Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/273/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516203715
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3516203715.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P., C.
XXX/XX proti žalovaným 1/ M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P., D. XXXX, 2/ G. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. P., D. XXXX, zastúpeným Mgr. Ivetou Gavačovou, advokátkou, so sídlom v Starej Turej,
SNP 148, o zrušenie uznesenia o schválení súdneho zmieru, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 3C/42/2016-154 zo dňa 18. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobkyne o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne na zrušenie uznesenia súdu o
schválení zmieru č.k. 6C/457/2008 - 945 zo dňa 09.03.2016, ktorý žalobkyňa uzatvorila so žalovanými v
konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam /výrok I./ a rozhodol,

že žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Na odôvodnenie
svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa podanú žalobu odôvodnila tým, že zmier je podľa
hmotného práva neplatný, pretože jej musia zostať podiely po nebohom manželovi, na meno ktorého
bol skolaudovaný rodinný dom a žalovaným nemôžu zostať pozemky, ktoré patrili jej manželovi a
svokrovcom. Súd vykonal dokazovanie, ktorého výsledky posúdil podľa § 99 ods. 4 O.s.p.. Uviedol, že
skúmal, či uzavretý zmier nie je v rozpore s hmotným právom. Keďže zmier strany sporu uzavreli v

konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, skúmal, či neodporuje ustanoveniam
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
konkrétne ustanoveniam § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dospel k záveru, že
súdny zmier, ktorý strany uzavreli v spore o zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam neodporuje uvedeným zákonným ustanoveniam, teda nie je podľa hmotného práva
neplatný. Zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo môžu spoluvlastníci predovšetkým dohodou,

ktorá v prípade nehnuteľnosti musí mať písomnú formu, pretože vo svojej podstate sa jedná o zmluvu
o prevode vlastníctva a v takomto prípade sa vlastníctvo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností
(§133 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak nedôjde k dohode, zruší a vyporiada spoluvlastníctvo podľa
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na
súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto
nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Toto právo v uvedenom spore

využil jeden zo spoluvlastníkov - právny predchodca žalobkyne, ktorá po jeho smrti ako právny nástupca
- dedič spoluvlastníckych podielov v nehnuteľnostiach, ktoré boli predmetom sporu, pokračovala v
tomto konaní. V spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí byť preukázaný
okruh spoluvlastníkov, výška ich spoluvlastníckych podielov. V predmetnom spore boli spoluvlastnícke
vzťahy pôvodných spoluvlastníkov preukázané výpismi z listov vlastníctva a ich právnych nástupcov,
teda žalobkyne a žalovaných, aj rozhodnutiami o vyporiadaní dedičstva. Súd správne vychádzal z

údajov o právach k nehnuteľnostiam, o vlastníkoch, resp. spoluvlastníkoch z týchto listov vlastníctva,
i keď žalobkyňa v pôvodnom spore aj v žalobe o zrušenie uznesenia o schválení zmieru tvrdila, ženiektoré nehnuteľnosti, resp. podiely v nich nadobudol darom, resp. dedením len jej právny predchodca,
resp. že prestavbu, či prístavbu domu so súhlasom pôvodných spoluvlastníkov realizovala ona s
manželom. Súd správne vychádzal z vlastníckych vzťahov zaevidovaných v katastri nehnuteľností,

pretože podľa § 70 zákona č. 162/ 1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, údaje katastra uvedené
o vlastníkoch resp. spoluvlastníkoch nehnuteľností sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Pokiaľ
ide o prestavbu, resp. prístavbu pôvodného rodinného domu pri posudzovaní vlastníckeho vzťahu k
takejto nehnuteľnosti sa vychádza z toho, že to čo k pôvodnej neodstránenej stavbe prirástlo, patrí

vlastníkom tejto pôvodnej stavby. To znamená, že ak žalobkyňa s manželom prestavali tento dom so
súhlasom pôvodných vlastníkov - rodičov jej manžela, nestali sa jeho vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi
oni, ale vlastníci pôvodnej stavby. Ak došlo k zhodnoteniu pôvodnej stavby vykonanou prestavbou
mohli žalobkyňa a jej manžel voči vlastníkovi pôvodnej stavby uplatňovať nárok na vydanie takto
získaného bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania strany sporu uzavreli zmier, podľa ktorého si
nehnuteľnosti podelili, teda niektoré nehnuteľnosti vrátane prestavaného domu boli v celosti prikázané

do vlastníctva žalobkyne, niektoré vrátane stodoly do vlastníctva žalovanej a jedna parcela registra "E"
pripadla v rámci vyporiadania žalovanému 2/. Súčasne sa žalobkyňa a žalovaná 1/ dohodli, že žalovaná
na vlastné náklady zabezpečí vypracovanie geometrického plánu, ktorým bude z pozemku parc. č.
6369, ktorý pripadol žalovanej 1/ odčlenená časť pozemku, na ktorom sa nachádza vodovodná šachta s
vodovodnou prípojkou a táto časť bude pričlenená k pozemku žalobkyne (k parc. č. 6378) a z pozemku

parc. č. 6370, ktorá pripadla žalobkyni, bude odčlenená časť za účelom prístupu k parcele č. 6369 a k
nej bude pričlenená. Strany sporu sa dohodli o tom, že si vzájomne nebudú vyplácať žiadnu finančnú
náhradu. Takáto dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorá vyriešila aj všetky
vzťahy, ktoré sa vytvorili medzi spoluvlastníkmi, teda aj otázky týkajúce sa súčastí domu, ktorý pripadol
žalobkyni, a to vodovodnej šachty a prípojky nachádzajúcich sa na pozemku, ktorý pripadol žalovanej

1/, ako aj zabezpečenie prechodu k pozemku, ktorý pripadol žalovanej l/ po pozemku, ktorý zostal vo
vlastníctve žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala ani tú skutočnosť, že by uzavretý zmier spôsobil ujmu
na jej právach. Pripadla jej do vlastníctva väčšina nehnuteľností v spoluvlastníctve, vrátane rodinného
domu aj s investíciami, vyplývajúcim z jeho prestavby, resp. prístavby, ktorú financovala žalobkyňa so
svojím manželom ešte v čase, keď neboli jeho spoluvlastníkmi, pričom vyporiadanie sa uskutočnilo bez

vzájomnej finančnej náhrady. Z týchto dôvodov je zmier strán sporu v súlade s hmotným právom. Jeho
platnosť neovplyvnila ani skutočnosť, že žalovaná v dohode uznala geometrický plán z roku 1998, ktorý
nikdy nebol základom žiadneho právneho úkonu týkajúceho sa vlastníckych, resp. spoluvlastníckych
práv k týmto nehnuteľnostiam. Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil podľa § 255 odsek 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len ako „CSP“),

podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Namietala správnosť tohto rozhodnutia, keď
poukazovala na skutočnosti ohľadne dedenia majetku po rodičoch nebohého manžela.
3. Krajský súd ako súd odvolací skôr ako pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia
zistil, že podané odvolanie žalobkyne treba odmietnuť podľa § 386 písm. a) CSP, nakoľko odvolanie

žalobkyne bolo podané oneskorene.
4. Podľa § 362 ods. 1 prvá veta CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
5. Podľa § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

6. Podľa § 121 ods. 5 CSP lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené
elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
7. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
8. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že odvolanie sa podáva na súde prvej inštancie,

proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktoré sa
odvolaním napáda. Lehota na podanie odvolania začína plynúť odo dňa nasledujúceho po doručení
rozhodnutia a je zachovaná, ak sa odvolanie v posledný deň lehoty podalo na súde alebo sa podanie
odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť /napríklad pošta/.
9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol žalobkyni doručený

do vlastných rúk dňa 21.06.2017, ako o tom svedčí k rozhodnutiu pripojená doručenka. Zákonná
pätnásťdňová lehota na podanie odvolania proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie tak začala
žalobkyni plynúť dňa 22.06.2017 a jej posledný deň pripadol na štvrtok 06.07.2017. Žalobkyňa podalasvoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie na súde prvej inštancie osobne dňa 10.07.2017, čo
vyplýva z podacej pečiatky súdu prvej inštancie na odvolaní žalobkyne.
10. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa podala svoje odvolanie proti rozsudku Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom č.k. 3C/42/2016-154 zo dňa 18. mája 2017 po uplynutí zákonom stanovenej
odvolacej lehoty a preto odvolací súd jej odvolanie podľa § § 386 písm. a) CSP odmietol ako podané
oneskorene a to bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.
11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).