Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 16, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114212456
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114212456.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.

Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu Q. W. U., s.r.o., L. 5, X., IČO: XX XXX
XXX, zastúpeného O. W., s.r.o., L. 5, X., N.: XX XXX XXX proti žalovanej Y. L., nar. XX.XX.XXXX,
bydliskom R. XXXX/XX, O., o zaplatenie 4.978,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. marca 2017, č. k. 18C/231/2014 - 79, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 9. marca 2017 č. k. 18C/231/2014 - 79 súd prvej inštancie konanie v časti

o zaplatenie sumy 829,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 69,14
€ od 21.06.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.07.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14
€ od 21.08.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.09.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14
€ od 21.10.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.11.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14
€ od 21.12.2010 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.01.2011 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 €
od 21.02.2011 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.03.2011 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od
21.04.2011 do 06.08.2012, zo sumy 69,14 € od 21.05.2011 do 06.08.2012 zastavil, žalobu proti

žalovanej, voči ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.978,08 eur spolu s úrokom z omeškania
zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 06.08.2012 vo výške 170,81 eur a s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.978,08 eur od 07.08.2012 do zaplatenia, z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie vo výroku II. zamietol, a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V
odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá medzi U., ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Žalobca si pohľadávku pôvodného veriteľa (..) uplatňuje z titulu
postúpenia pohľadávky. Preto sa zaoberal otázkou, či k postúpeniu pohľadávky U. U. na žalobcu došlo

zákonom predpokladaným spôsobom, t. j. platne, a teda, či je žalobca v tomto spore aktívne vecne
legitimovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a druhá strana je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti. Ako vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách banka môže postúpiť pohľadávku
inej osobe buď so súhlasom klienta, alebo aj bez takéhoto súhlasu za predpokladu, že klienta písomne
vyzvala na plnenie a klient je napriek tejto výzve v omeškaní so splatením dlhu dlhšie ako 90 dní.
V danom prípade žalobca nepreukázal, že by žalovaná s postúpením pohľadávky zo U. na žalobcu

súhlasila. Nepreukázal ani, že U. žalovanú na úhradu dlhu vyzvala. Žalobca nepreukázal splnenie
zákonom predpísaných podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, a preto možno konštatovať, že
zmluva o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE uzavretá dňa 27.06.2012 medzN.., ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom je neplatná. Následkom neplatnosti tejto zmluvy je absencia aktívnej vecnejlegitimácie na strane žalobcu, a preto súd žalobu práve z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
ako nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť súd prvej inštancie dodáva, že k rovnakému právnemu názoru
dospeli v obdobných veciach aj napríklad Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 6Co/203/2015 zo

dňa 19.05.2015, Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 6Co/119/2013 zo dňa 29.05.2014, Krajský
súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajský súd v Trnave v rozsudku sp.
zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajský súd v Trenčíne v rozsudkoch sp. zn. 5Co/460/2015 zo
dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016.
V predmetnej veci mala plný úspech žalovaná. Z obsahu spisu však nevyplynuli žiadne trovy, ktoré by

jej v súvislosti s týmto konaním vznikli, preto jej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku do výroku o zamietnutí podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, a priznal mu náhradu trov konania resp.
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V
odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. V odvolaní tvrdil, že v konaní predložil oznámenie

o postúpení pohľadávky, pričom relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky
zakladá jeho aktívnu legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o
postúpení. ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako
postupníka pohľadávky. Zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s

aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava
výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o
podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva,
žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je

podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že, ak banka pred postúpením pohľadávky
písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle ust. §
524Občianskehozákonníka.Uviedol,ževkonaní bolopreukázané,žedlžníkbolvomeškanínepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť
postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť
zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

6. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

7. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej
časť), ak je (1.).splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)

omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

8. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.
6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky sa

vyžaduje z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (mimo banky) už nie je zachovaná
možnosť dohľadu a dozoru NBS ako centrálnej banky.

9. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).

Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex
tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.10. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

11. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,
ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje
Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej
platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej
povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce

zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú
triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

12.Písomnávýzvabankydlžníkovijepredpokladomprecesiubankovejpohľadávkyalebojejčastinainú
osobu. Žalobca však takýto dôkaz v konaní nepredložil, preto je možné uzavrieť, že žalobca nepreukázal
prvú podmienku kogentne stanovenú v § 92 ods. 8 zákona č 483/2001 Z. z..

13. Písomné oznámenie postupcu (banky) žalovanému o postúpení pohľadávky nie je výzvou, ako má
na mysli citované ustanovenie a ani ju nenahrádza. Okrem toho, žalobca uviedol v odvolaní, že toto
oznámenie predložil súdu spolu s podacím hárkom. Žiaden podací hárok sa však v spise nenachádza
(súd prvej inštancie žiaden takýto dôkaz nevykonal).

14. Zo spisu vyplynulo, že žalobca nepredložil súdu výzvu banky na zaplatenie dlhu adresovanú
žalovanej.

15. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaného

predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi,
zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky,
ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného dôvodu
správne zamietnutá, preto posudzovanie ostatných námietok odvolania je nadbytočné.
16. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné

považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

19. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

20. trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.1 a
§ 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná,
a preto jej v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov odvolacieho konania. Zo
spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovanej v zmysle § 251 ods. 1 C.s.p.,

preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov nepriznáva.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§

419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).