Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/53/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116210386
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116210386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, ako členov senátu, v právnej veci
navrhovateľaF.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomvW.W.,S.XX,XXXXX,protiF.E.,nar.XX.XX.XXXX,trvale
bytom v W. W., X. XX, XXX XX (ďalej v texte aj „otec"), o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní
otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/137/2016-36 zo dňa 20.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom a štvrtom výroku p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od

01.06.2016do20.10.2016vovýške533,85€povoľujeotcovisplácaťpo30,-€spolusbežnýmvýživným,
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod sankciou straty výhody týchto splátok pri nezaplatení čo i len
jednej z nich, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilosobepovinnejnavyživovaciupovinnosť
- t.j. otcovi plnoletého dieťaťa prispievať na výživu navrhovateľa výživným, zvýšeným zo sumy 700,- Sk
mesačne na sumu 130,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa, počnúc

dňom01.06.2016(prvývýrok),zročnévýživnézaobdobieod01.06.2016do20.10.2016vovýške533,85
€ povolil otcovi splácať v 30,- € mesačných splátkach počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v
ktorom sa stane tento rozsudok právoplatný s tým, že v prípade nezaplatenia čo len jednej zo splátok sa
stane splatným celý zostatok dlhu (druhý výrok), vo zvyšku súd návrh zamietol (tretí výrok) a konštatoval,
že týmto rozhodnutím došlo ku zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 30 P/29/01-104
zo dňa 26.06.2001 čo do výroku o výživnom (štvrtý výrok).
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené ešte pred jeho

narodením rozsudkom č.k. 18C/27/96-33 zo dňa 06.06.1996. Rozsudkom č.k. P/218/98-13 zo dňa
05.11.1998 súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu v tom
čase maloletého navrhovateľa výživným vo výške 400 Sk mesačne. Rozsudkom č.k. 30P/29/01-104
schválil súd dňa 26.06.2001 rodičovskú dohodu, na základe ktorej bol maloletý navrhovateľ zverený
do výchovy matke a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu výživným zvýšeným na sumu 700,- Sk
mesačne, bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom a matka bola zaviazaná prispievať na výživu
staršiehosynaXX,-Včasetohtorozhodnutiamalnavrhovateľtriroky,jehomatkamalaokremuvedených

dvoch vyživovacích povinností aj vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére T.. Otec mal príjem 6 300,- Sk
netto a okrem uvedených dvoch ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal.
V súčasnosti plnoletý navrhovateľ navštevuje 4.ročník Strednej odbornej školy spojov, pravidelne
sa zúčastňuje vyučovacieho procesu, nemá neospravedlnené hodiny, jeho priemerná známka vpredchádzajúcom školskom roku bola 2,46 a má predpoklady pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Je
nesporné, že navrhovateľ má náklady dospelého človeka, má výdavky súvisiace so stužkovou, mesačne
platí na obedy v škole do 30,- €, za MHD 12,- €, za permanentku do posilňovne 20,- €. Pomôcky do

školy ho stoja 20,- € až 50,- € za školský rok, cvičí gymnastiku a má výdavky na obutie a oblečenie. Jeho
zdravotný stav je dobrý. Po zhoršení vzťahu sa s otcom nestretáva, od 01.06.2016 mu nijako neprispel
na výživu a na materiálne zabezpečenie. Navrhovateľ žije s matkou (ako úradníčka na pošte zarobí cca
500,- € netto mesačne) a jej manželom F. D. (ako závozník zarobí cca 600,- € až 700,- € mesačne) v
trojizbovom byte, ktorý patrí matke a jej manželovi. Na byt splácajú úver vo výške 300,- € mesačne.

Matka navrhovateľa má okrem vyživovacej povinnosti k nemu aj staršieho syna P. a mladšiu dcéru T.,
ktorí sú plnoletí a zárobkovo činní.
Otec ako živnostník - obchodný zástupca spoločnosti X. B., ktorá mu poskytla služobné auto, zarába
mesačnecca550,-€brutto.Okremvyživovacejpovinnostiknavrhovateľoviďalšiuvyživovaciupovinnosť
nemá. Tvrdil, že sa snaží pomáhať staršiemu synovi P. ale i navrhovateľovi, žije s družkou P.. G. K.,
živnostníčkou bez vyživovacej povinnosti, v jej rodinnom dome. Inak vlastní 3-izbový byt v W. W., v

ktorom žije starší syn P.. Spláca úver, ktorý si zobral na prežitie, mesačne sumou 200,- €. Syn P. mu za
obývanie bytu neplatí, platí energie, keďže nemá dostatok peňazí, energie dopláca otec.
Vychádzajúc z ustanovení Zákona o rodine - § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 - okresný
súd ustálil, že vzťah účastníkov a súrodencov negatívne poznačil rozdelenie synov rodičmi, čo mal
zistené z výpovede svedka P. E.. Otcom tvrdená dohoda rodičov o rozdelení zodpovednosti za výchovu

a materiálne zabezpečenie synov je z hľadiska zákona neplatná, pre toto súdne rozhodnutie irelevantná,
navrhovateľa nemôže ani viazať, pretože on ju neuzavrel a právo na výživné je jeho osobným právom.
Výživnévsume700,-Sk(23,23€)určenépredviacako15rokminezodpovedásúčasnýmodôvodneným
potrebám plnoletého navrhovateľa. Tvrdenie otca o jeho snahe podieľať sa na výchove a materiálnom
zabezpečení navrhovateľa vážne spochybňuje fakt, že od 01.06.2016 mu neuhradil ani určené výživné,

dôveryhodnosť jeho slovám nedodávajú ani vzájomne si odporujúce tvrdenia otca a svedka P. E. o
platbách za bývanie v 3 izbovom byte vo vlastníctve otca, ktorý otec prenechal do užívania staršiemu
synovi (otec tvrdil, že P. je nezamestnaný, preto mu za bývanie nič neplatí a aj energie musí platiť za
neho; syn P. ako svedok po poučení vypovedal, že zarába ako taxikár, má auto a otcovi platí mesačne
200,- € za užívanie bytu). Nepotvrdili sa ani tvrdenia otca o nevhodnom správaní navrhovateľa a o tom,

že riadne neštuduje.
Súd mal za nepochybne preukázané, že navrhovateľ nie je z dôvodu stredoškolského štúdia schopný
sám sa živiť, a preto trvá vyživovacia povinnosť rodičov k nemu. Je nesporné, že matka navrhovateľa
si vyživovaciu povinnosť voči synovi plní nielen vo finančnej forme a podporou, ale i starostlivosťou o
domácnosť, v ktorej navrhovateľ žije. Otec na výživu a materiálne zabezpečenie syna od 01.06.2016

ničím neprispel, so synom sa nestretáva a je zrejmé, že materiálnu podporu asymetricky sústreďuje
najmä na staršieho syna P.. Za tohto stavu považoval súd výživné v sume 130,- € mesačne za
zodpovedajúce veku a odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj zisteným osobným a zárobkovým
pomerom otca. Preto zvýšil výživné zo sumy 700,- Sk mesačne na 130,- € mesačne odo dňa
podania návrhu. Tak vzniklo ku dňu rozhodnutia súdu otcovi dlžné výživné vo výške 5 násobku

rozdielu sumy aktuálne určeného výživného a predchádzajúceho výživného (ktoré, hoci zatiaľ uhradené
nebolo, nemožno do zročného výživného započítať, lebo naň už existuje právoplatné a vykonateľné
súdne rozhodnutie). Takto vypočítané zročné výživné vo výške 533,85 € súd povolil otcovi uhrádzať
navrhovateľovi v 30,- € mesačných splátkach.
Pretože navrhovateľ žiadal o zvýšenie výživného na sumu 200,- € mesačne a súd ju zvýšil len na sumu

130,- € mesačne, vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol.

2. Proti rozsudku Okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhol, aby
súd druhej inštancie napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietne, alternatívne, aby
zvýšil výživné na sumu 40,- € mesačne. Napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a nesprávny.

Okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rovnako nesprávne posúdil vec po právnej stránke. Každé súdne rozhodnutie
má byť nielen zákonné, ale malo by byť aj vyjadrením elementárnej slušnosti, spravodlivosti a dobrých
mravov. Súd by mal právo aplikovať a interpretovať rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania,
odôvodnenie každého súdneho rozhodnutia má byť preskúmateľné a presvedčivé, súd v ňom má

presvedčivo a logicky sa vysporiadať s rozhodujúcimi argumentmi strán. V prípade napadnutého
rozsudku uvedené požiadavky splnené neboli a nie sú. Návrh na zvýšenie výživného považuje za
nedôvodný. O syna sa od roku 2001 až do podania jeho návrhu na zvýšenie výživného osobne staral,
všestranne mu pomáhal a podporoval ho, hoci tak s ohľadom na ich dohodu s bývalou manželkou robiťnemusel. Vychádzal z toho, že má dvoch synov, medzi ktorými nebude robiť žiadne rozdiely a postará sa
oobidvoch.Navrhovateľoviprisľúbilajto,žepodovŕšeníveku18rokovsadohodnúnatom,akomubude
prispievať z hľadiska výživného ďalej. Za všetku jeho starostlivosť, podporu a pomoc sa mu odvďačil tak,

že ihneď po tom ako dosiahol vek 18 rokov, s ním prestal komunikovať, začal sa mu vyhýbať, podal proti
nemu návrh na zvýšenie výživného na sumu 200,- € mesačne. Takýto prístup je voči otcovi v hrubom
rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu by súd zvýšenie výživného navrhovateľovi vôbec priznať
nemal. Okresný súd sa s touto argumentáciou otca vôbec nevysporiadal a úplne ju odignoroval. On sa
staral nielen o syna P., ale počas celej doby až do dosiahnutia 18 rokov veku aj o navrhovateľa, a to

vysoko nadštandardne, na rozdiel od bývalej manželky, ktorá sa o syna P. od roku 2001 nestarala vôbec.
Súd na uvedené skutočnosti nijako neprihliadal, na platenie výživného navrhovateľovi vo výške 130 €
mesačne ho zaviazal, ako keby sa o navrhovateľa za celých 15 rokov vôbec nebol zaujímal. Takýto
postup okresného súdu nie je správny.
Okresný súd sa zaoberal iba potrebami navrhovateľa. Otec vo svojom vyjadrení poukázal okrem
iného aj na to, aký spôsob navrhovateľ vedie, že všetok svoj voľný čas venuje zábave v podniku P.

of fun, kde požíva alkoholické nápoje, pričom niekoľkokrát ho pod vplyvom alkoholu doviedli domov
mestskí policajti. Poukázal na to, že na vysvedčení má samé štvorky, okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia však len stroho uviedol, že nevhodné správanie navrhovateľa sa nepreukázalo; súd
vôbec nemal na preukázaní takéhoto správania navrhovateľa záujem. Skutočnými dôvodmi, pre ktoré
navrhovateľ žiada zvýšenie výživného nie sú obedy v škole, MHD, alebo školské pomôcky, ale to, aby

mohol navrhovateľ viac míňať na zábavu a alkohol.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že otec má príjem 550,- € brutto a že má výdavky
200,-€ mesačne na úver na prežitie. Uvedený záver nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Vo svojom
vyjadrení podrobne otec popísal svoje výdavky a uviedol, že náklady, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť
na svoje podnikanie, zodpovedajú sume cca 200,- € mesačne. Ďalšími jeho nákladmi sú mesačné

splátky hypotekárneho úveru na byt, ktorý si zobral v roku 2011 a spláca ho mesačne po 222,60
€ mesačne. Do fondu prevádzky, údržby a opráv platí mesačne sumu 170,- €. Po odpočítaní týchto
nákladov a ďalších nevyhnutných nákladov, spojených s uspokojovaním jeho základných životných
potrieb, tzn. so stravovaním, oblečením a hygienou, mu z príjmu nezostane prakticky nič. Medzi náklady
otca patrí aj školné za externé štúdium na Vysokej škole J. W. W., Katedra životného prostredia,

kde pokračuje v 5.ročníku magisterského štúdia. Poplatok je vo výške 700,- € na rok, ďalšie náklady
sú spojené so štúdiom. Nemá žiadne úspory a žije skromne. Okresný súd sa s týmito výdavkami
nielenže nevysporiadal, ale dokonca ich v odôvodnení svojho rozsudku ani len nespomenul, na rozdiel
od nákladov navrhovateľa, ktoré popísal detailne. Aj z tohto je zrejmé, že okresný súd pri svojom
rozhodovaní nepostupoval objektívne, ale že právo aplikoval a interpretoval jednostranne v prospech

navrhovateľa a v neprospech otca.
Zotrval na tom, že konštatovanie súdu o tvrdení otca, že syn P. mu za užívanie bytu neplatí, keďže P.
sa vyjadril tak, že mu platí mesačne 200,- € za užívanie bytu, ani tieto tvrdenia súdu, nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Otec na pojednávaní uviedol, že so synom A. je dohodnutý tak, že v byte môže
bývať a že na nákladoch na byt sa bude podieľať mesačne sumou 200,- €. Zároveň však uviedol, že

od januára 2016 mu P. za užívanie bytu neplatí nič, pretože jeho finančná situácia mu to neumožňuje.
Toto je pravda a P. to pri svojom výsluchu potvrdil.

3. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Zvýšenie výživného
nebolo upravované od roku 2001, kedy mal 3 roky, v súčasnosti má 18 rokov a je žiakom 4. ročníka

strednej školy. Hoci otec svoje tvrdenia preukazoval svedeckými výpoveďami, tieto mu viac uškodili
ako pomohli, pretože sa nezhodovali a boli plné klamstiev. Otec sa vykreslil ako sociálny prípad, ktorý
zarába 550,- € mesačne brutto. On si v päťdesiatke robí vysokú školu, za ktorú platí 700 € ročne a
poukazuje na to, že navrhovateľ nemá prospech na štúdium na vysokej škole; pritom nemá žiadne
neospravedlnené hodiny, reprezentoval školu 2-krát na olympiádach, priemer jeho známok je 2,46;

z maturitných predmetov nemá priemer známok horší ako 2,00. Hoci otec študuje na vysokej škole,
nesprávne tvrdí, že keď zarába 550,- € v hrubom a jeho náklady sú 200,- € na podnikanie, 222,60
€ na úver, 200,- € na byt, v ktorom býva brat navrhovateľa, plus 700,- € ročné školné, čo mesačne
predstavuje 58,33 €, spolu predstavuje mesačne 680,93 €. A to tam nie je zahrnutá ani strava, hygiena,
oblečenie. Na okresnom súde otec vypovedal, že robí obchodného zástupcu pre Slovakia B., jeho

priateľka vypovedala, že robí v spoločnosti T., kde je ona manažérka. O jeho príjme by sa potom dalo
polemizovať, keďže je živnostník, je to ťažko dokázateľné. Mama navrhovateľa pracuje na slovenskej
pošte, kde zarába 450,- € v čistom, platí úver za byt 272,06 €, plus 240,91 € nájom, plus inkaso, čopredstavuje spolu 512,97 € mesačne. Z toho je zrejmé, že navrhovateľa takmer celý život vychováva a
stará sa o neho aj nevlastný otec Pavel Lilko, manžel jeho matky.
Napriek tomu, že navrhovateľ chodí do školy, je otec ochotný platiť mu maximálne 40 € mesačne a

bratovi P., ktorý je zamestnaný, tvrdí, že platí byt vo výške 200,- €, čo nie je pravda, pretože v byte býva
aj bratova priateľka A. D., ktorá je zamestnaná na trvalý pracovný pomer v ESC - S.. Otec vo všetkom
spochybňuje rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica a považuje ho za nezákonné a nesprávne;
ani jedna výpoveď svedkov sa však nestotožňovala s jeho výpoveďou na rozdiel od navrhovateľa, ktorý
všetky svoje tvrdenia preukázal.

4. Otec sa už k vyjadreniu navrhovateľa nevyjadril (duplika).

5. Navrhovateľ podal svoj návrh pred 30.06.2016. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len „C.m.p.“), ktorý v §395 ods. 1 ustanovuje,
že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s výnimkou vecí

uvedených v § 396); dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej v text len „C.s.p.“); v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 65 a § 66 C.m.p, bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387
ods. 1 C.s.p. vo výroku I. a IV. potvrdil a vo výroku II. v zmysle § 388 C.s.p. zmenil z nasledovných
dôvodov:

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len a skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca v podstate nie je
dôvodné; krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože
tentovykonalvprejednávanejvecidostatočnédokazovanie,skutkovýstavzistilúplneasprávneaztohto
vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým preskúmaním sociálnych

pomerov účastníkov.

9. V zmysle platnej právnej úpravy plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na
obdobie, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav,

štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí,
aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak
sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie,
povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

10. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval

rozhodnutie okresného súdu za správne. Okresný súd sa so všetkými skutočnosťami, uvádzanými
otcom v odvolaní, náležitým a presvedčivým spôsobom vyporiadal, jeho rozhodnutie spĺňa všetky
požiadavky na zákonné rozhodnutie. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal všetkými otázkami,
ktoré boli rozhodujúce v prejednávanej veci, vrátane tých, na ktoré poukázal v odvolaní otec. Výživné
určené okresným súdom navrhovateľovi je vzhľadom na potreby a vek postačujúce s prihliadnutím

na skutočnosť, že otec sa s navrhovateľom v podstate vôbec nestretáva. Výživné od otca pre
stredoškoláka v maturitnom ročníku vo výške 130, € mesačne pri vyčíslených nákladoch, náklady na
bývanie, stravu, učebné pomôcky, bežné základné potreby a šport s predpokladom, že výživným bude
prispievať aj matka navrhovateľa, ktorá okrem bývania a stravy až do súčasnosti zabezpečovala všetkynáklady navrhovateľa, predpokladá zabezpečenie aspoň tých najzákladnejších potrieb navrhovateľa.
Ani odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením otca, že takto stanovené výživné je neprimerane vysoké.

11. Krajský súd po preštudovaní spisového materiálu konštatuje, že okresný súd vykonal dostatočné
dokazovanie; všetky potrebné vykonané dôkazy však nenašli adekvátnu odozvu vo vypracovanom
rozhodnutí. Mohli byť pritom odpoveďou na odvolacie námietky otca. Prvoinštančný súd však z
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a tiež záverom právny. Z výpovede
svedkov na pojednávaní dňa 20.10.2016, na ktorom súd aj rozhodol vo veci, vyplynulo, že syn Marek

vypovedal, že býva v byte otca, ktorému platí 200,- € mesačne za bývanie, za leasing na auto platí 105,-
€ mesačne, je taxikár, takže auto ho živí. Poukázal na to, že kontrast medzi pomermi, v akých vyrastal
on a v akých vyrastal jeho brat - navrhovateľ vnímal, pretože mama chodila na dovolenku každý rok (aj
on bol s ňou na dovolenke) a s otcom nebol na dovolenke nikdy, lebo neboli peniaze. Svedkyňa - družka
otca vypovedala, že vzťahy navrhovateľa a otca boli vždy veľmi dobré, navrhovateľ ich navštevoval a
otec mu vždy pomohol, keď to potreboval, napr. v škole. Pripustila, že doteraz určené výživné nie je v

sume zodpovedajúcej veku a odôvodneným potrebám navrhovateľa; ona ako manažérka spoločnosti
H.zarába mesačne 800,- € netto.
Rozporné sú tvrdenia otca, keď v odvolaní uvádza, že je ochotný a schopný platiť výživné maximálne
vo výške 40,- € mesačne, ale na pojednávaní súhlasil so zvýšením výživného maximálne na sumu
100,- € mesačne; priznal, že od 01.06.2016 navrhovateľovi neuhradil výživné žiadne z dôvodu, že

nevedel, kam mu má peniaze poslať, lebo nemal číslo jeho účtu; v odvolaní už uvádza, že sa vzťahy
medzi nimi zhoršili natoľko, že prestal výživné platiť navrhovateľovi úplne; uviedol, že ako živnostník-
sprostredkovateľ obchodnej činnosti-obchodný zástupca spoločnosti X. B., okrem služobného auta, do
ktorého kupuje pohonné hmoty, dosahuje príjem okolo 550,- € brutto a iný príjem nemá; jeho výdavky
ale prekračujú tento príjem. Tvrdenia o platbách za byt, v ktorom žije starší syn P., tento ako svedok

nepotvrdil (aspoň to nevyplýva zo zápisnice o pojednávaní).

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v čase svojho
rozhodovania postupoval správne a v súlade so zákonom, preto odvolanie nie je dôvodné. Po zvážení
všetkých dôkazov a ich vyhodnotení jednotlivo i súhrnne dospel súd k záveru, že výroky I. a IV. je

potrebné potvrdiť.
13. Zročné výživné súd prvej inštancie vyčíslil aj obdobie uviedol správne. Odvolací súd sa stotožnil aj s
výškou splátok, povolených okresným súdom; okresný súd však nijako nešpecifikoval ich čas splatnosti.
Vzhľadom na zrozumiteľnosť a vykonateľnosť tohto výroku musel odvolací súd formálne tento výrok
rozsudkuzmeniť,abybolozrejmé,žesplátkunazročnomvýživnomjeotecpovinnýplatiťspolusbežným

výživným, teda do 15.dňa v mesiaci vopred.
14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 57 C.m.p.. Úspešný navrhovateľ si
trovy právneho zastúpenia neuplatnil, preto krajský súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania (§ 52 C.m.p).
15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2

C.m.p.).