Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16Csp/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116215524
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116215524.5

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci žalobcu žalobcu Intrum
Justitia Slovakia s. r. o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO 35831154, zast. JUDr: Ján Šoltés, advokát,
Mýtna 48, P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanému H. T., nar. XX. 3. XXXX, bytom W. XX/XX, P., o
zaplatenie 105,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Súd žalobu z a m i e t a .

2. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia zostatku pôžičky.
2.Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 297 písm. b/ CSP, pričom vychádzal
z predložených písomných dôkazov. Rozsudok bol verejne vyhlásený /bez nariadenia pojednávania.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote,

sporové strany na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomné.
3.Dňa 27. 11. 2011 poskytol žalobca /jeho predchodca/ žalovanému na základe zmluvy č. 20146634
pôžičku vo výške 539,10 eur. Žalovaný sa zaviazal úver splácať 20-imi splátkami vo výške 30,82 eur
mesačne.Vzmyslezmluvybolaurčenásplatnosťpôžičky7/2013,boladohodnutáročnáúrokovásadzba
13,02%, RPMN 13,02%, priemerná RPMN 45,66%, náklady spotrebiteľa 59,90 eur. Celková výška
pôžičky 616,40 eur.

4.Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok, uhradil žalobcovi 573,02 eur. Žalobca zosplatnil
dlh listom zo dňa 7. 8. 2013 a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade..
5.Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obch. zák. za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky

možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odlože7.nej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

V danom prípade sa jedná o „rýchlu pôžičku“, ktorú je potrebné posudzovať v zmysle citovaných
ustanovení zákona.

Podľa § 53 ods. 9 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 258/2001 Z.z.“) a účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 z. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa ods. 2 spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ods. 5 pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený
so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie
musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie.
Podľa ustanovenia § 5b zákona čl. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala

skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Podľa § 121 ods. 3 CSP Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov
alebo rokov sa končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec
lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší
nasledujúci pracovný deň.

Podľa § 156 CSP., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.6. Žalobca so žalovaným podpísali dňa 27.11.2011 zmluvu o pôžičke s údajmi požadovanej pôžičky
(suma 539,10 eur, počet splátok 20, splátka(Ak) 29,85 eur, splátka s poistením 30,82 eur, celková
suma pôžičky 599 eur/ s poistením 616,40 eur, termín konečnej splatnosti 07/2013, celkové náklady

spotrebiteľa 59,90 eur, ročná úroková sadzba 13,02 %, RPMN 13,02 %, priemerná RPMN 45,66 %.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. - premlčané sú 4 splátky pôžičky splatných v období 20.3.2013-20.6.2013,
spolu vo výške 123,28 eur

Za premlčanú však treba považovať celú sumu. Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného
vyhlásenia žalovaného obsiahnutého v texte zmluvy stali všeobecné obchodné podmienky, ktorých

pravdivosť žalovaný v konaní nespochybnil. Podľa ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok bol
žalobca ako veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej zániku však dochádza až v zmysle
ods. 12.1, teda úplným splatením. Z takto formulovaného ustanovenie je teda zrejmé, že jeho cieľom
nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle ukončenia zmluvy, porov. § 582 Obč.
zák.), ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom samotná zmluva zanikne až

splnením dlžníkovho dlhu. Podľa názoru súdu tak citované ustanovenie predstavuje vlastne dohodu
obdobnú tej, ktorú predpokladá § 565 Obč. zák. Veriteľ teda môže kedykoľvek (bez obmedzenia
akýmikoľvek zmluvnými predpokladmi) a bez akéhokoľvek zmluvného dôvodu žiadať splatenie celého
dlhu kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Podobnosť s ustanovením § 565 Obč. zák. a
tým aj podobné posudzovanie právnych dôsledkov takejto dohody (pozri ďalej) má význam aj z

hľadiska § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie viaže využitie práva podľa § 565
Obč. zák. na určité obmedzujúce podmienky. Cieľom týchto obmedzení je pritom ochrana spotrebiteľa
pred okamžitými nepriaznivými následkami omeškania s platením. Podľa názoru súdu by takémuto
ochrannému účelu odporovalo, ak by veriteľ mohol dohodu podľa § 565 Obč.zák. nahradiť právom
kedykoľvekabezdôvodnezmluvuvypovedať.Takátovýpoveďbytotižprivodilapresnetienásledky,ktoré

privodí uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. a ktorým má § 53 ods. 9 Obč. zák. brániť. Teleologický
výklad § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Obč. zák. potom vyžaduje, aby aj dohoda v spotrebiteľskej
zmluve, podľa ktorej môže veriteľ kedykoľvek privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského
úveru (pôžičky), podliehala rovnakým obmedzeniam (§ 53 ods. 9 Obč. zák.)ako dohoda v § 565
Občianskeho zákonníka. Záverom k ods. 12.2 všeobecných obchodných podmienok treba uviesť, že tak

z prerokúvanej veci, ako aj z iných obdobných vecí známych súdu z úradnej činnosti vyplýva, že žalobca
využíva toto ustanovenie na to, aby žiadal od dlžníka okamžité splatenie pôžičky práve pri omeškaní so
splátkami. Takýto postup podľa názoru súdu dokazuje, že vôľa žalobcu pri vypracúvaní všeobecných
obchodných podmienok(konkrétne odseku 12.2) smerovala práve k tomu, aby tým bolo umožnené
okamžité zosplatnenie omeškaných úverov. Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. tak treba toto ustanovenie

vykladať predovšetkým ako dohodu o možnosti žiadať splatenie všetkých splátok kedykoľvek, ale
najmä v prípade omeškania s plnením splátok, teda najmä v prípadoch upravených v § 565 Obč.
zák.9. Podľa názoru súdu však potom treba na takúto dohodu (ktorá smeruje k rovnakému cieľu ako
dohoda podľa § 565 Obč. zák.) aplikovať všetky tie ustanovenia, ktoré sa aplikujú na dohodu podľa
§ 565 Obč.zák. Ide predovšetkým o osobitnú úpravu premlčania v tomto prípade. Premlčacia doba je

podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná, pričom podľa § 103 Obč. zák. plynie v tomto prípade
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Účelom ustanovenia § 103 Obč. zák. je brániť tomu, aby veriteľ mohol otáľať s využitím práva
podľa § 565 Obč. zák. pri omeškaní dlžníka, resp. motivovať veriteľa k čo najskoršiemu vymáhaniu

svojej pohľadávky. Preto premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa
§ 565 Obč. zák. veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa
názoru súdu však tieto následky musia platiť aj pre takú dohodu, aká je obsiahnutá v ods. 12.2
všeobecných obchodných podmienok. Ak totiž táto dohoda rovnako umožňuje veriteľovi kedykoľvek
zosplatniť celý úver, potom sa musia rovnako aplikovať ustanovenia chrániace dlžníka pred možnou

snahou veriteľa "predlžovať" premlčaciu dobu otáľaním s výkonom tohto práva. Iný výklad by viedol k
absurdným záverom: veriteľ, ktorý sa s dlžníkom dohodol len na dohode podľa § 565 Obč. zák., by
mal byť motivovaný k skorému uplatneniu svojej pohľadávky (hoci objektívne môže byť potrebný určitý
čas na zistenie, či sú splnené podmienky § 565 Obč. zák.), no veriteľ, ktorý sa dohodol na možnostivypovedania a zosplatnenia kedykoľvek a ktorý teda nemusí skúmať splnenie žiadnych podmienok, by k
takémuto skorému uplatňovaniu motivovaný nebol. Takýto výklad nezodpovedá účelu vyjadrenému v §
103 Obč.zák. Na základe toho tak súd dospel k záveru, že ustanovenie § 103 Obč. zák. treba aplikovať

aj na premlčanie dlhu zosplatneného na základe oprávnenia daného veriteľovi v ods. 12.2 všeobecných
obchodných podmienok v prerokúvanej veci. V prerokúvanej veci z ustanovenia ods. 6.2 všeobecných
obchodných podmienok vyplýva, že splátky sú zročné do 20. dňa kalendárneho mesiaca. Zo zisteného
skutkového stavu potom vyplýva, že žalovaný od počiatku rešpektoval termíny splatnosti ako prvú
zaplatil okrem akontácie 59,90 eur sumu splátky 30,82 eur dňa 20.12.2011, neskôr (dňa 9.1.2012, dňa

20.2.2012, dňa 13.3.2012, dňa 11.4.2012, dňa 21.5.2012, dňa 26.6.2012, dňa 4.9.2012, dňa 26.11.2012,
dňa 11.12.2012, dňa 7.1.2013,dňa 10.4.2013 a dňa 4.6.2013), dňa 19.10.2012 zaplatil sumu 92,46 eur a
poslednú úhradu vykonal dňa 17.10.2014 vo výške 20 eur, potom viac nevykonal ďalšie úhrady. Splátka
za február 2013 je po započítaní neskorších platieb na skoršie splátky prvou splátkou, kvôli ktorej mohlo
dôjsť k zosplatneniu (vypovedaniu) úveru. V prerokúvanej veci spoločnosť Consumer Finance Holding
a.s. celý dlh zosplatnila listom zo 7. augusta 2013. Ustanovenie § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje vykonať

právo zosplatnenia až po trojmesačnom omeškaní so splatením niektorej splátky. Vzhľadom na dátum
listu (7. augusta 2013) tak k zosplatneniu mohlo dôjsť len v dôsledku omeškania so splátkou splatnou
20. apríla 2013, keďže od jej splatnosti do 7. augusta 2013 uplynuli viac ako tri mesiace. V zmysle už
citovaného § 103 Obč. zák. však plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu
doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá

založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú 20.
apríla 2013, začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaného.
Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 20. apríla 2016. Na tento
záver nemá nijaký vplyv to, že § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje uplatniť právo podľa § 565 Obč.zák. až
po trojmesačnom omeškaní. Predovšetkým, v tejto časti je toto ustanovenie lex specialis k § 565 druhej

vete Obč. zák., podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak totiž pri
pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, za
ten čas sa stanú splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej
zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. To je však v rozpore s § 565 Obč. zák.,
ktorý jasne hovorí, že toto právo uplatniť môže (avšak len za tam uvedených podmienok).Teda v prípade

spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 Obč. zák. po uplynutí trojmesačného
omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. To však -
ako už bolo uvedené - nemá vplyv na plynutie premlčania. Ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zák. sa totiž
nijako nenovelizovalo ustanovenie § 103 Obč. zák., preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv platí, že
premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada, nie od

okamihu predčasného splatenia. Keďže § 53 ods. 9 Obč. zák. umožňuje predčasné splatenie uplatniť
až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka tou splátkou, "pre nesplnenie
ktorej sa stane zročným celý dlh" v zmysle § 103 Obč. zák. Preto od jej zročnosti (a nie až uplynutím
troch mesiacov, resp. zosplatnením) plynie premlčacia doba v zmysle tohto ustanovenia.
Premlčacia doba na splatenie zvyšku dlhu žalobcu zo zmluvy z 27. novembra 2011 so žalovaným tak

uplynula najneskôr 20. apríla 2016. Nárok na úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo
k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny k
20. aprílu 2016 tak malo za následok aj premlčacie nároku na úroky z omeškania. Žaloba podaná na
súd 6. júla 2016 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky, ako aj zodpovedajúcich úrokov
z omeškania. Keďže žalovaný je spotrebiteľom v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., musel

súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj
bez - inak potrebnej (§ 100 ods. 1 tretia veta Obč. zák.) - námietky žalovaného. Preto bolo treba žalobu
zamietnuť.

Súd považuje ešte za potrebné upozorniť na to, že v prerokúvanej veci neskúmal, či boli naplnené všetky

predpoklady § 53 ods. 9 Obč. zák. na zosplatnenie dlhu. Z obsahu tohto ustanovenia totiž vyplýva,
že jeho cieľom je chrániť spotrebiteľa, nie veriteľa. Preto podľa názoru súdu nemôže mať nedodržanie
podmienok uplatnenia tohto ustanovenia za následok absolútnu neplatnosť zosplatnenia, na ktorú by
mal súd hľadieť z úradnej povinnosti, ale len námietku dlžníka, že nenastala splatnosť jeho záväzku
v súlade so zmluvou a so zákonom. Opačný postup by totiž paradoxne favorizoval veriteľa práve z

hľadiska plynutia premlčacej lehoty, keďže neplatnosť zosplatnenia by vlastne mala za následok, že
dlh by bol splatný podľa pôvodne dohodnutých splátok, ktoré by sa však premlčiavali odo dňa svojej
zročnosti. Veriteľ by tak v konečnom dôsledku profitoval z vlastného protiprávneho úkonu, čo je v rozpore
s elementárnymi právnymi zásadami občianskeho práva. Preto podľa názoru súdu treba aj následkyporušenia § 53 ods. 9 Obč. zák. posudzovať tak, aby to bolo na prospech spotrebiteľovi, ktorého má
toto ustanovenie chrániť, nie veriteľovi, ktorého chrániť nemá.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l.3 neobsahuje povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) Z.z.
129/2010 Z.z. - určenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čoho následkom
je že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) tohto zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, nemožno vydať platobný rozkaz - potvrdené aj rozsudkom KS v Trnave
10Co/77/2013 : "každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "suma" (dnes "výška"), "počet" a

"termíny splátok" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v
konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.
Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie čiastkových
súm reprezentujúcich jednotlivé čiastkové položky, čo je navzdory odchylnosti takejto úpravy
spotrebiteľských úverov od úpravy úverov všeobecne práve dôkazom zvýšenej pozornosti venovanej
ochrane spotrebiteľa (ktorý by pri rozhodovaní sa, či zmluvu uzavrie, nemal byť zavádzaný ani

problematickými údajmi, z ktorých nemusí byť schopný vyvodiť, aké bude skutočné navýšenie sumy
reálne mu poskytnutej a teda i celková cena, za ktorú si požičiava a ktorú takto bude povinný veriteľovi
vrátiť).."

Neboli preukázané náklady spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 2,4 eur(v stĺpci MP3 prehľadu

splátok a úhrad), preložením dokladov o ich vynaložení a rozpisu z čoho pozostávajú a na aké konkrétne
úkony boli vynaložené. Žalobca je tak v prípade jeho uplatňovania povinný tvrdiť a preukázať, z akej
sumy ním tvrdená výška úroku vznikla a za aké obdobie. To všetko v prehľade splátok a úhrad absentuje.
Nie je pritom úlohou spätne "rozkladať" jednotlivé položky na drobné a následne hádať, z akých veličín
boli vypočítané. To je povinnosťou žalobcu ako súčasť jeho bremena tvrdenia a bremena dôkazu .

7.Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

8.O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol úspešný v celom
rozsahu, náhradu trov konania si ale neuplatnil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).