých
detí.
6. Návrh bol podaný 11. 9. 2016. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15. 5. 2014 sp. zn. 16P 21/2014-10
boli maloleté deti na čas do rozvodu zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné

100 eur na mal. G. a 50 eur na mal. Y.. Matka mala príjem 250 eur mesačne rodičovský príspevok
a prídavky na deti, otec mal príjem 900 eur mesačne. Mal. G. navštevoval 1. ročník ZŠ, maloletá
nenavštevovala predškolské zariadenie.Výživné bolo naposledy určené Rozsudkom OS Trnava zo dňa 3. 10. 2016 sp. zn. 19P 80/2015-22,
právoplatného dňom 25. 11. 2016, v sume 100 eur mesačne na mal. G. a sumou 50 eur mesačne na
mal. Y.. V čase rozhodovania mala matka príjem asi 800 eur mesačne, mal. G. navštevoval 4. ročník

ZŠ, mal. Y. navštevovala MŠ. Otec mal príjem 550 eur mesačne, predtým ako živnostník zarábal 800
eur mesačne.

V rozhodnej dobe do rozvodu manželstva otec dosahuje príjem 550 eur mesačne, matka asi 700 eur
mesačne. Mal. G. navštevoval v tejto dobe 4. ročník ZŠ, mal. Y. materskú škôlku.

Otec návrh odôvodnil tým, že dosahuje príjem 500 eur mesačne.

Pre rozhodnutie o dôvodnosti návrhu bolo potrebné skúmať, či došlo k takej trvalej a podstatnej zmene
pomerov na strane otca, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného.

Návrh bol podaný pred rozhodnutím v konaní 19P 80/2015, teda otec sa domáhal zníženia výživného
určeného Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 15. 5. 2014 sp. zn. 16P 21/2014-10 /na čas do rozvodu,
t. j. do 25. 11. 2016/. Rozsudkom OS Trnava zo dňa 3. 10. 2016 sp. zn. 19P 80/2015-22 bolo určené
výživné na čas po rozvode manželstva.

7.Podľa § 62 ods. 1 a nasledujúcich Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Každý
rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu
povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa§75ods.1Zák.orodinepriurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania,

zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný
na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov.

Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov.
Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky

vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 Zák. o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle
ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša,
miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna
okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa
môžeuplatniťbuďsamostatneakoobjektívnydôvodnazmenurozhodnutiaalebospolusinýmidôvodmi.

Pre rozhodnutie o zmene výšky výživného sa má jednať o zmenu zásadnú a trvalú, resp. dlhodobú.
8.Ako bolo uvedené, naposledy bolo o výške výživného rozhodované v roku 2014. Návrh bol podaný
v r. 2016. V čase rozhodovania v r. 2014 mal. G. navštevoval 1. ročník ZŠ, maloletá Y. nenavštevovala
predškolské zariadenie. V čase podania návrhu mal.G. navštevoval 4. ročník ZŠ, maloletá Y. materskú
škôlku. Je nepochybné, že od uvedenej úpravy do podania návrhu vzrástli potreby detí vekom, rastom,

objektívnymi nákladmi a predovšetkým u mal. Y. nástupom do predškolského zariadenia. Zmena
pomerov nebola zistená ani v konaní 19P 80/2015 a výživné bolo určené zhodne ako v r. 2014. Súd
posudzuje zmenu pomerov do rozhodnutia v konaní 19P 80/2015, kedy mala matka príjem asi 800 eurmesačne, mal. G. navštevoval 4. ročník ZŠ, mal. Y. navštevovala MŠ. Otec mal príjem 550 eur mesačne,
predtým ako živnostník zarábal 800 eur mesačne.
Ako vyplýva zo spisu 19P 80/2015, otec pracoval ako živnostník v r. 2010-2014, v čase rozhodovania

mal príjem zo živnosti 320 eur a nastupoval pracovať v spoločnosti Ikea Swedwood s príjmom 550 eur
mesačne. Medzičasom v priebehu konania bol vo výkone trestu. Mal. Y. mala výdavky v súvislosti s
návštevou MŠ 50 eur mesačne.
Pokiaľ otec udáva zníženie príjmu, nemožno konštatovať, že sa jedná o stav trvalý a takú podstatnú
zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Otec žiadnym relevantným spôsobom

nepreukázal objektívne dôvody prípadného zníženia jeho príjmu. Sám žiada o dočasné zníženie
výživného, pokým bude znova vykonať podnikateľskú činnosť - neuviedol a nepreukázal však žiadne
dôvody, ktoré by mu v tom bránili. Rovnako nepreukázal žiadne objektívne skutočnosti /zdravotný stav
a podobne/,ktoré by mu znemožňovali riadne pracovať a dosahovať taký príjem, aby bol schopný si
vyživovaciu povinnosť riadne plniť. Zníženie výživného zásadne nie je na prospech detí, ktoré majú
právo nielen na rovnakú životnú úroveň ako rodičia, ale tiež právo na všestranný rozvoj, vzdelávanie,

mimoškolské aktivity a rozvoj osobnosti. Od poslednej úpravy výživného na čas do rozvodu potreby
detí vzrástli ich rastom, vekom, objektívnymi potrebami. Otec teda neuviedol, nepreukázal a súdom
neboli zistené žiadne objektívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali trvalej a zásadnej zmene pomerov
na strane otca a boli by dôvodom na zníženie výživného. Pôvodné rozhodnutie o výške výživného na
čas do rozvodu bolo v zásade potvrdené a deklarované aj v konaní 19P 80/2015, v ktorom neboli zistené

žiadne skutočnosti na určenie nižšieho výživného, a teda je potrebné konštatovať, že ani na čas do
rozvodu takéto zásadné a trvalé zmeny zistené neboli.
S poukazom na citované ustanovenie zákona otec ako povinná osoba je povinný počínať si tak, aby
bol schopný vyživovaciu povinnosť plniť. I keď matka má takisto vyživovaciu povinnosť voči maloletým
deťom, túto nemôže vzhľadom na jej príjem plniť i za otca tak, aby boli náklady na objektívne potreby

detí pokryté. Na strane matky je potrebné prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloleté deti.
Za daného stavu mal súd za to, že návrh nie je dôvodný, a preto ho zamietol.
9.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C. s. p., v zmysle ktorého Žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,

ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.