Rozsudok Judgement was issued on Friday, August 11, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/312/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215211169
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215211169.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: Stredoslovenská

energetika, a.s., IČO: 36 403 008, so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, právne zastúpeného
JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: V. S.,
D.. XX.T. XXXX, N. N. XXX/XX, XXX XX B., o zaplatenie 457,63 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 457,63 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 %
ročne zo sumy 32,40 EUR od 27.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne
zo sumy 3,00 EUR od 15.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne 20
sumy 3,00 EUR od 30.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy

3,00 EUR od 21.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3,00
EUR od 15.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 3,00 EUR
od 27.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 293,48 EUR
od 29.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 116,75 EUR od
26.07.2014 do zaplatenia, a to do 3 dni od právoplatnosti rozsudku. 403,28 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 403,28 eur od 27.03.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.júna 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 457,63 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že v
zmysle § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. podmienkou pre oprávnený odber elektriny je
existencia zmluvy o združenej dodávke elektriny. Keďže odoberala elektrinu bez existencie zmluvy o
poskytnutia protiplnenia, má za to, že tak žalobcovi spôsobili škodu. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu
sumy za využívané služby zaslaním výziev na zaplatenie, ktoré mu však žalovaná neuhradila. Žalobca
eviduje voči žalovanej neuhradené faktúry v celkovej výške 457,63 Eur. Zároveň si uplatnil k tejto sume

úroky z omeškania počnúc nasledujúcim dňom po splatnosti faktúr, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalovaná v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 9.júna 2017 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na
webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje
po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná
sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadrila
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Civilného sporového

poriadku. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, sporové strany, resp. ich zástupcovia, na verejnom
vyhlásení rozsudku neboli prítomní.4. Súd posúdil podaný návrh žalobcu podľa jeho obsahu ako žalobu podľa § 137 písm. a/ C.s.p.
Pričom bolo vykonané dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to
konštatovaním žalobného návrhu, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 26.júna 2014 v sume 32,40 eur,

faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 25.júla 2014 v sume 116,75 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
28.októbra 2013 v sume 293,48 eur, upomienkou splatnou 14.júla 2014 v sume 3 eur, upomienkou
splatnou 29.júla 2014 v sume 3 eur, upomienkou splatnou 20.marca 2014 v sume 3 eur, upomienkou
splatnou 14.augusta 2014 v sume 3 eur, upomienkou splatnou 26.júna 2014 v sume 3 eur, pričom zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

5. Žalovaná za obdobie od 2.októbra 2012 do 7.júla 2014 odoberala elektrinu, pričom za uvedený odber
nezaplatila požadovanú sumu spočívajúcu v nedoplatku (116,75 eur + 293,48 eur). Dňom 11.júna 2014
došlo k odpojeniu od energií, za ktoré si žalobca učtoval sumu vo výške 32,40 eur. Upomienkami za
obdobie od 20.marca 2014 do 14.augusta 2014 bola žalobcom žalovaná vyzvaná päť krát na úhradu
dlhu, pričom za každú upomienku si žalobca účtoval sumu vo výške 3 eur.
6. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
7. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
8. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
11. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z., zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ
elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu

odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú
elektrinu.
12. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z., neoprávneným odberom elektriny je odber
elektriny bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej
sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou; 2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny; 3. zúčtovaní

odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo 4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose
elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny.
13. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z., pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným
podľa § 95 ods. 1 písm. i).
14. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických
alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na

konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie
určitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu. Predovšetkým treba spomenúť osobitnú zodpovednosť za
škodu, ktorá vzniká na základe Zákonníka práce medzi zamestnávateľom a zamestnancom (pozri § 177
a nasl. ZP), resp. na základe Obchodného zákonníka, kde je osobitne upravené spôsobenie škody na

základe porušenia povinností z obchodného záväzkového vzťahu (§ 373 až 387 OBZ), alebo na základe
porušenia ďalších povinností ustanovených v iných ustanoveniach Obchodného zákonníka (pozri §
757 OBZ). Prípady osobitnej zodpovednosti môžu byť upravené aj v ďalších právnych predpisoch.
Pokiaľ v týchto predpisoch nie sú ustanovené osobitné podmienky zodpovednosti, treba na tieto prípady
zodpovednosti aplikovať § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu.

15. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
16. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide
o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť.Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu
sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za
škoduzväčšanevyžadujúzavinenieakopredpokladvznikuzodpovednostizaškodu.Pokiaľsazavinenie

nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej
zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska
vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody.
17. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť

aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Niektoré prípady osobitnej zodpovednosti možno vzťahovať len
na záväzkovú zodpovednosť (napr. § 421 a 421a), niektoré len na mimozáväzkovú zodpovednosť (napr.
podľa § 427 a nasl.).
18. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovo-právneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej

zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba
konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie
škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.
19. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk.
Aj skutočná škoda aj ušlý zisk je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku

zodpovednosti za škodu, ktorú niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno
spravidla odstrániť peňažným plnením. Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku
spôsobenia škody; inak povedané v dôsledku spôsobenia škody nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu)
majetku, hoci sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným
plnením. Naturálna reštitúcia tu neprichádza do úvahy.

20. Z vykonaného dokazovania má súd v danom prípade preukázané, že žalobca ako dodávateľ
uzavrel so žalovanou ako odberateľkou zmluvu č. XXXXXXXXXX na odberné miesto č. XXXXXXX s
č. zmluvného účtu XXXXXXXXXX s adresou Závada 136, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu
dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi a
povinnosť odberateľa zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu podľa cenníka žalobcu.

Žalobca faktúrami vyúčtoval žalovanej dodávku elektrickej energie za obdobie od 2.októbra 2012 do
7.júla 2014 pričom výška nedoplatku bola v sume 409,23 eur (116,75 eur + 293,48 eur). Žalovaná
nedoplatky nezaplatila ani po upomienke. Následne 11.júna 2014 došlo k odpojeniu od energií, za
ktoré si žalobca účtoval sumu vo výške 32,40 eur. Upomienkami za obdobie od 20.marca 2014 do
14.augusta 2014 bola žalobcom žalovaná vyzvaná päť krát na úhradu dlhu, pričom za každú upomienku

si žalobca účtoval sumu vo výške 3 eur. Žalovaná tým, že riadne a včas za dodávky elektrickej energie
na jej odberné miesto neplnila, spôsobila žalobcovi škodu. Medzi žalobcom a žalovanou tak vznikol
v súlade s ust. § 420 ods. 1 O.z., § 46 ods. 1, 2 zákona č. 251/2012 Z. z. zodpovednostný právny
vzťah, v zmysle ktorého vznikla žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu. Vzniknutá
škoda v danom prípade predstavuje skutočnú škodu vzniknutú na základe odberu elektrickej energie

bez uzavretej zmluvy, keďže v dôsledku konania, resp. nečinnosti žalovanej vykonával žalobca dodávky
elektrickej energie na základe zmluvy, ktorá už zanikla. Keďže žalovaná neuhradila svoj celkový záväzok
voči žalobcovi vo výške 457,63 Eur riadne a včas, súd ju v zmysle výroku I zaviazal na jeho zaplatenie
žalobcovi.
21. Keďže sa žalovaná dostala s plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi aj dôvodne uplatnený

nárok na úrok z omeškania, a to v zákonnej výške uplatnenej žalobcom na základe § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. z jednotlivých súm
fakturovaných žalobcom počnúc od dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia.
22. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232
ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu v
súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V súlade s §
262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).