Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 6, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/242/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717205334
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5717205334.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: U. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX, XXX XX O., právne zastúpená: Advokátska kancelária KONCOVÁ
& PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Legionárska 7158/5, IČO: 47 256 907, proti žalovanému:
Home Credit Slovakia a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne
zastúpený: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom 1. mája 173/11, 911 01
Trenčín, IČO: 47 234 679, o vydanie bezdôvodného obohatenia a zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 5Csp/74/2017-47 zo

dňa 21. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola zamietnutá žaloba o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 591,39 Eur, p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola vo zvyšnej časti žaloba zamietnutá o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300 Eur a vo výroku III. o trovách konania z r u š u
j e a v tomto rozsahu mu v r a c i a vec na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo konanie čiastočne zastavené, z o s t á v a n
e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny 35,06 Eur zastavil a
vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 03.01.2011 uzavretá úverová zmluva
č. 4012107874, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver celkom vo výške 670 Eur. Žalobca

sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok v počte
36 vo výške 35,06 Eur. Pri uzatváraní zmluvy vystupoval žalobca ako spotrebiteľ a úverová zmluva
bola uzavretá za účinnosti Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZoSÚ). Mal preukázané,
že k čerpaniu úveru v plnej výške došlo dňa 10.01.2011, nasledujúcim mesiacom žalobca uhrádzal
poskytnutý úver v pravidelných mesačných splátkach, pričom poslednú splátku uhradil dňa 22.01.2014.
V období od 04.02.2011 do 22.01.2014 uhradil celkom 1.261,39 Eur.

3. Žalobca dňa 24.05.2017 zobral v časti zaplatenia istiny 35,06 Eur svoj žalobný návrh späť. Z tohto
dôvodu v tejto časti bolo konanie zastavené.4. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania z uplatneného nároku, zaoberal
sa skúmaním premlčania uplatneného nároku na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Z
rozpisu splátok s uvedením dátumu jednotlivých splátok predloženého súdu žalovaným 26.04.2017

mal preukázané, že k poslednej úhrade zo strany žalobcu došlo dňa 22.01.2014, pričom uvedené
stranami nebolo spochybňované. Odo dňa nasledujúceho po úhrade poslednej splátky tak začala plynúť
3-ročná objektívna lehota na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá uplynula
dňa 23.01.2017, t.j. pred podaním žaloby. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že v tomto prípade
je nevyhnutné aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu, nakoľko išlo zo strany žalovaného o úmyselné

bezdôvodné obohatenie. Úmysel žalovaného či priamy alebo nepriamy z postupu žalovaného pri
uzatváraní úverovej zmluvy nemal preukázaný a žalobca rovnako úmysel žalovaného nepreukázal.
V zmysle uvedeného uplatnený nárok nemožno po uplynutí objektívnej premlčacej doby stanovenej
zákonom žalobcovi priznať, bez ohľadu na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Nakoľko
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný, náležitosti úverovej zmluvy na
absenciu ktorých poukazoval žalobca v žalobe, ktoré mali spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru a následne vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia neskúmal, nakoľko na určení
zmluvy za bezúročnú a bezpoplatkovú nie je právny záujem.

5. K finančnému zadosťučineniu za porušenie povinností žalovaného vyplývajúceho mu zo ZoSÚ
poukázal na to, že z ust. § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. jednoznačne vyplýva, že právo požadovať

od žalovaného primerané finančné zadosťučinenie by žalobcovi, ako spotrebiteľovi vzniklo len v prípade
úspešného uplatnenia porušenia povinnosti žalovaného vyplývajúceho zo ZoSÚ, čo v tomto konaní, z
dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu, neskúmal, a preto žalobu aj v tejto časti zamietol.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP.

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v celom rozsahu podal odvolanie žalobca. Podľa
jeho názoru súd zásadne pochybil v tom, že v danom prípade bez ďalšieho sa stotožnil s námietkou
premlčania žalovaného, nevykonal žiadne dôkazy. Nezaoberal sa žalobnými dôvodmi, pochybeniami
žalovaného na ktoré poukazoval, otázkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru ako

otázkou predbežnou podľa § 137 CSP, keď iba bez bližšieho odôvodnenia konštatoval, že na jej
posúdenie nie je naliehavý právny záujem. Posúdenie praktík a konanie žalovaného ako aj posúdenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti predloženej zmluvy a posúdenie poskytnutého úveru s dobrými mravmi
mázásadnýdopadnaaplikovanieobjektívnejpremlčacejdoby3-ročnejalebo10-ročnej.Právonariadne
a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia je základným procesným právom účastníka, čo napadnuté

rozhodnutie nespĺňa. Zároveň celkovým postupom súdu ( nevysporiadal sa s jednotlivými bodmi žaloby;
nezdôvodnil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy; nedostatočne odôvodnil svoj prijatý právny názor),
porušil jeho právo konať pred súdom. Žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytuje úvery
a pôžičky od roku 2001, a preto je povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou
odbornou starostlivosťou pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými

mravmi. Úver zobral ako nepodnikajúca osoba a zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom
formulári žalovaného. Má za to, že predmetná zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 9 ods.
2 ZoSÚ. Ak mu žalovaný poskytol úver, pri ktorom dohoda o výške úrokov presahovala mieru úrokov
poskytovanúpeňažnýmiústavmivčaseuzavretiaúverovejzmluvy,takétopraktikyakonaniežalovaného
si ťažko predstaviť v rovine nedbanlivostnej. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 7Co/84/2011. Súd prvej inštancie síce správne aplikoval premlčaciu dobu podľa ust. §
107 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ale nesprávne si vyložil v jeho medziach použitie objektívnej
premlčacej doby, keď si predbežne neposúdil praktiky a konanie žalovaného podľa osobitného predpisu
- ZoSÚ. Bez uvedeného predbežného posúdenia súd nemôže vyhodnotiť, či sa na strane žalovaného
jednalo o úmyselné alebo len nedbanlivostné bezdôvodné obohatenie, ako aj či žalovaná porušila svoje

povinnosti a tak správne vyhodnotiť, či žalobcovi vznikol nárok podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007
Z. z.. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Mcdo 1/2009 ohľadne dohody o výške úrokov,
ktoré presiahli mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi. Preto namieta vyhodnotenie súdu prvej
inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti a určení
porušenia povinností žalovaného a následne vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie pre

rozpor s § 137 CSP a namieta aplikáciu trojročnej objektívnej premlčacej doby bez vyriešenia otázky
úmyslu žalovaného pri uzatváraní zmluvy. Rovnako ohľadne objektívnej premlčacej doby poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu Prešov 20Co/16/2017. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne, abyho zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania. Zároveň
si uplatnil trovy odvolacieho konania.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie
(§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 177

ods. 2 písm. c) CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a
napadnutý rozsudok vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil a vo vzťahu k zaplateniu primeraného finančného zadosťučinenia podľa §
389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

10. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú

subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký,
že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že oprávnenému ešte
plynie druhá premlčacia doba. Pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky
premlčania,premlčanéprávonemožnooprávnenémupriznať.Objektívnapremlčaciadobazačínaplynúť
od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či

oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a kto sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani
subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, vtedy, keď skutočne zistí skutkové

okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď
nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu
na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k
záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie
je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozhodnutie

NS SR 1Cdo/67/2011).

11. Žalobca namieta, že na daný prípad sa má aplikovať objektívna 10-ročná premlčacia doba vzhľadom
k tomu, že žalovaný konal úmyselne. Ako už bolo vyššie konštatované, ust. § 107 OZ zakotvuje
kombinovanú premlčaciu dobu, t.j. subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú, resp. desaťročnú a jej

začiatok je upravený odlišne. Zároveň tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť a končia nezávisle od
seba. Teda uplynutím jednej z nich je právo premlčané. V danom prípade subjektívna premlčacia doba
uplynula pri istine 670 Eur, ktorú mal platiť žalobca ako poskytnutý úver, avšak vo veci bolo preukázané,
že i nad túto istinu posledná splátka žalobcom bola vykonaná dňa 22.01.2014 a ak by sa aj počítala od
tejto poslednej splátky 2-ročná subjektívna premlčacia doba, táto by uplynula dňa 22.01.2016, pričom

žaloba bola podaná na súd dňa 28.03.2017, teda v uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby.
Z týchto dôvodov je odvolacia námietka žalobcu proti výroku, ktorým bol zamietnutý návrh o vydanie
bezdôvodného obohatenia bezpredmetná, nakoľko žalobný návrh bol podaný po uplynutí subjektívnej
premlčacej doby. Keďže z uvedeného vyplýva, že v čase podania žalobného návrhu 28.03.2017 bol
už nárok žalobcu premlčaný v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote, je objektívna premlčacia lehota

bezvýznamná, odvolací súd sa ňou nezaoberal.

12. Vyššie uvedené závery viedli odvolací súd k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie ohľadom
zamietnutia žalobného návrhu o vydanie bezdôvodného obohatenia.

13. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí nedostatočným
odôvodnením a že sa súd prejudiciálne nezaoberal bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou poskytnutého
úveru vo vzťahu k uplatnenému nároku ohľadne finančného zadosťučinenia. Je potrebné uviesť, že
právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry

EurópskehosúdupreľudsképrávaakoajzrozhodnutíÚstavnéhosúduSRtotižvyplýva,žetak základné
právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo
na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.14. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k uplatnenému
finančnému zadosťučineniu nespĺňa náležitosti odôvodnenia rozhodnutí (§ 220 CSP), a preto ho

nemožno považovať za dostatočne odôvodnený. Súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, že nie je
naliehavý právny záujem na určení, či ide o poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkový,
a preto nebolo možné ani vyhovieť v tejto časti žalobe. Súd je povinný zaoberať sa, či sú splnené
podmienky ustanovené v § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorého sa žalobca v predmetnom konaní domáha. Vo vzťah k tomuto výroku sa žalobca

nedomáhal určenia bezpoplatkovosti a bezúročnosti spotrebiteľského úveru, ale domáhal sa žaloby na
plnenie, preto nie je možné uvedené odôvodniť nedostatkom naliehavého právneho záujmu.

15.Spoukazomnauvedenésúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,
aby uskutočňoval svoje procesné práva patriace mu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Nakoľko nebolo v odôvodnení rozhodnutia riadne vysvetlené z akého dôvodu

jeho žaloba bola zamietnutá, teda či spĺňa/nespĺňa hmotnoprávne podmienky na priznanie finančného
zadosťučinenia. Na základe toho odvolací súd v tomto rozsahu v zmysle ust. § 389 písm. b/ CSP zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

16. S poukazom na uvedené o trovách konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 3 CSP s tým, že zrušil i

výrok o trovách konania a o týchto rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)