Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225397
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115225397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobkyne: Q. X., V.. XX.XX.XXXX, P.
XXX XX Y., L. XX, zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku 089 01,
Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824
96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia 2.501,78 Eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17C/404/2015-46 zo dňa
22.2.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol námietku
miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov. Žalovaného zaviazal vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 2.501,78 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 30.10.2015 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania, pozostávajúce z nákladov za právne zastúpenie vo výške 446,02 EUR, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že trovy právneho zastúpenia uhradí právnemu zástupcovi

žalobkyne. Žalovaného zaviazal zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Prešov súdny poplatok vo výške
150,- EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 18.7.2007 žalobkyňa a žalovaný uzatvorili
Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorého žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 40.000,-
Sk, ktorý mala splatiť v 48 splátkach po 2.253,- Sk, uhradiť zmluvnú odmenu 68.144,- Sk, celková

výška úveru bola stanovená na 108.144,- Sk, predpokladaná RPMN 82,06 %, zmluvná odmena za
poskytnutý revolving 35.688,- Sk, predpokladaná RPMN 73,73 %. Tieto údaje podpísala žalobkyňa
v revolvingovej zmluve dňa 16.7.2007. Po jej schválení žalovaný dňa 18.7.2007 v bode 6 - Údaje o
schválenom revolvingovom úvere v Sk (nevyplňujte) uviedol: poskytnutú čiastku úveru 40.000,- Sk,
splatnosť 48 splátok po 2.253,- Sk, zmluvná odmena 68.144,- Sk, nominálna hodnota úveru 108.144,-
Sk, RPMN 81,73 %, zmluvná odmena 35.088,- Sk, predpokladaná RPMN 73,73 %. Pokiaľ žalovaný
poukazoval na to, že druhá strana, teda lícna strana obsahuje zmluvné dojednania, kde je uvedený

aj úrok, súd konštatoval, že text tejto lícnej strany obsahuje 4 stĺpce asi na 100 riadkoch písané tak
drobnýmpísmom,žesúneprehľadnéanečitateľné,naviactátodruhástrananiejepodpísanáúčastníkmi
zmluvy. Z prehľadu histórie platieb mal súd preukázané, že dňa 18.7.2007 bola žalobkyni pripísaná
pôžička 1.327,76 EUR, ktorú uhrádzala v splátkach po 74,79 EUR do 16.6.2009, kedy uhradila takto20 splátok, následne od 13.8.2009 jej bola vykonávaná zrážka zo mzdy 137,97 EUR a zároveň aj
zaplatená splátka 74,79 EUR, ale tieto zrážky zo mzdy popri mesačných splátkach boli vykonávané
až do 12.12.2012. Dňa 31.12.2012 je preúčtovanie platby mínus 214,18 EUR. Zmluva bola ku dňu

21.12.2012 ukončená. Zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou. Súd pri jej kontrole
zistil, že žalobkyňa podpísala túto zmluvu dňa 16.7.2007 s údajmi, ktoré sú uvedené pod bodom 5,
kde bola uvedená čiastka úveru 40.000,- Sk, mesačná splátka 2.253,- Sk, 48 splátok, zmluvná odmena
68.144,- Sk, nominálna hodnota úveru 108.144,- Sk, predpokladaná RPMN 82,06 %, zmluvná odmena
35.688,- Sk, predpokladaná RPMN po poskytnutí úveru 73,73 %. Tieto údaje nie sú zhodné s údajmi

pod bodom 6, ktoré po podpise zmluvy žalobkyňou vypĺňal sám žalovaný dňa 18.7.2007, keď je odlišný
údaj o RPMN vo výške 81,73 % oproti údaju, ktorý podpisovala žalobkyňa dňa 16.7.2007 82,06 %. Táto
zmena spôsobuje, že ide o nový návrh, ktorý však žalobkyňou nebol prijatý v súlade s § 44 Občianskeho
zákonníka, a teda ani nedošlo k platnému uzavretiu novej zmluvy, a preto zmluva zo dňa 16.7.2007 je
neplatná. Ďalej súd konštatoval, že táto zmluva neobsahuje ani údaj o úroku, o úrokovej sadzbe, o ktorej
nie je žiadna zmienka. Pokiaľ žalovaný odkazuje na lícnu stranu tejto zmluvy, súd zistil, že ide tu o text

v 4 stĺpcoch po 100 riadkoch, písaný neprehľadne a tak drobným písmom, že obsah je nečitateľný a
bežný spotrebiteľ nemá ani možnosť v neprehľadnom texte nájsť údaje o úroku, o ktorom žalovaný tvrdí,
že je uvedený v tejto časti a ani súd po zhliadnutí tejto lícnej strany tento údaj nenachádza. Ďalej súd
konštatoval,žezmluvnáodmenavovýške68.144,-Skprekročujeposkytnutýúver40.000,-Skatedatúto
zmluvnú odmenu súd považuje za neprimerane vysokú a v rozpore s dobrými mravmi. Výška odmeny

nemá prekročiť výšku poskytnutého úveru. Takéto dojednanie v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
je neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Toto dojednanie je neplatné aj s poukazom na § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Súd konštatoval, že pre nečitateľný text sa žalobkyňa nemohla oboznámiť
s obsahom zmluvných podmienok, ktoré mali byť predmetom zmluvných dojednaní na druhej strane.
Žalobkyňa nebola náležitým spôsobom poučená a informovaná zo strany žalovaného o zmluvných

dojednaniach, keď žiadala úver a bol jej poskytnutý revolvingový úver a nebolo jej ani objasnené zo
strany žalovaného, aký je rozdiel medzi týmito dvoma formami úveru a nebola jej náležitým spôsobom
objasnenávýškazmluvnejodmeny,keďnaopakdostalaodžalovanéhoinformáciu,žetátobudevovýške
2.000,- Sk až 3.000,- Sk, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení
k 16.7.2007. Nečitateľný text z dôvodu nedostatku písomnej formy, ako aj z dôvodu podľa § 40 ods. 1

Občianskeho zákonníka, spôsobuje, že zmluvné dojednania na lícnej strane sú neplatné. Žalobkyňa sa
nemala ani možnosť dozvedieť, v akej výške jej žalovaný vykonával zrážky zo mzdy, pretože žalovaný
jej nepredkladal mesačný stav účtu, z ktorého by mohla zistiť tieto údaje a následne, keď aj nariadil
vykonávanie zrážok zo mzdy jej zamestnávateľovi, neinformoval ju o celkovej výške uhradených platieb
aovýškeexistujúcehodlhu,aniotermíneukončeniazrážokzomzdy.Žalobkyňasatietoúdajedozvedela

až z výpisu histórie platieb úveru, ktorý predložil žalovaný na výzvu Občianskeho združenia HOOS
v auguste 2015. Súd mal za to, že žalobkyňa preukázala, že o týchto údajoch a tým aj o tom, že
vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, sa dozvedela až v auguste 2015 od Občianskeho
združeniaHOOS.Žalovanývykonávalzrážkyzomzdyžalobkyneajkeďplatilasplátkybezkontrolysúdu,
a to vo výške a po dobu ako sám určil, bez akejkoľvek kontroly a preverenia, či celkovo zrazená suma

neprevyšuje jeho pohľadávku na základe zmluvy, ktorá platne nevznikla a je neplatná z dôvodov podľa
§ 53 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. Za týchto okolností súd mal za to, že je správna aplikácia
10-ročnej premlčacej lehoty, ktorá sa počíta odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo a týmto
dňom je deň 16.7.2007, lebo žalovaný ako nebankový subjekt, ktorý dlhodobo vykonáva podnikateľskú
činnosť v oblasti poskytovania úverov, je povinný dodržiavať a poznať právne predpisy vzťahujúce sa

na poskytovanie úverov a nepoužívať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve. Konanie žalovaného
nemožno inak hodnotiť ako zámerné, za účelom získania bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech takýmito praktikami. Z tohto dôvodu súd
nepovažoval námietku premlčania vznesenú žalovaným za dôvodnú a mal za to, že žalobkyňa v 10-
ročnej premlčacej lehote uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške, ktorú tvorí

rozdiel medzi zaplatenou úhradou 3.829,53 EUR a poskytnutým úverom 1.327,75 EUR. Na strane
žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie z neplatnej zmluvy vo výške 2.501,78 EUR, a preto je
žalovaný povinný ho vydať žalobkyni. Súd priznal žalobkyni žiadaný zákonný úrok vo výške 5,05 %,
ktorý je tvorený úrokovou sadzbou ECB plus 5 percentuálnych bodov od 30.10.2015 do zaplatenia,
teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia. Súd zamietol námietku žalovaného o

miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Prešov, keď mal za to, že miestna príslušnosť, ktorú založila
žalobkyňa podaním žaloby na Okresný súd Prešov je daná podľa § 87 písm. f) O.s.p., pričom žalobkyňa
je spotrebiteľkou, teda popri všeobecnom súde je príslušný súd podľa bydliska spotrebiteľa, ak ide o spor
zo spotrebiteľskej zmluvy. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkynivyčíslenétrovyprávnehozastúpeniavovýške446,02EUR,pretožeichpovažovalzaúčelnevynaložené.
Žalobkyňa je oslobodená od platenia súdnych poplatkov, v konaní bola plne úspešná, preto poplatková
povinnosť podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch prešla na žalovaného, ktorému

súd vyrubil súdny poplatok podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. 6 % zo sumy 2.501,78
EUR vo výške 150,- EUR.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namieta, že v konaní
došlo k vadám, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalovaný namieta nesprávny procesný postup súdu, ktorý nerozhodol o uplatnenej námietke miestnej
príslušnosti spôsobom upraveným v O.s.p. Súd nemal vo veci ďalej konať a už vôbec nie rozhodovať
meritórnym spôsobom do času, kým nebude zákonným spôsobom ustálené, ktorý súd je príslušný, a
teda s tým súvisiaca otázka zákonného sudcu. Napadol rozhodnutie o námietke miestnej príslušnosti.
Ustanovenie § 87 písm. f) O.s.p. predstavuje výnimku z pravidla miestnej príslušnosti. Každá výnimka

sa musí vykladať reštriktívne. Zákonná úprava neurčuje, že súd spotrebiteľa je príslušný na všetky
spory, ale na spory zo spotrebiteľskej zmluvy. Akékoľvek iné spory, ktoré zo zmluvy nevyplývajú, nie sú
prípadom na ktorý sa dá aplikovať § 87 písm. f) O.s.p. Napadol postup súdu a závery, ktorými vyhodnotil
uplatnenú námietku premlčania. V konaní nebola dokázaná žiadna skutočnosť o tom, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a tiež závery o úmyselne získanom obohatení. Napáda rozpor záverov

súdu o úmyselnom bezdôvodnom obohatení nielen so zákonom, ale napr. aj s rozhodnutím Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 9Co/516/2015. Taktiež napáda záver o tom, že zmluva o revolvingovom úvere
nevznikla z dôvodu absencie dohody o RPMN. Tento záver odporuje zákonu č. 129/2010 Z. z.. Podľa
žalovaného údaj o RPMN nie je v zmysle platných právnych noriem možné dohodnúť. Údaj o RPMN
nemôže byť objektívne dohodnutý z dôvodu, kedy pre jeho výpočet je stanovené zákonné pravidlo a

tento výpočet teda nezávisí len od vôle strán. Hodnotu RPMN zmluvné strany nemôžu určiť na základe
svojej slobodnej vôle, ale len na základe určitého mechanizmu stanoveného zákonom. Okrem toho tento
údaj sa objektívne, v čase podania návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, navrhnúť nedá aj
preto, pretože zákonná úprava výslovne stanovuje časový okamih, ku ktorému sa RPMN určuje, a tým
je deň uzavretia zmluvy. Uvedené podporuje odkazom na ust. § 2 písm. i) a § 9 ods. 2 písm. j) zákona o

spotrebiteľských úveroch. Tvrdí, že aj únijné právo jednoznačne určuje okamih, kedy sa dá určiť hodnota
RPMN. Smernica 2008/48/ES výslovne uvádza, že údaj bude vypočítaný a k času uzavretia zmluvy, teda
nie, že tento údaj bude dohadovaný stranami. Záver navrhovateľa o tom, že by sa RPMN ako údaj mal
dohodnúť odporuje únijnému právu a ide o porušenie čl. 22 ods. 1 Smernice. Z ust. § 11 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že chýbajúci údaj má za následok len to, že úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, nie však neplatnosť zmluvy alebo záver, že zmluva nevznikla. Z uvedeného
potom vyplýva, že pre vznik zmluvy ako platného právneho úkonu nie je podstatná dohoda o RPMN,
pretožezust.§11ods.1zákonač.129/2010Z.z.vyplýva,žechýbajúciúdajoRPMN,niejepodmienkou
platnosti zmluvy. Navrhuje preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a žalobu
zamietol, eventuálne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

5. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané pred týmto dátumom. V prípade žalovaného
ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a
teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba odvolanie prejednať podľa
právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu

majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou
súčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.1ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistoty
a ochrany dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia
právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny
predpis nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo

niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny
status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval
a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne
postavenie nadobudnuté v minulosti.6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok na verejnom zasadnutí, v dôsledku čoho nebolo na
odvolacom pojednávaní priamo zopakované, či doplnené dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa.

Právnym dôsledkom takéhoto preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom
zistenýmsúdomprvéhostupňa(§213ods.1,3,4,5a§214ods.2O.s.p.).Nakoľkovšakrozsudokvoveci
samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom
stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods.1,3 O.s.p.). Pri preskúmavaní
napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol

oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 212 ods. 1,3 O.s.p.). Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal
preskúmania napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa najprv zaoberal odvolacími námietkami žalovaného týkajúcich sa nesprávneho

procesného postupu súdu prvej inštancie.

8. Odvolacia námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 105 ods.
1 a § 167 ods. 1 O.s.p. a nerozhodol o námietke miestnej príslušnosti samostatne, nie je dôvodná.
Z ustanovenia § 167 ods. 1 druhá veta O.s.p. síce vyplýva možnosť súdu o podmienkach konania

(t. j. vrátane miestnej príslušnosti) rozhodnúť vo forme uznesenia, Občiansky súdny poriadok však
v ustanovení § 105 ods. 1 a 2 O.s.p. nezakotvoval povinnosť súdu rozhodnúť o podanej námietke
účastníka konania o nedostatku miestnej príslušnosti súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, keď
výslovne zakotvuje len povinnosť svoju miestnu príslušnosť skúmať a v závislosti na výsledku tohto
skúmania neodkladne postúpiť vec inému súdu bez rozhodnutia alebo pokračovať v konaní o podanom

návrhu. Z postupu súdu v konaní a odôvodnenia napadnutého rozsudku zjavne vyplýva, že súd prvej
inštancie na námietku žalovaného svoju miestnu príslušnosť skúmal a dospel k záveru, že je miestne
príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci a svoj názor v odôvodnení rozsudku primerane vysvetlil.

9. Vo vzťahu k odvolacej námietke tykajúcej sa rozhodnutia súdu prvej inštancie o námietke miestnej

príslušnosti, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie bol toho názoru, že je v danej veci miestne
príslušný s poukazom na § 87 písm. f) O.s.p. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie stotožňuje.
Podľadôvodovejsprávykzneniuustanovenia§87písm.f)O.s.p.zákonomč.384/2008Z.z.jerozšírenie
miestnej príslušnosti, danej na výber príspevkom k rozšíreniu ochrany spotrebiteľa vnútroštátnymi
orgánmi členských štátov Európskej únie. Je nepochybné, že žalobkyňa je spotrebiteľom v zmysle § 52

ods. 4 Občianskeho zákonníka a žalovaný je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
V takomto prípade je významné len to, že spor vznikol zo zmluvy, ktorá má povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Ustanovenie § 87 písm. f) O.s.p. umožňuje spotrebiteľovi, aby podal žalobu okrem všeobecného
súdu žalovaného aj na súde, v obvode ktorého má svoje bydlisko (Y.). Keďže žalobkyňa toto právo voľby
miestnej príslušnosti využila, došlo tým k založeniu miestnej príslušnosti Okresného súdu Prešov.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pokiaľ sú posudzované nároky žalobkyne na
vrátenie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v § 117 Občianskeho
zákonníkastanovujevšeobecnú2-ročnúpremlčaciudobu,aleprávonavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia sa premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, kedy

k nemu došlo.

11. Súd prvej inštancie vychádzal z 10-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení. Súd konštatuje, že žalovaná obchodná spoločnosť je poskytovateľom pôžičiek
a úverov na profesionálnej báze, je podnikateľom, preto sa predpokladá u takýchto spoločností vyššia

odborná úroveň a aj zodpovednosť za porušenie zmluvných povinností. Zmluvné podmienky sú tvorené
poskytovateľom úveru aj s dôsledkami pre navrhovateľa zmluvných podmienok. Žalovaná ako odborná
organizácia a nebankový subjekt, pri uzatváraní zmlúv koná evidentne úmyselne so snahou dosiahnutia
zisku, preto takýto subjekt nesie aj väčšiu zodpovednosť za férové pravidlá pri poskytovaní úveru a
dôsledky z porušenia zákonných povinností. Z hľadiska doterajšej praxe je nesporné, že nebankové

subjekty majú svoje podmienky upravené menej korektne ako banky z hľadiska dojednávania odplaty
za poskytnutie úveru či úročných sadzieb i následkov porušenia zmluvnej povinnosti, čo je predmetom
desiatok tisícov súdnych sporov z vymáhania záväzkov zo zmlúv, ktoré často nerešpektujú dobré
mravy a odporujú pravidlám poctivého obchodného styku. Závery o začatí plynutia 10 ročnej objektívnejpremlčacej lehoty prijaté súdom prvej inštancie, sú správne. Od „Združenia“ zistila, že plnenie voči
žalovanému nebolo v celom rozsahu dôvodné a následne podala žalobu na súd. Preto sa odvolací
súd plne stotožnil s argumentáciami žalobkyne, ale aj súdu prvej inštancie v tom, že žalovaný ako

subjekt pôsobiaci dlhoročne na finančnom trhu mal vedomosť o nárokoch, ktoré uplatňoval v rozpore so
zákonom, napriek tomu tak postupoval v množstvách ďalších zmlúv a jeho konanie je možné hodnotiť
ako úmyselné.

12. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí

byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie
osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o
jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom
rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie
je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu
na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné

podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh
adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty).
Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Vzhľadom
na uvedené, odvolací súd poukazuje na ust. § 43a, § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. a konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyni bol predostretý nový návrh na

uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobkyňou došlo k prijatiu tohto nového návrhu.
Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v
žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové
podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov čl. 6 zmluvy označeného ako „údaje o
schválenom revolvingovom úvere“. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru

(16.7.2007) nemala vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“, pričom
konkrétnu výšku RPMN vzťahujúcu sa na daný úver až následne uviedol žalovaný v čl. 6 zmluvy, a
to dňa 18.7.2007. K odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že je možné proces uzatvárania zmlúv
rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie, ale stále musí ísť o prijatie návrhu bez jeho podstatných
zmien. Ak nie je návrh akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou

stranou. Ani prípadná zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v
rozpore so zákonom upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy.
Ak teda žalovaný v časti zmluvy „údaje o schválenom úvere“ uvádzal iné údaje ako údaje uvedené
v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, išlo o nový návrh, ktorý mal žalobca prijať. Žalovaný
teda nebol oprávnený sám jednostranne meniť akýkoľvek podstatný údaj. Je potrebné uviesť, že v

žiadosti bol údaj týkajúci sa RPMN vo výške 82,06 %, pričom v zmysle údajov o schválení úveru
žalovaným RPMN predstavovala výšku 81,73 %. V tejto súvislosti neobstojí argument žalovaného, že
RPMN nemôže byť predmetom dohody a že jej výpočet je konkrétne určený, jej výška však musí byť
riadne určená a predostretá spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu. V
opačnom prípade by sa minulo účinku ust. § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

účinného v rozhodnom čase, ktorého cieľom bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu
informovaný o základných skutočnostiach týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku.
Údaj o RPMN preto nemôže byť zmenený jednostranným úkonom zo strany žalovaného. Žalovanému
nič nebránilo, aby svoj nový návrh (už obsahujúci presnú, nie iba predpokladanú výšku RPMN) na
uzavretie zmluvy predostrel žalobcovi za účelom písomného vyjadrenia súhlasu žalobcu s takýmto

novým návrhom. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, z tohto
dôvodu žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vyhovel. Odvolací súd poukazuje na §
451 ods. 1, 2, § 456, § 457 Občianskeho zákonníka s tým, že plnenie bez právneho dôvodu malo za
následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo získané. Keďže
žalobca vrátil žalovanému viac finančných prostriedkov ako mu bolo žalovaným poskytnutých, čím na

stranežalovanéhovzniklobezdôvodnéobohatenie,navydaniebezdôvodnéhoobohateniabolodôvodné
zaviazať žalovaného.

13. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, ako aj výrok o
povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.15. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O ich výške

rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).