Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417202880
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4417202880.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v spore žalobkyne: H. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U., H. rad č. XX, proti žalovanému: A. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., o zaplatenie
X.XXX,-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 5.000 eur, s 5 % úrokmi
z omeškania ročne od 01.01.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd n e p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny
poplatok za žalobu vo výške 300 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 17.02.2017 domáhala voči žalovanému
vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 5.000 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od
01.01.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom zmluvy o pôžičke.

2. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP. Žalovanému bola žaloba doručená
dňa 01.08.2017 podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný má doručenie predvolania vykázané dňa 22.08.2017

podľa § 106 ods. 3 CSP.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením predložených listinných dôkazov: potvrdenie zo dňa
02.10.2016, ktorým žalovaný potvrdil, že mu žalobkyňa v mesiaci júl požičala sumu 6.000 eur, z
ktorej jej vrátil 1.000 eur, a zvyšnú časť 5.000 eur jej vráti do konca decembra 2016, listinný dôkaz z
peňažného ústavu SLSP zo dňa 30.09.2016, ohľadne vrátenia sumy 1000 eur, predžalobná výzva zo

dňa 20.01.2017, listinné dôkazy z I. úradu W. o nedoručení zásielky žalovanému a zistil tento skutkový
a právny stav:

4. A. so žalovaným uzavreli v mesiaci júl XXXX ústnu zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej žalobkyňa
požičala žalovanému 6.000 eur s tým, že jej pôžičku vráti do konca decembra 2016. Dňa 30.09.2016
jej žalovaný vrátil časť požičanej sumy vo výške 1.000 eur. Skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu pôžičky
a prevzatiu finančných prostriedkov žalovaný potvrdil dňa 02.10.2016 potvrdením, v ktorom uviedol,

že potvrdzuje, že žalobkyňa mu v mesiaci júl 2016 požičala sumu vo výške 6.000 eur, z ktorej jej do
dnešného dňa vrátil 1.000 eur a zvyšnú časť 5.000 eur jej podľa ich vzájomnej dohody vráti do konca
mesiaca december 2016.5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že žalovaného poznala dlhšiu dobu, bližší vzťah mali od apríla
2016, navštevovali sa a v tomto roku mu požičala i finančné prostriedky vo výške 6.000 eur, ktoré mu
odovzdala u neho doma v 500 eurových bankovkách. Dohodli sa na tom, že pôžičku jej žalovaný vráti

do konca r. 2016 tak, ako to vyplýva z potvrdenia žalovaného. V septembri 2016 jej vrátil 1.000 eur
v zmysle predložených listinných dôkazov na jej účet. Od tohto obdobia jej už prestal dvíhať telefón,
nevedela sa s ním skontaktovať a ani raz ho nestretla. Žalovaný sa zatajoval, že nie je doma a preto za
ním vycestovala do V., kde ho počkala pred jeho bytom, kde býval v podnájme a podpísal potvrdenie.
Od 02.10. 2016 sa jej s ním už nepodarilo skontaktovať. Následne zistila, že už v V. nebýva a preto mu

zasielala i predžalobnú výzvu na adresu trvalého pobytu cestou obecného úradu W.. Na žalovaného
podala i trestné oznámenie v tejto veci, bola vypočutá v marci 2017 a vyšetrovateľ jej povedal, že asi
pred 2 dňami bol vypočutý i žalovaný, ktorý sľuboval, že jej peniaze určite vráti, nepopieral pôžičku.
Trestné konanie bolo zastavené.

6. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

7. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke v zmysle § 657 OZ pre uzatvorenie ktorej sa nevyžaduje
písomná forma je označenie zmluvných strán a určenie predmetu pôžičky, pričom z obsahu zmluvy musí

vyplývať povinnosť dlžníka vrátiť vec toho istého druhu, napr. peniaze. Ku vzniku zmluvy o pôžičke
sa vyžaduje aj odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, keďže zmluva o pôžičke je reálnym
kontraktom.
Odovzdanie predmetu pôžičky sa môže uskutočniť aj bezhotovostným spôsobom napr. poukazom na
bežný účet dlžníka, postačuje však aj odovzdanie krátkou cestou z ruky do ruky (traditio brevi manu). Ak

je v zmluve dohodnutá doba vrátenia pôžičky, je dlžník povinný vrátiť vec najneskôr v dohodnutej dobe.

8. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Súd mal
jednoznačne preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke v mesiaci júl
2016, v zmysle ktorej žalobkyňa odovzdala žalovanému pôžičku vo výške 6.000 eur v jeho prenajatom

byte v 500 eurových bankovkách, čím došlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov. Žalovaný
sa zaviazal pôžičku vrátiť do decembra 2016. Žalovaný vrátil žalobkyni dňa 30.09.2016 na jej účet
v peňažnom ústave Slovenská sporiteľňa, a. s. vkladom v hotovosti vo výške 1.000 eur, čo mal súd
preukázané z listinného dôkazu (na č. l. 25). Žalovaný uznal prevzatie pôžičky vo výške 6.000 eur
potvrdenímzodňa02.10.2016stým,žezvyšnúčasťpôžičkyvovýške5.000eurvrátidodecembra2016.

Žalovaný na výzvy žalobkyne nijakým spôsobom nereagoval. Súd mal za to, že žalobkyňa preukázala
dôvodnosť žaloby predloženými listinnými dôkazmi, z ktorých mal súd preukázané, že došlo k reálnemu
odovzdaniupôžičkyauvedenéskutočnostižalovanýuznalanepopreltak,akotovyplývazpredloženého
potvrdenia podpísaného žalovaným zo dňa 02.10.2016 za okolností, ktoré bližšie uviedla žalobkyňa
a nikým rozporované neboli. Vzhľadom na to, že sa jedná o peňažné plnenie, súd priznal žalobkyni

i príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s
poukazom na nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení noviel s tým, že žalovaný je v omeškaní od
nasledujúceho dňa, kedy sa strany sporu dohodli na vrátení žalovanej pohľadávky, t. j. od 01.01.2017.
Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 5.000 eur, čo predstavuje

zostatok pôžičky v zmysle ústnej zmluvy o pôžičke vzhľadom i na predložené prehlásenie žalovaného.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP avšak procesne úspešnej strane sporu, t.
j. žalobkyni súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa vyslovene uviedla, že si
trovy konania neuplatňuje.

10. Podľa § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, pretože súd priznal žalobkyni
oslobodenie od súdnych poplatkov Uznesením č. k. 16C/39/2017-19 zo dňa 03.03.2017 podľa § 254
ods. 1 CSP. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky 1a/ Sadzobníka

súdnych poplatkov vo výške 300 eur, čo predstavuje 6% zo žalovanej pohľadávky.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.