Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jana Halušková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914213977
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914213977.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. v spore žalobcu Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej W.
M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P.S. XXXX/X, XXX XX X. S., zastúpnej Centrom právnej
pomoci Bratislava, kancelária Čerenčianska 20, 979 01 Rimavská Sobota, o zaplatenie 4.761,85

Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
8C/223/2015-105 zo dňa 9. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“ príp. „súd“)
rozsudkom zo dňa 09. 11. 2016 zamietol žalobu (prvý výrok), ktorou sa žalobca domáhal uloženia

povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 4.761,85 Eur spolu s 5,79 % ročným úrokom zo 4.118,11 Eur od
01. 10. 2014 do zaplatenia a 5 % ročným úrokom z omeškania zo 4.682,85 Eur od 01. 10. 2014 do
zaplatenia a rozhodol, že žalovaná má nárok na plnú náhradu trov konania (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca v skutkových tvrdeniach v žalobe uviedol, že na základe
zmluvy o stavebnom sporení č. 3083067 bola so žalovanou ako dlžníčkou a jej už nebohým manželom
ako spoludlžníkom uzatvorená dňa 14. 06. 2010 zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 3083067 5

02 a stavebnom úvere č. 3083067 8 01 a poskytnutý mimoriadny medziúver vo výške 6.700,- Eur.
Dlžníci sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky mimoriadneho medziúveru 5,79 % ročne
v pravidelných mesačných splátkach po 81,13 Eur a vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné
mesačné vklady po 33,50 Eur. Po pridelení cieľovej sumy sa zaviazali splácať stavebný úver vrátane
úrokov vo výške 4,70 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami po 58,63 Eur. Po úmrtí spoludlžníka
dňa 10. 01. 2011 sa dedičkou na základe osvedčenia o dedičstve 1D/88/2001 z 01. 07. 2011 stala

žalovaná, ktorá medziúver prestala riadne splácať. Listom z 24. 07. 2014 žalobca od úverovej zmluvy
odstúpil a vyzval žalovanú na vrátenie zostatku úveru v lehote 7 dní. Podľa článku VII. bod 6 úverovej
zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do
zaplatenia celej pohľadávky, preto žalobca istinu naďalej úročí dohodnutým úrokom 6,49 % ročne.
Účinnosťou odstúpenia od zmluvy sa rozumie deň, kedy bolo odstúpenie od zmluvy doručené žalovanej.
Od jeho účinnosti žalobca úročí pohľadávku úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne.

Žalovanávovčaspodanomodporeprotiplatobnémurozkazuokresnéhosúduč.k.2Ro/617/2014zodňa
08.04.2015poukázalanaspotrebiteľskýcharakterzáväzkovoprávnehovzťahuapotrebuochranypodľa
§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Keďže odstúpenie od zmluvy má podľa Občianskeho zákonníka následky ex tunc, žalobcom poskytnutú
finančnú čiastku treba posudzovať ako bezdôvodné obohatenie, čím poprela výšku aj právny titul
pohľadávky. Žalobca jej poskytol celkovo 5.360,- Eur dňa 22. 06. 2010. Ona v prospech účtu stavebného

sporenia zaplatila 3.286,53 Eur a v prospech úverového účtu 2.618,38 Eur, celkovo 5.904,91 Eur.S týmito tvrdeniami žalovanej žalobca nesúhlasil s poukazom na § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého žalobca od zmluvy odstúpil, zanikol jeho nárok
na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by porušením povinnosti získal pre seba výhodnejšie postavenie.

Dlžná suma ku dňu účinnosti postúpenia od zmluvy predstavovala 4.857,36 Eur, z ktorých pripadlo na
istinu 4.118,11 Eur a na nezaplatené úroky za úver a poplatky 739,25 Eur. Novelizované ustanovenie
§52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť až 01. 04. 2015, preto sa na právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, do 01. 04. 2015 použili ustanovenia Obchodného zákonníka.
Zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej 14. 06. 2010 medzi žalobcom

ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou a U. Gálošom ako spoludlžníkom mal súd prvej inštancie
preukázané poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod číslom 3083067 5 02 vo výške 6.700,- Eur,
ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a dodržaní všetkých zmluvných aj
všeobecných podmienok zmluvy o stavebnom sporení zmení na stavebný úver vo výške 4.020,- Eur
pod číslom 3083067 8 01, ktorého výška sa rovná rozdielu cieľovej a nasporenej sumy pri pridelení
cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Dlžníci sa zaviazali dňom poskytnutia medziúveru mesačne

poukazovať na účet zmluvy o stavebnom sporení vklady vo výške 33,50 Eur a splácať úroky z
mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 32,33 Eur a platiť poplatok za
poistenie typu A po 2,68 Eur mesačne, spolu uhrádzať 35,01 Eur. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho
medziúveru bola 5,79 % ročne a zmluvy o stavebnom sporení 2 % ročne. V zmysle článku VI. bodu 3
zmluvy v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami, alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu

ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou
splatnosti. Podľa bodu 4 článku VI. zmluvy v prípadoch uvedených v odseku 3. čl. VI. tejto zmluvy má
veriteľ právo účtovať si pri stavebnom úvere úrok z omeškania 3% p. a. nad dohodnutú úrokovú sadzbu
z celého ostatku dlhu a pri medziúvere úrok z omeškania 5% p. a. nad dohodnutú úrokovú sadzbu z
celého zostatku dlhu. Podľa čl. VII. zmluvy bodu 1 má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť a požadovať

okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok. Ako vyplýva z bodu 2 písm.
i) čl. VII. zmluvy, veriteľ má právo od zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho
medziúveru a stavebného úveru aj v prípade, ak dlžník nesplnil alebo porušil povinnosti vymedzené
touto zmluvou alebo zabezpečovacími zmluvami. Podľa bodu 5. čl. VII. zmluvy odstúpením od zmluvy

nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva. V
zmysle čl. XIX bodu 2 písm. a) Všeobecných podmienok pre stavebné sporenia pre fyzické osoby ak
dôjdekporušeniuakejkoľvekzmluvnejpovinnostialebozmluvnejdohodyzostranystavebnéhosporiteľa
alebo ak je stavebný sporiteľ v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou splátkou dlhšie ako
tri mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka je stavebná sporiteľňa oprávnená postupovať v

zmysle bodu 3 tohto článku. V zmysle bodu 3 písm. b), c) čl. XIX. Všeobecných podmienok ak nastanú
skutočnostiuvedenévbode2tohtočlánkujestavebnásporiteľňaoprávnenánajmäjednostrannevyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru a vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. Žalobca odstúpením od zmluvy
zo dňa 24. 07. 2014 žalovanej oznámil, že z dôvodu neuhradenia zročných splátok ani v poskytnutej
dodatočnej lehote žalovaná zostáva v omeškaní na účte stavebného sporenia po dobu dlhšiu ako

dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvoma splátkami, žalobca v súlade s
čl. VI. a VII. úverovej zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
zo dňa 14. 06. 2010 a požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Súčasne
oznámil, že ak žalovaná do 7 dní od doručenia tohto listu neuhradí dlžnú sumu, žalobca pristúpi k
jej vymáhaniu niektorým zo spôsobov ustanoveným platnými právnymi predpismi. Žalobca poskytol

žalovanej mimoriadny medziúver vo výške 5.360,- Eur.
Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2 § 53 ods. 1 až
3, ods. 5 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a s poukazom na záväzok Slovenskej republiky plniť
záväzky vyplývajúce z členstva v Európskej únii dospel k záveru, že žalovaná ako dlžníčka podstatne
porušila zmluvu, preto žalobca listom z 27. 07. 2014 od zmluvy odstúpil a požiadal o okamžité vrátenie

celého zostatku úveru. Odstúpením v zmysle § 48 ods. 2 OZ sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku
a zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti
z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody) a účastníci zmluvy si majú navzájom
vrátiť už vykonané plnenia. Aj keď je úverová zmluva absolútnym obchodom, prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré predstavuje špeciálna právna úprava spotrebiteľského práva

vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Na spotrebiteľskú vec v časti vadnosti právneho
úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda právna úprava občianskeho práva. Ústavný súd takýto
postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu
otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).Sám zákonodarca pri spotrebiteľských úveroch, medzi ktoré patria aj úvery, neodkázal pri odstúpení
od zmluvy na úpravu Obchodného zákonníka, ale odkazovou poznámkou pod č. 19 pri § 5 zákona
č. 258/2001 Z. z. odkázal na právnu úpravu v Občianskom zákonníku, aj keď za spotrebiteľské úvery

sa považujú aj úvery ako absolútne obchody a Obchodný zákonník má vlastnú úpravu odstúpenia
od zmluvy. Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, sa dobrovoľne rozhodol využiť
ustanoveniezmluvyoodstúpení,ajkeďexistujúinéinštitútysúkromnéhopráva,ktorézmluvukomplexne
nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok). Ustanovenie čl.
VII zmluvných podmienok, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu

od zmluvy je upravené pre žalovanú nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 54 ods. 1, 5 a
§ 457 Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že zmluvná podmienka o odstúpení (článok VII. body 1, 6, 10 zmluvy) spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, objektívne zhoršuje jeho
postavenie a jednostranne zvýhodňuje veriteľa. Dohoda o odstúpení zaväzuje žalovanú platiť úroky aj
za obdobie, ktoré má ešte len nastať v budúcnosti. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky

práva a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov; celé príslušenstvo si
veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej istiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. Uvedené
podľa súdu odporuje aj kogentnému ustanoveniu § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., ktoré predpokladá presnú výšku úrokov z omeškania. Súd prvej
inštancie zamietol žalobu ako nedôvodnú, pretože žalovanej bol poskytnutý úver 5.360,- Eur a do

odstúpenia od zmluvy uhradila celkovo 5.941,78 Eur titulom úverového účtu a titulom sporenia po
odstúpení od zmluvy sumu 1.177,50 Eur. Žalovaná teda žalobcovi zaplatila vyššiu sumu, ako bolo
poskytnutá čiastka úveru.
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania zdôvodnil okresný súd plným úspechom žalovanej vo
veci a ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. Žalobca v odvolaní podanom včas z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. d), h) CSP) navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Nesprávnosť právneho posúdenia veci odvolateľ videl v aplikácii § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s jeho § 457 namiesto aplikácie § 506 v spojení s § 344 Obchodného zákonníka. Zdôraznil
potrebu dodržiavania Smernice Rady 93/13/EHS aj definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o úvere sa bez ohľadu na povahu jej účastníkov ako
zmluvný typ a ako absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa odvolateľa spravuje ustanoveniami

Obchodného zákonníka, ak je subjektom právneho vzťahu spotrebiteľ. Účelom smernice Rady 93/13/
EHS nebolo vylúčenie pôsobnosti zákonnej úpravy v prospech veriteľa, ale zabezpečenie, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom neboli pre spotrebiteľa záväzné a aby
zmluva podľa týchto podmienok naďalej bola záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia bez nekalých
podmienok možná. Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo 14. 06. 2010 bola

uzatvorená podľa § 497 a § 303 a nasl. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy
v spojení s jeho § 261. Žalobca ako banka nemal možnosť zvoliť právny režim, podľa ktorého uzatvorí
zmluvu o úvere.
Na základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa, nemožno vylúčiť

ustanovenia Obchodného zákonníka. § 54 ods. OZ umožňuje súdu posudzovať len zmluvné podmienky,
ale nie podmienky dané ex lege, kedy účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú ex nunc a zmluva sa
nezrušuje od počiatku.
Zdôraznil, že novelizované ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudlo účinnosť až
01. 04. 2015, preto do 01. 04. 2015 sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú

ustanovenia Obchodného zákonníka.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
Uplatnila si nárok na náhradu trov konania.
Zdôraznila ustanovenie § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy aj jeho odsek 2.

Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 20Co/190/2012 z 23. 04. 2013 a
uznesenie ÚS SR I.ÚS 402/2013-10 z 19. 06. 2013, ktorým konštatoval nutnosť aplikácie ustanovenia
Občianskeho zákonníka. V rozsudku sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21. 04. 2015 Najvyšší súd SR uviedol,
že ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkomje spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
Dojednania pre prípad odstúpenia od zmluvy neboli individuálne dojednané s poukazom na § 53 ods.

1 v súvislosti s ods. 3 a § 54 ods. 1, 2 OZ. Podstatou odstúpenia od zmluvy v prípade Prvej stavebnej
sporiteľne sa zaoberal Ústavný súd SR v uznesení I.ÚS 402/2013-10 z 19. 06. 2013, ktorým sa plne
stotožnil s argumentáciou Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/81/2012-279 zo 14. 02. 2013, ktorý
dospel k záveru, že žalobca účinne odstúpil od úverovej zmluvy, ktorá bola od začiatku zrušená a každý
z účastníkov bol povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Odstúpením od zmluvy nastúpil

medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia.

4. Odvolateľ v replike poukázal, že v čase uzatvorenia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úverezo14.06.2010platilzákonč.258/2001Z.z.,ktorýsanevzťahovalnazmluvyoposkytnutíúveruna
účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné
úpravy dokončených stavieb a jeho úverový vzťah so žalovanou je potom potrebné posudzovať podľa

ustanovení Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť dohodnutá ako
bezúročná. Ak úroky neboli dojednané, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery,
ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Poukázal na § 503 ods. 1 a §
506 Obchodného zákonníka. Odstúpením od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka nevzniká
veriteľovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale právo, aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s

úrokmi. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/403/2015 zo 16. 12.
2015,rozsudokKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.13Co/562/2015z09.08.2016alebouznesenie
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 12Co/208/2015 z 26. 10. 2016.

5. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu (§ 34 CSP) preskúmal vec

bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§
385 ods. 1 CSP) v celom rozsahu z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

6. K odvolacej námietke poukazujúcej na potrebu aplikácie ustanovení Obchodného zákonníka na
inštitút odstúpenia od zmluvy odvolací súd udáva, že zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 3083067
5 02 a stavebnom úvere č. 3083067 8 01 uzatvorená 14. 06. 2010 medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníčkou a U. M. ako spoludlžníkom je špecifickým zmluvným typom upraveným v

zákone č. 310/1992 Z. z. o stavebnom sporení v znení účinnom k 14. 06 2010 (ďalej len „zákon o
stavebnom sporení“). Stavebným sporením sa podľa § 2 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona rozumie aj
poskytovanie úverov stavebným sporiteľom zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely
uvedené v § 11 ods. 1. Svojou podstatou teda ide o úverovú zmluvu, na náležitosti ktorej treba aplikovať
z dôvodu tzv. absolútneho obchodu ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka. Na rozdiel od zmluvy o

pôžičke je zmluva o úvere odplatnou zmluvou, čo vyjadruje záväzok dlžníka platiť úroky za poskytnutie
peňažných prostriedkov.

7. Aj keď zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
(§ 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 14. 06. 2010), stále

ide o spotrebiteľský právny vzťah podliehajúci aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a v prípade dualizmu právnej úpravy tej z nich, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia. Touto otázkou sa
zaoberal NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21. 04. 2015 v ktorom uviedol, že ustanovenie
§ 52 ods. 2 tretej vety OZ, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Z tohto dôvodu
bola správna aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy (§ 48) súdom prvej
inštancie.

8. Odstúpenie je v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka jedným z jednostranných spôsobov ukončenia

zmluvy. Ide o adresovaný právny úkon, ktorý sa stáva účinným okamihom jeho doručenia druhej
zmluvnej strane. Právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy od počiatku (ex tunc),
ak nejde o niektorú z výnimiek podľa § 48 ods.2 OZ. Právnym dôsledkom odstúpenia od zmluvy je, že sa
zmluvné strany musia navzájom vyporiadať podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Treba pripomenúť,že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola uzavretá platne. Pokiaľ si zmluvné strany v zmluve dohodli
možnosťodstúpenia,spravidlasidohodnúajprávnenásledky,ktoréodstúpenieodzmluvyvyvolá.Aktak
neurobia, platí, že ak zo zmluvy ešte nebolo plnené, plnené už nemusí byť (Holub, M. a kol.: Občanský

zákoník. Komentář. 1. svazek. Linde Praha, a.s., r. 2002, str. 192).

9. Súd prvej inštancie na jednej strane dospel k záveru o platnosti odstúpenia zo dňa 24. 07. 2014
žalobcom od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej 14. 06. 2010, nakoľko
konštatuje zánik záväzku ex tunc a vznik povinnosti zmluvných strán vrátiť druhému všetko, čo podľa

zmluvy dostali (takéto následky neplatné odstúpenie od zmluvy nevyvolá); jeho podmienkou je platná
dohoda zmluvných strán o takomto spôsobe ukončenia zmluvy, alebo ustanovenie tohto spôsobu
skončenia zmluvy zákonom. Na druhej strane najmä v odsekoch 33, 37, 42, 43 a 44 odôvodnenia
rozsudku uvádza, že zmluvné dojednanie článku VII zmluvných podmienok (o odstúpení od zmluvy
a o povinnosti spotrebiteľa plniť zmluvné záväzky aj napriek odstúpeniu od zmluvy) spôsobuje hrubú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(dohodaoodstúpení

zaväzuje žalovanú platiť úroky aj za obdobie, ktoré má nastať v budúcnosti a v dôsledku odstúpenia
od zmluvy zanikajú všetky jej práva a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a
poplatkov). Ak však spotrebiteľská zmluva obsahuje ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku(§53ods.1OZ),ktorájeneplatná(§53ods.5OZ). Aknejdeoprípadneplatnostivymedzený

v § 40a OZ, ide o neplatnosť absolútnu. Absolútne neplatný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu
ani zánik práv alebo povinností (v prejednávanej veci platnú dohodu o možnosti ukončenia zmluvy
odstúpením, ani odstúpenie od zmluvy urobené na jej základe).

10. V ďalšom konaní súd prvej inštancie najprv ustáli, či dohoda zmluvných strán o jej ukončení

odstúpením je, alebo nie je platná (s poukazom na § 53 ods. 5 OZ) a či je platné odstúpenie žalobcu od
zmluvy zo dňa 24. 07. 2014, alebo ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorá platná nie je). V prípade
záveru o platnosti dohody o odstúpení od zmluvy sa bude zaoberať jej obsahom vzhľadom na § 48 ods.
2 OZ a skúmať, či sa zmluvné strany nedohodli na inom časovom momente zániku zmluvy, či a na akých
účinkoch odstúpenia sa (platne) dohodli.

11. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o nároku na náhradu trov celého, teda aj
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.