Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. september 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 23CbZm/30/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211021
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114211021.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudcomJUDr.VincentomSzabóomvprávnejvecižalobcu:CDConsulting,s.r.o.,so

sídlom Příkop 843/4, Brno - Zábrdovice, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému: J. F., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, R. F., o zaplatenie zmenkovej sumy 1.409,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.439,91 eur od 08.04.2011
do 24.07.2011 a zo sumy 1.409,91 eur od 25.07.2011 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 17.04.2014, podaným na tlačive A v zmysle
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.01.2007 (ďalej len „Nariadenie“),
domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 1.409,91 eur,
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.439,91 eur od 08.04.2011 do 24.07.2011 a zo
sumy 1.409,91 eur od 25.07.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1.439,91 eur
od 16.05.2011 do 24.07.2011 a zo sumy 1.409,91 eur od 25.07.2011 do zaplatenia, zmenkovú odmenu
vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,80 eur a náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 29.01.2010 na sumu 1.439,91 eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 08.04.2011. Zmenka bola vystavená dňa 29.01.2010
na sumu 1.439,91 eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 08.04.2011.
Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k

zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 30 eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 30 eur na úroky
uhradil 0 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť
predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.

3.ŽalobcavosvojejpísomnejodpovedinažiadosťsúduokreminéhopoukázalnarozhodnutieKrajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 v zmysle ktorého zmenka je cenným
papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi

zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je
priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto zmenky len možnosť
podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. S
tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a preukázať, že šlopôvodne o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak, a teda musia preukázať obsah vyplňovacieho
práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením a teda aj
s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v

dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky
oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu
v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere
alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.... Posudzovanie základného vzťahu by malo význam
len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho

škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky,
čoby však musel v konaní aj preukázať a to aj napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy
platila právna úprava, ktorá v § 2 písm. a) a b) a v § 4 ods. 6 z.č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom
do 11.06.2010 obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. ... Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do
zmenky presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. v dôsledku
čoho bola vyplnená v rozpore so zákonom mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody,

avšak nemohla spôsobiť absolútnu neplatnosť zmenky. ... Podľa zákona zmenkového a šekového bol
preto súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť
zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť. Žalobca
ďalej uviedol, že v konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie z pohľadávky a disponuje len
indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovaným a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje

alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť.

4. Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie
pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď. Žalovanému bola zásielka doručená dňa
25.08.2016 (v zmysle ustanovenia § 106 ods. 3 CSP). Žalovaný do 30 dní po doručení tlačiva návrhu

na uplatnenie pohľadávky a tlačiva odpoveď nezaslal.

5. Žalobca počas konania vzal žalobný návrh späť podaním doručeným súdu dňa 22.12.2015 a to v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne.

6. Podľa článku 2 bod 1 Nariadenia sa toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach
pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v
čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné
ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta

jure imperii“).

7. Podľa článku 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

8. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať

ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný
dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto
konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

10. Vzhľadom na to, že žalobca vzal v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.439,91

eur od 08.04.2011 do 24.07.2011 a zo sumy 1.409,91 eur od 25.07.2011 do zaplatenia svoju žalobu
späť, súd rešpektoval vôľu žalobcu a v ňom požadovanej časti konanie podľa § 145 ods. 2 CSP zastavil.

11. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to

požiada niektorá zo strán. Z uvedeného vyplýva, že Nariadenie nevylučuje ústne pojednávanie a jeho
potrebnosť ponecháva na úvahu súdu.12. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie doručené
v zmysle ustanovenia § 106 ods. 3 CSP dňa 10.07.2017 a takisto v neprítomnosti žalobcu, ktorý
elektronickým podaním doručeným súdu dňa 04.09.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a

žiadal vec prejednať bez jeho účasti.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to predovšetkým so zmenkou
č. XXXXXXXXX zo dňa 29.01.2010, prehľadom platieb na zmenku č. XXXXXXXXX a obsahom spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 1Er/763/2012, a to najmä so zmenkou č. XXXXXXXXX zo dňa 29.01.2010,

zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.01.2010, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru,
rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 07864/11 zo dňa 18.08.2011, uznesením Okresného súdu Trnava
č.k. 1Er/763/2012-12 zo dňa 26.11.2012 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

14. Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 29.01.2010 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil, že do
zmenky bola vpísaná suma 1.439,91 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 08.04.2011. Zmenka bola
splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“
a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 202900124. Z rubovej strany zmenky

vyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že
ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a
dátum začiatku úročenia.

15. Z úradnej činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava
vykonával svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov. Svoje nároky si uplatňoval
aj v exekučných konaniach, pričom z pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn.
1Er/763/2012 veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému J. o vymoženie istiny 1.409,91
eur a príslušenstva pohľadávky vyplýva, že tieto vymáha na základe exekučného titulu a to

rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07864/11 zo dňa 18.08.2011,
ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške 1.439,91 eur spolu so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.439,91 eur od 08.04.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške
6 % ročne zo sumy 1.439,91 eur od 16.05.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

16. Z uvedeného pripojeného spisového materiálu ďalej súd zistil, že dňa 29.01.2010 bola medzi
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na predtlačenom formulári
uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. V zmysle zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške
800 eur a ktorý mal žalovaný zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 131 eur, to je celkom sumu 1.572
eur. V zmluve o úvere nie sú uvedené úroky z úveru, ani RPMN, priemerná PRMN. Žalovaný podpisom

potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere dňa 29.01.2010. Ďalej zmluva obsahuje
predtlačený text o tom, že dolu podpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane všeobecných podmienok

(na zadnej strane zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené
osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. V bode 14 Všeobecných podmienok je obsiahnutá dohoda
o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní

na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním
bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.

17. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sanepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky ,najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,

neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky
zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

24. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

25. Podľa ustanovenia § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na zabezpečenie

nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom sa do 31. decembra 2010 vzťahujú
ustanovenia doterajších predpisov.

26. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

27. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

28. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

29. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovaťh) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

30. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

31. Podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch v súvislosti s poskytovaním úveru
od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od
dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o

zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať
a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade

zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

32. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

33. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom predložená zmenka

zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorená dňa
29.01.2010 medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako veriteľom, keď číslo
zmluvy bolo uvedené aj priamo na zmenke. Na predmetnej zmluve bol žalovaný označený ako občan
- fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text vrátane
označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter

nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob
splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane
čl. 14 o Dohode o vyplnení zmenky a čl. 17, kde si zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.

35. Aj keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo
zmenky,jesúdoprávnenýapovinnýskúmaťplatnosťzmenkyadohodyojejvyplnení,aktívnulegitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky
a nekalú povahu zmluvných podmienok, dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej
záväzok, zabezpečený zmenkou, vznikol. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej

zmenky nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Aplikácia ustanovenia § 17 zákona
zmenkového a šekového by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnomdomáhaní sa ochrany svojich práv. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s
dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju strana sporu výslovne namieta, musí však na
ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu

neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto
skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola
zmenka vystavená. Nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby ex offo skúmal, či
základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky.

36. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že súd ex offo skúma nekalosť zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách hoci ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, a taktiež je povinný ich skúmať ex offo, hoci sa žalobca domáha svojho nároku zo zmenky.
Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že žalovaný pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu, teda
Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.01.2010, nekonal ako podnikateľ, teda spĺňal definíciu
spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, pri uzatváraní

tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania
zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,
súd dospel k záveru, že uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa znaky
spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho zákonníka. Jedná sa o predtlačenú formulárovú
zmluvu, pri ktorej nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvňovať jej obsah. Keďže predmetom zmluvy bolo

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalovanému, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka
účel úveru „ na výkon zamestnania“. Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy žalobcu a takmer
v každej tejto zmluve uzatváranej v danom období je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ uvedené,

že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania alebo povolania. Vzhľadom k tomu, že
pri pochybnostiach o obsahu zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, súd dospel k záveru, že
dôkazné bremeno na preukázanie účelu za ktorým bol poskytnutý, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť
tvrdí, v tomto prípade teda žalobcu. Keďže účel vyznačený v zmluve preukázaný nebol súd vychádzal
z toho, že uvedený úver bol poskytnutý na súkromné účely.

37. Tak ako už bolo uvedené, v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o spotrebiteľský úver
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov, ani o priemernej hodnote RPMN, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo boli

v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich
neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku.

38. Žalobcom predložená zmenka nezohľadňuje túto skutočnosť, práve naopak umožňuje vymáhať
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (t.j. 91,25 % ročne). Takto dojednaný zmenkový úrok je v rozpore

so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Uvedená zmluvná podmienka je
teda neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

39.Popreskúmanícelejzmluvyoúverevrátanevšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúverudospelsúdk
záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami

a povinnosťami zmluvných strán. Zmluva obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie za porušenie
povinnostívneprimeranýchvýškach-napr.zmluvnápokuta312eur(dohodnutávčlánku6Všeobecných
podmienokposkytnutiaúveru)vprípadeporušeniapovinnostiibadlžníka,vprípadeporušeniapovinnosti
veriteľom nebola dohodnutá žiadna sankcia pre veriteľa, zmluvné pokuty vo výške 15 eur (v prípade
omeškania sa so splatnosťou viac ako 7 dní) a 30 eur ( v prípade omeškania sa so zaplatením 4

a viac splátok, alebo ich častí) opäť dohodnuté ako povinnosť iba pre dlžníka, bez ohľadu na výšku
poskytnutého úveru, ďalej samé práva a výhody pre veriteľa (zmenka, uznanie dlhu, dohoda o zrážkach
zo mzdy, rozhodcovská doložka), všetko povinnosti a okolnosti zaťažujúce iba dlžníka bez akejkoľvek
obdobnej zmluvnej povinnosti na strane veriteľa.

40. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú takmer vo všetkých ustanoveniach
zmluvy, ako aj neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 49 % z celého objemu úveru sa zmluva prieči
dobrým mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z uvedeného dôvodu nemohlo žalobcovi akoveriteľovi zo zmluvy o úvere vzniknúť právo ma vyplnenie blankozmenky podľa bodu 14 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru a ak zmenka vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej
zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Takáto zmenka na základe neplatnej spotrebiteľskej

zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani následne indosovaná a nemožno na jej základe uplatňovať
akékoľvek nároky.

41. Súd je toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie
blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu že Dohoda o vyplňovacom práve zmenky uvedená

vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda formulári, ktorý vypracoval žalobca a žalovaný
ho nemal možnosť ovplyvniť. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa práve pre
nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom, napr.
pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy, čo spôsobuje, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Uvedená zmluvná

podmienka je teda neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zároveň
dohodou o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví zmenku, v ktorej nie sú
vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú vyplní veriteľ a ktorá
bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení zmenky predstavuje pre žalovaného dohodu

vykazujúcu znaky neurčitosti a nezrozumiteľnosti (vzhľadom na množstvo dojednaných zmluvných
pokút, či a v akej miere budú uplatnené) a teda ďalší dôvod neplatnosti v zmysle neprijateľných
zmluvných podmienok.

42.Zákonospotrebiteľskýchúverochzároveňvýslovnelimitujemožnosťzabezpečeniaspotrebiteľského

úveru zmenkou s vyplnenou zmenkovou sumou a to do výšky nesplatnej istiny a príslušenstva
maximálne do výšky 30 % pôvodnej istiny. Inú dohodu prekračujúcu uvedené zákonné ustanovenie
možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku majúcu za následok neplatnosť takéhoto
dojednania. V danom prípade bola vystavená zmenka ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie
nároku veriteľa zo Zmluvy o úvere a bola vystavená na sumu 922,78 eur. Keďže výška úveru bola

331,94 eur, aj za predpokladu, že by žalovaný nesplatil ani len časť úveru, maximálna zmenková suma
pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume 431,52 eur (t.j.
suma poskytnutého úveru + 30 %). Zmenková suma vyplnená v predloženej zabezpečovacej zmenke
teda presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.
z.. Zmenka tak bola vyplnená v rozpore so zákonom a preto ju veriteľ nesmel prijať ani si ju následne

nárokovať. Ak je neplatná Dohoda o vyplnení zmenky, neplatná je aj samotná zmenka.

43. Preto sa žalobca, ako majiteľ zmenky, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť od
žalovaného prijatá, nemôže na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť a preto žalobu zamietol.

44. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

45. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

46. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

48. V prípade, ak žalobca vezme v priebehu konania účinne žalobný návrh sčasti späť, súd prihliadne k
tomu, kto späťvzatie (a s ním spojené čiastočné zastavenie konania) z procesného hľadiska zavinil. Ak je

tu dané zavinenie žalobcu, je treba vyvodiť, že v tomto rozsahu nemal vo veci úspech. Ak však bola pre
správaniežalovanéhovzatásčastispäťžaloba,ktorábolapodanádôvodne,malžalobcaztohtopohľadu
vo veci plný úspech. Uvedené platí obdobne aj v prípade, kedy došlo k čiastočnému zastaveniu konania
z iného dôvodu, než pre účinné späťvzatie žaloby. Pokiaľ však zavinil zastavenie konania žalovaný,platí, že žalobca mal vo veci plný úspech. Vždy platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal
ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta
opačnej strane sporu. (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2008, sp.

zn. 3 M Cdo 1/2007, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. januára 2011, sp. zn. 6 M Cdo 19/2010)

49.Akúspešnejstranesporualebostrane,ktoráprocesnenezavinilazastaveniekonania,preukázateľne
v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov
konania neprizná. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015)

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojitosti s § 257 CSP tak, že
žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. Hoci v danom prípade späťvzatím žaloby v
časti úrokov z omeškania žalobca procesne zavinil čiastočné zastavenie konania a vo zvyšnej časti veci
bol úspešný žalovaný, preto by mu patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému
však v konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, čo podľa názoru súdu predstavuje dôvod

hodný osobitného zreteľa, na základe ktorého žalovanému nepatrí nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).