Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8C/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316205112
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Jančulová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5316205112.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobkyne Y. L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F., E. XXX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners,
v.o.s., F.Kráľa 2080, Čadca, IČO: 47246863, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
22.7.2014 zabezpečujúca zmluvu o úvere č. 504900044 zo dňa 22.7.2014 je n e p l a t n á .

II. Žalobkyňa m á voči žalovanému p r á v o na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobným návrhom došlým súdu dňa 30.6.2016 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej dňa 22.7.2014 medzi ňou a žalovaným, ktorá
zabezpečovala zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.7.2014. Zároveň sa domáhala aj náhrady
trov konania.

2. V žalobnom návrhu uvádzala skutočnosti, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX
na sumu 1.000,-€. Žalovaný jej súčasne dal na podpis aj dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.7.2014
zabezpečujúcu zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.7.2014. Napriek tomu, že
dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté,
boli vopred pripravené žalovaným na príslušnom formulári. Uvedený úver potrebovala na účely bežnej
osobnej spotreby. Zmluvou nedisponuje, nakoľko si ju žalovaný ponechal vo svojej sfére. Má za to, že
v prípade dohody o zrážkach zo mzdy ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia §

53 Obč. zák. Zároveň poukázala aj na záver komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110,98,
113, 179, kedy pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Obč. zák.
komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ustanovením § 53 ods.1 Obč. zák.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale
na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky môže

mať oporu v zmluve, ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami,
ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne
preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.
Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v občianskom zákonníku, umožňuje postihnúťjeho majetok v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s
kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. Spolu s úverovou zmluvou
musela prijať aj dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko táto bola priamou súčasťou všeobecných

obchodných podmienok žalovaného a žalovaný by jej úver v prípade jej nesúhlasu neposkytol. Na
základe vyššie uvedených skutočností je možné jednoznačne konštatovať, že uvedený zabezpečovací
inštitút umožňuje žalovanému ako dodávateľovi siahnuť na jej majetkové práva ako spotrebiteľa aj za
predpokladu,žesiuvedenénárokyuplatňujezneprijateľnýchklauzúl,resp.neplatnýchprávnychúkonov,
čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej prospech, pričom je povinná sa takémuto konaniu žalovaného

podrobiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku
žalovaného a z dôvodu uvedeného je potrebné dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotiť ako neprijateľnú
a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.1 a 5 Obč. zák. Žalovaný doručil
jej zamestnávateľovi TESCO STORES SR, a.s., Kamenné nám. 1/A, Bratislava žiadosť o vykonávanie
zrážok zo mzdy na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 22.7.2014. Na základe predloženia predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaným jej

začal zamestnávateľ vykonávať zrážky zo mzdy. Nakoľko však sa vykonávali zrážky zo mzdy so skorším
dátumom prihlásenia zamestnávateľ ku dňu podania návrhu jej zatiaľ nezrazil sumu pre žalovaného.
Zároveň poukázala na nesúlad a hrubý nepomer medzi poskytnutým plnením vo výške 1.000,-€ a v
súčasnosti výškou pohľadávky, ktorú údajne vedie voči jej osobe žalovaný a to vo výške 2.468,83 €.
Celková výška úveru je viac ako 2,5 násobok pôvodnej istiny. Uvedená odplata je ako samotná v rozpore

s dobrými mravmi v zmysle § 39 Obč. zák., pričom hraničí s úžerou. Žalovaný vedomý si tejto skutočnosti
uplatňuje svoj nárok bez súdnej kontroly a to základe súkromného inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy.
Ona ako spotrebiteľ nemá žiadnu účinnú formu obrany voči výkonu zrážok zo mzdy, aby tento proces
zastavila, okrem bezprostredného zásahu zo strany súdu formou predbežného opatrenia.

3. S návrhom vo veci samej žalobkyňa podala aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým
súd uloží žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 22.7.2014 zabezpečujúcej zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
22.7.2014, až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Taktiež sa domáhala, aby súd
predbežným opatrením uložil zamestnávateľovi žalobkyne TESCO STORES SR, a.s., Kamenné nám.

1/A, Bratislava 815 61, IČO: 31 321 828 povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne
podľa dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.7.2014 zabezpečujúcej zmluvu o úvere č. 504900044 zo
dňa 22.7.2014 uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej.

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa súdu predložila dohodu o zrážkach zo mzdy a iných
príjmoch zo dňa 22.7.2014 a prehľad platenia zrážky (č.l. 4).

5. Okresný súd vo veci nariadil neodkladné opatrenie, ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel
a to uznesením č.k. 8C/240/2016-13.

6.Vočiuvedenémuneodkladnémuopatreniupodalžalovanýdňa11.8.2016odvolanie,oktoromrozhodol
Krajský súd Žilina uznesením č.k. 8Co/115/2017-50 zo dňa 3.5.2017, ktorým uznesenie okresného súdu
potvrdil.

7. Žalovaný sa k žalobnému návrhu písomne vyjadril podaním došlým súdu dňa 11.8.2016. Vo svojom
vyjadrení žalovaný uviedol, že žalobkyňa nemá na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
naliehavý právny záujem. Zároveň uviedol, že žalobu považujú za absolútne nedôvodnú s absenciou
naliehavého právneho záujmu vo veci, nakoľko zmluva bola uzatvorená dňa 22.7.2014 a ku dňu
10.8.2016 bolo z poskytnutej istiny vo výške 1.000,-€ uhradených len 160,-€. Z vyššie uvedeného možno

usúdiť, že žalobcove práva nie sú nijakým spôsobom ani ohrozené a už vôbec nie poškodené. Naopak
možno dedukovať, že vyhovením návrhu na začatie konania by bolo ohrozené postavenie veriteľa,
ktorý sa v tomto prípade nemá možnosť domôcť ani len vrátenia istiny. Ohľadom dohody o zrážkach
zo mzdy sa žalobkyňa snaží o jej vyhlásenie za neplatnú, pričom poukazuje len na nemožnosť zmeny
jej obsahu. Keďže si žalobkyňa neplnila riadne svoje záväzky, žalovaný ako veriteľ bol nútený využiť

jeden zo zabezpečovacích prostriedkov, dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa bola oboznámená so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru veriteľa ako neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, kde
je taktiež zakotvená možnosť o uplatnení si dohody. V rámci bodu 09. VPPÚ za účelom zabezpečenia
pohľadávok z tejto zmluvy veriteľ požaduje poskytnutie zabezpečenia vo forme dohody o zrážkachzo mzdy a z iných príjmov. V procese vytvárania žiadosti o úver a uzavretia zmluvy, kde bol žalobca
informovaný nielen o zmluve, ale i o jej zabezpečovacích prostriedkoch, ku ktorým pristúpil a kde
si mohol jednotlivé dojednania dohodnúť, teda je možné vydedukovať, že vplýva na text dohody, a

preto zmluvné podmienky považujú za individuálne dojednané. Inštitút zrážok zo mzdy upravuje § 551
Zákona č. 40/1964 Zb. Obč. zák. a predstavuje legitímny prostriedok slúžiaci veriteľovi na zabezpečenie
jeho dlhu. Žalobkyňa mala možnosť, ako je výslovne uvedené v dohode o zrážkach zo mzdy, či
dohodu odmieta alebo nie, či s ňou súhlasí alebo nie, čo len potvrdzuje jej individuálne dohodnutie a
možnosť jej odmietnutia a nepodpísania dohody. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy nemôže dôjsť k

nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože právny predpis v § 551 ods.1 Obč. zák. obsahuje
zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v
prípade výkonu rozhodnutia a po b) ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac,
než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka
bezdôvodneobohatilapretobymuseltietosumyvrátiť.Vprípadeakbysaprikaždompredloženídohody
o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, inštitút by stratil opodstatnenosť a

nebol by ani zaradený k mimosúdnym zabezpečovacím prostriedkom, ktoré si môže veriteľ uplatniť voči
neplatiacemu dlžníkovi, ktorý nie je ochotný napriek upomienkam začať plniť svoj dlh. Navyše veriteľ
tým sa snaží dlžníka ušetriť o navyšovanie dlžnej sumy, ktorá je spojená so súdnymi trovami, trovami
exekučného konania a trovami právneho zastúpenia, na úhradu ktorých by mal právo. Z tohto dôvodu
žiadali, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila v rámci repliky dňa 29.1.2016 (č.l. 37, 38). Vo svojom
vyjadrení uviedla, že zotrváva na podanej žalobe a žiada, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ
sa žalobca odvoláva na nedostatok naliehavého právneho záujmu na platnosti dohody o zrážkach zo
mzdy poukázala na skutočnosť, že žalovaný pri poskytovaní úveru spotrebiteľovi, ktorý je držiteľom

živnostenského oprávnenia, resp. iného oprávnenia na samostatnú zárobkovú činnosť tým, že úver
vybaví spôsobom, že mu predloží zmluvu o úvere pre živnostníkov a to aj v prípade, keď žiada
spotrebiteľský úver, čím mu následne znemožní dosiahnuť ochranu spotrebiteľa pri spotrebiteľských
úveroch. Takéto konanie možno považovať za mimoriadne závažnú nekalú obchodnú praktiku. Je
toho názoru, že uzavretím predmetnej zmluvy o úvere išlo zo strany žalovaného o nekalú obchodnú

praktiku, konanie v rozpore s dobrými mravmi a konanie bez odbornej starostlivosti s tým, že ide o
mimoriadne závažnú nekalú činnosť, pretože pri formalistickom prístupe sa na spotrebiteľa nevzťahujú
ochrannéprvky,ktorémajúvýznampriodstúpeníodzmluvy,predčasnomsplateníúveru,priporovnávaní
podobných úverov na trhu, obmedzení používania zmeniek, obmedzení odplaty za úver, povinnosti
uvádzať údaj o RPMN a ďalšie ochranné mechanizmy, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru. Svojou

povahou a podstatou medzi žalobkyňou a žalovaným ide o spotrebiteľskú zmluvu s jednoznačným
spotrebiteľským účelovým určením a pre jej kvalifikáciu a pre právny režim sú smerodajné ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom v čase uzatvorenia posudzovanej zmluvy. Predmetná zmluva o

úvere odporuje viacerým ustanoveniam Občianskeho zákonníka a nespĺňa ani náležitosti ustanovené v
§ 9 Zákona č. 129/2010 Z.z. Je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov
zmluvného vzťahu. Obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky vymedzené v ustanovení § 53
Obč. zák. a ako celok je neudržateľná.

9. Pokiaľ ide o námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu poukázali na ustanovenie § 3 ods.5
Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, z ktorého ustanovenia vyplýva, že proti porušeniu
práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti
porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, t.j. prvá veta. Podľa ustálenej judikatúry systém
ochrany spotrebiteľov zavedených smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach

vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich
obsah. Z uvedeného vyplýva, že zo samotného zákonného ustanovenia vyplýva priamo jej právny
záujem ako spotrebiteľa na určení neplatnosti uvedenej dohody, nakoľko ako spotrebiteľ nemá žiadnu

možnosť obrany voči zrážkam zo mzdy a teda zastaviť tak ich zrážanie, ktoré bude pokračovať
takmer do nekonečna (úrok na predmetnej zmluve vychádza okolo 96 % ročne). Práve dohodu o
zrážkach zo mzdy obchádza žalovaný súdny dohľad nad zmluvnými bariérami (napr. dobré mravy,
primeranosť odplaty a podobne) a môže tieto bariéry prekračovať, nakoľko neexistuje žiaden prostriedokobrany. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy uplatňovaná v spotrebiteľských zmluvách bola už
dávnejšie komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík predávajúcich zriadenou Ministerstvom spravodlivosti SR posúdená ako neprijateľná zmluvná

podmienka podľa § 53 ods.1 Obč. zák., pričom komisia skonštatovala, že výkon zrážok zo mzdy
je súkromným procesnom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ
môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Ak by žalovaný nedisponoval s
predmetnoudohodouozrážkachzomzdymuselbysisvojnárokuplatniťnasúde,kdebybolsnajväčšou
pravdepodobnosťou neúspešný. Žalovaný vedomý si tejto skutočnosti uplatňuje svoj nárok bez súdnej

kontroly a to na základe súkromného inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy.

10. Zároveň žalobkyňa ako listinný dôkaz súdu predložila čestné vyhlásenie (č.l. 39), z ktorého vyplýva,
že jej spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľom bolo jej ako fyzickej osobe nepodnikateľovi
na účel jej osobnej spotreby poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. 504900044 zo dňa 22.7.2014
spotrebiteľský úver na sumu 1.000,-€. Uvedený úver si nevzala na účely podnikania, zamestnania alebo

povolania. Nevedie ho ani v účtovníctve ani v inej obchodnej evidencii.

11. Dňa 17.3.2017 sa žalovaný v rámci dupliky vyjadril k vyjadreniu žalovanej. Vo svojom vyjadrení
uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že by sa mal zdržať použitia dohody o zrážkach zo mzdy.
Dohoda predstavuje samostatný dokument a je rovnako v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa,

v ktorej zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku
vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je
uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Nie je zrejmé, že by žalobca preukázal, že by nebol o následkoch
uzavretia tejto dohody osobitne poučený. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti
upravené v § 551 Zákona č. 40/1964 Obč. zák. Žalobca mal jasne možnosť súhlasiť prípadne nesúhlasiť

alebo odmietnuť či neodmietnuť dohodu. Je to v nej jasne uvedené a vylučujú akékoľvek pochybnosti
o možnosti odmietnutia dohody. Vyplnením dohody o zrážkach zo mzdy mal možnosť klient dohodu
individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to, aby išlo iba o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať
alebo odmietnuť. Klient sa svojím pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu a
preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Zároveň

nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu
zo strany veriteľa. Dohodu o zrážkach zo mzdy považujú za platnú a teda majú za to, že nedošlo k
naplneniu ustanovenia § 451 Obč. zák. o bezdôvodnom obohatení. Majú za to, že použitie dohody
o zrážkach zo mzdy sú spotrebiteľské úvery prípustné. Aj sám zákonodarca v súlade s príslušnou
európskou legislatívou zabezpečenie pripúšťa. V žiadnom prípade preto nemožno námietku žalobcu o

neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy považovať za relevantnú. Na základe vyššie uvedeného je
zrejmé, že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná. S poukazom na vyššie uvedené navrhli, aby súd po
vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

12. Na pojednávanie dňa 20.9.2017 sa žalovaný nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnili z dôvodu
vysokej pracovnej zaneprázdnenosti. Vyslovili súhlas s tým, aby pojednávanie sa vykonalo v ich
neprítomnosti. Žalobkyňa sa na pojednávanie nedostavila. Dostavil sa právny zástupca žalobkyne.
Ospravedlnil neúčasť žalobkyne z pracovných dôvodov. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti
žalobkyne a žalovaného.

13.Právnyzástupcažalobkynevcelomrozsahuzotrvalnažalobnomnávrhu.Žiadal,abysúdžalobnému
návrhu v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na to, že postup žalovaného je taký, že jeho obchodní
zástupcoviasklientmi,ktorímajúzáujemuzatvoriťspotrebiteľskúzmluvupostupujútakýmspôsobom,že
klientovi predložia listiny súvisiace s uvedenou zmluvou a požiadajú od klienta, aby podpísal predložené

papiere. Klienti spravidla majú záujem obdŕžať úver, preto podpíšu všetky listinné doklady, ktoré sú im
zo strany subjektu poskytujúceho úver predložené. Vôľou žalobkyne nebolo uzavrieť dohodu o zrážkach
zo mzdy. Jej vôľou bolo obdŕžať pôžičku od žalovaného a získať spotrebiteľský úver. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že v dohode o zrážkach zo mzdy je uvedené, že žalobkyňa je zamestnaná v TESCO STORES
a.s., pričom v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že žalobkyňa je živnostníčkou,

čo vyplýva aj z vyjadrení žalovaného. Uvedené preukazuje nekalé praktiky, ktoré žalovaný v postavení
veriteľa voči spotrebiteľom uplatňoval, keď účelovo uvádzal do spotrebiteľských zmlúv, že osoby, s
ktorými uzatvára spotrebiteľský úver sú živnostníkmi, hoci jednoznačne už z dohody o zrážkach zo mzdyvyplýva, že žalobkyňa je zamestnaná v spoločnosti TESCO STORES s.r.o. a teda nie je živnostníčkou,
čo svedčí o nekalej obchodnej praktike žalovaného.

14. Z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmoch uzatvorené medzi žalobkyňou a žalovaným dňa
22.7.2014 vyplýva, že žalovaný v postavení veriteľa a žalobkyňa v postavení dlžníka uzatvorili dňa
22.7.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 504900044, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni
úver vo výške 1.000,-€ a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 648,-€, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1.648,-€. V

bode 2. žalobkyňa ako dlžník súhlasila s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa
zabezpečilo vykonávaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ TESCO STORES
SR, a.s., IČO: 31 321 828, Zvolenská cesta 8, Banská Bystrica zrážal mesačne z jej mzdy čiastku 206,-€
a uhrádzal danú sumu na účet veriteľa. V bode 4. uvedenej dohody účastníci tejto dohody prehlásili, že
táto bola spísaná podľa ich pravej a slobodnej vôle, na dôkaz čoho pripájajú svoje podpisy. Žalobkyňa
ako dlžník týmto vyhlásila a podpisom dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov potvrdila, že sa

oboznámila s predmetom dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov a súhlasí s jej znením bez
pripomienok. Svojím podpisom zároveň potvrdila, že pred uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy a
inýchpríjmochosobitnebolapoučenáodôsledkochuzatvoreniadohodyozrážkachzomzdy.Neodmieta
ju a v plnom rozsahu s ňou súhlasí. Z prehľadu platenia zrážok č.l. 4 spoločnosti TESCO STORES
SR, a.s. vyplýva prehľad platenia zrážok zo mzdy žalobkyne Eleny Kubačkovej na základe zmluvy č.

8504900044 celková dlžná čiastky 2.468,83 €, ostáva uhradiť suma 1.648,-€. Za obdobie od 3. mesiaca
roku 2015 do 3. mesiaca roku 2016 nebola zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného vykonaná žiadna
zrážka.

15. Žaloba zo strany žalobkyne bola na súd podaná dňa 30.6.2016(t.j. v čase platnosti a účinnosti

zák.č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien , ktorý bol odo dňa 1.7.2016
zrušený a platnosť a účinnosť nadobudol zákon č. 160/2015 Z.z. -Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP).

16. Podľa § 470 ods. 1,2 CSP

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

17. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

18. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je
poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa je fyzická osoba
- nepodnikateľ . Úverová zmluva, pohľadávka z ktorej je zabezpečená predmetnou Dohodou o zrážkach

zo mzdy je zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy vychádzal zo
všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§52 a nasl.) s prihliadnutím na
zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

19. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 OZ

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 53 ods. 1,2 , 3,5 OZ

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 551

(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.

(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako
so mzdou.

22. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

23. Podľa § 37 ods. 1 OZ

(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

24. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

(1) Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,
12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch
jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

26. Podľa § 3 ods. 5 zák.č. 250/2007 Z.z.

(5) Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, ato aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen"kolektívnezáujmyspotrebiteľov").

Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

27. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Pokiaľ žalovaný poukazuje na to, že na strane žalobkyne ako spotrebiteľky nie je na požadovanom
určení naliehavý právny záujem súd dospel k záveru, že spotrebiteľ má právo, aby jeho právne
postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom

vzťahukdodávateľoviavtomtoslovazmyslejenerozhodne,čidochádzaajkuplatneniuprávnaplnenie,
alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova
zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť
nikto neurčil.

29. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený smernicou 93/13/EHS z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora EÚ z 27.6.2000, Oceano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, ZB.S.I-4941,

bod 25 a z 26.10.2006, Mostaza Klaro C-168/05, ZB.S.I-10421, bod 25 ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 37).

30. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát
zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od

samotných zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora EÚ Oceano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27;Mostaza Klaro, bod 26; Asturcom Telekomunicaciones, bod 31 ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 39).

31. V tejto súvislosti môže súd skúmať nekalú povahu podmienky lebo predstavuje vhodný prostriedok

na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 smernice 93/13/EHS na dosiahnutie cieľa stanoveného v
čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok smerujúci k ukončeniu
používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora EÚ z 21.11.2002, Kofidis, C-473/00, ZB.S.I-10875, bod 32 a
Mostaza Klaro už citovaný bod 27 ako aj uznesenie Pohotovosť bod 41). Inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobilú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej

kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 SINOMENTHAL).

32. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

33. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru súd poukazuje na znenie písomných pripomienok európskej
komisie vo veci C-30/12, Valéria Masinová/Pohotovosť s.r.o.

34. Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách
samávosvetleefektivityvykladaťvtomzmysle,žebrániuplatňovaniutakejvnútroštátnejprávnejúpravy,

ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy.35. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonom iných právnych
predpisoch a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia

uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj
bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s
ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl. 4 uvedenej smernice alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

36. Podľa § 4 ods.8 Zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.

37. Formulácia dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na
poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s
imperatívom dobrých mravov alebo priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§

53 ods.5 Obč. zák.), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; článok 4 smernice Rady 93/13/ES o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

38. Aj iné právne úkony majúce základ v zákone môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné
(kúpna zmluva, rozhodcovská doložka , dohoda o zrážkach zo mzdy a iné). Pre záver súdu bolo
relevantné, že sporná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam bola vyhotovená z hľadiska podcenenia

jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť
aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

39. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorej sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody

môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z
jeho mzdy. Navyše určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto
dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny
záujem priamo zo zákona. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky
zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalobkyňa svojím jednostranným rozhodnutím.

40. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná
snaží touto dohodou obísť, a preto je na mieste právo táto určovacia žaloba. V opačnom prípade
žalovaná výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sama určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať.
Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods.5 Zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý
právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou ESD, ktorou
charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany (rozsudok NS SR zo dňa 18.11.2015
sp.zn. 8Cdo/483/2014).(Viď. rozs. KS Prešov č.k. 14Co 9/2016 zo dňa 28.4.2016)

41. Pokiaľ ide o samotnú Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov Dohoda o zrážkach zo
mzdy a iných príjmov bola medzi účastníkmi uzavretá dňa 22.7.2014 za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulár, ktorého znenie bolo vopred
pripravené zo strany žalovaného veriteľa. Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie

zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej ukladalo povinnosť plniť.
Žalovanému sporná dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne siahnuť na majetok dlžníka za
poplatok za poskytnutie úveru, u ktorého nie je známe žiadne také plnenie pre spotrebiteľa, ktoré by
bolo pre neho potrebným. Nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Obč. zák. To sa
rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods.1 Obč. zák.). Žalovaný podľa

údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a
žalobkyňa nesledovala použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.42. Z vyjadrenia žalobkyne vyplynulo, že dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovenia §
551 a nasl. Obč. zák. bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená podpísať spolu s úverovou zmluvou.
Uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti

zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi
bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez
možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom v neprijateľných zmluvných
podmienkach. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady
93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s

predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu
ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravenej vopred
predajcombeztoho,abymoholovplyvniťichobsah.Súdnakontrolaštandardnýchzmlúvjepostavenána
absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka
v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Úverovou zmluvou zo dňa
22.7.2014 sa žalobkyňa poskytnutý úver vo výške 1.000,-€ zaviazala vrátiť v celkovej výške 1.648,-€.

43. Aj keď bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá vo forme osobitnej listiny z vyjadrenia žalobkyne
vyplynulo, že táto nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy a preto u nej absentuje
zhoda jej vôle s prejavom pri tomto právnom úkone pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods.1
Obč. zák. je napadnutá dohoda a z tohto dôvodu absolútne neplatným právnym úkonom. Žalovaný

na základe dohody o zrážkach zabezpečil sumu 1.000,-€, ktorú navýšil o príslušný poplatok 648,-€,
pričom v dohode o zrážkach zo mzdy síce uviedol ako variabilný symbol číslo úverovej zmluvy, avšak
žiadnym iným spôsobom nešpecifikoval záväzok žalobkyne, ktorý mal byť zabezpečený touto dohodou,
navyše v dohode uvádza, že sa má jednať o zabezpečenie, pričom zabezpečovaná pohľadávka
znamená akúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi,

ktorých zabezpečenie a zaplatenie je účelom uzatvorenia tejto dohody a to po a) pohľadávky na
zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky
na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom, b) pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú
veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úver alebo v súvislosti s ňou, c) pohľadávky, ktoré vzniknú v
dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere, d) pohľadávky na vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku
plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, e) pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v
dôsledkuktoréhodošlokvzniku,kzmenealebozánikuktorejkoľvekzvyššieuvedenýchpohľadávok,ako
odporovateľného právneho úkonu. Súd má za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je ako právny úkon

určitá. Podľa vyššie uvedeného znenia dohody majú byť touto dohodou zabezpečované aj pohľadávky,
ktoré tvoria aj nároky, ktoré nie sú v čase uzatvárania jasné a určité. Spotrebiteľ tak v čase uzatvárania
Dohody nemôže vedieť, čo presne bude predmetom prípadných zrážok z jeho mzdy a nemá možnosť
sa proti takto uplatneným nárokom brániť. Takéto znenie dohody svojim obsahom spôsobuje značnú
nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa a navyše spôsobuje absolútnu

neplatnosť tohto právneho úkonu aj pre jeho neurčitosť aj v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Znenie predmetnej
dohody oprávňuje žalovaného na zrážky zo mzdy aj vo vzťahu k ďalším nárokom, ktoré dokonca
ku dňu uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy nie sú určité. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v
dohode o zrážkach zo mzdy týkajúce sa výšky splátok. Podľa Dohody dlžník súhlasí s tým, aby mu
zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy aj vyššiu čiastku, ako je uvedená v Dohode , až do zákonom

stanovenej hranice pre výkon zrážok zo mzdy. Neurčitosť zmluvného dojednania o výške zrážok
má za následok neplatnosť dohody. Uvedené ustanovenie predstavuje jednostranné neprimerané
zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej
zrážky. Navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku predstavuje obchádzanie náležitosti dohody
o výške mesačných zrážok zo mzdy. Nakoľko súd Dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.7.2014 z

vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon žalobnému návrhu v celom
rozsahu vyhovel.

44. Žalobkyňa bola v tomto konaní v celom rozsahu úspešná, preto s poukazom na ustanovenie §
255 ods.1 CSP jej súd priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 CSP) .Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde

v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po
právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného
práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre

osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v
čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti
jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku

povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).