Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/418/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116202907
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116202907.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej veci
žalobkyne F. F., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v W. W., X.. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Škrabákom,
advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého č. 30, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
o zaplatenie 433,- € z titulu bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie 400,- € z titulu primeraného
finančného zadosťučinenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
15C/46/2016-69 zo dňa 07.06.2016, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov (prvý
výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 433,-
€ (druhý výrok) m e n í tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 147,- € do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,10 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy
o úvere zo dňa 26.11.2010 je bez úrokov a bez poplatkov (prvý výrok), žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobkyni sumu 433,- € z titulu bezdôvodného obohatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
(druhý výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol (tretí výrok) s tým, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok).

1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
26.11.2010, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver v sume 400,- €, ktorý sa žalobkyňa

zaviazala vrátiť žalovanému v siedmych splátkach spolu v sume 686,- €; v rámci exekúcie vedenej
žalovaným proti žalobkyni na základe exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku zo dňa 14.10.2011)
zaplatila žalobkyňa žalovanému v období od 01.10.2014 do 12.06.2015 spolu sumu 833,- €; exekučný
súd exekúciu dňom 22.09.2015 právoplatne zastavil z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, nazáklade ktorej bol vydaný exekučný titul; rozsudkom sp. zn. 4T/112/2011 zo dňa 09.01.2012 uznal súd
žalobkyňu za vinnú z úverového podvodu v súvislosti s uzavretím spornej zmluvy a uložil jej povinnosť
nahradiť žalovanému škodu v sume 686,- €.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie predstavuje sporná zmluva o úvere zo
dňa 26.11.2010 spotrebiteľskú zmluvu, pretože žalobkyňa pri jej uzavieraní vystupovala ako spotrebiteľ
a poskytnutý úver použila na úhradu nákladov spojených s bývaním; žalobkyňa preukázala naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, že sporná zmluva je bezúročná a bez poplatkov z dôvodu

odstránenia právnej neistoty ohľadne dlžnej sumy; dospel k záveru, že sporná zmluva nemá všetky
zákonné náležitosti (chýbajúca úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna miera
nákladov, údaj o výške, počte a termínoch splatnosti jednotlivých splátok a konkrétna doba trvania
zmluvy), preto je úver bezúročný a bez poplatkov; nakoľko žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 833,-
€ a mala vrátiť len sumu 400,- € uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 433,- € z titulu
bezdôvodného obohatenia; žalobu žalobkyne ohľadne primeraného finančného zadosťučinenia v sume

400,- € ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobkyňa v žalobe riadne neodôvodnila, či sa finančného
zadosťučinenia domáha na základe porušenia povinností dodávateľa alebo na základe neprijateľných
zmluvných podmienok; súd prvej inštancie poukázal aj na skutočnosť, že žalobkyňa si nesplnila svoju
povinnosť vrátiť úver riadne a včas a napriek tomu, že zmluva bola uzavretá dňa 26.11.2010 s plnením
žalobkyňa začala až dňa 01.10.2014 a súčasne vzal do úvahy aj skutočnosť, že žalobkyňa bola

právoplatne odsúdená za prečin úverového podvodu so skutkovou podstatou, ktorá súvisí so spornou
úverovou zmluvou).

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 261 ods. 3, § 269 ods. 2, § 497
Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 3 a 4, § 451 ods. 1 a 2 a § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka,

§ 1 ods. 1, § 2 písm. a), § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov,
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a § 80 písm.
c) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; rozhodnutie o trovách konania
ponechal súd prvej inštancie podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do

30.06.2016 na samostatné uznesenie po právoplatnom skončení konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný včas odvolanie zo dňa 19.07.2016 (č.l. 81-85
spisu). Rozsudok napadol v rozsahu výroku o určení, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov
(prvý výrok) a vo výroku o uložení povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 433,- € (druhý výrok). Vyčítal súdu
prvej inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, ďalej

namietal nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.)
ako aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). V prvom rade vyjadril názor, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné, pretože stručne, jasne a výstižne nevysvetľuje,
ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil; uvedený nedostatok považoval

za porušenie jeho práva na spravodlivý proces; následne argumentoval, že poplatok za poskytnutie
peňažných prostriedkov v spornej zmluve je prijateľný a vzhľadom na vyššie podnikateľské riziko je
vyšší ako obvyklé bankové úroky; žalobca mal preto preukázať, že poplatok za poskytnutie peňažných
prostriedkov v čase a mieste uzavretia zmluvy výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru
odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov; uzavrel, že

slovenský právny poriadok poplatok za spracovanie zmluvy výslovne pripúšťa; poplatok za poskytnutie
úveru v prípade spornej zmluvy nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že je nebankovým
subjektom, ktorého riziko podnikania ako aj náklady sú vyššie v porovnaní s bankami; ďalej vyjadril
názor, že nie je povinný preukazovať, na aký účel boli finančné prostriedky v skutočnosti použité a
že v spore dostatočne preukázal, že prostriedky boli vzaté za účelom zamestnania; spotrebiteľom je

pritom len osoba, ktorej bol úver poskytnutý za iným účelom ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania; spornú zmluvu o úvere posúdil súd ako spotrebiteľskú, pričom na podporu svojho názoru
neuviedol jediné tvrdenie vzhľadom na to, že žalobkyňa jasne uviedla, že ide o úver zobratý za účelom
zamestnania; podľa dodatku k zmluve žalobkyňa upresnila účel úveru tak, že išlo o kúpu výpočtovejtechniky za účelom výkonu zamestnania, keď na príslušný dodatok súd prvej inštancie pri rozhodovaní
absolútne neprihliadal; preto ďalej vyjadril názor, že na úkor žalobkyne v jeho prospech nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, pretože žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej

zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy vyhlásená za neplatnú a právny dôvod plnenia neodpadol, pretože
nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a podobne a majetkový prospech získal z poctivých
zdrojov; nakoniec argumentoval, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
že sporná zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

2.2 Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 09.08.2016 (č.l. 94-95 spisu) k odvolaniu žalovaného prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedla, že s odvolaním a jeho dôvodmi nemožno súhlasiť, pretože z
rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie riadne a podrobne odôvodnil a svoje závery oprel o zákonné
ustanovenia a o vykonané dokazovanie; nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že v prejednávanom spore

nejde o spotrebiteľskú zmluvu, pretože v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom;
súd prvej inštancie správne posúdil absenciu zákonných náležitostí v spornej zmluve o úvere a z toho
vyplývajúci dôsledok, t.j. že zmluva je bezúročná a bez poplatkov; súd tiež správne vyhodnotil existenciu
jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože bez rozhodnutia by sa ocitla v

neistom postavení a nemohla by sa iným spôsobom domáhať svojich práv. Na základe uvedeného
navrhla potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Vyjadrenie žalobkyne doručil súd prvej inštancie žalovanému do vlastných rúk dňa 23.08.2016
prostredníctvom pošty s lehotou na vyjadrenie (č.l. 96 spisu). Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne

žiadnym spôsobom nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri

rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť
zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C.s.p., preskúmal
vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania

žalovaného podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaného podľa § 380 ods. 1
C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení, že sporný úver je bezúročný a
bez poplatkov (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil a v napadnutom
výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 433,- € (druhý výrok) zmenil, pretože
neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.4.5 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že
žalobkyňa a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.11.2010, na základe ktorej
poskytol žalovaný žalobkyni úver v sume 400,- €, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalovanému
v siedmych splátkach spolu v sume 686,- €; v rámci exekúcie vedenej žalovaným proti žalobkyni
na základe exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku zo dňa 14.10.2011) zaplatila žalobkyňa

žalovanému v období od 01.10.2014 do 12.06.2015 spolu sumu 833,- €; exekučný súd exekúciu dňom
22.09.2015 právoplatne zastavil z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul; rozsudkom sp. zn. 4T/112/2011 zo dňa 09.01.2012 uznal súd žalobkyňu za vinnú
z úverového podvodu v súvislosti s uzavretím spornej zmluvy a uložil jej povinnosť nahradiť žalovanému
škodu v sume 686,- €.

4.7 Odvolanie žalovaného proti výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o určení, že sporný
úver je bezúročný a bez poplatkov (prvý výrok) nie je dôvodné.

4.7.1 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie ohľadne dôvodnosti žaloby žalobkyne ohľadne
uplatneného nároku na určenie, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov, v tomto smere si osvojuje
dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v
tomto rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie
dôvody žalovaného odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov

dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu
a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
žalovaného viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami
žalovaného uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§

380 ods. 2 C.s.p.).

4.7.2 Žalovaný v podanom odvolaní namietal právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie
ohľadne preukázania naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, že sporný
úver je bezúročný a bez poplatkov; odvolací súd sa vzhľadom na okolnosti prejednávaného sporu

stotožnil so súdom prvej inštancie, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom
určení; napriek skutočnosti, že v prejednávanom spore uplatnila aj nárok na plnenie, určenie, že
sporný úver je bezúročný a bez poplatkov je spôsobilé odstrániť právnu neistotu žalobkyne ohľadne
dlžnej sumy úveru a nastoliť pevný právny základ pre právny pomer medzi žalobkyňou a žalovaným
založený spornou zmluvou o úvere. V podanom odvolaní žalovaný ďalej nesúhlasil s názorom súdu prvej

inštancie, že v prejednávanom spore predstavuje sporná zmluva o úvere spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poskytnutý úver predstavuje spotrebiteľský úver podľa zákona č.
129/2010 Z. z. a žalobkyňa má postavenie spotrebiteľa; pri posudzovaní dôvodnosti odvolania v tomto
smere považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že žalobkyňa spornú zmluvu o úvere uzavierala ako
spotrebiteľ, pretože ako fyzická osoba nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka); odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka ako aj samotného zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku
dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere, z ktorých jednoznačne vyplýva rozdiel medzi spotrebiteľským
úverom a spotrebiteľskou zmluvou, t.j. každá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010
Z. z. je súčasne spotrebiteľskou zmluvou, naopak však tento záver neplatí, t.j. aj keď zmluva o

úvere nespĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., môže byť
spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka; tento záver vyplýva z ustanovenia § 1 ods.
8 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch nie
sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov; ustanovenie § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka pre účely vymedzenia pojmu spotrebiteľ, nezakotvuje podmienku uzavretia

spotrebiteľskej zmluvy na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, zakotvuje
len jedinú podmienku, a to, aby fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; spotrebiteľskou zmluvou je v
zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatváradodávateľ so spotrebiteľom; zo spisu nevyplýva, že by žalobkyňa predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere uzavierala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; preto len jej
vyhlásenie, že použité finančné prostriedky použije na výkon zamestnania nemôže spôsobiť, že sporná

zmluva sa nebude považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka; odvolací súd
preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanom spore ide o spor zo
spotrebiteľskej zmluvy, pretože pre účely Občianskeho zákonníka je potrebné žalobkyňu považovať
za spotrebiteľa; pokiaľ žalovaný v konaní produkoval tvrdenia a dôkazy, že sporný úver bol žalobkyni
poskytnutý „na výkon zamestnania“ (údaj uvedený v spornej zmluve), resp. „na zakúpenie výpočtovej

techniky za účelom výkonu zamestnania“ (údaj uvedený v dodatku k spornej zmluve), súd prvej inštancie
pri rozhodovaní správne prihliadol na skutočnosť, že spornú zmluvu ako aj dodatok k nej pripravil a
vyhotovil žalovaný, v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalobkyňa ako spotrebiteľ mala
možnosť ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a teda ich nebolo možné považovať
za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka); tak právne významná skutočnosť ako
preukázanie poskytnutia úveru na výkon zamestnania, nemôže byť preukazovaná len listinou, ktorú

pripravil výlučne žalovaný ako dodávateľ, v ktorého prospech tieto skutočnosti jednoznačne vyznievajú,
pretože zbavujú žalobkyňu ako spotrebiteľa ochrany pri poskytnutí spotrebiteľského úveru v podobe
nevyhnutnosti dodržania podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení
neskorších predpisov; zákon zakazuje spotrebiteľovi vzdať sa práv, ktoré mu vyplývajú z uvedeného

zákona (§ 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z. z.); pre úplnosť treba dodať, že sa navyše javí nelogické a v
rozpore s bežnou skúsenosťou, že by žalobkyňa v pracovnom postavení učiteľky základnej školy bola
nútená pre výkon povolania kupovať výpočtovú techniku, keď pracovné pomôcky nevyhnutne potrebné
na plnenie pracovných povinností je v zásade povinný zamestnancovi zaobstarať zamestnávateľ; súd
prvej inštancie preto správne považoval spornú zmluvu za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a žalobkyňu

za spotrebiteľa. Skutočnosť, že sporná zmluva o úvere neobsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, v dôsledku čoho je sporný úver bezúročný a bez poplatkov nebola medzi
stranami sporná, žalovaný toto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nenamietal, keď jeho
odvolanie v tomto smere nepolemizovalo s odôvodnením napadnutého rozsudku; rozsudok súdu prvej
inštancie je na základe uvedeného vo výroku o určení, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov

podľa odvolacieho súdu vecne správny.

4.8 Odvolanie žalovaného proti výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 433,- € (druhý výrok) je dôvodné. Súd prvej inštancie dospel k
správnemu záveru, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov (bod 4.7 odôvodnenia); medzi stranami

nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 400,- € a žalobkyňa zaplatila žalobcovi sumu
833,- €; z dokazovania však súčasne vyplýva, že trestným rozsudkom, ktorým bola žalobkyňa uznaná
za vinnú zo spáchania prečinu úverového podvodu v súvislosti s uzavretím spornej zmluvy o úvere bola
žalobkyni v tzv. adhéznom konaní právoplatne uložená povinnosť nahradiť žalovanému škodu v sume
686,- €; súd prvej inštancie si pri rozhodovaní nedostatočne uvedomil, že adhézny výrok o náhrade

škody v trestnom rozsudku nadobúda po nadobudnutí právoplatnosti charakter právoplatne rozhodnutej
veci (§ 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; § 230 C.s.p.) a preto
o nároku žalovaného na náhradu škody v rozsahu ako bol priznaný v adhéznom konaní (skutkovom aj
právnom) nemožno v civilnom procese opätovne konať a rozhodovať o ňom; súčasne skutkové a právne
otázky, ktoré museli byť nevyhnutne riešené v adhéznom konaní, zakladajú prejudiciálnu záväznosť

pre prípadné konanie o ďalších sporných otázkach týkajúcich úverovej zmluvy, v súvislosti s ktorou
bol spáchaný trestný čin, ak výsledok adhézneho konania koliduje s prípadným uplatneným nárokom
v civilnom procese; inými slovami pokiaľ trestný súd pri rozhodovaní o náhrade škody vychádzal z
určitej konkrétnej výšky náhrady škody, ktorá spočívala v povinnosti vrátiť dohodnutú sumu úveru s
úrokomapoplatkami,nemôžesporovýsúdvprípadnomcivilnomprocesevychádzaťzinejsumy,pretože

v tomto smere je prejudiciálne viazaný právnym posúdením veci ohľadne výšky škody poškodeného
v právoplatne skončenom adhéznom konaní; pokiaľ by odsúdený alebo poškodený nesúhlasili s
určením výšky náhrady škody (napríklad z dôvodu rozporu jej výšky s právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľa, resp. inými právnymi predpismi), nič im nebráni brániť sa opravnými prostriedkami priamo
v trestnom konaní (§ 307 ods. 1 písm. b/ a c/ Trestného poriadku); na prehodnocovanie skutkových

a právnych zistení súdu v adhéznom konaní ohľadne výšky škody však nemôže slúžiť prípadný
následný civilný proces (pozri aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 269/2011
zo dňa 23.11.2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/15/2011 zo dňa
27.09.2012); tento záver sa v prejednávanom spore prejaví tak, že súd prvej inštancie nemohol prirozhodovaní vychádzať z inej sumy, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému ako zo sumy 686,-
€, na ktorej zaplatenie žalovanému bola žalobkyňa právoplatne zaviazaná v adhéznom konaní (prípadný
nesúhlas s takto určenou výškou náhrady škody, ktorá v podstate predstavovala dohodnutú istinu a

odplatu za poskytnutie úveru podľa spornej zmluvy, mohla žalobkyňa vyjadriť len v uvedenom adhéznom
konaní podaním opravného prostriedku); v podanom odvolaní síce nebolo toto pochybenie súdu prvej
inštancie uplatnené, na vady konania týkajúce sa procesných podmienok (medzi ktoré nepochybne patrí
aj prekážka rozhodnutej veci) je však odvolací súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (§ 380 ods.
2 C.s.p.); z uvedeného teda vyplýva, že nakoľko žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 833,- € a bola

povinná zaplatiť len 686,- €, jej žaloba ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia mohla byť dôvodná
len do sumy 147,- € (833,- € mínus 686,- €), ktorá predstavuje plnenie žalovanému bez právneho dôvodu
(§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a ktorú je tak žalovaný povinný vydať žalobkyni (§ 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka); rozsudok súdu prvej inštancie je na základe uvedeného vo výroku o uložení
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 433,- € podľa odvolacieho súdu nesprávny a preto ho
odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu

147,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalovaný podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a súčasne tým,

že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne
posúdenie vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v časti o určenie, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov
(prvý výrok) však považuje odvolací súd za vecne správne (body 4.7 až 4.7.2 odôvodnenia). Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v časti o vydanie

bezdôvodnéhoobohateniavsume433,-€považujeodvolacísúdtiežzasprávne,kpochybeniuzostrany
súdu prvej inštancie došlo len v právnom posúdení ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného na úkor žalobkyne a prejudiciálnej záväznosti rozsudku trestného súdu pre prejednávaný
spor (bod 4.8 odôvodnenia). Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal vadu konania, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.) spočívajúcu v nedostatočnom

odôvodnení napadnutého rozsudku, v tomto smere sa odvolací súd s podaným odvolaním nestotožnil;
k vade konania spočívajúcej v nedostatkoch odôvodnenia rozsudku takej intenzity, aby to spôsobilo
porušenie práva strany na spravodlivý proces, môže dôjsť len výnimočne v prípadoch, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,
t.j. v prípadoch, keď z rozhodnutia nemožno vôbec zistiť dôvody, na základe ktorých súd v konkrétnej

veci rozhodol; z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je jednoznačne zrejmé, že o
takýto prípad nejde, pretože súd jasne a výstižne svoje rozhodnutie primeraným spôsobom odôvodnil.

7. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení,
že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov (prvý výrok) ako vecne správny potvrdil a v napadnutom

výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 433,- € (druhý výrok) zmenil.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s
§ 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu

trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a nakoniec v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konaniekončí.Nakoľkorozhodnutímodvolaciehosúdukonanievprejednávanomsporekončíasúčasneodvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie, bol odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na
náhradu trov celého konania; pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania bolo nevyhnutné zobrať
do úvahy výsledok celého konania; podľa výsledku konania bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná

ohľadne uplatneného nároku o určenie, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov, čiastočne úspešná
ohľadne uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a v plnom rozsahu neúspešná
ohľadne nároku na primerané finančné zadosťučinenie; pri rozhodovaní o trovách konania platí, že
neúspech žalobkyne je v rovnakom rozsahu úspechom žalovaného, preto pri určovaní pomeru úspechu
a neúspechu strán v spore vychádzal odvolací súd len z výsledku konania ohľadne nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia, pretože ohľadne ostatných uplatnených nárokov boli plne úspešní buď
žalobkyňa (prvý vyššie uvedený nárok) alebo žalovaný (tretí vyššie uvedený nárok) a ohľadne týchto
nárokov by nárok na náhradu trov konania nevznikol žiadnej zo strán; pri zohľadnení výsledku konania
ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bol žalovaný v spore pomerne úspešnejší,
pretože pri predmete konania v sume 433,- € jeho úspech predstavuje 66,05 % (zamietnutá suma 286,-
€) a úspech žalobkyne predstavuje 33,95 % (prisúdená suma 147,- €), pretože neúspech žalobkyne je

súčasne v rovnakom rozsahu úspechom žalovaného; z hľadiska pomeru úspechu strán v konaní bol
tak žalovaný v spore úspešnejší a vznikol mu proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu
32,10 % (66,05 % mínus 33,95 %). O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).