Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoPr/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414203997
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6414203997.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: J., bytom Y., zastúpený
advokátom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, so sídlom v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, proti žalovanému:
Kameňolom SOKOLEC, s. r. o., so sídlom v Bzenici, IČO: 36023574, zastúpený advokátom JUDr. Ivom
Osvaldom, so sídlom vo Zvolene, Trhová 1, o žalobe na určenie, že žalovaný zodpovedá za pracovný
úraz žalobcu v plnom rozsahu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 9Cpr/1/2014-270 zo dňa 08. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 9Cpr/1/2014-270 zo dňa 08. 02. 2017 p o t v r

d z u j e.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalovaný je zodpovedný za pracovný
úraz žalobcu, ktorý utrpel dňa 27. 11. 2013, v plnom rozsahu. Ďalej rozhodol o priznaní svedočného
svedkovi I.. Z.. G. Y. W.. v pomere 100 %. Rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného
súdu v Žiari nad Hronom trovy konania vyplatené na svedočnom v pomere 100 %. O trovách konania
rozhodoltak,žežalobcovipriznalnáhradutrovkonaniavpomere1000%.Súdprvejinštancienazáklade

vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že
žalobca pri plnení pracovných úloh u žalovaného dňa 27. 11. 2013 utrpel pracovný úraz, nebolo sporné,
že v čase vzniku pracovného úrazu bol žalovaný (správne má znieť žalobca) sám a nebola sporná ani
tá skutočnosť, že žalobca v čase pracovného úrazu nebol pod vplyvom alkoholu, omamných látok ani
psychotropných látok. Sporné nebolo ani to, že žalobcovi pri pracovnom úraze odtrhlo ľavú končatinu
v oblasti lakťa. Medzi stranami sporu bola sporná skutočnosť, akým spôsobom, pri akej činnosti došlo
k pracovnému úrazu a či zo strany žalobcu boli porušené určité povinnosti, ako aj otázka vplyvu

ochranného krytu na pracovný úraz. Vzhľadom na to, že u žalovaného je daná objektívna zodpovednosť,
súd skúmal či sa žalovaný zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti.

2. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že pracovný úraz sa mu stal pri pohybe popri dopravníkovom páse,
pričom v ruke niesol lopatu. Z jeho výpovede nevyplynulo, že by sa pracovný úraz stal pri vykonávaní
pracovného úkonu, čistenia valcov, alebo akéhokoľvek iného pracovného úkonu tak, ako tvrdil žalovaný.
Zo stanoviska Obvodného banského úradu vyplynulo, že nie je vylúčené, že by k úrazu mohlo dôjsť

aj takým spôsobom, ako tvrdí žalobca. Túto skutočnosť potvrdil na pojednávaní aj vypočutý svedok,
M.. D. D., ktorý z prevažnej časti predmetný Odborný posudok Obvodného banského úradu Banská
Bystrica č. 96-339/2014 vypracovával. Z výpovede svedka vyplynulo, že pokiaľ sa týka pracovného
úrazu, ten sa stal tak, že žalobcovi bola vtiahnutá lopata, na základe čoho došlo k devastácii hornejkončatiny. Svedok vo výpovedi uviedol, že ani po vykonaní vyšetrovacieho pokusu sa im nepodarila zistiť
presná príčina úrazu. Bol však toho názoru, že pokiaľ by mal kryt spadnúť takým spôsobom, ako bol
padnutý, tak musel by byť pohyb lopaty aj smerom ku sebe, čiže od dopravníka. V rámci dokazovania

však nebolo preukázané, že by s uvedeným ochranným krytom nebolo po úraze manipulované, či už
aj samotným žalobcom v stresovej situácii, alebo inými osobami po vzniku pracovného úrazu. Svedok
na pojednávaní konštatoval aj tú skutočnosť, že žalovaný porušil svoje povinnosti v tom zmysle, že
kryt nebol vyhotovený podľa normy STN. Kryt mal byť vyhotovený a namontovaný takým spôsobom,
aby sa zamedzila možnosť manipulácie a tento kryt by mal byť upevnený pevne na stroji. Z odborného

posudku Obvodného banského úradu Banská Bystrica vyplynula tá skutočnosť, že na pracovisku v
čase ohliadky, to znamená v deň úrazu, boli konštatované zamrznuté zvyšky vody a blata, ako aj tá
skutočnosť, že žalobca bol po úraze v ťažkom strese, šoku, a nevedel sa k jednotlivým detailom vyjadriť.
Toto korešponduje aj s tvrdením samotného žalobcu v tom zmysle, že sa mu pošmyklo na ľade a spadol.
Konštatácia, že pod dopravníkom nebol napadaný materiál a nie sú tam ani stopy po čistení, ako ani
tá skutočnosť, že porušenie drôtu ochranného pletiva nemá stopy čerstvého lomu nepreukazuje to, že

by sa pracovný úraz nestal takým spôsobom, ako tvrdí žalobca. V časti konštatácie porušenia právnych
predpisov okresný súd poukázal na to, že pokiaľ sa týka žalobcu, vytýkanie porušenia § 12 ods. 2
Zákona č. 124/2006 , nie je tu konkrétna špecifikácia, čo mal žalobca porušiť a pokiaľ sa týka porušenia
§ 104 ods. 3 Vyhlášky č. 50/1989 Zb., toto porušenie by sa týkalo žalobcu v tom prípade, pokiaľ by bolo
jednoznačne preukázané, že k úrazu došlo pri čistení dopravníkového pásu, čo v konaní preukázané

nebolo. Žalobca mal podľa odborného posudku porušiť aj pokyny pre obsluhu zo dňa 10.11.2006, v
zmysle ktorého sa zakazuje ručné odkladanie materiálu, napadaného pod dopravníkovým pásom za
chodu. Súd zdôraznil, že nebolo preukázané, že by k pracovnému úrazu žalobcu došlo pri odkladaní
materiálu, napadaného pod dopravníkovým pásom za chodu, pričom súdu bola predložená Smernica
zo dňa 10.11.2006 aj v inom znení, kde v zmysle bodu 3.3.4. ods. 3 je uložená povinnosť soliť za

chodu a bod 4.9.4 ods. 2 výslovne pripúšťa čistenie okolia dopravníkov lopatou počas prevádzky, a
to nahadzovaním materiálu na pás alebo mimo priestor dopravníka. Zaužívaná prax bola v súlade
s týmto znením Smernice. Pokiaľ sa týka odborného posudku, žalovanému vytýka porušenie § 38
Vyhlášky č. 50/1989 Zb. o ochranných zariadeniach, v spojitosti s porušením STN EN 953 a zároveň
aj porušenie § 119 ods. 5 citovanej vyhlášky, ktoré ukladá vybaviť dopravník zariadením na okamžité

zastavenie chodu po celkovej dĺžke a z každej obsluhovej strany, čo urobené nebolo. Z vykonaného
dokazovania súd mal za preukázané, že linku nebolo možné takýmto spôsobom okamžite zastaviť.
Žalovaný niesol zodpovednosť za to, že používané zariadenia vyhovujú predpisom. Nemôže byť na
ťarchu žalobcu, že ochranný kryt nespĺňal podstatné náležitosti, to znamená nebol pevne ukotvený a
nebol ukotvený takým spôsobom, že k jeho demontáži by mohlo dôjsť za použitia určitého náradia. Toto

nebolo vytýkané ani v zmysle kontrol, vykonávaných či už Obvodným banským úradom, alebo kontrolou
nadriadených žalobcu. To, že ochranný kryt nebol inštalovaný tak, ako mal byť, bolo konštatované
až po pracovnom úraze v zmysle odborného vyjadrenia. V tejto súvislosti je právne irelevantné pre
posúdenie nároku žalobcu Odborné vyjadrenie Znaleckej organizácie PBT, s.r.o. Žilina číslo úkonu
9/2014 zo dňa 7.2.2014, a to v súvislosti s posúdením času a príčiny porušenia pletiva ochranného krytu

dopravníkového pásu, pretože medzi stranami sporu nebola sporná tá skutočnosť, že ochranný kryt
pásového dopravníka bol poškodený rezným nástrojom ešte pred pracovným úrazom žalobcu. Závery
tohto Odborného vyjadrenia žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nespochybňoval. Súd
na návrh žalovaného vykonal dôkaz výsluchom svedka I.. Z.. G. Y., ktorý v súvislosti Odborným
vyjadrením robil samotnú expertízu. Svedok zotrval na záveroch odborného vyjadrenia, podľa ktorého k

porušeniu drôtov pletiva nedošlo pôsobením vonkajšej sily na kryt, k porušeniu celistvosti pletiva došlo
mechanickým strihovým porušením nejakým nástrojom; s najväčšou pravdepodobnosťou sa jednalo o
kliešte. K porušeniu celistvosti povrchu drôtov došlo už pri výrobe krytu a nie až po termíne 27.11.2013.
Právny zástupca žalovaného následne netrval na výsluchu svedka, ktorého pôvodne navrhoval vypočuť,
a to Ing. X.. Vzhľadom na to, súd uvedený dôkaz nevykonal. Z výpovede svedka, M.. I. H. vyplynulo,

že priamo pri pracovnom úraze žalobcu dňa 27.11.2013 prítomný nebol. Svedok konštatoval, že kryt v
čase pracovného úrazu založený nebol, to znamená, že predtým bolo manipulované s dopravníkom za
chodu a došlo k porušeniu právnych predpisov. Svedok však nevedel špecifikovať, z akých úvah dospel
k týmto záverom, keďže priamo prítomný pri pracovnom úraze nebol. Súd poukázal aj na rozpornú
výpoveď uvedeného svedka, keď uviedol, že v čase pracovného úrazu boli v priestore, kde sa stal

úraz pán Z. a pán D., pričom z výpovedne svedka D. súd zistil, že on sa na mieste, kde sa stal úraz
nenachádzal. Svedok M.. H. potvrdil, že pokiaľ sa týka spôsobu uchytenia krytu, tak tento kryt bol
uchytený na dvoch skrutkách a nebol problém kryt chytiť a zvesiť. Aj z výpovede svedka, G. D., ktorý
pracuje u žalovaného ako obsluha linky vyplynulo, že tiež nebol priamo prítomný pri úraze žalobcu. Zvýpovede svedka vyplynula aj tá skutočnosť, že pred úrazom spolu so žalobcom boli na zmene, spolu
prešli pásy a solili ich, pričom svedok potvrdil, že keď prechádzali okolo pásov, tak že na páse, kde sa
stal pracovný úraz, kryt bol riadne založený. Súd v konaní vypočul aj ďalšieho spolupracovníka žalobcu,

svedka A. L., ktorý pracuje ako vedúci výroby u žalovaného, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že ani
on osobne nebol prítomný pri pracovnom úraze žalobcu, avšak v práci bol. Svedok na pojednávaní
uviedol,žesimyslí,ževčaseúrazukrytnadopravníkovompásenebol,avšakuviedol,žetútoskutočnosť
nevidel, len si to myslí. Ani vyššie uvedenými výpoveďami svedkov nebolo jednoznačne preukázané, že
by v čase úrazu bol kryt na dopravníkovom páse zvesený. Tu súd poukázal na to, že pokiaľ žalovaný

tvrdil, že kryt na dopravníkovom páse v čase úrazu zavesený nebol, bolo jeho povinnosťou nielen
uvedenú skutočnosť tvrdiť, ale aj nepochybne preukázať, čo sa nestalo. Žalovaný v tomto neuniesol
dôkazné bremeno. Právny zástupca žalovaného navrhol opätovne vypočuť svedkov G. D. a M.. I. H., k
tomu, že na nachádzali u žalovaného následne po úraze, že komunikovali s ďalšími osobami a to aj so
synom žalobcu a vedia sa vyjadriť k predpisom a technologickému postupu. Súd vykonanie uvedeného
dôkazu považoval za nehospodárne a to z dôvodov, že obaja svedkovia boli vypočutí na pojednávaní

dňa 27.4.2015. Na uvedom pojednávaní bol osobne prítomný aj právny zástupca žalovaného, ktorý
mal možnosť klásť svedkom otázky, čo aj vyžil. To že uvedení svedkovia sa v deň pracovného úrazu
v práci (u žalovaného) nachádzali, ako aj to, že neboli prítomní priamo pri pracovnom úraze žalobcu
medzi stranami sporu sporné nebolo, nebolo medzi stranami sporu sporné ani to, že svedok M.. I.
H. komunikoval so synom žalobcu, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že sa s ním rozprával ešte v

ten deň (deň pracovného úrazu), na druhý deň mu syn žalobcu povedal, že otec držal lopatu opačne.
Tu súd poukázal na podstatnú skutočnosť, že syn žalobcu tiež nebol priamo prítomný pri pracovnom
úraze žalobcu. Pre posúdenie danej veci nie je podstatné ako žalobca držal lopatu, ale to, či k úrazu
ne/došlo pri pracovnom úkone čistenia dopravníkového pásu za jeho chodu. Pokiaľ aj svedok M.. H.
uviedol, že syn žalobcu uviedol, že žalobca držal lopatu opačne pri čistení, nedá sa z toho ustáliť,

že sa čistenie týkalo čistenia dopravníkového pásu. Tu súd poukazuje na vyjadrenie žalobcu, že síce
čistil, ale nie dopravníkový pás, ale priestor pod ním. Syn žalobcu zomrel pri autonehode (žalovaný
uvedenú skutočnosť nerozporoval), a preto by ho prípadne súd už ani nemohol k danej veci vypočuť.
Žalobca pred súdom tvrdil, že úraz sa stal takým spôsobom, že pri výkone práce dňa 27.11.2013 išiel
soliť dopravníkové pásy, vykonať kontrolu pracoviska, vrátane čistenia pod dopravníkovým pásom, a

to v súlade so spôsobom obvyklým, následne počul určitý buchot, išiel skontrolovať, čo sa stalo, zistil
poruchu zbernice, ktorú chcel ísť ohlásiť pánovi Z., cestou späť išiel zaniesť lopatu na miesto obvyklé,
pričom sa mu pošmyklo na zľadovatenej ploche, stratil rovnováhu a pri páde mu dopravníkový pás
zachytil lopatu a túto vtiahol do stroja spolu s ľavou rukou. V prepúšťacej správe Fakultnej nemocnice
s poliklinikou F. D. Rooswelta zo dňa 3.12.2013 je uvedené v časti „Stav pri prijatí“, že „menovaný bol

privezený RLP po tom ako v práci dňa 27.11.213 o 07:15 hod. mu odtrhlo ľavú končatinu v oblasti lakťa.
Ide o pracovný úraz. Pracoval pri valci, ktorý čistil. Pacient privezený na UP 08:36 hod“. V tejto súvislosti
súd poukázal na to, že uvedenú správu vypisoval príslušný lekár, nie je z nej zrejmé, že by dej úrazu
popísal podrobne samotný žalobca. Okresný súd sa v tejto súvislosti stotožnil s tvrdením právneho
zástupcu žalobcu, že lekár mohol skresliť skutočné vyjadrenie žalobcu, lebo nie je znalý práce žalobcu

(nepozná pracovisko, technologické procesy ani konkrétne pracovné postupy zamestnancov) a jeho
prvoradou úlohu je starať sa o zdravotný stav pacienta. Až následne vypisuje správy. V danom čase
bol žalobca ťažko zranený (odtrhnutá ruka) a bol v šoku. To, v akom stave v tom čase bol žalobca,
vyplýva aj z vyjadrenia svedka D., ktorý v trestnom konaní vo výpovedi dňa 10.4.2014 uvádza, že
žalobca mu na otázky neodpovedal, bol vo veľkom šoku, stále hovoril, že si necíti ruku, že mu je na ňu

zima. Rovnaké skutočnosti (oznámené G. D.) sú zrejmé aj zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa
27.11.2013. V rovnaký deň ako bol žalobca prepustený z nemocnice (03.12.2013) bol vypočutý vedúcim
vyšetrovania Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici. Vo výpovedi žalobca uviedol (č. l. 11-12),
že dňa 27.11.2013 po nasolení pásov išiel k pásu č.12 odstrániť a očistiť materiál napadaný na zemi.
Tam sa mu šmyklo a ako držal v ľavej ruke lopatu, chytilo mu ju pod pás aj s rukou. Žalobca tiež pri

výpovedi uviedol, že ochranný kryt musel byť založený a muselo ho vyhodiť. Zároveň uviedol, že podľa
neho bolo príčinou úrazu jeho pošmyknutie pri páse. Vo veci bol vyšetrovateľom Obvodného banského
úradu Banská Bystrica opätovne vypočutý dňa 10.12.2013. Vo výpovedi žalobca uviedol, že výpoveď
zo dňa 3.12.2013 nechce doplniť. Uviedol, že čistil tam, kde sa stal úraz, bol tam napadaný piesok a on
ho dával na pás. Zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 04.12.2013, je konštatovaný

priebeh úrazu žalobcom rovnakým spôsobom ako pri výpovedi zo dňa 03.12.2013 (pred vyšetrovateľom
Obvodného banského úradu). Rovnako je opísaný priebeh úrazu podľa výpovedi postihnutého (žalobcu)
aj v Oznámení o poistnej udalosti zo dňa 06.12.2013. Žalobca opísal úrazový dej rovnakým spôsobomaj v trestnom konaní. Z vyššie konštatovaných skutočností súd mal za preukázané, že samotný základ
úrazového deja bol žalobcom stále popisovaný rovnako.

3. Súd dospel k názoru, že žalovaný v konaní nepreukázal, že by sa zodpovednosti či už celkom alebo
sčasti zbavil, keď v konaní nebolo preukázané, že by jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda
bola spôsobená tým, že žalobca svojim zavinením porušil právne predpisy, alebo ostatné predpisy na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a žalovaný ani nepreukázal, že jednou z príčin škody
bolo porušenie zo strany žalobcu zavinené porušením právnych predpisov alebo ostatných predpisov,

alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, keď žalovaný nepreukázal, že k
pracovnému úrazu došlo takým spôsobom ako tvrdil, tzn. pri vykonávaní pracovného úkonu zo strany
žalobcu, čiže čisteniu dopravníkového pásu. Žalovaný nepreukázal tvrdenia, že žalobca si pracovný
úraz spôsobil sám. Súd poukázal na to, že konanie, ktoré popísal žalobca a ktoré malo viesť k
pracovnému úrazu, čiže pohyb s lopatou v ruke popri dopravníkovom páse, kedy sa mu šmyklo a lopatu
zachytil dopravníkový pás a stiahol ruku, nevylučuje ani odborný posudok Obvodného banského úradu

Banská Bystrica. Žalobca postupoval spôsobom obvyklým, nebolo preukázané, že by porušil právne
predpisy. Súd prvej inštancie poukázal, že žalovaný nezabezpečil možnosť vypnutia dopravníkového
pásu pri takejto skutočnosti, ochranný kryt nebol umiestnený takým spôsobom, aby sa s ním mohlo
manipulovať len s použitím určitého nástroja. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca si počínal v
rozpore s obvyklým spôsobom správania a ani to, že by konal ľahkomyseľne, pričom za ľahkomyseľné

konanie nemožno považovať konanie, pri ktorom ide len o bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce
z rizika vykonávanej práce. Súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by žalobca, vzhľadom
na konkrétnu časovú a miestnu situáciu, si počínal spôsobom, pri ktorom vedome podstupoval riziko
hroziaceho poškodenia zdravia a toto konanie, že by bolo v rozpore s obvyklým spôsobom správania
sa. Vzhľadom na to, že zodpovednosť žalovaného je objektívna a žalovaný sa zodpovednosti nezbavil

celkom ani sčasti, súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú. Vec právne posúdil podľa ust. § 195 ods.
1, 2, 3 a 6 Zákonníka práce, § 196 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákonníka práce, § 220 ods. 1, 2, 3 Zákonníka
práce. O priznaní svedočného rozhodol podľa § 258 ods. 1, 3 CSP, o trovách konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol
odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne navrhol, aby odvolací súd vo
veci sám rozhodol v zmysle § 390 psím. a) CSP. Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že súd prvej inštancie po zrušení rozsudku
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoPr/9/2015 zo dňa 17. 06. 2016 vypočul
jedného zo znalcov, ktorí vyhotovovali odborné vyjadrenie č. 9/2014, ktorým potvrdili, že poškodenie
krytu, na ktorý poukazoval žalobca vo svojich výpovediach, bolo spôsobené rezným nástrojom dávnejšie
dozadu pred termínom pracovného úrazu. Aj toto odborné vyjadrenie vyvracia tvrdenia žalobcu, že k

zhodeniu krytu mohlo dôjsť pri páde úderom lopaty o tento kryt, čím je spochybnená výpoveď žalobcu
v konaní pred súdom. Ďalšie dôkazy: výsluch svedka D. aj M.. H. súd nevykonal s poukazom na to,
že títo svedkovia už boli v konaní vypočutí. Súd prvej inštancie pochybil, pretože nezobral do úvahy
pôvodné výpovede žalobcu tesne po vzniku pracovného úrazu, ktoré urobil u ošetrujúceho lekára,
nezobral do úvahy výpoveď svedka M.. H., ako aj závery odborných posudkov, z ktorých vyplýva,

že je malá pravdepodobnosť vzniku úrazu spôsobom tak ako to uvádzal žalobca s odstupom času
aj v rámci súdneho konania. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie
určiť pomer a skúmať mieru zavinenia účastníkov na vzniknutom pracovnom úraze. Podľa názoru
žalovaného si pracovný úraz zavinil žalobca, keď za chodu dopravníkového pásu čistil zamrznutý valec
po zložení ochranného krytu opakom lopaty, v dôsledku čoho, túto valec vtiahol aj s rukou poškodeného

žalobcu. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami poškodeného ohľadom priebehu
pracovného úrazu, ktoré uviedol v žalobe ako aj na pojednávaní a jeho výpoveďami, ktoré citoval
po úraze v listinných dôkazoch. Poškodený tesne po úraze v čase prijatia na ošetrenie uviedol, že
mu vznikol pracovný úraz, že pracoval pri valci, ktorý čistil. Ošetrujúci lekár uviedol, že pacient bol
orientovaný časom, priestorom a komunikoval v norme. Obdobne vypovedal poškodený žalobca aj v

zápisnici, keď bol vypočúvaný vedúcim vyšetrovania Obvodného úradu v Banskej Bystrici, kde bližšie
neuvádza spôsob vzniku pracovného úrazu, teda v takom zmysle, ako to už uvádza na pojednávaní
- skôr v uvedených zápisniciach odmietol spolupracovať s tým, že sa nepamätá, že sa nevie vyjadriť,
nevedel vysvetliť rozpor vo svojej výpovedi, vzhľadom na svoju výpoveď pred prijímacím lekárom.Napriek tejto skutočnosti súd jednoznačne zobral za pravdivú výpoveď poškodeného, ktorú učinil v
priebehu konania. Súd sa nevysporiadal ani s výpoveďou svedka H. na pojednávaní dňa 27. 04. 2015,
kde uviedol, že na druhý deň po pracovnom úraze sa rozprával so synom poškodeného žalobcu, pričom

syn poškodeného uviedol, že poškodený držal pri čistení lopatu opačne, teda sám syn poškodeného
priznal,žeotec-žalobcačistilpriestoryvalcapásovéhodopravníkazajehochodu.Žalobcamalrozporné
tvrdenia aj ohľadom založenia krytu, ktorý bránil tomu, aby došlo k vzniku pracovného úrazu. Na
pojednávaní žalobca tvrdil, že kryt bol založený, v predchádzajúcich vyjadreniach sa vyjadroval, že
nevie zodpovedne uviesť, či bol kryt založený alebo nie. Poukázal na odborný posudok vyhotovený

obvodným Banským úradom Banská Bystrica, ktorý uviedol, že zhodenie ochranného krytu náhodným
pôsobením ľudským činiteľom - pádom je nepravdepodobné, čo uviedol aj svedok Ing. D. D. v konaní
pred súdom. Z odborného posudku vyplynulo, že poškodený porušil predpisy o bezpečnosti o ochrane
zdravia pri práci tak, ako je to uvedené na str. 5 písm. c) odborného posudku. Súd sa nevysporiadal
so všetkými dostupnými dôkazmi, tieto nevyhodnocoval v záujme obidvoch strán, vyhodnotil ich len
jednostranne v prospech žalobcu. Z výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 09. 03. 2015 ako aj z

odborného posudku podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že pokiaľ nezvesil žalobca ochranný kryt
- ako tvrdil na pojednávaní, že to neurobil - za týchto okolností, ako to popísal žalobca, nemohlo dôjsť
k vyhodeniu ochranného krytu, ktorý bol osadený na dvoch skrutkách, pretože by musela pôsobiť
opačná sila; z fotodokumentácie vyplýva, že kryt bol riadne uložený v niekoľkometrovej vzdialenosti od
pásového dopravníka, čo jednoznačne nasvedčuje tomu, že to bol práve žalobca, ktorý kryt zvesil a z

ďalšej fotodokumentácie vyplýva, že čistil predmetný valec za chodu, pretože v tej časti, kde došlo k
stiahnutiu lopaty a ruky bol predmetný valec očistený od napadaného materiálu. Ani tieto listinné dôkazy
- fotodokumentáciu, okresný súd nevyhodnotil v rámci hodnotenia dôkazov v prospech žalovaného.
Žalovaný je názoru, že sa aspoň čiastočne zbavil zodpovednosti za pracovný úraz. Závery súdu,
jeho hodnotenia a právny názor odporujú dôkaznej situácii, pretože tak ako vyplýva pre žalovaného,

porušenie niektorých povinností, tak aj z konania žalobcu vyplýva porušenie povinností, v dôsledku
ktorých došlo k vzniku pracovného úrazu. Za takejto dôkaznej situácie by bolo spravodlivé rozhodnutie
súdu,kebybolskúmalmieruzavinenieobochstránnapracovnomúraze,nazákladečohobybolsúdurčil
pomer žalobcu a žalovaného v akom rozsahu sa podieľali na pracovnom úraze, vzhľadom na spôsob
a rozsah porušenia povinností. Doplňujúce dokazovanie v podstate neprinieslo žiadne veľké zmeny čo

sa týka dokazovania. Je presvedčený, že za takejto dôkaznej situácie nemohol súd prvej inštancie určiť
v rozsudku, že žalovaný je zodpovedný v plnom rozsahu za pracovný úraz žalobcu. Vyslovil, že súd
prvej inštancie sa neriadil právnym názorom krajského súdu a uznesením krajského súdu zo dňa 17.
06. 2016 sp. zn. 14CoPr/9/2015.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že odvolanie žalovaného nesprávne
a zavádzajúco cituje tvrdenia odvolacieho súdu z predchádzajúceho uznesenia, ktorým bol zrušený
pôvodný rozsudok súdu prvej inštancie, opakuje argumenty ignorujúc závery dokazovania. Odvolací súd
v zrušujúcom uznesením poukázal na tri otázky, ktorými sa má súd prvej inštancie dôsledne zaoberať,
a to vyporiadať sa s rozdielnosťou vo výpovediach žalobcu, k čomu sa súd prvej inštancie podrobne a

zrozumiteľne vyjadril v bodoch 24., 25., 29. a najmä 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný z
množstva výpovedí a vyjadrení žalobcu vyberá len jedno a to navyše také, ktoré v skutočnosti nie priame
vyjadrenie žalobcu, ale veľmi stručný zápis lekára, ktorý žalobca žiadnym spôsobom neautorizoval.
Toto dáva do súvisu nie s dôkazmi, ale s indíciami, ktoré neustále opakuje a zdôrazňuje, snažiac
sa vytvoriť logický celok. V skutočnosti túto verziu nepodporil žiadny dôkaz. Poukázal na dôkazné

bremeno na strane žalovaného s poukazom na to, že verziu žalobcu žiadny dôkaz nevyvrátil. Vo
vzťahu k vyhodnoteniu výpovede svedka H. poukázal na to, že svedok nebol očitým svedkom úrazu
a jeho rozhovor s nebohým synom žalobcu, ktorý tiež nebol svedkom úrazu, nemôže nič dokázať.
Pravdivosť tvrdení M.. H. sa vzhľadom na smrť druhého účastníka údajného rozhovoru ani nedá overiť.
Vyhodnotením výpovede svedka H. sa súd vysporiadal v bode 30. a 31. odôvodnenia rozsudku. Vo

vzťahu k výsluchu svedkov M.. X. a Z.. Y. sa súd vysporiadal v bode 29. napadnutého rozsudku. Tento
dôkaz je úplne irelevantný, lebo sa ním dokazujú skutočnosti, ktoré nie sú medzi sporovými stranami
sporné a nemajú žiadny vplyv na uplatnený nárok. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom
rešpektoval ním vyslovený právny názor, doplnil dokazovanie, doplnil a spresnil odôvodnenie rozsudku,
skutkový stav bol zistený úplne, žiadne návrhy na doplnenie dokazovania neboli. Právne posúdenie veci

súdom je správne, rozsudok má všetky náležitosti, je určitý, zrozumiteľný, presvedčivý, vecne správny
a teda zákonný. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a
žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.6. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „SCP“) vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej

potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania
ak by boli v neprospech strany.

8. Krajský súd ako súd odvolací považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol
právnu účinnosť nový procesný predpis a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa

v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa ň§ 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v
odvolaní žalovaného, odvolací súd konštatuje, že sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v
napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom

odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie,
ktoré by sa týkali procesných podmienok, nezistil dôvody pre opakovanie dôkazov vykonaných súdom
prvej inštancie, prípadne dôvody na doplnenie dokazovania a preto bol viazaný zisteným skutkovým

stavom súdom prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP v spojení s ust. § 384 CSP. Pri rozhodovaní preto
odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Čo sa týka preskúmania
veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti
žaloby žalobcu, dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, rozsudok okresného súdu je vecne
správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov. Súd

vykonal hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP a odôvodnenie rozhodnutia má náležitosti
podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia sa podrobne,
jasne a zrozumiteľne vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, náležite zdôvodnil z akých dôvodov
dospel k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Z odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie teda je nepochybne zrejmé na základe akých úvah, s prihliadnutím na zistený

skutkový stav, dospel súd prvej inštancie k právnemu názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej.
S prihliadnutím na obsah odvolania žalovaného, ktorý poukazoval na uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 14CoPr/9/2015-246 zo dňa 17. 06. 2016, tvrdiac, že súd prvej inštancie sa neriadil
právnym názorom odvolacieho súdu, odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 14CoPr/9/2015-246
zo dňa 17. 06. 2016 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej zo dňa 08. 07. 2015

zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď súd prvej inštancie pri
odôvodnení rozhodnutia dôsledne nepostupoval v zmysle § 157 ods. 2 OSP (platného a účinného v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie), keď z odôvodnenia rozhodnutia nebolo možné zistiť, či a ak
áno, ako sa okresný súd vysporiadal a na základe akých úvah s rôznymi výpoveďami žalobcu, či a ak
áno, ako vyhodnocoval výpoveď Ing. I. H., či bral alebo nebral do úvahy dôkazy a skutočnosti, ktoré

pre svoje vyvinenie žalovaný v konaní predložil, nezdôvodnil prečo nevykonal navrhnuté dokazovanie
zo strany žalovaného výpoveďami svedkov M.. N. X. a I.. Z.. G. Y., W.. Odvolací súd už v uznesení
č. k. 14CoPr/9/2015-246 konštatoval, že žalovaný ako zamestnávateľ objektívne zodpovedá za škodu
vzniknutúžalobcovi,pričomzároveňkonštatoval,žezužvykonanéhodokazovanianepochybnevyplýva,že žalovaný porušil § 38 vyhl. č. 50/1989 Zb. o ochranných zariadeniach v spojení s porušením STNEN
953 ako aj ust. § 119 ods. 5 citovanej vyhlášky, keď dopravník nebol vybavený zariadením na okamžité
zastavenie chodu po celej dĺžke a v každej strane obsluhovanej strany, ochranný kryt nespĺňal podstatné

náležitosti, keď nebol pevne uchopený. Odvolací súd zároveň konštatoval, že súd prvej inštancie však
žiadnym spôsobom nevyhodnotil prípadné čiastočné vyvinenie sa žalovaného ako zamestnávateľa v
zmysle § 196 ods. 2 Zákonníka práce, s poukazom práve na to, že náležitým spôsobom nevyhodnotil
rozdielne výpovede žalobcu, výpoveď svedka M.. I. H. a nezdôvodnil prečo nevykonal navrhnuté
dokazovanie výsluchom svedkov M.. X. a I.. Z.. Y., W.. Preskúmaním veci odvolací súd uvádza, že

nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie sa neriadil právnym
názorom krajského súdu v uvedenom uznesení. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že súd prvej
inštancie v ďalšom konaní vypočul jedného z dvoch navrhovaných svedkov a to I.. Z.. Y., W.., pričom
právny zástupca žalovaného mal na pojednávaní dňa 08. 02. 2017 zabezpečiť aj účasť svedka M..
X., ktorého účasť na pojednávaní nezabezpečil, pričom žalovaný v ďalšom konaní tohto svedka ani
nenavrhol vypočuť. Teda v súlade s dôkazným návrhom žalovaného v tomto smere doplnil dokazovanie.

Svedok zotrval na záveroch odborného vyjadrenia, pričom pri výpovedi uviedol, že porušenie pletiva
na kryte bolo staršieho pôvodu, nejednalo sa o silové poškodenie, bolo to poškodenie pletiva buď
nejakým nástrojom, kliešťami a pod. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádzal, že ďalšie dôkazy - výsluch
svedka D. a M.. H. súd nevykonal, preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalovaný navrhol vypočuť
opakovane týchto svedkov. Súd ďalšie dokazovanie výsluchom týchto svedkov nenariadil, pričom v

odôvodnení rozhodnutia sa súd vyporiadal (konkrétne bod 31. odôvodnenia rozhodnutia) prečo tieto
navrhnuté dôkazy nevykonal. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že vykonanie
uvedených dôkazov by bolo nehospodárne s poukazom na to, že obaja svedkovia boli už vypočutí
na pojednávaní dňa 27. 04. 2015, pričom bolo nesporné, že uvedení svedkovia v deň pracovného
úrazu neboli priamo prítomní pri pracovnom úraze, medzi stranami sporu nebolo sporné, že svedok

M.. I. H. komunikoval so synom žalobcu, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že sa s ním rozprával
ešte v ten deň (deň pracovného úrazu) a na druhý deň svedkovi H., podľa výpovede svedka H., syn
žalobcu povedal, že otec držal lopatu opačne. Súd za podstatnú skutočnosť považoval tú okolnosť, že
syn žalobcu nebol tiež priamo prítomný pri pracovnom úraze žalobcu. Súd považoval za podstatné,
pre posúdenie veci, vyriešenie otázky, či k úrazu došlo alebo nedošlo pri pracovnom úkone čistenia

dopravného pásu za jeho chodu. Správne súd dospel k názoru, že pokiaľ aj svedok Ing. H. uviedol,
že syn žalobcu pred ním uviedol, že žalobca držal lopatu opačne pri čistení, nedá sa z toho ustáliť,
že čistenie sa týkalo dopravníkového pásu a to s poukazom na vyjadrenie žalobcu, že síce čistil, ale
nie dopravníkový pás, ale priestor pod ním. Keďže syn žalobcu zomrel pri autonehode, súd ho už
ani v danej veci nemohol vypočuť. Nemožno prisvedčiť ani odvolacej námietke žalovaného, že súd

prvej inštancie sa nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami žalobcu (poškodeného) ohľadne priebehu
pracovného úrazu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva,
podrobne uviedol vyjadrenia žalobcu k úrazovému deju, a to v bode 32. odôvodnenia rozhodnutia,
pričom na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že samotný základ úrazového deja
bol žalobcom popisovaný stále rovnako. Pokiaľ žalovaný poukazoval na vyjadrenie žalobcu v čase,

keď bol privezený RLP, pričom v správe lekára bolo uvedené, že pracoval pri valci, ktorý čistil, a od
tohto dôkazu odvodzoval, že pracovný úraz sa žalobcovi stal pri čistení valca, pri ktorej činnosti sa mal
dopustiť porušenia bezpečnostných predpisov podľa posudku obvodného banského úradu, odvolací
súd je v zhode s vyhodnotením tohto dôkazu tak ako ho vykonal súd prvej inštancie. S vyhodnotením
úrazového deja, vrátane myšlienkových úvah, ktoré pri vyhodnotení tohto úrazového deja vykonal súd

prvej inštancie, je uvedené v bode 32. odôvodnenia, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Naviac odvolací súd poukazuje, že pokiaľ obvodný banský úrad v odbornom posudku na str. 5. uvádzal
porušenie predpisov žalobcom, odvolávajúc sa na skutočnosť, že podľa výpovede žalobcu, tento ručne
lopatou čistil za chodu okolie pásového dopravníka v bezprostrednej blízkosti pohonnej stanice a
vodiacich valcov, kde hrozí nebezpečenstvo pádu hmôt pásového dopravníka a zachytenie pohyblivými

časťami pásového dopravníka, z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca vypovedal, že pracovný úraz sa
mu stal pri pracovnom výkone - čistenia ručne lopatou za chodu okolia pásového dopravníka. Z obsahu
spisu vyplýva, že žalobca aj pred obvodným úradom dňa 03. 12. vypovedal, že „išiel k pásu č. 12 očistiť
napadaný materiál na zemi, šmyklo sa mu“. Rovnako v konaní OOPZ SR Žarnovica č. konania: ČVS-
ORP-1456/ZZ-ZH-213vypovedal,že„malipokynodvedúcehospustiťdopravnépásy,nasoliťichpretože

mrzlo, na pásoch bol ľad; so spolupracovníkom D. spustili dopravné pásy na sucho, vzali vedrá so soľou
a šli k dopravníkovým pásom. Solili tak, že si delili dopravníkové pásy, nasolili všetky dopravníkové pásy,
okrem dopravníkového pásu č. 12, ku ktorému dopravníkovému pásu on išiel. Ako podišiel k pásu č.
12, šmyklo samu, detaily si už nepamätá, lebo to boli sekundy. Vie, že mu chytilo lopatu aj s rukou podpás. Ponáhľal sa ku sociálnej budove po pomoc, aby nevykrvácal“. Zároveň vypovedal, že kryt asi nebol
riadne upevnený, bol upevnený len na jednej krytke. Aj pri ďalšej výpovedi na polícii dňa 22. 03. 2014
vypovedal, že sa pošmykol, pričom aj z odborného posudku obvodného banského úradu nepochybne

vyplýva, že v čase pracovného úrazu boli na pracovisku zvyšky vody a blata zamrznuté. Rovnakým
spôsobom, a síce, že k pracovnému úrazu došlo pošmyknutím žalobcu, žalobca vypovedal aj v konaní
pred súdom. Za situácie, že súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosti uvádzané v lekárskej správe
vyhotovenej po ošetrení žalobcu dňa 27. 11. 2013, s ktorým vyhodnotením sa odvolací súd stotožňuje,
nemožnoprisvedčiťodvolacejnámietkežalovaného,žesúdneprihliadalnarozpornévyjadreniažalobcu,

keďže jeho vyjadrenia k úrazu deju, ktoré možno nepochybne považovať za jeho vlastné vyjadrenia,
sú v zásade k popísaniu úrazového deja totožné. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca mal zložiť kryt
dopravníkového pásu č. 12. čo odvodzoval aj od spôsobu jeho uloženia po pracovnom úraze, ako aj
odborného posúdenia o možnosti spadnutia tohto krytu dopravníkového pásu odvolací súd poukazuje
na to, že z výpovede M.. H. pred políciou jednoznačne vyplýva, že miesto po úraze zabezpečené
nebolo, teda nie je vylúčená manipulácia s krytom v čase po úraze a žiadnym spôsobom v konaní pred

súdom nebolo preukázané, že by žalobca tento ochranný kryt odstránil z dopravníkového pásu č. 12. V
tomto smere odvolací súd poukazuje aj na výpoveď žalobcu pred políciou, keď vypovedal, že kryt nebol
asi riadne upevnený, bol len na jednej krytke, pričom aj v odbornom posudku Obvodného banského
úradu Banská Bystrica, na základe vykonaného vyšetrovania, keď bol vykonaný vyšetrovací pokus na
priebeh pracovného úrazu vo vzťahu k ochrannému krytu, úrad uviedol, že zistil, že možnosť pádu/

vyhodenia správne založeného ochranného krytu pôsobením sily - impulzu na kryt smerom na dopravný
pás, je vylúčená. Správnosť založenia ochranného krytu však v konaní žiadnym spôsobom preukázaná
nebola a navyše bola spochybnená aj výpoveďou žalobcu v konaní pred OOPZ. Zároveň odvolací
súd poukazuje na to, že v odbornom posudku je iba hypoteticky uvedené, že sa nedá vylúčiť ani iné
konanie postihnutého, ako uvádzal postihnutý (pošmyknutie sa s následkom pádu pásový dopravník),

napr. čistenie dopravníka za chodu. Takáto pracovná činnosť žalobcu pri vzniku pracovného úrazu však
v konaní preukázaná nebola. Odvolací súd je preto v zhode s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní
nebolo preukázané, že by jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že škoda bola spôsobená tým, že
žalobca svojim zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci a rovnako žalovaný nepreukázal, že jednou z príčin škody bolo porušenie zo

strany žalobcu, zavinené porušenie právnych predpisov alebo ostatných predpisov alebo pokynov na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V konaní žalovaný nepreukázal, že k pracovnému
úrazu došlo spôsobom, ako tvrdil žalovaný - pri vykonávaní pracovného úkonu zo strany žalobcu,
čiže čisteniu dopravníkového pásu a rovnako žalovaný nepreukázal, že žalobca pracovný úraz si
spôsobil sám. Spôsob vzniku pracovného úrazu, ktorý popísal žalobca, nevylučuje ani odborný posudok

Obvodného banského úradu Banská Bystrica. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca si počínal
v rozpore s obvyklým spôsobom správania, že by konal ľahkomyseľne, že by vzhľadom na konkrétnu
časovú a miestnu situáciu si počínal spôsobom, pri ktorom vedome by podstupoval riziko hroziaceho
poškodenia zdravia a že by toto konanie bolo v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa. Správne
súd prvej inštancie poukázal na to, že bolo preukázané, že žalovaný ako zamestnávateľ porušil svoje

povinnosti, keď nezabezpečil možnosť vypnutia dopravníkového pásu, ochranný kryt nebol umiestnený
spôsobom, aby sa s ním mohlo manipulovať len s použitím určitého nástroja. V tomto smere odvolací
súd uvádza, že už v uznesení č. k. 14CoPr/9/2015-246 zo dňa 17. 06. 2016 odvolací súd konštatoval,
že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil
§ 38 vyhl. č. 50/1989 Zb. o ochranných zariadeniach v spojitosti s porušením STN EN 953 ako aj ust.

§ 119 ods. 5 citovanej vyhlášky, keď dopravník nebol vybavený zariadením na okamžité zastavenie
chodu po celej dĺžke a z každej obsluhovej strany a ochranný kryt nespĺňal podstatné náležitosti, keď
nebol pevne uchopený. S poukazom na ust. § 195 ods. 6 Zákonníka práce, žalovaný ako zamestnávateľ
objektívne zodpovedá za škodu zamestnancovi, a to aj v prípade, keď dodržal povinnosti vyplývajúce
z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak

sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 Zákonníka práce. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako
zamestnávateľ porušil hore citované ustanovenia vyhlášky a STN, pričom v konaní pred súdom sa ani
čiastočne v zmysle § 196 ods. 2 Zákonníka práce z objektívnej zodpovednosti nevyvinil. Vzhľadom už
na hore uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, preto ho v
súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil v celom rozsahu, vrátane výroku o svedočnom, povinnosti

žalovaného zaplatiť vyplatené svedočné a trov konania žalobcovi, ktoré výroky síce žalovaný v odvolaní
nenamietal, avšak odvolací súd ich podrobil preskúmaniu z dôvodu, že sa jedná o závislé výroky vo
vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej.13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní bol úspešnou stranou sporu, preto odvolací
súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).