Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117217821
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117217821.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a členov
senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci navrhovateľky: Ing. P. B.,
nar. X.X.XXXX, bytom M. XXX, zastúpená spoločnosťou: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária
s.r.o., IČO: 36836460, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti Ing. C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
XXX, zastúpenému advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, so sídlom Trnava, Hlavná 44, o nariadenie

neodkladného opatrenia, o späťvzatí návrhu po vydaní uznesenia Okresného súdu Trnava č. k.
31C/2/2017-41 zo dňa 13.7.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu, uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a
konanie z a s t a v u j e .

II. Ing. C. B. nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie I. výrokom uložil Ing. C. B. dočasne, do
právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej, nevstupovať do rozostavanej stavby - rodinného domu
bez súpisného čísla, nachádzajúceho sa na pozemkoch parcely registra „C“, parcelné číslo 1885/4
a 1885/7, evidovaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie V., obec V., okres Trnava.
Výrokom II. žalobkyni uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia žalobu

vovecisamejovylúčeniežalovaného(správneIng.C.B.)zužívaniapredmetnejnehnuteľnosti.Výrokom
III. vyslovil, že žalobkyňa (správne navrhovateľka) má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvo svojho právneho zastúpenia odvolanie Ing. C. B. , ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia zamietne, alt. podľa § 389 ods. 1 písm. d) napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zruší.
Zároveň si uplatňuje trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 85,68 Eur.

3. Po podaní odvolania, ktoré bolo navrhovateľke doručené, navrhovateľka prostredníctvom právneho
zastúpenia podaním zo dňa 28.8.2017 zobrala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
pominutia dôvodov pre pokračovanie v konaní späť, nakoľko v súčasnosti nežije v rodinnom dome v

obci V., ale zdržiava sa a aj v budúcnosti sa plánuje zdržiavať v rodinnom dome svojich rodičov na Y.
na adrese M. XXX a žiadala odvolací súd, aby uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia zrušil a
konanie zastavil.

4. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. V zmysle ods.

2 súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatiežaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Podľa ods. 3 ak
je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

5. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci, v čase, keď už o veci rozhodol súd prvej
inštancie vyššie citovaným uznesením, avšak jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, došlo zo
strany navrhovateľky k späťvzatiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, s ktorým protistrana
vyjadrila svoj súhlas, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu citovaného § 370
CSP, keďže podľa § 354 CSP <. súčasne zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastavil. Vzhľadom
na zastavenie konania z dôvodu späťvzatia návrhu už nebolo potrebné prejednať podané odvolanie
protistrany.

7. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú

aj na odvolacie konanie.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

10. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje teda zodpovednosť za zavinenie účastníka,
ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné
posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o
posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak, že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej
skúmal dôvodnosť uplatneného nároku. Pretože nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim

nie z hmotného, ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu (tu návrh) je
nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z hľadiska vzťahu výsledku chovania protistrany
k požiadavkám žalobcu (tu navrhovateľky). Ide teda o to, či sa žalobca (tu navrhovateľka) domohol
uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol v meritórnom konaní úspešný alebo
nie. Preto ak navrhovateľka v danej právnej veci zobrala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

späť bez toho, aby ju k tomu viedlo správanie sa protistrany, z procesného hľadiska platí, že zavinila
zastavenie konania.

11. V konaní tak fakticky plne úspešnému Ing. C. B. vznikol zásadne nárok na náhradu trov konania (v
zmysle § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení

s § 370 a § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa
predmetné konanie končí.

12. Na druhej strane, ale nie je možné prehliadnuť § 257 CSP, z ktorého vyplýva, že výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pričom súd i z úradnej

povinnosti skúma existenciu týchto dôvodov, pre ktoré by bol daný dôvod náhradu trov konania celkom
alebo v časti úspešnej strane nepriznať.13. Cit. zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok, aj zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť
trovy konania strane úspešnej. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam

konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa musí tvrdiť a preukázať strana inak povinná hradiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné
ustanovenie tak rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za
výsledok, ale aj priebeh konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí
preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.

14. § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v
zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať
tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách

konania.

15. V danom prípade sama navrhovateľka požiadala odvolací súd aplikovať § 257 CSP s odôvodnením,
že medzi procesnými stranami je príbuzenský pomer a i samotné vzájomné vzťahy možno kvalifikovať
ako dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukázala, že i napriek vydaniu napadnutého uznesenia mala i

naďalej obavu, že Ing. C. B. nebude nariadené neodkladné opatrenie rešpektovať, bude do rodinného
domu vstupovať a bude sa jej snažiť ublížiť na ulici, nakoľko v tej istej obci vo vzdialenosti cca 8 minút
chôdzu majú rodinný dom jeho rodičia, kde má doposiaľ prihlásený trvalý pobyt a preto je presvedčená,
že práve tam by sa s najväčšou pravdepodobnosťou zdržiaval. V podanom návrhu sa zmienila o jej
fyzickom napádaní Ing. C. B. v súvislosti s čím bola naposledy i hospitalizovaná. Pretože nechcela

spoločné maloleté deti vystrašiť, bola nútená nepovedať im pravý dôvod svojej hospitalizácie, pričom
po prepustení z nemocnice sa s deťmi prvýkrát stretla práve 13.7.2017, keď zistila, že maloletým
deťom nikto nepovedal, že je hospitalizovaná a tieto mali o ňu strach. O svojom rozhodnutí odísť z
rodinného domu protistranu informovala osobne dňa 13.7.2017, dňa 14.7.2017 aj SMS správou, pričom
otec detí bol ubezpečený, že mu v styku s nimi brániť nebude. Maloleté deti jej medzičasom už boli

uznesením Okresného súdu Námestovo zo dňa 4.8.2017 sp. zn. 4P/32/2017 dočasne zverené do
osobnej starostlivosti a ich otec (protistrana) bol zaviazaný k povinnosti platiť na nich výživné, pričom
súd taktiež upravil stretávanie sa otca s deťmi. V súčasnosti má príjem len rodičovský príspevok, keď s
účinnosťou od 29.7.2017 sa zamestnala na skrátený úväzok s mzdovým ohodnotením vo výške 400,-
Eur v hrubom. S maloletými deťmi býva v rodinnom dome svojich rodičov, kde sa musí podieľať na

nákladoch v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti vo výške 130,- Eur mesačne. Výdavky maloletých
detí jej pomáhajú pokryť rodičia. Naproti tomu Ing. C. B. má čistý príjem 850,- Eur a na maloleté deti
poberá i rodičovské dávky. V súčasnosti zabezpečuje sama osobnú starostlivosť o maloleté deti ako i
financovanie ich potrieb vo väčšej miere ako protistrana, preto je nespravodlivé, aby jej bola uložená
aj povinnosť nahradiť trovy predmetného konania Ing. C. B., ktorý si zo svojho príjmu môže dovoliť

podstatne viac ako ona. Tiež poukazuje na skutočnosť, že si uplatňovala svoje právo dôvodne, pretože
v čase podania návrhu skutočne nevidela iné východisko, ako zakázať protistrane vstup do rodinného
domuvV..Podanímnávrhusasnažilariešiťakútnesituáciu,ktorávdanommomenteexistovala,nakoľko
mala strach vrátiť sa do rodinného domu. Až neskôr si uvedomila, že zákazom vstupu Ing. C. B. do
rodinného domu sa problém nevyrieši, nakoľko tento by si našiel spôsob, ako by jej a maloletým deťom

ubližoval a preto by naďalej zostali žiť v strachu z nepredvídateľného konania a útokov z jeho strany.
Preto sa rozhodla vyriešiť danú situáciu v rodine odchodom zo spoločnej domácnosti a tak zabezpečiť
bezpečné prostredie nielen sebe, ale aj svojim maloletým deťom.

16. Ing. C. B. nesúhlasil s nepriznaním mu náhrady trov predmetného konania, argumentoval tým, že

odsťahovanie navrhovateľky považuje za vopred premyslený krok, napokon neodišla sama, ale aj s
maloletými deťmi. Tu sa pritom predpokladá dôkladné zváženie takéhoto rozhodnutia. Navrhovateľka
už pri podaní návrhu mala vedomosť o tom, že v rodinnom dome nebude bývať a že trvalo odchádza
bývať k svojim rodičom na miesto vzdialené cca 240 kilometrov. Od podania návrhu do odsťahovania (v
jeden deň) sa nič nezmenilo tak, že by bolo možné usudzovať, že navrhovateľka nemala iné východisko,

ako návrh podať. Stále je takýmto prístupom navrhovateľky jednak obmedzený na svojom ústavou
garantovanom vlastníckom práve a tiež vyvstáva otázka, prečo by mal znášať aj následky podaného
návrhu vo forme trov konania a trov právneho zastúpenia. Nesúhlasí preto, že by boli u navrhovateľky
zistené dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie povinnosti náhrady mu trov konania, pričomje potrebné vzhliadať na okolnosti, ktoré viedli navrhovateľku k podaniu návrhu, keď je jednoznačne
preukázané, že návrh podala v totožný deň, ako sa aj z predmetného rodinného domu odsťahovala.
Ani vzájomné vzťahy strán sporu ako manželov a ani príbuzenský pomer nemožno kvalifikovať ako

dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa.Navrhovateľkadetailnepopísalasvojemajetkovépomerytak,ztýchto
tiež nemá za to, že by bolo nespravodlivé, keby jej bola uložená povinnosť nahradiť mu trovy konania.
Napokon navrhovateľka je aj právne zastúpená a teda mohla byť pred podaním riadne poučená o
následkoch podania návrhu a s tým spojenou povinnosťou náhrady trov konania v prípade neúspechu.
Odvolaciemu súdu preto navrhuje konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%,

ktoré uplatnené trovy konania vyčísľuje v celkovej výške 307,36 Eur.

17. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecne platí, že pri skúmaní, či sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa súd prihliada v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery strán,
pričom je potrebné vziať zreteľ nielen na pomery toho kto by mal trovy uhradiť, ale je nutné zvážiť, ako
by sa takéto rozhodnutie dotklo majetkových pomerov oprávneného. Významné z hľadiska § 257 CSP

sú taktiež okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku, postoj strán v priebehu konania a ďalšie.

18. V danom prípade si je potrebné uvedomiť, že účelom navrhovateľkou navrhovaného neodkladného
opatrenia malo byť eliminovanie domáceho násilia, pričom pre jeho nariadenie stačí mať osvedčené čo
i len dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi (napr. predložením lekárskych správ, trestného

oznámenia, čestného vyhlásenia tretej osoby a pod.) O návrhu sa rozhoduje do 24 hodín od jeho
doručenia. Preto pokiaľ sa u navrhovateľky situácia rozhodná pre podanie návrhu datovanom dňa
12.7.2017, zmenila bezprostredne po jeho podaní, konkrétne dňa 13.7.2017, o ktorom návrhu súd musel
rozhodnúť už do 24 hodín (tu rozhodol ešte v deň jeho podania), je logické že na túto zmenu (rozhodnutie
odsťahovať sa z domu, kde bývala spolu s manželom, ktorý sa mal na nej podľa návrhu dopúšťať

domáceho násilia), nemohla navrhovateľka procesne zareagovať ešte pred rozhodnutím vo veci.

19. Rozhodným pre posúdenie existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre účely rozhodnutia
o náhradovej povinnosti v predmetnom konaní sa odvolaciemu súdu javia tiež i vzájomné nezhody
sporových strán, ktorí sú manželia, teda blízki príbuzní, ktoré nezhody sú nesporné, navrhovateľka

popisuje manželove násilné správanie voči nej (čomu nasvedčuje ňou predložená správa klinického
psychológa č.l. 22 spisu), Ing. C. B. tvrdenia navrhovateľky popiera, pritom ale sám potvrdzuje, že
komunikácia strán je dlhodobo kontraproduktívna, strany nevedia vzájomne harmonicky žiť, často medzi
nimi dochádza k hádkam, pri ktorých je to práve navrhovateľka, ktorá na neho fyzicky útočí, on sa len
bráni..., avšak bez dosahovania úrovne týrania, a pod. (odvolanie č.l. 46 spisu). Právna úprava pritom

nevylučuje vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa aj vo vzájomných vzťahoch medzi stranami, či ich
príbuzenskom pomere. (pozri Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 158/2015,
na ktoré poukazovala i navrhovateľka)

20. Procesné strany sú stále manželmi, keď odvolaciemu súdu bolo navrhovateľkou predložené

rozhodnutie súdu o neodkladnej úprave rodičovských práv a povinností strán k ich maloletým deťom
(uznesenie Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/32/2017 zo dňa 4.8.2017), podľa ktorého boli obe
maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti práve navrhovateľke, s povinnosťou otca platiť
na ich výživu v nevyhnutnej miere a otcovi bolo upravené stretávanie sa s deťmi. Navrhovateľkin
mesačný príjem je oproti pravidelnému tvrdenému príjmu manžela - protistrany (nesporovaného)

nezanedbateľne nižší (navrhovateľkin príjem má byť 400,- Eur mesačne v hrubom a Ing. C. B. 850,-
Eur v čistom), pričom navrhovateľka má v osobnej starostlivosti spoločné maloleté deti, na ktoré bol
ich otec zaviazaný platiť výživne spolu 140,- Eur mesačne, z čoho je potom zrejmé, že zaviazanie
navrhovateľky k náhradovej povinnosti v predmetnom konaní v prospech jej manžela v žiadanej sume
307,36 Eur by určite za daného stavu nebolo súladné s pravidlami slušnosti, ale by odporovalo i záujmu

na spravodlivom usporiadaní vecí. Pri procesných stranách, ktorí sú stále manželmi, zákonodarca
požaduje rovnakú životnú úroveň, čo by potom pri zaviazaní navrhovateľky k náhradovej povinnosti v
žiadanom rozsahu mohlo spôsobiť rozpor s touto požiadavkou. Napokon príjmy procesných strán sú
doposiaľ ich spoločným majetkom.

21. Odvolací súd preto pri riadení sa uvedenými úvahami Ing. C. B. (ktorému inak vzniklo právo na
náhradu trov konania v prejednávanej veci podľa už vyššie citovaných ustanovení § 396 ods. 1 a § 256
ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP) nepriznal žiadnu náhradu trov, čím došlo k uplatneniu ust. § 257
CSP.22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).