Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/353/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814218711
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814218711.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.

Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci žalobcu Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., F.
W. 101/5, zastúpeného Y.. U. M., advokátom so sídlom T., W. L.. XX, proti žalovaným 1/ Y. J., nar.
24.03.1965, naposledy bytom T., V. č. XXX, 2/ X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., V. č. XXX, zastúpenej
JUDr. K. J., advokátom so sídlom T., F. Z. zaplatenie 7.575,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej
2/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 26. apríla 2016, č.k. 4C/151/2014-94, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o priznaní úrokov z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 7575,36 eur od 14.10.2014 do 26.04.2016 a vo výroku o náhrade trov konania

p o t v r d z u j e.

Žalobca m á proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
7.575,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 14.10.2014 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.191,99 eur a ostatné trovy konania vo výške 454,-
eur,všetkodotrochdníodprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vozvyšnejčastižalobuzamietol. Vychádzal
zo zistenia, že žalobca bol na základe dohody o ručení uzatvorenej medzi ním a veriteľom L. L., a.s. dňa

02.05.2005ručiteľompohľadávkyveriteľavočidlžníkom-žalovaným1/,2/zozmluvyosplátkovomúvere
č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 02.05.2005. V danom prípade tak touto dohodou bola pohľadávka
veriteľa zabezpečená ručením. V dohode o ručení žalobca ako ručiteľ vyhlásil, že berie na seba voči
veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník, čo vyplýva z textu tejto dohody.
Žalobcoviakoručiteľovibolodoručené oznámenieveriteľa-L.L.,a.s.ovyhlásenímimoriadnejsplatnosti
predmetného úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorým bol vyzvaný na splatenie pohľadávky s
príslušenstvom vo výške 7.575,36 eur do 15 dní od prevzatia oznámenia. Dôkazom o vykonanej platbe

žalobcu v tejto výške v prospech veriteľa svedčí nielen výpoveď žalobcu, písomné potvrdenie o platbe zo
dňa 24.09.2014, ale aj oznámenie L. L., a.s. zo dňa 24.08.2015, potvrdenie WM Z. & Z., s.r.o. o splatení
pohľadávky zo dňa 23.09.2015 a jeho vyjadrenie zo dňa 04.03.2015. Aj potvrdenie o platbe zo dňa
24.09.2014 aj oznámenie L. L., a.s. zo dňa 24.08.2015 svedčia o poukázaní žalovanej sumy na účet
dňa 24.09.2014. I keď na potvrdení o prevode zo dňa 24.09.2014 je uvedené iné číslo účtu príjemcu ako
je uvedené v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.09.2014, v oboch listinách
je dostatočne identifikovaný účel platby uvedením VS XXXXXXXXX totožne s číslom Zmluvy o úvere.

Navyše v potvrdení o prevode je v správe pre príjemcu uvedená osoba platiteľa (žalobcu) a účel platby
- úhrada za vymáhaný úver ne meno J. X.. Až po vykonaní tejto platby L. L., a.s postúpila aj predmetnú
pohľadávku na tretiu osobu, čo je pre toto konanie vo vzťahu medzi účastníkmi konania irelevantné.
Podstatné je plnenie žalobcu ako ručiteľa v danom čase dňa 24.09.2014 vtedajšiemu veriteľovi L.sporiteľni, a.s. za žalovaných. Po preukázaní, že žalobca ako ručiteľ splnil veriteľovi dlh v žalovanej
výške, má právo požadovať od žalovaných ako dlžníkov, náhradu za plnenie v plnenej výške, t.j. v súlade
s návrhom vo výške 7.575,36 eur. Vzhľadom na vykonané dôkazy - výsluch žalobcu a všetky listinné

dôkazy, ktorých obsah je vyššie uvedený, súd považoval obranu žalovaného 2/ za irelevantnú a účelovú.
Žalobca svoj nárok preukázal už listinnými dôkazmi predloženými spolu so žalobou. Vzhľadom na vyššie
uvedené súd žalobe o zaplatenie žalovanej istiny (7.575,36 eur) vyhovel v celom rozsahu a zaviazal
oboch žalovaných zaplatiť žalobcovi túto sumu, ich záväzok je spoločný a nerozdielny. O povinnosti
žalovaných zaplatiť úrok z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. Žalobca žiadal priznať

úrok z omeškania od 14.10.2014 s poukazom na jeho výzvu zo dňa 25.09.2014 odoslanú žalovaným, v
ktorej ich vyzval na zaplatenie žalovanej pohľadávky do 13.10.2014. Žalovaní 1/, 2/ sú v omeškaní od
14.10.2014. Výška úroku z omeškania k prvému dňu omeškania činila 5,05% ročne, a to v súlade s §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu a s § 10c tohto nariadenia, podľa ktorého ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.

februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013. V tomto prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania (od
ktorého si žalobca uplatňuje svoje právo) vznikol po 01.01.2013 predmetnou úhradou žalobcu veriteľovi
dňa 24.09.2014, preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Ak žalobca žiadal viac,
súd v tejto časti čo do zvyšku jeho žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.

3 O.s.p. a vzhľadom na nepatrný neúspech žalobcu v konaní mu súd priznal náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Uplatnené a priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
z návrhu vo výške 454 eur (ostatné trovy konania) a z trov právneho zastúpenia. Trovy právneho
zastúpenia pozostávajú z odmeny za tieto úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia
zo dňa 24.9.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky), 2/ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej

- návrh zo dňa 15.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky), 3/ písomné podanie na súd týkajúce sa
veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa 16.2.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky), 4/ zastupovanie
na pojednávaní dňa 6.8.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky), 5/ zastupovanie na pojednávaní dňa
26.4.2016(§13aods.1písm.d)vyhlášky)vuplatnenejvýškepo230,11eurspolu1.150,55eur,režijného
paušálu za dva úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 eur, za dva úkony vykonané v roku 2015 po 8,39

eur a za jeden úkon vykonaný v roku 2016 po 8,58 eur, spolu 41,44 eur, celkom spolu 1.191,99 eur.
Trovy právneho zastúpenia sú priznané v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.

2. Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o priznaní úrokov z omeškania od 14.10.2014 do
26.04.2016 a proti výroku o náhrade trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 2/.

V odvolaní uviedla, že pokiaľ s manželom žili v usporiadanom manželstve, pôžičku i riadne splácali ,
avšak manžel ju opustil, nedokázala pôžičku splácať, keďže žije len z invalidného dôchodku. Trvala
na tom, že zo strany veriteľa jej nebolo doručené vyhlásenie o predčasnej splatnosti celej pôžičky.
Potvrdila, že žalobca ju prostredníctvom právneho zástupcu vyzval na zaplatenie žalovanej pohľadávky.
Nakoľko nevedela ako sa má vo veci zariadiť, zobrala si právneho zástupcu, pričom od samého počiatku

argumentovala tým, že uvedená suma, ktorá je od nej vymáhaná je príliš veľká a v podstate ani žalobca
nepredložil žiadnu špecifikáciu, v akej výške za ňu mal byť dlh uhradený , nakoľko spolu s manželom
platili splátky na úhradu tejto pôžičky dostatočne dlhú dobu. Argumentovala najmä tým, že žalobca
nepredložil žiaden relevantný dôkaz, že uvedenú pôžičku za nich uhradil. Podľa toho čo jej bolo známe,
uvedená pohľadávka bola postúpená na WM Z. & Z. s.r.o. T. dňa 25.09.2014.

Žalobca však tvrdil, že uhradil pohľadávku priamo v pobočke Slovenskej L. dňa XX.XX.XXXX. Už len
z uvedeného vyplýva, že je tu rozpor medzi tvrdením L. L. a.s. ako veriteľa a tvrdením ručiteľa, pričom
nemohlabyťpostúpenápohľadávkapojejsplatení,nakoľkosplatenímmalapohľadávkazaniknúť.Trvala
na tom, že predložená kópia platobného príkazu zo dňa 24.09.2014 zo strany žalobcu neznamená, že
úhrada finančných prostriedkov bola realizovaná. Za potvrdenie o zrealizovaní platby sa pokladá výpis z

účtu, alebo osobitné potvrdenie banky, ktorý dôkaz žalobca nepredložil. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že
dôkazom o vykonanej platbe žalobcu je písomné potvrdenie o platbe zo dňa 24.09.2014, keď potvrdenie
o platbe zo dňa 24.09.2014 je len príkazom na úhradu, čo je zásadný rozdiel. Pokiaľ dá príkaz na úhradu,
to neznamená, že peniaze z účtu odídu. Oznámenie L. L. zo dňa 24.08.2015 bolo vykonané až na jej
návrh na pojednávaní na doplnenie dokazovania, aby sa preukázali podstatné skutočnosti. Bez tohto by

žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol spochybniteľný neexistoval. Je pravdou, že žalobca predložil
potvrdeniespoločnostiWMZ.&Z.s.r.o. osplatenípohľadávkyzodňa23.09.2015,avšaktotopotvrdenie
bolo zabezpečené až po prvom pojednávaní, keď trvala na preukázaní skutočnosti, že žalobca za
ňu finančné čiastky zaplatil. Samotný súd prvej inštancie priznal, že na potvrdení o prevode zo dňa24.09.2014 je uvedené iné číslo účtu príjemcu, ako je uvedené v oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 10.09.2014. Z uvedeného dôvodu potom súd nesprávne argumentoval na prvom
pojednávaní, že uvedené listiny preukazujú zaplatenie dlhu veriteľovi za ňu a žalovaného 1/. Až na

základe jej návrhu na doplnenie dokazovania sa skutočne preukázalo, že ručiteľ uhradil dlh za ňu a
za žalovaného 1/. Trvala na tom, že nemohla platiť ručiteľovi na základe predložených listín žalovanú
pohľadávku, lebo v prípade, že by sa ukázalo, že dlh nebol riadne splatený, bolo by jej povinnosťou
splácať dlh veriteľovi a prípadne sa domáhať vrátenia neprávom zaplatenej čiastky obnovou konania.
V konaní preukázala, že s veriteľom komunikovala a dokonca mu uhradila časť dlhu. Uviedla, že nie

je spravodlivé, aby ju súd zaviazal na náhradu trov konania, keď žalobca si zabezpečoval dôkazy o
podstatných skutočnostiach cestou súdu až v priebehu konania. Žaloba bola z týchto dôvodov podaná
predčasne, nebola riadne zdokumentovaná a tvrdenia neboli podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi.
Mala za to, že žalobca sám zavinil trovy konania, nakoľko keby predložil ešte pred pojednávaním
všetky relevantné listiny, spor by nevznikol. Zároveň žiadala, aby súd prihliadol aj na skutočnosť, že je
vo finančnej tvŕdzi z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a i z tohto dôvodu žalobcovi náhradu

trov konania nepriznal podľa § 257 CSP. Poukázala na to, že výzva zo strany právneho zástupcu
žalobcu mala obsahovať všetky podstatné skutočnosti a dôkazy aspoň v kópii tak, aby vedela posúdiť
oprávnenosť nároku žalobcu. To, že sa tak nestalo, ide na vrub právneho zástupcu žalobcu, a preto
žaloba nebola podaná lege artis a z tohto dôvodu mu náhrada trov právneho zastúpenia neprislúcha.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 2/ navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru zo strany veriteľa sa chcel vyhnúť zbytočnému súdnemu sporu, rozhodol sa ako ručiteľ
zaplatiť pohľadávku vo výške 7.575,36 eur veriteľovi za žalovaných 1/, 2/. Dňa 24.09.2014 mu bol
vystavený L. sporiteľňou, a.s., pobočka Handlová prevodný doklad, z ktorého jasne vyplýva, že v tento

deň bol uskutočnený prevod z jeho účtu na účet príjemcu L. L., a.s., v doklade je uvedený kód banky,
suma 7.575,36 eur, variabilný symbol, pričom v doklade je tiež uvedené Y. U. úhrada na vymáhaný úver
na meno X. J. a Y. J.. Tento doklad je natoľko jasný pre každého, že ako ručiteľ zaplatil pohľadávku,
ktorú mala L. L., a.s. voči dlžníkom - žalovaným 1/, 2/ na základe zmluvy o úvere. Tvrdenia žalovanej 2/,
že prevodný doklad nie je potvrdením o zrealizovaní platby, je úplne scestné, pretože z tohto dokladu

vyplýva, že z účtu platiteľa na účet príjemcu L. L., a.s. bola prevedená suma 7.575,36 eur, a že sa jedná
o úhradu za vymáhaný úver, ktorý bol poskytnutý žalovaným 1/, 2/ zmluvou o splátkovom úvere, a že
za nich uhradil sumu 7.575,36 eur. Poukázal na to, že právny zástupca žalovanej 1/ v priebehu konania
tvrdil, že pohľadávku ako ručiteľ za žalovaných 1/, 2/ neuhradil, a preto súd bol nútený urobiť znovu dotaz
na L. sporiteľňu, a.s. a na spoločnosť WM Z. & Z., s.r.o., ktorí jednoznačne potvrdili, že pohľadávka,

ktorú mala L. L., a.s. voči žalovaným 1/, 2/ bola ním uhradená vo výške 7.575,36 eur. Ďalej uviedol, že
žalovaná 2/ sa po jeho predžalobnej výzve dostavila do advokátskej kancelárie jeho právneho zástupcu,
kde predmetný doklad L. L., a.s. o úhrade sumy 7.575,36 eur videla, avšak podľa jej vyjadrenia nič
nezaplatí, pretože neboli so žalovaným 1/ v žiadnom omeškaní. Vyslovil názor, že žalovaní 1/, 2/ sa v
celej záležitosti nesprávajú korektne, o čom svedčí tá skutočnosť, že žalovaná 2/ tvrdí, že so svojím

manželom nežije, že nevie, kde sa nachádza, spolieha sa na to, že vymáhanie pohľadávky bude možné
len voči jej osobe, kde vzhľadom na jej príjem to viac-menej nebude možné exekučne vybaviť a takto
znemožnia, aby mu museli vrátiť sumu 7.575,36 eur aj s príslušenstvom. Mal za to, že žalovaná 2/ žije
naďalej v manželskom zväzku so žalovaným 1/, tento pracuje v Španielsku, pravidelne chodieva domov,
takže je jej presne známa adresa jeho zamestnávateľa, aj miesto pobytu v cudzine.

4. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že tvrdenia žalobcu o nesplácaní
úveru sú nepravdivé, keďže úver bol poskytnutý ešte v roku 2005 a splatnosť bola vyhlásená až
v roku 2014. Samotný úver bol poskytnutý na sumu 300.000 Sk a ten bol samozrejme príslušne
úročený a spoplatnený. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavovala pohľadávka sumu len
7.575,36eurspolusovšetkýmpríslušenstvom.Čosatýkavyjadreniakprevodnémudokladuopatreného

pečiatkou L. L., a.s., trvala na tom, že uvedený doklad je len príkaz v banke, ale nie je doklad o úhrade.
Žalobcanebolochotnýnajejvýzvy,abysaveczmiernevyriešila,sipredmetnýdokladzadovážiť.Poprela
tvrdenia žalobcu o tom, že sa vyjadrila, že nič nezaplatí. Poukázala na skutočnosť, že povinnosťou súdu
bolo doručiť jej všetky listiny, spojené so žalobou, pričom tieto listiny jej neboli doručené najmä zásluhou
právneho zástupcu žalobcu, ktorý nevie, že príslušné listiny treba dávať v príslušnom počte vyhotovení

tak, aby každému účastníkovi konania mohlo byť doručené jedno vyhotovenie. Čo sa týka tvrdenia o
jej manželovi, že sa za ňou vracia, a že pracuje v Španielsku, tieto tvrdenia neboli žiadnym spôsobom
preukázané. Namietala výšku trov právneho zastúpenia a oprávnenosť nároku žalobcu na priznanie
náhrady trov konania. Uplatnila si náhradu trov konania za odvolacie konanie vo výške 447,80 eur.5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu - vo výroku o priznaní
príslušenstva pohľadávky a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 379, § 380 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej 2/ nie je dôvodné.

6. Po podaní odvolania žalovanou 2/ došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď
dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),

ktorý okrem iného zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.), platný v čase vydania
napadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie. Podľaprechodnéhoustanovenia§470ods.1CSP,aknieje
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa
§ 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

7. Žalovaná 2/ podaným odvolaním napáda rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznania príslušenstva
pohľadávky, t.j. vo výroku o priznaní úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 7.575,36
eur od 14.10.2014 do 26.04.2016 a vo výroku o priznaní náhrady trov konania. Vo zvyšnej vyhovujúcej
časti, t.j. v časti priznania istiny 7575,36 eur rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním,
v tejto časti nadobudol právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je teda preskúmanie správnosti

postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti priznania príslušenstva pohľadávky, vrátane výroku o
náhrade trov konania.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie vo výrokovej vyhovujúcej časti na tom právnom názore,
že žalobca ako ručiteľ splnil veriteľovi dlh vo výške 7575,36 eur, preto má právo v zmysle § 550 Obč.

zákonníka požadovať od žalovaných 1/, 2/ ako dlžníkov (zo zmluvy o splátkovom úvere) náhradu za
plnenie poskytnuté veriteľovi. Z listinných dôkazov a z výsluchu žalobcu mal za preukázané, že žalobca
ako ručiteľ na výzvu veriteľa zaplatil dňa 24.09.2014 dlh v L. sporiteľni a.s. Q. vo výške 7575,36 eur a
následne písomnou výzvou vyzval žalovaných 1/, 2/ na zaplatenie žalovanej pohľadávky do 13.10.2014.
Vzhľadom k tomu, že žalovaní 1/, 2/ žalobcovi pohľadávku nezaplatili, sú od 14.10.2014 s plnením

peňažného dlhu v omeškaní, preto ich zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05%
ročne od 14.10.2014 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka.

9. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a stotožňuje sa aj s
odôvodnením rozsudku v napadnutej časti vo výroku o priznaní úroku z omeškania v celom rozsahu

podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovanej 2/ uvádza
nasledovné:

10. Podľa § 550 Obč. zákonníka ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu
za plnenie poskytnuté veriteľovi.

11. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol na základe dohody o ručení uzatvorenej medzi ním a
veriteľom L. L. a.s. dňa 02.05.2005 ručiteľom pohľadávky veriteľa voči dlžníkom - žalovaným 1/, 2/
zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 02.05.2005. Dňa 10.09.2014 bolo
žalobcovi ako ručiteľovi doručené oznámenie veriteľa, že nastal prípad porušenia bodu 7.6.1 písm. a)

VOP,t.j.omeškaniesosplatenímsplátkyúveru,ktorétrvá viacakotrimesiaceapretokudňu09.09.2014
L. L. a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala
splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru pohľadávka predstavovala
sumu 7575,36 eur a veriteľ vyzval žalobcu na zaplatenie tejto pohľadávky spolu s príslušenstvom do
15 dní od prevzatia tohto oznámenia. Žalobca sa dňa 24.09.2014 dostavil do pobočky L. L. a.s. Q.

a uhradil pohľadávku veriteľa vo výške 7575,36 eur. Následne písomnou výzvou zo dňa 25.09.2014
vyzval žalovaných 1/, 2/, aby mu sumu 7575,36 eur uhradili do 13.10.2014. V konaní nebolo sporné,
že žalovaným 1/, 2/ bola písomná výzva žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky do 13.10.2014
doručená.Žalovaná2/sanajejzákladedostaviladoadvokátskejkancelárieprávnehozástupcužalobcu,avšak žalovanú pohľadávku ku dňu podania žaloby spolu so žalovaným 1/, 2/ neuhradili. Obrana
žalovanej 2/, že žalobca platobným príkazom zo dňa 24.09.2014 nepreukázal zaplatenie žalovanej
pohľadávky na účet veriteľa, keďže sa nejedná o doklad o prevode finančných prostriedkov, neobstojí.

Žalovaná 2/ si musela byť vedomá ako dlžníčka zo zmluvy o úvere, že v prípade riadneho nesplácania
úveru môže veriteľ pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a žiadať od žalobcu ako ručiteľa
splnenie dlhu za dlžníkov. Pokiaľ mala žalovaná 2/ pochybnosti o uhradení zostatku nesplateného úveru
žalobcom veriteľovi (s prihliadnutím na oznámenie o postúpení pohľadávky zo L. L. a.s. na spoločnosť
WM Z. & Z. s.r.o. T.) nič jej nebránilo preveriť si priamo u veriteľa tieto skutočnosti. Neobstoja preto

odvolacie námietky žalovanej 2/, že žaloba bola podaná predčasne, keď nebola podložená relevantnými
dôkazmi s poukazom na to, že platobný príkaz predložený žalobcom nie je dokladom o zrealizovaní
platby. Z platobného príkazu opatreného pečiatkou L. L. a.s. dňa 24.09.2014 vyplýva, že v tento deň
bol uskutočnený prevod z účtu žalobcu na účet príjemcu L. L. a.s., variabilný symbol je totožný s číslom
zmluvy o splátkovom úvere, v potvrdení o prevode je v správe pre príjemcu uvedená osoba platiteľa
žalobcu a účel platby - úhrada za vymáhaný úver na meno J. X.. Pokiaľ je na platobnom príkaze

uvedené iné číslo príjemcu ako je uvedené v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, táto
samotná skutočnosť nie je spôsobilá spochybniť zrealizovanie platby z účtu žalobcu na účet veriteľa. Z
výsluchu žalobcu bolo zistené, že doklad o platbe vypisovala zamestnankyňa L. L. a.s., ktorá uviedla
do platobného príkazu číslo účtu veriteľa. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že nárok žalobcu
bol v celom rozsahu dôvodný, žalobca riadne preukázal výšku plnenia v prospech L. L. a.s. namiesto

žalovaných 1/, 2/ a výška požadovaného plnenia je nespochybniteľná. Žalovaní 1/, 2/ sú v omeškaní
so splnením peňažného dlhu od 14.10.2014, keď na výzvu žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky
do 13.10.2014 nereagovali. Súd prvej inštancie preto správne postupoval, keď žalovaným 1/, 2/ uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7575,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od
14.10.2014 do zaplatenia.

13. Správne bolo i rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovaným 1/, 2/
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania. S prihliadnutím na charakter uplatneného nároku a okolnosti
danej veci aj podľa názoru odvolacieho súdu neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 257 CSP pre
nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. V danom prípade bolo potrebné prihliadať k

tomu, že žalovaným 1/, 2/ bol poskytnutý úver vo výške 9958 eur (300.000 Sk), pričom žalobca ako
ručiteľ splnil za žalovaných 1/, 2/ veriteľovi dlh v pomerne vysokej čiastke vo výške 7575,36 eur, preto by
bolo nespravodlivé nepriznať žalobcovi plnú náhradu trov konania vynaložených na účelné uplatnenie
práva len s prihliadnutím na nepriaznivú sociálnu situáciu na strane žalovanej 2/. Trovy konania boli
žalobcovi súdom prvej inštancie priznané v správnej výške v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku o priznaní
úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 7575,36 eur od 14.10.2014 do 26.04.2016 a vo
výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalobcovi bol priznaný proti žalovanej 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
nakoľko bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).