Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. september 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20Csp/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417200553
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6417200553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: J. Š.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. J. XXXX/X, Ž. L. Y., v konaní zastúpený C.. I. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XXXX/XX, K., proti žalovanému: PROFI CREDIT Czech, a.s., so sídlom Klimentská
1216/46, Nové Město, Praha 1, IČO: 618 60 069, Česká republika, v konaní o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.254,10 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.01.2017 žiadal žalobca vysloviť, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzavretá na základe zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX medzi sporovými
stranami je neplatná a tiež žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.254,10 Eur z
titulu bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že predmetnou dohodou o zrážkach sa mal ako
dlžník zaviazať zabezpečiť uspokojenie pohľadávky žalovaného ako veriteľa vyplývajúcej zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere/pôžičky číslo XXXXXXXXXX, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne
neplatným právnym úkonom, pretože bola uzavretá podľa § 146 písm. b) Zákonníka práce Českej
republiky, aj keď medzi ním a žalovaným nebol pracovnoprávny vzťah. Taktiež dohoda neobsahuje
stanovené zákonné náležitosti čo ju robí neurčitou a neplatnou, pretože absentuje výška dohodnutých
zrážok a výška zabezpečovanej pohľadávky, čo je v rozpore s § 551 Občianskeho zákonníka. Nakoľko
mu jeho zamestnávateľ firma D., S..D.. strhla na základe žiadosti žalobcu na podklade dohody o
zrážkach zo mzdy celkovo sumu 3.254,10 Eur v období februára až októbra 2016, išlo o plnenie bez

právneho dôvodu.

2. Žalovanému bola žaloba riadne doručená dňa 20.02.2017 spolu s príslušnými poučeniami a s
prílohami pripojenými žalobcom k žalobe (doručenka na č.l. 24 spisu). Na pojednávanie dňa 05.09.2017
sa žalovaný nedostavil, aj keď predvolanie prevzal riadne a včas dňa 28.06.2017 (doručenka na č.l. 47
spisu). Svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie. V predvolaní bol poučený o tom,
že ak sa nedostaví a neprítomnosť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, na návrh druhej strany

súd rozhodne o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.

3. Zástupkyňa žalobcu následne na tomto pojednávaní dňa 05.09.2017 navrhla rozhodnúť ohľadne
zaplatenia žalovanej sumy rozsudkom pre zmeškanie.4. Nakoľko boli splnené všetky podmienky v zmysle § 274 Civilného sporového poriadku (teda návrh
žalobcu na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie učinený jeho zástupkyňou na pojednávaní dňa

05.09.2017, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci hoci bol riadne a včas predvolaný o
čom svedčí doručenka s prevzatím dňa 28.06.2017, v predvolaní bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť vôbec, nieto ešte včas a vážnymi okolnosťami), súd v časti o zaplatenie žalovanej
sumy 3.254,10 Eur rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Podľa § 275 Civilného sporového

poriadku sa odôvodnenie v tejto časti obmedzuje len na vyššie uvedenú identifikáciu procesného nároku
a dôvody rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie.

5. Pokiaľ sa týka určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, súd v tejto časti vykonal žalobcom
predložené listinné dôkazy, a to dohodu o zrážkach zo mzdy, žiadosť žalovaného učinená cestou jeho
zástupcu listom zo dňa 01.02.2016 adresovaná zamestnávateľovi žalobcu s pripojenou plnou mocou,

potvrdenie o vykonaných zrážkach zo mzdy vystavené zamestnávateľom žalobcu, výpisy z Obchodného
registra, pričom dospel k tomu záveru, že vzhľadom na procesnú úpravu § 137 Civilného sporového
poriadku je žaloba v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nedôvodná.

6.Ustanovenie§137písm.c)ad)Civilnéhosporovéhoporiadkuhovoriaotom,žežaloboumôžežalobca

požadovať rozhodnutie o určení či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý
však nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo podľa písm. d) môže žalobca
požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Žalobca i po vyjadrení predbežného právneho posúdenia zotrval na podanej žalobe v ním

formulovanom znení, keď cestou svojej zástupkyne neučinil žiadnu korekciu žaloby. Z toho súd potom
musel vyvodiť, že žalobca sa domáha evidentne len vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody o
zrážkach zo mzdy ako právneho úkonu a iný súdny výrok nepožaduje.

8. Žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu však podľa uvedených ustanovení nie je prípustná,

pretože koncepcia § 137 Civilného sporového poriadku účinná od 01.07.2016 upustila od prípustnosti
mnohokrát zbytočných určovacích žalôb a aktuálne upravuje v uvedených ustanoveniach písm. c) len
žalobu o určenie, či tu určité konkrétne právo je alebo nie je (kedy súd deklaruje jeho existenciu, či
neexistenciu) a to za predpokladu, že na tomto určení má žalobca naliehavý právny záujem, ktorý
netreba preukazovať len ak plynie z osobitného predpisu. Podľa § 137 písm. d) CSP potom žalobca

môže požadovať určenie právnej skutočnosti, no musí prípustnosť takejto žaloby vyplývať z osobitného
právneho predpisu.

9. Súd potom konštatuje, že vzhľadom na formuláciu žaloby žalobcom sa nejedná o žalobu podľa § 137
písm. c) CSP, pretože žalobca ani po vyjadrení predbežného právneho názoru súdom nepožadoval určiť

existenciu, či neexistenciu konkrétneho práva, ale žiadal určiť neplatnosť právnej skutočnosti, ktorou je
predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy. Právne skutočnosti sú totiž subjektívne a objektívne a medzi
subjektívne právne skutočnosti sa zaraďujú aj právne úkony, ktorým predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy nepochybne je. V takom prípade však pri tejto žalobe o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy podľa § 137 písm. d) CSP musela by prípustnosť takejto žaloby vyplývať z osobitného predpisu,

pričom súd konštatuje, že hmotnoprávny, či procesnoprávny predpis, ktorý by umožňoval v danej situácii
žalobcovi použiť takúto žalobu neexistuje. Súd tak dospel k záveru o neopodstatnenosti žaloby a preto
ju zamietol, keďže sa jednalo o žalobu o určenie právnej skutočnosti a jej prípustnosť z osobitného
predpisu nevyplýva.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, vzhľadom na
rovnaký úspech oboch strán. Žalobca bol úspešný čo do zaplatenia žalovanej sumy, neúspešný bol
ohľadne neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, opačne to možno uviesť vo vzťahu k žalovanému -
tento bol neúspešný čo sa týka zaplatenia, úspešný bol čo sa týka určenia neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy a preto vzhľadom na rovnaký úspech oboch strán súd vyslovil, že žiadna z nich nemá právo

na náhradu trov konania. Len záverom súd poznamenáva, že mal právomoc na konanie v tomto spore,
a to s poukazom na článok 18 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012,
podľa ktorého môže spotrebiteľ žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, vktorom má tento účastník bydlisko, alebo bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka na súdoch podľa
miesta bydliska spotrebiteľa.

Poučenie:

Proti výroku I. odvolanie nie je prípustné, okrem odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené
podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP). Ak žalovaný z
ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre
zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel (§ 277 ods. 2
a 3 CSP).

Proti výroku II. a III. je odvolanie prípustné v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.