Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/374/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202307
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815202307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v spore žalobcov: v 1/ rade E. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Q. XXX/X, L., v 2/ rade I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. T. XX/XX, L.,
žalobcovia v 1/ a 2/ rade právne zastúpení JUDr. Miroslavom Sládekom, advokátom s miestom výkonu
činnosti V. T. XX/XX, L., proti žalovanému: I. K., XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, L., právne zastúpený
JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom C. XXX/XX, L., v konaní o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
10C/148/2015-76 zo dňa 30. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. o trovách konania pred súdom prvej inštancie m e n í t a k , že
žalobcovia v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov
konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 354,00 Eur k rukám právneho zástupcu
žalovaného, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd I. návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade zamietol, II. žalobcom v 1/ a 2/
rade uložil povinnosť nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne trovy konania spočívajúce v trovách
právneho zastúpenia vo výške 354,00 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, v lehote do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 21 ods. 1, §

23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z.

3. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd návrhu žalobcov v 1/ a 2/ rade
nemohol vyhovie, nakoľko nepreukázali nadobudnutie dedičského podielu po neb. E. K. k sporným
nehnuteľnostiam. Žalobcovia sa návrhom na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam domáhali
od žalovaného, že im patrí časť spoluvlastníckeho podielu titulom dedenia podľa uznesenia Okresného
súduNámestovo,sp.zn.D298/51z28.11.1951poneb.E.K.právnehopredchodcuúčastníkov,vktorom

pod bodmi 3. a 4. tohto uznesenia súd vyznačil na základe sudcovského rozhodnutia právo následného
dedenia okrem iného aj pre vtedy maloletých dedičov, t.j. navrhovateľov v rozsahu ich zákonného
dedičského podielu po 1/48 úč. na nehnuteľnostiach zapísaných v PK prot. č. 103, k.ú. L. a po 2/64 úč.
na nehnuteľnostiach zapísaných v PK prot. č. 607, k.ú. L.. Právny predchodca žalobcov v 1/ a 2/ rade aodporcu zomrel dňa XX.XX.XXXX. Podľa § 565 ods. 1 zák. č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník vyplýva,
že pri dedení sa použije právo platné v deň smrti poručiteľa. Keďže právny predchodca navrhovateľov a
odporcu zomrel po účinnosti prijatia Občianskeho zákonníka z roku 1951 dňom 01.01.1951 sa muselo

prejednať aj dedičstvo. Týmto dňom sa zrušujú aj všetky ustanovenia o veciach upravených týmto
zákonom, počítajúc v to aj obyčajové právo, či už vyplýva zo súdnych rozhodnutí alebo z iných prameňov
s poukazom na § 568 zák. č. 141/1950 Zb., z toho vyplýva, že fideikomisárna substitúcia, do ktorej
inštitútov patrila aj možnosť tzv. následného dedenia, bola zrušená práve prijatím tohto Občianskeho
zákonníka z roku 1950. Z ustanovenia § 565 ods. 2 cit. Občianskeho zákonníka vyplýva, že ustanovenia

o svereneckom náhradníctve nemožno použiť, ak zomrie poručiteľ po 31.12.1950, a to v prípadoch
uvedenýchv§15ods.3zákonač.139/1947Sb.orozdelenípozostalostíspôdohospodárskymipodnikmi
a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy, ani obdobne; súd tu ustanoví prenajímateľa z detí,
ale súčasne zriadi pre pozostalého manžela požívacie právo k pôdohospodárskemu podniku, a to buď
doživotne, alebo na určitú dobu. Na základe uvedeného predmetné uznesenie o prejednaní dedičstva
po neb. E. K. D 298/51-8 zo dňa 27.11.1951 vydané Okresným súdom Námestovo v bode 3. a 4.,

kde bolo vyznačené právo následného dedenia na vtedy maloletých dedičov, nerešpektovalo v tom
čase platné právo. Dedičské nástupníctvo, poddedičstvo, podľa uhorského práva znamenalo, že v
prípade, že by dedič povolaný na prvom mieste zomrel, má zdedený majetok pripadnúť?náhradnému
dedičovi, poddedičom. Z dôvodu, že tieto ustanovenia od 1.1.1951 neplatili, odporcovi bolo odovzdané
po neb. E. K. celé dedičstvo a je právoplatným dedičom a vlastníkom spoluvlastníckych podielov

k sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom pôvodného dedičského konania. Aj za platnosti
uhorského práva pred rokom 1951 v prípade, že mal maloletý dedič zdediť majetok, dedil čiastku,
ktorá sa zapisovala do pozemkovej knihy s poznámkou maloletosti, ktorá sa po nadobudnutí plnoletosti
vymazala. Ak bol uvedený ako dedič, nie poddedič, teda od ukončenia dedičského konania a zápise
rozhodnutia o dedičstve do pozemkovej knihy bol mal. zapísaný ako vlastník, resp. spoluvlastník

s príslušným spoluvlastníckym podielom, čo v tomto konkrétnom prípade sa nestalo. S príslušným
uznesením o prejednaní dedičstva po neb. E. K. vydaného Okresným súdom Námestovo sp. zn. D
298/51 sa vyporiadala aj príslušná správa katastra, keď v rámci ROEP zapísala ako vlastníka k sporným
nehnuteľnostiamvpríslušnomspoluvlastníckompodieležalovaného.Žalovanýmalvkonaníplnýúspech
podľa § 142 ods. 1 OSP a patrí mu náhrada trov konania.

Trovy konania pozostávajú zo 4 úkonov právnej služby (tarifná odmena za úkon podľa § 11 ods. 1 písm.
a/ Vyhl. č. 655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov bez hodnoty veci):
1. prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom dňa 03.06.2015..64,53 eur,
2. písomné podanie - vyjadrenie k žalobe dňa 09.06.2015 ..........................................64,53 eur,

3. účasť na pojednávaní dňa 26.05.2016 ......................................................................66,00 eur,
4. účasť na pojednávaní dňa 30.06.2016 ......................................................................66,00 eur,
5. režijný paušál 2 x 8,39 eur za rok 2015 a 2 x 8,58 eur za rok 2016 .......................295,00 eur,
6. DPH 20 % ................................................................................................................59,00 eur,
SPOLU trovy právneho zastúpenia vo výške ............................................................354,00 eur.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný si uplatnil náhradu trov konania vo výške 354,- eur na pojednávaní
konanom dňa 30.06.2016, pričom podľa ust. § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku náhradu trov
konania účastníkovi prizná (len) na návrh, súd mu náhradu trov konania priznal vo výške, v akej si ju
uplatnil.

3. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade, ktoré
odôvodňujú ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Žalobcovia sa domáhajú svojho nároku z titulu
zákonného dedenia po svojom právnom predchodcovi - otcovi, ktorý zomrel XX.XX.XXXX.. Dedičstvo
bolo prejednané na Okresnom súde Námestovo v konaní sp. zn. D 298/51. Poukazujú na ust. § 565,
§ 509, § 512, § 516, § 517, § 522, ako aj § 559 zákona č. 141/1950 Zb. - Občianskeho zákonníka.

Dedičské právo žalobcov bolo potvrdené konajúcim súdom v uznesení Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 298/51-8 z 27.11.1951 ako právo následného dedenia voči žalovanému, ktorému bol odovzdaný
celý majetok poručiteľa, na 71/48-in v protokole 103 k.ú. L. a na 14/64-in v protokole 607 k.ú. L. v
prospech maloletých dedičov, teda aj v prospech žalobcov. Podľa názoru žalobcov je nesprávny právny
názor súdu, pokiaľ právo následného dedenia stotožňuje s inštitútom zvereneckého nástupníctva (tzv.

fideikomisárna substitúcia). Zverenecké nástupníctvo zaväzuje dediča, ktorý dedičstvo prijal, prenechať
dedičstvo inej osobe ako ďalšiemu dedičovi. V prípade tohto inštitútu ide v podstate o ustanovenie
viacerých postupných dedičov k tej istej pozostalosti, a to tak, že predný dedič bol ustanovený
bezpodmienečne, ale s obmedzením a ďalší dedičia (poddedičia), ale bez obmedzenia. Občianskyzákonník z roku 1950 odstránil fideikomisionárnu substitúciu v ust. § 550. Ak by malo byť pravdou,
že konajúci súd v dedičskom konaní použil neplatné právo pri prejednaní dedičstva poručiteľa, potom
by išlo o zmätočné rozhodnutie, jeho zmätočnosť by sa dotýkala nielen žalobcov, ale aj žalovaného.

Rozhodnutie súdu, hoci aj zmätočné, nemohlo zbaviť žalobcov ich zákonného dedičského práva. V
takom prípade žalobcovia s odvolaním sa na ust. § 509 v spojení s § 114 Občianskeho zákonníka (v
prípadoch, v ktorých tak zákon ustanovuje, prechádza vlastníctvo priamo zo zákona), keď dedičstvo
nadobudli poručiteľovou smrťou, a to XX.XX.XXXX v rozsahu ich zákonného dedičského podielu,
ktorý je predmetom žaloby. Súd bol preto povinný im toto vlastnícke právo potvrdiť. Za situácie, keď k

sporným nehnuteľnostiam je zapísaný v katastri nehnuteľností výlučne iba žalovaný, žalobcovia nemajú
inú právnu možnosť, ako žalobou sa domáhať potvrdenia svojho vlastníckeho práva rozhodnutím súdu.
Zuvedenýchdôvodovjepretonesprávnyzáversúdu,ženávrhužalobcovnemožnovyhovieť.Žalobcovia
nadobudli dedičský podiel po nebohom E. K. smrťou poručiteľa. Žalobcovia tiež namietajú, že súd
odmietol vo veci vykonať navrhnuté dôkazy, ktoré navrhovali na zistenie skutkového stavu veci, a to
týkajúceho sa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Námestovo sp. zn. 298/51 z

28.01.1951, od ktorého žalovaný odvodzuje nadobudnutie dedičstva. Majú vážnu obavu, že predmetné
rozhodnutie v dedičskej veci nie je právoplatné. Žiadajú preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že žalobe vyhovie.

4. Žalovaný vo vyjadrení navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvého stupňa a odvolanie žalobcov
považuje za nedôvodné. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie potrebné pre
rozhodnutie vo veci a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia
v odvolaní poukazujú na tie isté skutočnosti ako v prvostupňovom konaní, s ktorými sa okresný súd v
odôvodnenírozhodnutianáležitevysporiadal.Súdsaokremvýsluchuúčastníkovoboznámilsdedičským

spisom po nebohom E. K., jeho podstatnými náležitosťami, ďalšími listinami pripojenými k spisu, spisom
OS Dolný Kubín sp. zn. 8C/867/93 a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobcovia sa svojou
žaloboudomáhalivlastníckehoprávaajknehnuteľnostiam,ktorésúvovýlučnomvlastníctvežalovaného
na základe iného nadobúdacieho titulu než dedenia po nebohom E. K.. Žalovaný už v prvostupňovom

konaní vyjadril svoje stanovisko k prejednávanej veci. V celom rozsahu na týchto tvrdeniach zotrváva.

5. Žalobcovia 1/ a 2/ sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrili.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania

žalobcov v 1/ a 2/ rade v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok vo výroku I. potvrdil v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP a vo výroku II. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v zmysle ust. § 388
CSP.

7. Počnúc od 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ktorý sa v zmysle svojho ust. § 470 ods. 1 uplatní aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonu, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V súlade so zmenou tejto právnej
úpravy predchádzajúcemu označovaniu sporných strán ako „navrhovateľ“ zodpovedá podľa súčasnej

právnej úpravy označenie „žalobca“ a označeniu „odporca“ zodpovedá označenie „žalovaný“.

8. Pokiaľ okresný súd vo výroku I. návrh žalobcov v 1/ a v 2/ rade zamietol, jeho rozhodnutie považuje
odvolací súd za vecne správne. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a vec správne
právne posúdil. Odvolanie žalobcov v 1/ a v 2/ rade nie je dôvodné.

9. Žalobcovia sa domáhali požadovaného určenia vlastníckeho práva na základe titulu - dedičského
rozhodnutia č. j. D 298/51-8 zo dňa 27.11.1951. Odvolací súd konštatuje, že uvedené dedičské
rozhodnutie nemôže byť titulom pre určenie vlastníckeho práva tak, ako sa ho žalobcovia domáhajú.

10. Z bodu 1, 2 výroku citovaného rozhodnutia jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že nehnuteľný
majetok poručiteľa zapísaný v PKN vložkách 607 a 103 nadobúda v celosti žalovaný. Hoci v bodoch
3, 4 rozhodnutia je uvedené, že na 71/48-in I. K. v protokole 103 a na 14/64-in v protokole 607 sa
poznačuje právo následného dedenia maloletým, medzi iným aj žalobcom 1/, 2/, rozhodnutie je v tejtočasti materiálne nevykonateľné a nemožno od neho odvodzovať žiadané práva, ktorých sa žalobcovia
domáhajú.

11. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je potrebné, aby boli presne, určitým spôsobom
vymedzené práva a povinnosti, aby bol presný a určitý obsah a rozsah plnenia. Právo, ktoré sa má
rozhodnutímnadobudnúť,musíbyťurčenépresnýmanepochybnýmspôsobom.Predmetnérozhodnutie
však takto práva žalobcov nevymedzuje.

12. Okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal rozsiahlo hmotným právom, ktoré
platilo ku dňu smrti poručiteľa a ktoré sa v danej dedičskej veci malo aplikovať. Možno iba súhlasiť s
konštatovaním súdu, že platné právo aplikovateľné na predmetnú dedičskú vec inštitút tzv. následného
dedenia ani jemu podobný inštitút neupravovalo. Aplikácia nesprávneho hmotného práva však sama
osebe nespôsobuje nulitnosť rozhodnutia, ak ho vydal orgán vybavený právomocou na vydanie takéhoto
rozhodnutia. Vydané rozhodnutie vo výrokoch 3 a 4 sa však nestalo materiálne vykonateľné, pretože

nevymedzilo jasne a určito práva žalobcov. Už v čase jeho vydania bolo toto rozhodnutie nezapísateľné
do evidencie nehnuteľnosti. Ani výkladom nemožno vyvodiť, aké práva mali žalobcom z citovaného
rozhodnutia vzniknúť.

13. Možno súhlasiť s názorom okresného súdu, že najbližšie vymedzeniu „následné dedenie“

zodpovedáinštitúttzv.fideikomisárnejsubstitúcie,resp.zvereneckéhonáhradníctva,ktorýznamenaltzv.
poddedičstvo a ktorý platil do nadobudutia účinnosti Stredného občianskeho zákonníka. Pre prípad, že
by dedič povolaný dediť na prvom mieste zomrel, zdedený majetok mal pripadnúť poddedičom. Aplikácia
tohto inštitútu bola Stredným občianskym zákonníkom, jeho ust. § 565 ods. 2 zakázaná, ak poručiteľ
zomrel po 31.12.1950. Tohto inštitútu sa však žalobcovia nedomáhajú.

14. Žalobcovia tvrdia, že „právo následného dedenia“ im vzniklo ex lege - dosiahnutím plnoletosti. Takýto
výklad práv žalobcov však nemožno ani z dedičského rozhodnutia, ani z práva platného v čase smrti
poručiteľa vyvodiť. V súvislosti s výkladom tohto inštitútu poukazujú na § 79 zákonného čl. XVI. z roku
1894. Sami však uvádzajú, že takéto právo môže byť poznamenané len súčasne s pozemnoknižným

zápisom vlastníckeho práva (na č. l. 2 - spisu). Súd poukazuje, že v uvedenom časovom období v
platnosti tohto zákona, ktorého sa dovolávajú, mal zápis do pozemkovej knihy konštitutívny charakter,
čo však v čase vydania dedičského rozhodnutia už neplatilo.

15. Z predmetného dedičského rozhodnutia po poručiteľovi E. K. nemožno vyvodiť nadobudnutie

vlastníckeho práva žalobcov v 1/ a v 2/ rade tak, ako sa domáhajú podanou žalobou. Zákonný inštitút,
na ktorý žalobcovia v 1/ a v 2/ rade poukazujú, v čase prejednávania dedičstva neplatil a z obsahu
dedičského rozhodnutia nemožno ani výkladom vyvodiť, aké účinky vo vzťahu k žalobcom v 1/ a v
2/ rade mal vyvolať 3. a 4. výrok dedičského rozhodnutia. Dedičské rozhodnutie č. j. D 298/51-8 zo
dňa 27.11.1951 je materiálne nevykonateľné a nemožno na jeho podklade priznať žalobcom 1/, 2/

požadované práva.

16. Pokiaľ žalobcovia 1/, 2/ spochybňujú právoplatnosť napadnutého dedičského rozhodnutia, na ktorú
okresný súd nevykonal dokazovanie, vyriešenie tejto odvolacej námietky nemôže mať pre žalobcov 1/,
2/ význam, pretože ani v prípade, že by dedičské rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nezlepšilo by

sa ich právne postavenie v konaní. Práve od tohto dedičského rozhodnutia žalobcovia 1/, 2/ odvodzujú
svoje vlastnícke právo. Z dôvodu konštatovania materiálnej nevykonateľnosti predmetného rozhodnutia
je skúmanie jeho právoplatnosti irelevantné.

17. Pokiaľ žalobcovia 1/, 2/ v súvislosti s konštatovanou nevykonateľnosťou súdneho rozhodnutia

spochybňujú titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného, odvolací súd udáva, že predmetom
dokazovania, ktorý sa odvíja od podanej žaloby, je preukázanie vlastníckeho práva žalobcov 1/, 2/. Na
doplnenie odvolací súd uvádza, že časť nehnuteľností, ktoré sú predmetom žaloby, a to nehnuteľnosti
zapísané na LV XXXX nadobudol žalovaný na základe iného titulu - darovacej zmluvy a žalobcovia 1/, 2/
nijako nepreukázali totožnosť týchto nehnuteľností s nehnuteľnosťami, ktoré boli predmetom dedičského

rozhodnutia.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd výrok I. napadnutého rozsudku ako vecne správny potvrdil.19.Povinnosťouodvolaciehosúdujeakovýroksúvisiacisrozhodnutímvovecisamejpreskúmaťajvýrok
napadnutého rozsudku o trovách konania. Odvolací súd konštatuje zmätočnosť výroku II. rozhodnutia
okresného súdu, keď okresný súd, hoci na náhradu trov konania zaviazal žalobcov, ktorí majú trovy

nahradiť žalovanému (čo zodpovedá úspechu žalovaného v konaní), nesprávne určil ako platobné
miesto na zaplatenie týchto trov právneho zástupcu žalobcu, keď správne a logické je určiť ako platobné
miesto právneho zástupcu žalovaného. Odvolací súd preto pristúpil k zmene výroku II. napadnutého
rozsudku vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie, keď pochybenie okresného súdu
napravil a určil ako platobné miesto na úhradu trov konania žalovaného jeho právneho zástupcu.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešným žalobcom v 1/ a v 2/ rade spoločne a nerozdielne v rozsahu 100 %. O výške
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)