Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112011442
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2112011442.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Janky Klčovej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného B. W., nar. XX.XX.XXXX
v I., pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona, o
odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 14.02.2017, sp. zn.
4T/60/2012, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.09.2017 v Trnave takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku obžalovaného B. W.
oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 11.10.2012 sp. zn. 3 Pv 85/12 pre skutok
správne posúdený ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby v roku 2009 až do mesiaca január 2010 v byte v I. na ul. K. Z. č. XXXX/XX
a neskôr až do mesiaca december 2011 v byte v I. na ul. O. č. XX, ako otec maloletých detí syna P.
S., nar. XX.XX.XXXX, a dcéry D. S., nar. XX.XX.XXXX, tieto sexuálne zneužíval takým spôsobom, že
maloletého P. S. obchytkával v oblasti pohlavných orgánov a konečníka a maloletú D. S. obchytkával v
oblasti prsných bradaviek a v rozkroku s cieľom dosiahnuť sexuálne uspokojenie,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Okresný súd rozsudok písomne odôvodnil v rozsahu č.l. 543-549 spisu.

V odôvodnení okresný súd uviedol, že po zhodnotení všetkých na hlavnom pojednávaní vykonaných

dôkazov získaných zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich
obstaral, s konštatovaním, že nie je možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, ktoré
nenavrhli ani procesné strany, dospel k záveru, že nebolo bez najmenších pochybností dokázané, že
sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa názoru súdu I. stupňa neexistoval žiaden priamy a inými dôkazmi podporovaný dôkaz, ktorý
by bez najmenších pochybností dokazoval, že sa stal skutok uvedený v obžalobe a že tento skutok
spáchal práve obžalovaný. Dôkazy obsiahnuté vo vyšetrovacej časti trestného spisu boli zadovažované
v rámci prípravného konania po veľmi dlhej dobe od obdobia, kedy malo podľa obžaloby dochádzať k
páchaniu trestného činu. Aj táto skutočnosť sa výrazným spôsobom odzrkadlila v obsahu dôkazov, o
ktoré prokuratúra opierala podanú obžalobu.Prevažná väčšina na hlavnom pojednávaní vypočutých svedkov sa ku skutku ako takému vyjadriť
nevedela a popisovala len spolunažívanie obžalovaného s poškodenou, ktoré sa javilo byť iba navonok
usporiadané. Ostatní vo veci vypočutí svedkovia, pričom išlo najmä o svedkov zo strany poškodenej (jej

rodičia či blízki priatelia alebo domáca opatrovateľka detí), ku skutku vypovedali viac menej zhodne a
popisovali správanie a vyjadrovanie oboch maloletých detí, ktoré sa vyjadrovali k tomu, čo im otecko
mal robiť. Nik z nich k tomu v aktuálnom čase nepripisoval vysokú váhu, rovnako tak ani poškodená
- ich matka. K ničomu konkrétnemu sa nevyjadrili ani ošetrujúci lekári maloletých detí, či už obvodný
lekár detí alebo psychologička, ktorú navštevoval maloletý V., či jeho vychovávateľka z materskej

školy. Znalecké dokazovanie viacerých znalcov rovnako dostatočne nepreukazovalo konanie, ktoré sa
obžalovanému kládlo za vinu. U maloletých detí neboli (v čase ich vyšetrenia) zistené žiadne známky
násilia poukazujúce na fyzické násilie konaním inej osoby či iné pozoruhodnosti, ktoré by javili známky
sexuálneho násilia či zneužívania dieťaťa. Neboli zistené ani iné nálezy, ktoré by mohli poukazovať na
syndrómtýraniačizneužívaniadieťaťa.Rovnakotakkonkrétnevprípademal.V.nálezvoblastianálneho
otvoru síce nevylučoval, ale ani nepotvrdzoval sexuálny styk či inú manipuláciu v oblasti análneho otvoru

či v análnom otvore, napr. prstom inej osoby, ale aj ním samým, nakoľko o tom, že tak robieval viackrát
mal. V. aj sám bez prispenia inej osoby, ostatne vypovedali aj niektorí na hlavnom pojednávaní vypočutí
svedkovia, pričom zistené nálezy v jeho prípade sú u detí v jeho veku pomerne časté. Podľa výsledkov
gastroenterologického vyšetrenia nebolo možné jednoznačne uviesť, že mal. V. bol sexuálne zneužitý
či zneužívaný.

Deti v čase prvotného psychologického vyšetrenia znalcom PhDr. Petrom Molnárom neboli schopné
riadne chápať a reprodukovať dianie okolo seba a neboli schopné posúdiť nesprávnosť alebo
neprípustnosť správania inej osoby ani v prípade, keď sa jedná o dotýkanie v oblasti genitálií. U
maloletej P. znalec nezistil prejavy sexuálneho zneužívania v správaní, pričom v prípade maloletého V.

sa manifestovali prejavy sexuálneho zneužívania vo forme zvýšenej všeobecnej agresivity, zníženou
schopnosťou tlmiť, resp. inhibovať nežiaducu aktivitu, ovládať a diferencovať rôzne reakcie. Pri
rozhovore o otcovi zostával nekľudný, odmietal o ňom hovoriť. Z jeho kresieb sa tiež nedá jednoznačne
posúdiť,čito,čohovoríokresbe,napovedáajrealite.Nahlavnompojednávaníznalecdodal,žemaloleté
deti mu počas vyšetrenia nehovorili o skutku nič, resp. to, čo popisuje matka, to deti nereprodukovali. U

maloletých detí nezistil prejavy sexuálneho zneužívania. Doplnil svoju odpoveď na otázku č. 6 vo svojom
znaleckom posudku, že ním popisované prejavy mohli byť prejavom sexuality, ale nie sú prejavom
sexuálneho zneužívania. Pri vyšetrení bolo jeho úlohou zistiť, či prišlo k sexuálnemu zneužívaniu.
Nevedel vylúčiť ani potvrdiť, že by u mal. detí došlo k sexuálnemu zneužívaniu z psychologického
hľadiska. Uviedol, že vzhľadom k veku maloletých detí by takéto konanie nemohlo mať trvalé následky

na ich správaní.

V posudku PhDr. G. Q., ktorá v rámci jeho vypracovávania vychádzala aj zo záverov skôr podaných
znaleckýchposudkov,vyplynulo,žemaloletáP.počasjejvyšetreniaspontánneneverbalizovalaokolnosti
kontaktu s otcom, ktoré by mohli mať charakter sexuálneho zneužívania. Jej správanie aktuálne nenesie

žiadne znaky, ktoré by svedčili pre prítomnosť sexuálneho zneužívania. V prípade maloletého V. je
vzhľadom na jeho kognitívne deficity a stav vývinu osobnosti, vierohodnosť jeho výpovede znížená. V
rozhovore verbalizoval v malej miere správanie otca, ktoré voči nemu vykazoval („šprtanie v zadku“),
ktoré už teraz má pomenované ako nesprávne a zlé. Vyhýbanie sa tejto téme môže znamenať negatívnu
emočnú skúsenosť, ale aj to, že spomienka je fragmentovaná, postupne spracovávaná psychikou. Tieto

informácie sú však prebrané od dospelých. Pri predošlých psychologických vyšetreniach ako hlavný
príznak možného sexuálneho zneužívania boli uvádzané zmeny v zmysle hyperaktivity, agresivity,
neprimeraného správania, predvádzania sa, manipulácie s vlastným telom. Aktuálne počas vyšetrenia
i rozhovoru s matkou bolo zistené, že sa uvádzané príznaky neobjavujú. Hyperaktivitu a ťažkosti so
správaním aktuálne možno hodnotiť v rámci obrazu poruchy ADHD, ktorou trpí. Zo zistených skutočností

psychologicky aktuálne nebolo možné interpretovať, prečo mal. V. mal svoje starosti s otcom referovať
len príbuzným z matkinej strany (ktorí o tom na hlavnom pojednávaní aj vypovedali) a z informácií nie
je zrejmá preferencia týchto ľudí.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní zvažoval vypočuť obe maloleté deti, avšak vzhľadom k niektorým

vyjadreniam oboch pribratých psychológov (ohľadom ich zistených pamäťových schopností, ďalej
ohľadomichvnímaniareality,kedyskôrpreberajúnázorydospelýchapod.)dospelkzáveru,žeaktuálne,
po dlhšom časovom období, kedy malo podľa obžaloby dochádzať k stíhanej trestnej činnosti, by takétodokazovanienepriniesložiadnenovéskutočnosti.Taktiežaniprokurátorakonositeľdôkaznéhobremena
v trestnom konaní nenavrhol vykonať takého dokazovanie na preukazovanie viny obžalovaného.

V prípade stíhaného trestného činu sa nevyžaduje, aby u páchateľa došlo k pohlavnému ukojeniu.
Stačí, ak sa páchateľ bude snažiť akýmkoľvek spôsobom svoje pohlavné vzrušenie uspokojiť. Obžaloba
pripisovala obžalovanému to, že popísaním konaním mal za cieľ dosiahnuť sexuálne uspokojenie.
Ani takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplynul. V tomto smere nebolo pre súd postačujúce
iba tvrdenie, že obžalovaný sa dožadoval od poškodenej análneho styku. Najmä je potrebné v tomto

smere poukázať na znalecké dokazovanie u obžalovaného, ktoré nepreukázalo psychické poruchy
v zmysle duševného ochorenia či sexuálnej deviácie. Preto len na základe tvrdení poškodenej bez
ďalších podporných dôkazov, že obžalovaný konal v obžalobe popísaným spôsobom s cieľom dosiahnuť
sexuálne uspokojenie, nie je dostatočne preukázané.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím

nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na
takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú akékoľvek pochybnosti.

Okresný súd v súvislosti s dôkaznou núdzou, ktorá sa vyskytla v posudzovanom prípade, poukázal na
zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá
vyplýva z ustanovenia § 2 odsek 4 Trestného poriadku a použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy,
ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového

stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
spravodlivé rozhodnutie.

Za tohto procesného stavu a dôkaznej situácie okresný súd obžalovaného B. W. oslobodil spod obžaloby
okresnej prokuratúry.

Proti tomuto rozsudku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14.02.2017 (č.l. 541 spisu) zahlásil
prítomný prokurátor odvolanie v neprospech obžalovaného.

Obžalovaný a obhajca sa vzdali práva podať odvolanie a to aj za osoby oprávnené podať odvolanie v

jeho v mene.

Okresný prokurátor odvolanie podané na hlavnom pojednávaní písomne odôvodnil v rozsahu č.l.
558-559 spisu keď uviedol, že s rozhodnutím okresného súdu sa nestotožňuje a považuje ho za
nezákonné z dôvodu nesprávneho a jednostranného vyhodnotenia vykonaných dôkazov v prospech

obžalovaného B. W..

V prípravnom konaní ako aj v konaní pred I. stupňovým súdom boli vyprodukované tri skupiny dôkazov.
Jednak dôkazy, ktoré preukazovali vinu obžalovaného - výpoveď poškodenej Ing. F. W. - matky
maloletých detí V. a P., svedkov Ing. X. V., P. Q., G. W., Y. W., F. Y. a P. Y., ako aj svedkyne PhDr.

G. O.. Dôkazy, ktoré svedčili na prospech obžalovaného boli výpovede svedkov Q. W., I. W., rodičov
obžalovaného, svedka Q. X., H. X., W. F. - sestry obžalovaného a I. B.. Tretiu skupinu dôkazov možno
vyhodnotiť ako v zásade neutrálne a to výpoveď svedkyne H. Z., svedka MUDr. E. O., MUDr. U. V., Mgr.
P. F. (rod. P.) a tiež znalecké posudky znalcov PhDr. Petra Molnára, znalkyne PhDr. Zity Michlerovej,
znalca MUDr. Norberta Moravanského, PhD, znalkyne PhDr. Renáty Čepeovej a znaleckého posudku

znalkyne MUDr. Šedivej a MUDr. Marty Paulíkovej na obžalovaného.

Svedkovia a poškodená z prvej skupiny dôkazov zhodne uvádzajú a popisujú už v období kedy sa
mal skutok udiať, že pozorovali nezvyčajné správanie sa maloletého V. ako aj maloletej P. súvisiace so
sexuálnymi prejavmi. Všetci vyššie uvedení svedkovia pritom boli priamo v kontakte s maloletými deťmi

obžalovaného, teda neboli len susedia eventuálne priatelia obžalovaného alebo jeho terajšia manželka,
ktorá podľa názoru prokuratúry nemôže ku skutku podať žiadne relevantné dôkazy.Za veľmi podstatné považuje výpoveď svedkyne poškodenej Ing. F. W., ktorá podávala trestné
oznámenie na obžalovaného až potom ako absolvovala so svojimi deťmi V. a P. vyšetrenie u klinickej
detskej psychologičky PhDr. G. O. ku ktorému vyšetreniu sa odhodlala z dôvodu podozrenia, že otec detí

sexuálne zneužíva, ktoré podozrenie so psychologickým vyšetrením potvrdilo a práve psychologička v
správe z vyšetrenia zo dňa 17.01.2012 jej doporučila, aby podala trestné oznámenie na polícií. Táto
skutočnosť vyvracia snahy niektorých svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaného podsunúť
súdu pohnútku Ing. W. k obvineniu obžalovaného z trestnej činnosti ako dôsledok, že mala byť ohrdnutou
obžalovaným, ktorý si našiel inú známosť so ženou.

Svedecká výpoveď svedkyne PhDr. O. je v danej veci značne významnou nakoľko ako špecialistka
klinický psychológ pre deti a dospelých, pozorovala a vyšetrovala maloletého V. v roku 2011 teda
ako prvá. Svedkyňa s odbornými znalosťami hodnotila prejavy maloletého a vzhľadom na závažnosť
jej zistení odporučila matke kontaktovať políciu. Uvedená svedkyňa z dôvodu procesných ustanovení
Trestného poriadku nemohla byť v priebehu prípravného konania pribratá do konania ako znalec avšak

vzhľadom na jej nepochybnú nestrannosť vo vzťahu k obžalovanému ako aj poškodenej Ing. W. mala
byť jej výpoveď vyhodnotená za práve tú, ktorá preváži váhu dôkazov svedčiacich proti a v prospech
obžalovaného.

Čo sa týka tretej skupiny dôkazov v podstate znalecké posudky nevylúčili ani nepotvrdili sexuálne

zneužívanie maloletých detí obžalovaným.

Rozhodnutie I. stupňového súdu ohľadom nemožnosti oboznámiť dôkazy, ktoré navrhol vykonať
prokurátor v podanej obžalobe ako i prepis CD nahrávky od poškodenej (č.l. 157) a ďalšie listiny (č.l. 180
- 226, 230 - 247), nakoľko neboli jednoznačne zabezpečené zákonným spôsobom, že nejde o zákonné

dôkazy,ktorémožnovykonaťnahlavnompojednávaní.Emailovákomunikácia,výpisztelefónnychkariet
so SIM karty a rôzne inzeráty na to nadväzujúce bez akéhokoľvek overenia ich pôvodu pravosti použitia
a dodržania procesných postupov umožnených Trestným poriadkom, rozhodnutie súdu je nesporne
v súlade so zákonom avšak pri celkovom hodnotení skutkového stavu veci, najmä čo sa týka osoby
obžalovaného a jeho prejavu sexuality a v kontexte s jeho vlastnou výpoveďou, mal ich I. stupňový súd

vziať do úvahy a vyhodnotiť v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi.

V závere prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil
rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn. 4T/60/2012 zo dňa 14.02.2017 vo výroku o vine a podľa §
322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

K odvolaniu okresného prokurátora sa obžalovaný vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu a to podaním
zo dňa 05.09.2017 krajskému súdu doručené dňa 18.09.2017 v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje
so závermi ku ktorým dospel vo svojom odvolaní okresný prokurátor. V prvom rade považuje za

absolútnenepravdivétvrdenie,žebyexistovalaskupinadôkazov,ktorébypreukazovalibezakýchkoľvek
pochybností jeho vinu. Je toho názoru, že tak v prípravnom konaní ako ani na hlavnom pojednávaní na
súde I. stupňa nebol produkovaný taký súhrn priamych a nepriamych dôkazov, ktorý by tvoril logickú
ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by vo svojom celku nielen
spoľahlivo preukázali všetky okolnosti žalovaného skutku, ale by ho aj z tohto skutku jednoznačne

usvedčili.

Skupinu dôkazov, ktorú prokurátor označuje ako tretiu skupinu dôkazov nevie či zámerne, vyhodnocuje
veľmi stroho a vôbec sa nezaoberá závermi jednotlivých znaleckých dokazovaní. Opomína fakty, kde
znalci či už priamo alebo nepriamo vylúčili, že by mohlo dôjsť k sexuálnemu zneužívaniu detí, teda

vyjadrujú pochybnosti, že sa skutok vôbec stal a už vôbec podľa týchto znaleckých posudkov nie je
možné ustáliť skutočnosť že prípadný skutok alebo skutky mohol spáchať .

Ako vyplýva aj zo samotného odvolania okresného prokurátora zo skutku by ho mali v podstate
usvedčovať iba Ing. W. a PhDr. O.. Ani z výsluchov týchto oboch svedkýň nemožno jednoznačne vyvodiť

záver, že maloleté deti boli sexuálne zneužívané a boli zneužívané ním.

Prvostupňový súd v podstate musel z časti suplovať prípravné konanie a vykonal rozsiahle a podrobné
dokazovanie vo veci. Podľa jeho názoru je so zásadou trestného konania „indubio pro reo", a dospelsúd k správnemu záveru, že nebolo preukázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný. V
závere navrhol, aby krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Krajskýsúdvovecivykonalverejnézasadnutiezaprítomnostiobžalovaného,jehoobhajcuaprokurátora
krajskej prokuratúry.

Zástupkyňa krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí zotrvala na podanom odvolaní, vzhľadom
k tomu, že rozsudok okresného súdu nie je zákonný a dôkazy boli vyhodnotené iba v prospech

obžalovaného. Navrhla, aby krajský súd podľa § 321 odsek 1 písm. b/ Trestného poriadku zrušil
rozsudok Okresného súdu v Trnave vo výroku o vine a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil
vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Obhajca obžalovaného považuje odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné a navrhol ho
zamietnuť. Poukázal na to, že orgány činné v trestnom konaní už v prípravnom konaní nevykonali riadne

dokazovanie, toto musel nahrádzať súd I. stupňa. V spisovom materiáli sa nenachádza žiadny priamy
dôkaz, že sa skutok vôbec stal a že ich spáchal obžalovaný.

Splnomocnenec poškodenej strany uviedol, že sa pripája sa k vyjadreniu prokurátora, poukázal na to, že

okresnýsúdsanevysporiadalsvýpoveďousvedkyneO.apokiaľideoznalecképosudkytietonepotvrdili,
ale ani nevyvrátili konanie obžalovaného.
Zástupkyňa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava sa pridržiavala vyjadrení, ktoré sa nachádzajú
v spisovom materiáli a pripojila sa k návrhu prokuratúry.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že svoje deti miluje, nikdy by som im ani iným deťom
neublížil, ďakuje, že sa mohol s deťmi aspoň obmedzene stretávať za prítomnosti manželky na základe
rozhodnutia krajského súdu, ale celé obvinenie považuje za absurdné.

Podľa § 317 odsek l Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek
l alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 odsek l.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako i správnosť postupu

konania ktoré predchádzalo rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je
nedôvodné.

Z obsahu pripojeného spisu odvolací súd zistil, že :

? prokurátor Okresnej prokuratúry podal dňa 15.10.2012 pod č. 3Pv 85/12-21 obžalobu na B. W. pre
zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona;

? okresný súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie a to vypočutím vypočutím obžalovaného,
poškodenej Ing. F. W., svedkyne Mgr. X. B. - zástupkyňa ÚPSVaR Trnava, svedkyne Ing. X. V., Q. W.,
I. W., P. Q., H. Z., G. W., Y. W., Q. X., H. X., W. F., F. Y., P. Y., Mgr. S. W., rod. S., I. B., MUDr. E. O.,
MUDr. U. V., Mgr. P. F., rod. P., PhDr. G. O. vypočutím znalcov PhDr. Petra Molnára, znalkyne PhDr. Zity

Michlerovej, MUDr. Norberta Moravanského, PhD., MUDr. Renáty Szépeovej, prečítaním znaleckého
posudku znalkýň MUDr. Dani Šedivej a MUDr. Marty Pavlíkovej, oboznámením sa listinnými dôkazmi;Zo záverov znaleckých posudkov odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil, že :

· znalec PhDr. Peter Molnár, že obe maloleté deti, ktoré podrobil vyšetreniu, neboli schopné riadne
chápať, reprodukovať dianie okolo seba, poukázal na to, že deti v ich veku nedokážu ani určiť hranicu
medzi realitou a fantazijnou činnosťou. Neboli schopné posúdiť nesprávnosť alebo neprípustnosť

správania inej osoby ani v prípade, keď išlo o dotýkanie v oblasti genitálií, pretože tento úkon je v tomto
veku spojený s dodržiavaním hygieny. Ich spávanie je ovplyvnené bohatou fantazijnou činnosťou ako aj
rôznorodosťou výchovy či už matky, otca, starých rodičov alebo vychovávateľky.

? znalkyňa PhDr. Zlatica Michlerová v záveroch znaleckého posudku konštatovala, že maloletý V. vie
chápať bežnú realitu alebo vplyvom ťažkostí s pozornosťou môže niektoré veci prehliadať a následne

skreslene vnímať, resp. chápať okolité situácie. Jeho pamäťové schopnosti sú v norme, situačne však
vplyvom porúch pozornosti pamäťová stopa môže byť veľmi slabá a vybavovanie nepresné. Stotožnila
sa i so závermi znalca PhDr. Petra Molnára ohľadom toho, že deti v tomto veku nie sú schopné riadne
chápať a reprodukovať dianie okolo seba, nedokážu určiť hranicu medzi realitou a fantazijnou činnosťou.
Pred znalkyňou sa k inkriminovanému správaniu otca vyjadril len maloletý V., resp. ho spomenul a

vníma ho ako niečo, čo nebolo správne a je tu riziko, že otec môže byť potrestaný väzbou. Informácie,
ktoré však mal boli prebraté od dospelých, sú pre neho skôr starosťou a aktuálne nie je schopný
vzhľadom k veku a stavu myslenia takéto úsudok urobiť sám. Maloletá P. na zníženú vierohodnosť,
pri vyšetrení neverbalizovala zážitky s otcom, ktoré by mali charakter sexuálneho zneužívania, tie
nebolo možné vyhodnotiť ani z iných znakov. Pri predošlých psychologických vyšetreniach ako hlavný

príznak možného sexuálneho zneužívania boli uvádzané zmeny v zmysle hyperaktivity, agresivity,
neprimeraného správania, predvádzania sa, manipulácie s vlastným telom. Aktuálne počas vyšetrenia
i z rozhovoru s matkou bolo zistené, že uvádzané príznaky sa neobjavujú. Hyperaktivitu a ťažkosti
so správaním aktuálne možno hodnotiť v rámci obrazu poruchy ADHD. U maloletej P. aktuálne neboli
príznaky suspektné pre sexuálne zneužívanie. Maloletý V. v malej miere verbalizoval správanie otca

(„šprtanie v zadku“). V jeho správaní sa však aktuálne neobjavili žiadne ďalšie znaky pre sexuálne
zneužívanie.Taktiežzozistenýchskutočnostípsychologickynebolomožnéinterpretovať,prečomaloletý
V. mal svoje starosti s otcom referovať len príbuzným z matkinej strany a z informácii nie je zrejmá
preferencia týchto ľudí.

? zo záverov znalca MUDr. Norberta Moravanského, PhD. vyplynulo, že u P. neboli v oblasti genitálií
zistené žiadne jednoznačné nálezy, ktoré by poukazovali na násilie v oblasti genitálu a taktiež
jednoznačné sexuálne násilie v oblasti genitálu. V prípade drobných krvných výronov na predkoleniach
maloletej P. išlo o známky násilia, ktoré boli nešpecifické, t.j. nevykazovali žiadny výlučne konkrétny či
dominantný mechanizmus vzniku a u detí v danom veku ide o bežný nález. V prípade V. neboli zistené

na tele pri somatickom vyšetrení žiadne známky násilia, ktoré by poukazovali na fyzické násilie konaním
inej osoby. V oblasti análneho otvoru maloletého V. bola pri gastroenterologickom vyšetrení zistená
sparenina, t.j. mierne začervenanie s drobnými jemnými odreninami na koži v okolí análneho otvoru.
Análny kanál, análny svalový zvierač, ako aj sliznica konečníka do vzdialenosti 10 cm, nevykazovali
žiadne známky násilia či iné podozrivé nálezy. Zistený nález na análnom otvore možno považovať za

nešpecifický,t.j.tentolokálnynáleznepoukazovaljednoznačnenasexuálnezneužívaniedieťaťa.Okrem
inéhopodobnénálezyvoblastikonečníkasamôžuvyskytovaťajuinýchdetíbezpodozrenianamožnosť
sexuálneho zneužívania. Nález na análnom otvore na jednej strane nevylučuje možnosť sexuálneho
násilia a sexuálneho styku či inej manipulácie v okolí análneho otvoru dieťaťa, napr. prstom inej osoby.
Rovnako však podobný nález by mohol vzniknúť aj pri manipulácii v okolí análneho otvoru vlastným

konaním dieťaťa, ale aj napr. pri možnom parazitárnom ochorení, ktoré sa v danom veku vyskytuje. V
závere skonštatoval, že z hľadiska morfologických nálezov nebol zistený taký rozhodujúci nález, ktorý
by uvedený model násilia na maloletých deťoch jednoznačne potvrdzoval.

· znalkyňa MUDr. Renáta Szépeová vykonala znalecké dokazovanie ohľadom maloletého V. ako

pediater (gastroenterológ) znaleckého ústavu, ktorá v závere konštatovala, kde nález pri vyšetrovaní
zodpovedá normálnemu stavu. Okolie konečníka vykazovalo známky intertriga alebo zaparenín.
Endoskopické vyšetrenie ukázalo však normálny nález. Na základe vykonaného vyšetrenia nebolo
možné potvrdiť, ale ani vylúčiť prípadné sexuálne zneužívanie.Preskúmaním predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy v záujme zistenia skutkového stavu veci a

to pri uplatnení všetkých základných zásad trestného konania uvedených v ustanovení § 2 Trestného
poriadku, najmä však zásady zákonného procesu § 2 odsek 7, voľného hodnotenia dôkazov § 2 odsek
12 a rovnosti strán ( konradiktórnosti) § 2 odsek 14 .

Okresný súd pritom v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami obsiahnutými v

ustanovení § 168 odsek 1 Trestného poriadku podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za
preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal
so zreteľom na výsledky dokazovania za vylúčené alebo pochybné, akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení vykonaných dôkazov a na základe akých dôvodov dospel k oslobodzujúcemu rozhodnutiu.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku

podľa ktorého neexistuje žiaden priamy a inými dôkazmi podporovaný dôkaz, ktorý by bez najmenších
pochybností dokazoval, že sa stal skutok uvedený v obžalobe. V tomto prípade sa nevyžaduje, aby bolo
bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí len pochybnosť o tom, či sa stal.

Podstata žalovanej trestnej činnosti podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný mal ako otec

maloletých detí tieto sexuálne zneužívať takým spôsobom, že maloletého P.S. obchytkával v oblasti
pohlavných orgánov a konečníka a maloletú D.S. obchytkával v oblasti prsných bradaviek a v rozkroku
s cieľom dosiahnutia sexuálneho uspokojenia.

V prejednávanom prípade boli na hlavnom pojednávaní vykonané tri skupiny dôka-zov a to dôkazy,

ktoré popisovali správanie detí ( výpoveď poškodenej matky maloletých detí, jej rodinných príslušníkov,
blízkych priateľov alebo domácej opatrovateľky ako aj svedkyňa JUDr O., ktorá vykonala psychologické
vyšetrenie maloletého P.S., na druhej strane výpoveď obžalovaného, ktorý popiera spáchanie žalovanej
trestnej činnosti, jeho rodinných príslušníkov, ale aj triednej učiteľky z materskej škôlky mal. P.S.( H. Z.)
a ošetrujúcich lekárov maloletých detí ( MUDr.E. O., MUDr. U. V.), ktorí prejavy sexuálneho zneužívania

maloletých detí nezistili a tretiu skupinu tvoria znalecké posudky znalcov, ktoré nepotvrdili, ale ani
nevyvrátili sexuálne zneužívanie maloletých detí. Taktiež je potrebné poukázať na listinné dôkazy
predložené poškodenou ( č.l.177-178 spisu), podľa ktorých táto navštívila občianske združenie Pomoc
ohrozeným deťom - Centrum nádeje, kde pre nespoluprácu mal. V. nebolo možné v stretnutí pokračovať
a poradňu Pomoc obetiam násilia v Trnave, kde nepotvrdili podozrenia poškodenej.

V predmetnej veci neexistuje žiaden priamy alebo inými dôkazmi podporovaný dôkaz, ktorý by bez
najmenších pochybnosti dokazoval, že sa stal skutok uvedený v obžalobe. Tvrdenia poškodenej F. W. a
svedkyne PhDr. G. O., ktorá na základe vyšetrenia maloletého doporučila ďalšie vyšetrenia, tieto však
nepotvrdili a ani nevyvrátili sexuálne zneužívanie maloletého V..

Taktiež je potrebné poukázať na to, že sa dokazovaním žiadnym spôsobom nepodarilo preukázať,
že sa obžalovaný dopúšťal sexuálneho zneužívania svojich detí s cieľom dosiahnu-tia sexuálneho
uspokojenia.

Odvolací súd poukazuje na znalecký posudok znalkyne MUDr. Šedivej a MUDr. Marty Pavlíkovej,
ktoré vykonali vyšetrenie sexuality obžalovaného a ktoré vlastne v závere skonštatovali, že uvedené
vyšetrenie neverifikovalo prítomnosť sexuálnej deviácie v zmysle deviácie in modo (v spôsobe
dosiahnutia erotického vzrušenia), ani deviácie in objecto (deviantný výber sexuálneho objektu). V
zmysle záverov znaleckého posudku obžalovaný netrpí žiadnymi psychickými poruchami v zmysle

duševného ochorenia alebo sexuálnej deviácie.

Krajský súd konštatuje, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a nepriamych dôkazov
musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom

celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť
založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je
predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú viaceré skupinydôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd musí svoje rozhodnutie opierať o vierohodnosť niektorej z
tejto skupiny dôkazov.

Vzhľadom k tomu, že nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že daný skutok sa
stal, okresný súd správne rozhodol, keď obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku spod
obžaloby oslobodil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie okresného prokurátora podľa § 319

Trestného poriadku zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.