Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. september 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12Csp/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116217614
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116217614.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobkyne: V. M.L., nar. XX.

XX. XXXX, bytom C. X, XXX XX O., v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafranko,
advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 824 96, IČO: 35792752, v konaní zastúpený advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47233516, o zdržanie sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8300003440, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy ( iných príjmov) dlžníka č.
8300003440 zo dňa 30. 10. 2017 k zmluve o revolvingovom úvere č. 8300003440 zo dňa 30.10.2007,

uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu
100 % trov konania, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 2. 9. 2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
8300003440 zo dňa 30. 10. 2007 k zmluve o revolvingovom úvere č. 8300003440 zo dňa 30. 10. 2007,

uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorila so žalovaným dňa 30. 10.
2007. So žalovaným mala záujem uzatvoriť úverovú zmluvu, žalovaný však jej predložil listiny s tým, že
akchce,abyjejbolúverposkytnutý,jepotrebnépredloženélistinypodpísať.Predloženélistinypodpísala
v presvedčení, že uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300003440 zo dňa 30. 10. 2007, až od
zamestnávateľa zo žiadosti o zrážky zo mzdy a iných príjmov z 15. 1. 2009, ktorú žalovaný predložil jej

zamestnávateľovi, sa dozvedela, že podpísala aj dohodu.

3. Dohoda umožňuje žalovanému, aby od nej vymohol plnenia, na ktoré nemá v skutočnosti zákonný
nárok. V súvislosti s dohodou jej nebolo nič bližšie vysvetlené, samotné vyhotovenie dohody je typický
formulár. Aj keď dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny, nebola o jej dôsledkoch nejako
poučená a nemala možnosť ju odmietnuť, ak chcela uver získať. Žalovaný požiadal jej zamestnávateľa
na vykonávanie zrážok. V ďalšom žalobkyňa svoj návrh odôvodňovala tým, že vzhľadom na skutočnosť,

že ide o úver poskytnutý spotrebiteľovi, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov aaj iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť
účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť. Podľa § 4 ods. 5 zák. o
spotrebiteľských úveroch veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v

zmluveospotrebiteľskomúvere. Žalobkyňapoukázalanato,ževyššieuvedenénáležitostivpredmetnej
zmluve o spotrebiteľskom úvere absentujú. Súčasne poukázala na viaceré rozhodnutia, a to na rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2Co/9/2012 zo dňa 21. 1. 2013, rozsudok Krajského súdu Prešov sp.
zn. 21Co/72/2014 z 19. 3. 2015. Uviedla, že aj keby dohoda, ktorú uzatvorila so žalovaným bola platná,
podľa jej názoru vzhľadom na to, že ňou žalovaný chce získať plnenie, ktoré nezohľadňuje absenciu

povinných náležitostí úverovej zmluvy, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť, čo postačuje, aby
žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy.

4. Žalobkyňa súdu predložila spolu so žalobou žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 26.
10. 2007, žiadosť o zrážky zo mzdy a iných príjmov zo dňa 15. 1. 2009, dohodou o zrážkach
zo mzdy zo dňa 26. 10. 2007.

5. Žalobkyňa spolu so žalobou podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktorom súd
rozhodol uznesením zo dňa 22. 9. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 10. 2016, č.k.
12Csp/57/2016-18.

6. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14. 2. 2017 a uviedol, že o
tom, že žalovaný vyžaduje na poskytnutie úveru uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, žalobkyňa
vopred vedela, nakoľko tento údaj je povinným obsahom formulára pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere, s ktorým bola žalobkyňa vopred oboznámená ešte pred uzatvorením samotnej
zmluvy o revolvingovom úvere. Z obsahu žaloby nevyplýva, že by sa žalobkyňa s obsahom dohody

neoboznámila, prezentovala voči nemu nejaké výhrady alebo iné pripomienky do doby deviatich rokov
po uzatvorení akýmkoľvek spôsobom a uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy nenamietala. Žalovaný
predložil ako dôkaz štandardne informácia o spotrebiteľských úveroch.

7. Žalovaný uviedol, že dňa 29. 10. 2007 bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, kde z textu

zreteľne vyplýva, že jej súčasťou je aj napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy. O tom, že žalovaný
vyžaduje na poskytnutie úveru uzatvorenie dohody o zrážkach, žalobkyňa vedela. Z obsahu vykonanej
vôle pritom nemožno zistiť, že by s takýmto zmluvným dojednaním nesúhlasila, mala voči nemu výhrady
a podobne taktiež nejestvuje žiadny dôvod, v zmysle ktorého by požiadavka žalobcu nachádzala v
kontexte zmluvných práv a povinnosti reálne opodstatnenie. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu

je okrem iného zabezpečiť určitú formu právnej istoty a stability v zmluvnom vzťahu práve pred situáciou,
aby následne nedochádzalo k spornosti toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav
vôle nezahrňoval, ako bol urobený a podobne. Podporným pilierom je skutočnosť, že žalobkyňa obsah
takto uzavretej dohody ani následne nespochybňovala, iné začala tvrdiť až dodatočne v tomto konaní.
Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky, pre ktorej

uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žalovaný uviedol,
že prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k plneniu povinností dlžníka, t. j. k úhrade
splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe
dlžníkovho súhlasu jeho splatný dlh pomocou zrážok zo mzdy a tieto poukáže na účet veriteľa, čím
sa spláca veriteľovi pohľadávka. Uviedol, že tento inštitút patrí k tradičným prostriedkom zabezpečenia

záväzkov. Na jeho použitie sa teda nevyžaduje schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola,
ale existencia právnej skutočnosti, napríklad porušenie povinnosti vyplývajúce zo zmluvy v tomto
prípade nesplácanie dohodnutých splátok. Pokiaľ ide o námietku jednostranného diktovania výšky dlhu
veriteľom, žalovaný uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom, ktorej regulácia
je upravená osobitnými predpismi a zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe

výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho
základnýchživotných potrieb,atedaanidohodounemožnoprekročiťhranicustanovenúzákonodarcom.
Žalovaný mal na to, že tvrdenia žalobkyne sú zavádzajúce a navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.

8. Vyjadrenie žalovaného súd doručoval žalobkyne prostredníctvom jej právneho zástupcu, ktoré prevzal
dňa 2. 3. 2017, na ktoré nereagoval.9. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania, pričom pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý
súhlasil, aby súd prejednal vec bez jeho prítomnosti, čo vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17. 7.
2017 na (č.l. sp. 77).

10. Z vykonaného dokazovania mal súd zistený tento skutkový stav veci :

11. Dňa 26. 10. 2007 bola uzavretá formulárová úverová zmluva medzi žalobcom a žalovanou,

na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý revolvingový úver, kde v časti 5. boli uvedené údaje o
požadovanom revolvingovom úvere: vo výške 44.000,- Sk so splatnosťou úveru 24/25, s dohodnutou
mesačnou splátkou vrátane úroku 3.217,- Sk, zmluvná odmena bola vyčíslená v sume 33.208,- Sk,
uvedená nominálna hodnota úveru uvedená vo výške 77.208,- Sk, predpokladaná RPMN 81,46 %,
zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 26.637,- Sk a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutie
revolvingu 36,59 %. V časti 6. zmluvy boli uvedené údaje o schválenom revolvingovom úvere s tým,

že bola poskytnutá čiastka úveru 38.000,- Sk so splatnosťou 24/25, mesačnou splátkou vrátane úroku
2.778,-Sk,zmluvnáodmena28.672,-Sk,nominálnahodnotaúveruuvedená66.672,-Sk,RPMNzaúver
82,95 %, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 23.002,- Sk, predpokladaná RPMN po poskytnutie
revolvingu 63,57 %.

12. Podľa bodu 7. Zmluvy v tomto bode bola dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy v znení: „ podpisom
na žiadosti/ zmluvy uzatvára dlžník, spoludlžník a veriteľ v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho
zákonníka dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Pohľadávka veriteľa je tvorená úverom vo
výške uvedenej podľa bodu 6 zmluvy o revolvingovom úvere vyššie, ďalej prípadnými revolvingami a
príslušenstvom, ako plynie zo znenia zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Súčasťou

pohľadávky sú aj zmluvné pokuty (ak boli uplatnené) a náklady súdneho/rozhodcovského, prípadne
iného konania, ak vznikli preukázateľne...“.

13. Žalobkyňa súčasne predložila dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. 8300003440
zo dňa 26. 10. 2007 uzavretej na samostatnej v listine s tým, že čl. I znel takto: „Spoločnosť bude

mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe
zmluvy o revolvingovom vej pôžičke č. 8300003440 zo dňa 30. 10. 2007 čiastku vo výške 66.672,-
Sk. V zmysle zmluvy/ dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania
pôžičky bola poskytnutá ďalšia pôžička v rámci takzvaného revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči
dlžníkovi zabezpečované touto dohodou sú tvorené základnou pôžičkou vo výške 66.672,- Sk, prípadne

všetkýmidlžníkoviposkytnutýmirevolvingami,príslušenstvompôžičky,prípadneuplatnenýmizmluvnými
pokutami, nákladmi, ktoré spoločností preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených
pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/
vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou (ďalej len „pohľadávky“).

14. Žalovaný listom zo dňa 15. 1. 2009 vyzval zamestnávateľa žalobkyne Fakultná nemocnica
s poliklinikou o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcovi na základe predmetnej úverovej zmluvy.
Pohľadávku vyčíslil na 2.213,10 eur.

15. Smernica Rady 93/13/ EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v

čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

16. Podľa čl. 4 bod 1 smernica bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalosť zmluvných

podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, doba uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, ktorej s tým súvisí.

17. Zmluvy, z ktorých sú ponúkané spotrebiteľovi podmienky v písomnej forme, musia vždy tieto

podmienky byť vypracované zrozumiteľne. V prípade pochybnosti o zmysle podmienky, prednosť má
výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými
v čl. 7 ods. 2 (čl. 5 smernice).18. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia
kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou cieľom zabezpečenia maximálneho
stupňa ochrany spotrebiteľa.

19. V zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné neslušné hrubo poškodzujúce spotrebiteľa alebo ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené. Často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu ju nemá
možnosť vôbec prečítať, resp. pochopiť jeho obsah. Ide teda o zákonný zákaz použitia neprijateľných
podmienok, ktoré vyvoláva právoplatné súdne rozhodnutia a dodávateľ je povinný zdržať sa ich použitia.

20. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predloženého
zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používal v dvoch alebo viacerých
prípadoch, pritom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

21. V danej súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby
nekalé podmienky použité v zmluvách uzavretý so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (článok
6 Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ).

22.Podľaustanovenia§5aods.1písm.a/zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa(ajkeďvznení
účinnom od 1. 5. 2014), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku
zo spotrebiteľskej zmluvy, dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho
alebo inej osoby (§ 551 OZ - poznámka), ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,

spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

23. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je
poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Žalobkyňa je fyzická osoba
- nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva, pohľadávka, z ktorej je zabezpečená predmetnou dohodou

o zrážkach zo mzdy, je preto zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení uvedenej zmluvy
vychádzal zo všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) s
prihliadnutím na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

24. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53

ods. 5Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu
s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní
so spotrebiteľom vo výhode.

25. Citované ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, síce
nevylučuje zabezpečenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy, avšak pre takéto zabezpečenie vyžaduje kumulatívne splnenie troch podmienok a to:
a/ dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny, b/ spotrebiteľ bol poučený

o následkoch jej uzavretia, c/ spotrebiteľ mal možnosť túto dohodu odmietnuť.26. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že síce prvá z uvedených podmienok bola splnená
(dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá vo forme osobitnej listiny), avšak zvyšné dve podmienky
preukázané neboli.

27. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, že by pred jej uzavretím bola žalobkyňa ako
spotrebiteľ poučená o následkoch jej uzavretia a ani to, že by mala možnosť túto dohodu odmietnuť.
Okrem toho, že možnosť odmietnuť dohodu nebola súčasťou dohody, žalovaný nepredložil súdu ani
žiaden iný dôkaz, ktorým by splnenie týchto dvoch podmienok preukazoval. O ustanovení § 5a ods. 1

písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a tým aj o podmienkach prípustnosti dohody
o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskom vzťahu pritom musel mať žalovaný (obchodná spoločnosť
poskytujúca spotrebiteľské úvery) vedomosť.

28. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013,
sp. zn. 6MCdo/9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iuris

non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany
dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na
strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z

povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu,
odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa.
Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže
byť na ujmu.
29. Z uvedených dôvodov súd vzhľadom na zistenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným

právnym úkonom, čo súd posudzoval ako predbežnú otázku, žalobe vyhovel a uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

30. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), trovy konania

sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

33. V danej právnej veci žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov
konania. O výške trov bude však rozhodnuté samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.