Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3716207634
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3716207634.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti B. a W.,
zastúpené kolíznym opatrovníkom L. deti rodičov matky P. a otca U., o zvýšenie výživného, na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 07. marca 2017, č.k. 6P/64/2016-79,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa
23.09.2014, č.k. 4P/78/2013-464 tak, že otcovi zvýšil výživné pre maloleté deti B., pre P., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 160 Eur na sumu 230 Eur a pre W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 110 Eur na
sumu 150 Eur mesačne od 01.09.2016, ktoré bude poukazovať do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk

matky. Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2016 do 31.03.2017 v sume 770 Eur uložil otcovi
splácať v 100,- eurových mesačných splátkach, ktoré bude poukazovať spolu s bežným výživným až do
úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok do rúk matky, keď prvá splátka sa stane
zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že od určenia výživného došlo na strane
oboch maloletých detí, ako aj na strane otca, k podstatnej zmene pomerov, ktorá zmena odôvodňuje

novú úpravu výživného. Obe maloleté deti sú vekovo staršie, fyzicky vyspelejšie, v školskom roku XXXX/
XXXX začal maloletý P. navštevovať X. ročník W., maloletý W. začal navštevovať X.. ročník základnej
školy, čím sa matke nepochybne zvýšili náklady na zabezpečenie ich riadnej výživy v porovnaní s
dobou určenia výživného, kedy maloletý P. navštevoval X. stupeň základnej školy a maloletý W. bol v
predškolskom veku. Na druhej strane otcovi, ktorému v porovnaní s dobou určenia výživného
ďalšia vyživovacia povinnosť nepribudla, vzrástol jeho priemerný mesačný zárobok zo sumy 700 Eur
netto na sumu 1.177 Eur netto

s tým, že v uvedenej výške deklaroval zárobok otca jeho zamestnávateľ v písomnej správe zo dňa
21.02.2017, za obdobie od 01.09.2016 do 31.01.2017. Výchova oboch maloletých detí spočíva výlučne
len na matke, keďže rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a otec sa s maloletými deťmi stýka
každú stredu v mesiaci v priestoroch Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny V. O., v časovom rozmedzí
od 14:00 hod. do 17:00 hod. Vzhľadom
nauvedenéskutočnostipodľa§62ods.1a3,4,§75ods.1vetaprvá,ods.2,§78ods.1 Zákonaorodine

vychádzajúc z odôvodnených potrieb oboch maloletých detí, ako aj zo súčasných možností a schopností
otca, otcovi výživné zvýšil pre maloletého P. zo sumy 160 Eur na sumu 230 Eur a pre maloletého W. zo
sumy 110 Eur na sumu 150 Eur mesačne, od 01.09.2016, t.j. od začiatku školského roku, v ktorom došlona strane detí k takej zásadnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje novú úpravu výživného. Súd súčasne
otcovi povolil splácať zameškané výživné za obdobie od 01.09.2016 do 31.03.2017 v celkovej výške
770 Eur v 100,- eurových mesačných splátkach, ktoré bude poukazovať spolu s bežným výživným až

do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Podľa § 52 CMP vyslovil, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že sa „zvýši výživné o 20 Eur pre každé dieťa.“ Uviedol, že matka a jej zástupkyňa

v návrhu klamú o zárobku matky. Namietal, že v roku 2013 matka priznala príjem 5.147 Eur, čo
predstavuje 428 Eur na mesiac. Za posledných 12 kalendárnych mesiacov priznala zárobok 13.385
Eur, čo predstavuje 1.115 Eur mesačne, teda nárast o takmer 170%. Poukazoval, že prispieval na deti
sumou 270 Eur + spätne výživné 140 Eur + prídavky na deti cca 50 Eur. Tieto prostriedky nie sú podľa
neho poskytnuté deťom, ale sú pre zástupkyňu matky. Tiež bolo podľa neho preukázané ako nepravdivé
tvrdenie matky, že platí dane. Opätovne ju sudca napomenul, že podľa daňového priznania žiadnu daň

neodviedla. Namietal sumu cestovného mal. P. 60 Eur mesačne. Cestovné na W. majú študenti vo
vlakoch zdarma a po zistení na informáciách ŽSR jedna cesta po zľavnení stojí 3 Eurá, čo
by predstavovalo 24 Eur/mesiac. Ďalej poukazoval, že matka vlastní R. V. XXX. On má podľa zistení
súdu príjem 9.140 Eur ročne + 180 Eur, čo činí v priemere 776 Eur mesačne, a nie ako uvádza sudca
1.177 Eur. Jeho mzda stúpla cca o 20%. Náklady na udržiavanie domu sú cez 200 Eur, cestovné do

práce je 90 Eur, cestovné za deťmi do V.. O. s pozornosťou pre deti min. 50 Eur mesačne. Za súčasného
právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, ako sú preukázané
náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak by to pomery povinného rodiča dovoľovali.

3. K odvolaniu otca sa matka vyjadrila. Uviedla, že otec sa vo svojom odvolaní chybne domnieva,

že výška provízií u živnostníka sa rovná výške čistého príjmu zamestnanca. Opomína nevyhnutné
náklady súvisiace so živnosťou - sociálne a zdravotné odvody, prenájom kancelárie v E., náklady
spojené s cestovaním nielen do kancelárie, ale aj za klientmi, náklady spojené s obstaraním (leasing)
a prevádzkovaním osobného motorového vozidla, kancelárske potreby a iné. Všetky tieto náklady
predstavujú viac ako polovicu všetkých jej príjmov. Od roku 2013 bola v súvislosti so správaním otca

nútená začať v S. ako nováčik, čo sa samozrejme prejavilo na jej príjmoch. Čo sa týka tvrdenia otca,
že má výdavky 200 Eur mesačne v súvislosti s bývaním, tak ako na súde prvej inštancie uvádzala,
jedná sa o fiktívne náklady, pretože elektrickú energiu v tomto dome hradí v plnej výške ona. Dom
nemá plynovú prípojku, kotol na tuhé palivo je poškodený a podľa vyjadrenia otca aj podľa zistenia
sociálnehopracovníkasanavykurovaniedomupoužívajúelektrickéohrievače.Rodinnýdommávlastnú

studňu. Otec mimo drobnej sladkosti deťom nikdy nič nekúpil, či už na ošatenie, zábavu, školské potreby.
Zakúpené hračky z domu im doteraz odmietol vydať. Pokiaľ otec tvrdí, že cestovné má syn P. zadarmo,
toto nie je pravda. Chodí do školy v E. a takáto zľava mu poskytnutá nie je. Čo sa týka toho, že si zakúpila
motorové vozidlo, potrebuje ho pre podnikanie a slúži aj deťom. Uviedla, že sa o deti dobre stará, starší
syn mal birmovku, otec syna ničím neobdaroval. Birmovka s ošatením a posedením ju stála cca 500 Eur.

4. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky. Namietal, že matka robí v poisťovni od roku 2008, teda nie je
žiadny nováčik, len účelovo „prerušila príjem“, aby pri následnom určovaní výživného bola vo výhode.
Jeho výpis provízií z poisťovne si súd vyžiadal a zistil príjmy cca 350 Eur za rok 2016. Za tento rok je
to len 50 Eur. Matka neuvádza príjmy, ktoré má cez druhých sprostredkovateľov, tieto sa neobjavujú

v jej províznom výpise. Vytýkal, že súd sa nezaoberal týmto výpisom a ani si neprevzal dôkaz, výpis
matkiných provízií za rok 2013. Matka má neoficiálne príjmy, či už je to z poistení alebo iných služieb
poskytnutých klientom. Tvrdenie, že mu platí elektrinu, podľa neho neobstojí. Niekoľkokrát ju vyzval,
aby prepísala platiteľa elektriny na neho, ale na výzvy nereagovala. V súvislosti s cestovným pre mal.
P. uviedol, že v E. stojí zľavnený lístok 3 Eurá, čo by predstavovalo 24 Eur/mesiac. Nevedel, že mal. P.

mal birmovku, nakoľko P. nechce o sebe hovoriť a nebol s ním 3 mesiace. Podľa neho je to len fraška
s číslami.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zákona
č.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)adospelkzáveru,žerozsudoksúduprvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z nasledovných dôvodov:7. V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho
skutkového a právneho záveru, je odôvodnený riadne a správne, preto sa odvolací súd plne stotožňuje

s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a v celom rozsahu na ne odkazuje.

8. Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozsudkunáležitýmspôsobomvyporiadalsdôvodmipodanéhoodvolania,ktorédôvodyotecprezentoval
už počas konania pred súdom prvej inštancie.

9. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil zmenu zárobkových pomerov rodičov. Matkine príjmy boli
zistené z výpisu inkasného účtu poistnej zmluvy S. - za obdobie od 01.09.2015 do 30.09.2016 a z
daňového priznania matky k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, kde matka vykázala základ dane
vo výške 3.560,01 Eur. Žiadnu inú správu resp. listinný dôkaz, z ktorého by bol zistený odlišný
(vyšší) alebo ďalší príjem matky, otec súdu nepredložil ani nenavrhol vykonať. Tvrdenia otca v

odvolaní, že matka má vyššie príjmy, sú preto nepreukázané. Zo spisu a z rozsudku vyplýva, že súd prvej
inštancie vykonal dôkaz výpisom provízií, preto námietka otca v tomto smere je bezpredmetná. Odvolací
súd sa stotožnil s argumentom matky, že vyplatené provízie predstavujú „hrubý“ príjem, ktorý je potrebné
ponížiť o náklady spojené so zárobkovou činnosťou matky, preto výška matkinho preukázaného príjmu
nezodpovedá výške vyplatených provízií zistených z výpisu inkasného účtu, ako sa domnieva otec.

Výška súčasného príjmu otca bola súdom zistená zo správy jeho zamestnávateľa - potvrdenie o príjme
zo dňa 21.02.2017, z ktorého vyplýva súdom prvej inštancie konštatovaný priemerný čistý mesačný
príjem za obdobie posledných 5 mesiacov 1.177,20 Eur.

10. V posudzovanej veci je nepochybné, že od skoršej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca

došlo u mal. detí k podstatnej zmene pomerov, a s tým spojenému nárastu ich životných nákladov na
základné, kultúrne a sociálne potreby. Je zrejmé, že došlo k zvýšeniu výdavkov jednak z objektívneho
dôvodu všeobecne známej skutočnosti zvýšenia životných nákladov - cien tovarov a služieb, a jednak
zo subjektívnych dôvodov -fyzického, fyziologického, kultúrneho a psychického rastu detí. Komplexné
potreby dieťaťa sú povinní zabezpečiť jeho rodičia, a to výkonom osobnej starostlivosti o dieťa, a

predovšetkým poskytovaním výživného.

11. Odvolávanie sa otca na údajne riadne nezistené pomery matky nie je dôvodné. Je totiž zrejmé, že
suma výživného od otca pre P. 230 Eur a pre W. 150 Eur mesačne nepokryje všetky ich životné náklady,
a matka časť ich nákladov uhrádza formou bezodplatného výkonu osobnej starostlivosti.

12. Odvolacie námietky o neschopnosti otca uhrádzať zvýšené výživné vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodné vzhľadom na zistený príjem otca, jeho majetkové pomery a jeho nevyhnutné výdavky.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil rozhodné skutočnosti správne a v

potrebnom rozsahu, rovnako správne ich vyhodnotil a zvýšené výživné bolo určené vo výške, ktorá
zodpovedá zákonným kritériám.

14. Odvolateľom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový
poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese,

že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť,
ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 :0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene

premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.