Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 23, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/70/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010200
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816010200.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanej T. K. pre pokračovací zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., prejednal
dňa 23. augusta 2017 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza, sp.zn.3T/48/2016 zo dňa 29. marca 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.zn.3T/48/2016 zo dňa 29. marca 2017, bola obžalovaná T.
K. uznaná za vinnú z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.
s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

1. dňa 18.06.2014 v S. na základe inzerátu ponúkajúceho na predaj mobilný telefón zn. K. AC za sumu
26,-eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-mailovej komunikácie z
e-mailovej adresy [email protected] vylákala od poškodenej B. C. sumu vo výške 26,- eur, ktorá
jej bola dňa 18.06.2015 zaslaná prostredníctvom poštového poukazu na adresu jej trvalého bydliska T.
K., U. XXX/X, XXX XX S., hoci vedela, že tovar poškodenej nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila
poškodenej B. C., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom H. N. XXX, škodu vo výške 26,- eur,

2. dňa 20.06.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj mobilný telefón zn. K.
O. B. za sumu 25,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-mailovej
komunikácie z e-mailovej adresy C.W..sk vylákala od poškodenej M. Z. sumu vo výške 26,- eur, ktorá jej
bola dňa 20.06.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. banke, a.s., na meno C. C.,
bytom H. C. XXX, ku ktorému mala prístup, hoci vedela, že tovar poškodenej nedodá, peniaze nevrátila,

čím spôsobila poškodenej M. Z., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom D., F. XXXX/X, škodu vo výške 25,- eur,

3. dňa 27.06.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj mobilný telefón zn.
D. M. X za sumu 40,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk
prostredníctvom e-mailovej komunikácie z e-mailovej adresy C..sk vylákala od poškodenej Q. R. sumu
vo výške 40,-eur, ktorá jej bola dňa 07.07.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R.

banke, a.s., na meno C. C., bytom H. C. XXX, ku ktorému mala prístup, hoci vedela, že tovar poškodenej
nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila poškodenej Q. R., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, škodu
vo výške 40,- eur,

4. dňa 03.07.2014 v S. na základe inzerátu ponúkajúceho na predaj mobilný telefón zn. K. W. J za sumu
40,-eurzverejnenéhonainternetovejstránkewww.bazos.skprostredníctvomkomunikácieztelefónneho

čísla XXXX XXX XXX a z e-mailovej adresy C..sk vylákala od poškodeného Q. D. sumu vo výške 40,-
eur, ktorá jej bola dňa 03.07.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. banke, a.s., nameno C. C., bytom H. C. XXX, ku ktorému mala prístup, hoci vedela, že tovar poškodenému nedodá,
peniaze nevrátila, čím spôsobila poškodenému Q. D., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom K. H. N., P. A.
XXXX/X, škodu vo výške 40,- eur,

5. dňa 14.07.2014 v S. na základe inzerátu ponúkajúceho na predaj notebook zn. B. B. one dXXX
za sumu 44,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-mailovej
komunikácie z e-mailovej adresy C..sk vylákala od poškodeného Z. H. sumu vo výške XX,- eur, ktorá
jej bola dňa 14.07.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. banke, a.s., na meno C.

C., bytom H. C. XXX, ku ktorému mala prístup, hoci vedela, že tovar poškodenému nedodá, peniaze
nevrátila, čím spôsobila poškodenému Z. H., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. - S., N. U. XXXX/XX,
škodu vo výške 44,- eur,

6. dňa 01.08.2014 v S. na základe inzerátu ponúkajúceho na predaj mobilný telefón zn. H. F. XXX
za sumu 40,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-mailovej

komunikácie z e-mailovej adresy D..sk vylákala od poškodenej Z. Z. sumu vo výške 40,- eur, ktorá jej
bola dňa 02.08.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v R. banke, a.s., na meno C. C.,
bytom H. C. XXX, ku ktorému mala prístup, hoci vedela, že tovar poškodenej nedodá, peniaze nevrátila,
čím spôsobila poškodenej Z. Z., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom D., T. XXX/XX, škodu vo výške 40,- eur,

7. dňa 01.09.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj notebook zn. B. B.
one dXXX za sumu 50,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk
prostredníctvom e-mailovej komunikácie z e-mailovej adresy G..sk vylákala od poškodeného A. N. sumu
vo výške 53,- eur, z toho 50,- eur ako cena samotného tovaru a 3,- eur poštovné, ktorá jej bola dňa
01.09.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. banke, a.s., na meno T. K., bytom S.,

U. XXX/X, hoci vedela, že tovar poškodenému nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila poškodenému
A. N., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom R. R., Z. XXX/XX, škodu vo výške 53,- eur,

8. dňa 03.09.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj mobilný telefón zn. D.
M. C za sumu 25,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-mailovej

komunikácie z e-mailovej adresy eurocentrumW..sk vylákala od poškodeného A. U. sumu vo výške 25,-
eur, ktorá jej bola dňa 03.09.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. banke, a.s., na
meno T. K., bytom S., U. XXX/X, hoci vedela, že tovar poškodenému nedodá, peniaze nevrátila, čím
spôsobila poškodenému A. U., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. nad C., T. XXX/XX, škodu vo výške
25,- eur,

9. dňa 12.09.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj mobilný telefón zn. D.
M. X za sumu 40,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-mailovej
komunikácie z e-mailovej adresy pQ.sW..sk vylákala od poškodenej N. D. sumu vo výške 40,- eur, ktorá
jej bola dňa 12.09.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. banke, a.s., na meno T.

K., bytom S., U. XXX/X, hoci vedela, že tovar poškodenej nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila
poškodenej N. D., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom R., C. XXXX/XXX, škodu vo výške 40,- eur,

10. dňa 14.09.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj mobilný telefón
zn. K. W. J za sumu 33,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-

mailovej komunikácie z e-mailovej adresy S. vylákala od poškodenej F. Z. sumu vo výške 33,- eur, ktorá
jej bola dňa 14.09.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. banke, a.s., na meno T.
K., bytom S., U. XXX/X, hoci vedela, že tovar poškodenej nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila
poškodenej F. Z., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom T., J. N. XXXX/XX, škodu vo výške 33,- eur,

11. dňa 14.09.2014 v S. na základe inzerátu ponúkajúceho na predaj mobilný telefón zn. K. W. S za sumu
32,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-mailovej komunikácie
pod menom S. vylákala od poškodeného X. Z. sumu vo výške 32,- eur, ktorá jej bola dňa 14.09.2014
zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. banke, a.s., na meno T. K., bytom S., U. XXX/
X, hoci vedela, že tovar poškodenému nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila poškodenému X. Z.,

nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., E. XXXX/XX, škodu vo výške 32,- eur,

12. dňa 21.09.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj mobilný telefón zn.
K. O. R. S. za sumu 42,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-mailovej komunikácie z e-mailovej adresy [email protected] vylákala od poškodenej P. X. sumu vo výške
42,- eur, ktorá jej bola dňa 21.09.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. banke, a.s.,
na meno T. K., bytom S., U. XXX/X, hoci vedela, že tovar poškodenému nedodá, peniaze nevrátila, čím

spôsobila poškodenej P. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., V. XXXX/XX, škoda vo výške 42,- eur,

13. v období od 24.09.2014 do 26.09.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho
na predaj mobilný telefón zn. K. O. R. S. za sumu 42,- eur zverejneného na internetovej stránke
www.bazos.sk prostredníctvom komunikácie z telefónneho čísla XXXX XXX XXX a z e-mailovej adresy

[email protected] vylákala od poškodenej K. E. sumu vo výške 22,- eur, ktorá jej bola dňa 26.09.2014
zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. banke, a.s., na meno T. K., bytom S., U. XXX/
X, hoci vedela, že tovar poškodenej nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila poškodenej K. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, škodu vo výške 22,- eur,

14. dňa 27.09.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj mobilný telefón

zn. K. W. J za sumu 33,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-
mailovej komunikácie z e-mailovej adresy S.W..sk vylákala od poškodenej A. E. sumu vo výške 33,-
eur, ktorá jej bola dňa 28.09.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. banke, a.s.,
na meno T. K., bytom S., U. XXX/X, hoci vedela, že tovar poškodenej nedodá, peniaze nevrátila, čím
spôsobila poškodenej A. E., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom E., E. XXX/XXX, škodu vo výške 33,- eur,

15. dňa 02.10.2014 v S. na základe inzerátu ponúkajúceho na predaj notebook zn. B. B. one dXXX
za sumu 50,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-mailovej
komunikácie z e-mailovej adresy [email protected] vylákala od poškodeného M. N. sumu vo výške 50,-
eur, ktorá jej bola dňa 02.10.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v S. banke, a.s., na

meno T. K., bytom S., U. XXX/X, hoci vedela, že tovar poškodenému nedodá, peniaze nevrátila, čím
spôsobila poškodenému M. N., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, škodu vo výške 50,- eur,

16. v období od 05.10.2014 do 15.10.2015 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho
na predaj mobilný telefón zn. K. W. B. S za sumu 30,- eur zverejneného na internetovej stránke

www.bazos.sk prostredníctvom e-mailovej komunikácie z e-mailovej adresy [email protected] vylákala
od poškodeného A. U. sumu vo výške 30,- eur, ktorá jej bola dňa 15.10.2015 zaslaná prostredníctvom
poštového poukazu na adresu jej trvalého bydliska T. K., U. XXX, XXX XX S., hoci vedela, že tovar
poškodenému nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila poškodenému A. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom K. XXX, škodu vo výške 30,- eur,

17. dňa 07.10.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj mobilný telefón
zn. H. F. XXX za sumu 20,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-
mailovej komunikácie z e-mailovej adresy S.W..sk vylákala od poškodenej F. Z. sumu vo výške 20,- eur,
ktorá jej bola dňa 07.10.2014 zaslaná na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v K. K., a.s., hoci vedela,

že tovar poškodenej nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila poškodenej F. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S., S., škodu vo výške 20,- eur,

18. dňa 12.10.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj mobilný telefón zn.
D. M. XXX za sumu 50,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-

mailovej komunikácie z e-mailovej adresy [email protected] vylákala od poškodenej K. Z. sumu vo
výške 25,- eur, ktorá jej bola dňa 15.10.2014 zaslaná prostredníctvom poštového poukazu na adresu jej
trvalého bydliska T. K., U. XXX, XXX XX S., hoci vedela, že tovar poškodenej nedodá, peniaze nevrátila,
čím spôsobila poškodenej K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., S. XX, škodu vo výške 25,- eur,

19. dňa 13.10.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj mobilný telefón
zn. D. M. X za sumu 39,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-
mailovej komunikácie z e-mailovej adresy S.W..sk vylákala od poškodenej G. sumu vo výške 39,- eur,
ktorá jej bola dňa 16.10.2014 zaslaná na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX vedený v mC. S.A.,
pobočka zahraničnej banky, na meno T. K., bytom S., U. XXX/X, hoci vedela, že tovar poškodenej

nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila poškodenej G. K., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C., R.
XX, škodu vo výške 39,- eur,20. dňa 15.10.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj mobilný telefón
zn. K. O. s3 mini za sumu 60,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom
e-mailovej komunikácie z e-mailovej adresy S.rW..sk vylákala od poškodenej Q. Z. sumu vo výške

30,- eur, ktorá jej bola dňa 16.10.2014 zaslaná účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX vedený v mC.
S.A., pobočka zahraničnej banky, na meno T. K., bytom S., U. XXX/X, hoci vedela, že tovar poškodenej
nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila poškodenej Q. Z., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. na X.
XXX, škodu vo výške 30,- eur,

21. dňa 09.11.2014 v S. na základe inzerátu č. XXXXXXXX ponúkajúceho na predaj mobilný telefón
zn. K. O. R. S. za sumu 40,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom
e-mailovej komunikácie z e-mailovej adresy B.W..sk vylákala od poškodenej Z.. F. Q. sumu vo výške
40,- eur, ktorá jej bola dňa 09.11.2014 zaslaná na účet č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX vedený v mC.
S.A., pobočka zahraničnej banky, na meno T. K., bytom S., U. XXX/X, hoci vedela, že tovar poškodenej
nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila poškodenej Z.. F. Q., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX,

škodu vo výške 40,- eur,

22. dňa 17.12.2014 v S. na základe inzerátu ponúkajúceho na predaj notebook zn. B. B. one dXXX
za sumu 50,- eur zverejneného na internetovej stránke www.bazos.sk prostredníctvom e-mailovej
komunikácie z e-mailovej adresy [email protected] vylákala od poškodenej N. K. sumu vo výške 50,-

eur, ktorá jej bola zaslaná dňa 20.12.2014 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v U. banka, a.s.,
pobočka zahraničnej banky, na meno T. K., bytom S., J. U. XXX/X, hoci vedela, že tovar poškodenej
nedodá, peniaze nevrátila, čím spôsobila poškodenej N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. pod C.,
D. rad XXX/XX, škodu vo výške 50,- eur.

Obžalovaná T. K. bola odsúdená podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41
ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. k súhrnnému
trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bola podľa
§ 48 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Zároveň okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného

súdu Prievidza sp.zn.3T/169/2016 zo dňa 8.2.2017, právoplatný toho istého dňa, ako i všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili svoj podklad.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho v zákonnej lehote napadol

odvolaním prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výrokov
o uloženom treste v neprospech obžalovanej.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor namietol, že výrok o treste odňatia slobody uložený
obžalovanej okresným súdom považuje za nezákonný a neprimeraný. Poukázal na to, že okresný

súd v napadnutom rozsudku priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. v podstate
zovšeobecnil. V niektorých prípadoch dokonca tak, že na jej priznanie stačí jediné vyhlásenie podľa
§ 257 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. na začiatku hlavného pojednávania, bez zohľadnenia akejkoľvek inej
aktivity obžalovaného a výpovedí a aktivity obžalovaného v iných štádiách trestného konania. Podľa
názoru prokurátora najpodstatnejšou okolnosťou v tejto konkrétnej veci je, že okresný súd mal hodnotiť

význam tejto poľahčujúcej okolnosti predovšetkým od toho, aké iné možnosti, okrem pomoci páchateľa,
mali orgány činné v trestnom konaní a aj súd na objasnenie trestného činu a následné odsúdenie.
Ďalej uviedol, že zákonodarca mal zavedením ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák. ako poľahčujúcej
okolnosti na mysli úplne inú formu aktivity a napomáhania páchateľa príslušným orgánom, než ako
vykladá súd v napadnutom rozsudku a priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti by malo zohľadňovať celú

dôkaznú situáciu (prípadne aj aktivitu v inej trestnej veci). Vzhľadom na tieto skutočnosti teda podľa
názoru prokurátora prichádzalo do úvahy u obžalovanej T. K. pri zohľadnení pomeru poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností ukladať za skutky pod bodom 1. až 22. rozsudku, trest v rámci základnej trestnej
sadzby podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l/ Tr.
zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. v rámci sadzby od 3 rokov do 10 rokov. Prokurátor z

vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa §
321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil a nahradil ho svojím rozhodnutím, v ktorom uloží obžalovanej T.
K. zákonný nepodmienečný trest odňatia slobody bez prihliadnutia na poľahčujúcu okolnosť uvedenúv § 36 písm. n/ Tr. zák. a pre výkon trestu ju zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaná písomne nevyjadrila.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu prokurátor krajskej prokuratúry navrhol rozhodnúť v súlade s
konečným návrhom odvolania prokurátora okresnej prokuratúry.

ObžalovanáT.K.ajejobhajcanaverejnomzasadnutíkrajskéhosúdunavrhli,abyodvolacísúdodvolanie
prokurátora podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom
bolo predložené dňa 21. júna 2017, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods. 1 Tr.
por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci

verejné zasadnutie dňa 23. augusta 2017. Na verejnom zasadnutí odvolací súd postupom podľa § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorom napadnutých výrokov o treste, ako aj
správnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Uvedenýmpostupomzistil,žeodvolanieprokurátora
nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z odvolania prokurátora vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne
námietky voči postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby,
ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť
napadnuté odvolaním (podľa § 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je
neodvolateľnéavtomtorozsahunenapadnuteľnéodvolaním)aktorýchsprávnosťodvolacísúdnemohol

preskúmavať, postupoval v súlade so zákonom pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanej T. K.,
pričom uložený súhrnný trest je zákonný, spravodlivý a primeraný.

Obžalovaná T. K. bola v predmetnej trestnej veci uznaná za vinnú z pokračovacieho zločinu podvodu
podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., v ktorom zákon

ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 3 roky a hornou hranicou
vo výmere 10 rokov. Obžalovaná na škodu cudzieho majetku obohatila seba tým, že uviedla niekoho
do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku malú škodu a taký čin spáchala závažnejším spôsobom
konania- na viacerých osobách.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené
v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného

prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.

Za správny, považoval odvolací súd poukaz okresného súdu na to, že obžalovaná urobila vyhlásenie
o vine a svoje konanie úprimne oľutovala, ktorú okolnosť je potrebné zohľadniť pri ukladaní trestu v

prospech obžalovanej. Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu správne zistil u obžalovanej
poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa priznala k spáchaniu trestného činu a tento
úprimne oľutovala, no i poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaná napomáhala
pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže urobila na hlavnom pojednávaní okresného
súdu vyhlásenie o vine a okresný súd jej vyhlásenie v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Tr. por. prijal.

Na druhej strane okresný súd správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák.

Okresný súd rovnako správne použil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. (zostrujúce ustanovenie), pričom
aj po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.428/2012Z.z. stále v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák.platí, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z
ktorýchaspoňjedenjezločinom,spáchanýchdvomaaleboviacerýmiskutkami,zvyšujesahornáhranica
trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho trestného o jednu tretinu.

V súvislosti s ukladaním súhrnného trestu ukladal okresný súd fakticky trest obžalovanej T. K. za dva
trestné činy (dva zločiny spáchané rôznymi skutkami), avšak zároveň trest ukladal podľa tzv. asperačnej
zásady na základe ktorej musel zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby. V danom prípade správne okresný
súd okrem ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. aplikoval aj ustanovenie § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
(ukladanie súhrnného trestu), keďže obžalovaná T. K. predmetnú trestnú činnosť spáchala skôr, ako bol

okresným súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza
pod sp.zn.3T/169/2016 zo dňa 8.2.2017 (rozsudok Okresného súdu Prievidza sp.zn.3T/169/2016 bol
vyhlásený dňa 8.2.2017 a nadobudol právoplatnosť dňa 8.2.2017). Obžalovaná spáchala predmetný
pokračovací zločin podvodu skôr, ako bol okresným súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jej
trestný čin, konkrétne skorší rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 8.2.2017, sp.zn.3T/169/2016,
preto prichádzal do úvahy postup podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., t.j. uloženie súhrnného trestu podľa zásad

na uloženie úhrnného trestu. Týmto skorším rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 8.2.2017,
sp.zn.3T/169/2016 bola uznaná za vinnú z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3
písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a odsúdená k trestu odňatia slobody vo výmere
3 roky nepodmienečne, na výkon ktorého bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ prokurátor namieta nesprávne a nezákonné priznanie poľahčujúcej okolnosti obžalovanej
okresným súdom podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa § 257
ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovanej prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu v akom obžalovaná priznala spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaná takýmto postupom

umožní prevziať výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované
s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. V rámci súdneho konania podľa § 275 ods. 5 Tr.
por., po priznaní viny páchateľom (obžalovanou) sa postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm.
h/ Tr. por., t. j. že súd pred rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovanej podľa § 257
ods. 1 Tr. por. formou otázok zisťuje, či sa obžalovaná „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný

skutok, ktorý v obžalobe kvalifikuje ako trestný čin“, čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku uvedenú
v ustanovení § 36 písm. n/ Tr. zák. (viď. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.4 Tdo
63/2016 zo dňa 25. októbra 2016).

Je taktiež potrebné zdôrazniť, že poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. spočívajúca v

napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré
sú určené na objasňovanie trestnej činnosti, teda nielen orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1
Tr. por.), ale aj súdu (§ 10 ods. 2 Tr. por.). Aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.,
t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti možno preto priznať aj
v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o priznaní viny (§ 257 Tr. por.).

Ďalej je potrebné uviesť, že najmä od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne
normy, došlo aj k zmene v posudzovaní obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.
Za situácie, kedy došlo k významnému posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky
ťažisko dokazovania prešlo na konanie pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu

dôležitý význam. Podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma,
zároveň vyhlási, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná.
Obžalovaný takýmto postupom umožní "prevziať" výsledky dokazovania z prípravného konania bez
toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Primárne tým
uľahčuje najmä činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým,

že prokurátor už nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania
pravdivosti svojich skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní
už nemusí v tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj
právne názory vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn.
4Tdo63/2016,naobsahodôvodneniaktoréhouzneseniatentosenáttýmtopoukazuje.ObžalovanáT.K.

tým, že pred súdom urobila vyhlásenie o vine, teda podstatne uľahčila dokazovanie jej trestnej činnosti,
preto podľa názoru odvolacieho súdu takýto postoj obžalovanej bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež
zohľadniť.Postup okresného súdu v uvedenom smere nebol pritom ani v rozpore so stanoviskom trestnoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp.zn.Tpj/55/2016, na zjednotenie
v otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a písm. l/ Trestného

zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/ alebo písm.
c/ Trestného poriadku uverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017 pod č.44.

V citovanom stanovisku sú uvedené štyri právne vety, podľa ktorých:

1/ súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel
kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov
činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného
nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona,

2/ poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa

páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa
konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného)
po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití
práva záverečnej reči a posledného slova),

3/ analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti
činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v
zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu,

4/ ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne

znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého
trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití
argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257
ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo

akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Z citovaných právnych viet a ich odôvodnenia v predmetnom stanovisku vyplýva, že prvá z právnych
viet sa vyjadruje negatívne k možnosti považovať samotné priznanie sa obžalovaného k spáchaniu
trestného činu za poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona s tým, že priznanie

sa je poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a aby bolo možné zohľadniť v
prospech páchateľa (procesne ako obvineného) aj poľahčujúcu okolnosť podľa písmena n/ naposledy
označeného ustanovenia, musí k samotnému priznaniu sa pristúpiť uvedenie údajov, ktoré umožňujú
vytvoriť si komplexnejší obraz o okolnostiach činu, o účasti ďalších osôb na jeho spáchaní, poprípade
aktívna účasť obvineného na iných dôkazných úkonoch, než je jeho výsluch (napr.

rekonštrukcia, vyšetrovací pokus, previerka výpovede na mieste činu).

Druhá z právnych viet sa venuje poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného poriadku (páchateľ
sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval).

Tretia právna veta sa na účely vety štvrtej zaoberá možnosťou použitia analógie v trestnom práve
hmotnom, teda pri aplikácii Trestného zákona, pričom objasňuje, v ktorom smere je analógia neprípustná
a v ktorom ju je naopak možné a potrebné použiť - teda ak zákon výslovne nepokrýva určitú situáciu a
jej riešenie ponúka iný, podobný zákonný inštitút.

Napokon štvrtá právna veta rieši otázku zvýhodnenia páchateľa (procesne ako obžalovaného), ktorý
uznal vinu a súd jeho vyhlásenie prijal, možnosťou mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm.
d/, ods. 4/ Trestného zákona per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí
takého vyhlásenia súdom).

Citované stanovisko teda nielenže nevylučuje, vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu týkajúce sa
priznania obžalovaného, možnosť aplikácie „iba“ ustanovenia § 36 písm. n/ Tr. zák. pri uznaní viny
podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. (po prijatí vyhlásenia obvineného, že je vinný, súdom), ale navyšeumožňuje aplikáciu pre obvineného podstatne priaznivejšieho postupu podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4/ Tr. zák. per analogiam možnosťou mimoriadneho zníženia trestu (rovnako ako páchateľovi trestného
činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste).

Odvolacie námietky prokurátora v uvedenom smere považoval preto odvolací súd za nedôvodné a
neakceptoval ich. Okresný súd pri určení druhu a výmery trestu vzal správne do úvahy nielen konkrétne
okolnosti prípadu, zistené dve poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/ a písm. n/ Tr. zák. (priznala
sa k spáchaniu trestnej činnosti, trestný čin úprimne oľutovala a tiež napomáhala pri objasňovaní trestnej

činnosti príslušným orgánom), jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. (bola už za
trestný čin odsúdená) a spôsob konania obžalovanej, ale aj konkrétny postoj obžalovanej, ktorá škodu
v predmetnej veci poškodeným nahradila.

Nepodmienečný súhrnný trest uložený okresným súdom obžalovanej vo výmere 3 roky a 6 mesiacov
za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn.3T/169/2016 zo dňa

8.2.2017 (právoplatného dňa 8.2.2017), ako i všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo
nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad podľa § 42 ods.
2 Tr. zák., zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods.
1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti
spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako aj pomery obžalovanej a

možnosti jej nápravy z hľadiska účelu trestu, jej individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený
trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia
obžalovanej spoločnosťou.

Rovnako vecne správny a v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. je aj výrok

o zaradení obžalovanej na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prokurátora, podľa ktorého by mal byť trest uložený okresným
súdom nezákonný a neprimerane mierny.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
prokurátora za opodstatnené, nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste
v neprospech obžalovanej na podklade ním podaného odvolania a preto odvolanie prokurátora ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.