Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 9, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoPr/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113207528
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3113207528.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu CBA Slovakia, a.s., so sídlom Lučenec,
Dukelských hrdinov 2, IČO 36 620 319, zastúpeného JUDr. Alexandrom Filom, advokátom, so sídlom
Lučenec, Dr. Herza č. 12 proti žalovanej R. K., nar. X.X.XXXX, štátnej občianke B. republiky, bytom N. F.,
C. XX/XX, o zaplatenie 7.744,49 eur s príslušenstvom, na odvolania žalobcu a žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Trenčín č.k. 14Cpr/3/2013-201 zo dňa 18. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.162,99 eur
spolusúrokomzomeškania9%ročnezosumy5.162,99eurod04.05.2012dozaplateniaanáhradutrov
konania 1.348 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet JUDr. P. H. a v zostávajúcej časti žalobu

žalobcu zamietol. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal,
aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu 7.744,49 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne z tejto
sumy od 04.05.2012 do zaplatenia s odôvodnením, že žalovaná bola v pracovnom pomere so žalobcom
na základe pracovnej zmluvy a pri výkone práce boli žalovanej ako aj ostatným členom kolektívu
zverované hodnoty , ktoré boli povinní vyúčtovať, pričom žalobca dojednal so všetkými zamestnancami,
vrátane žalovanej, dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Žalovaná suma predstavuje podiel

žalovanej na zistenom schodku na zverených hodnotách, ktorý bol zistený inventarizáciou hodnôt
zverených žalovanej a ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom na vyúčtovanie. Súd vykonal vo
veci dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaná pracovala pre žalobcu ako predavačka - pokladníčka
a od 1.1.12010 vo funkcii vedúcej predajne CBA v Dubnici nad Váhom, Dubničanka (hospodárske
stredisko č. 7204). Mala uzavretú dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Dňa 9.2.2012 bola za
obdobie od poslednej inventarizácie (za inventúrne obdobie od 14.3.2011 do 9.2.2012) vykonaná
inventarizácia hodnôt, zverených žalovanej a ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom na

vyúčtovanie. Vykonanou inventarizáciou bol na všetkých hodnotách , zverených kolektívu predajne,
zistený hrubý schodok vo výške 21.886,62 eur -celkový rozdiel medzi účtovným stavom tovaru
zvereným na vyúčtovanie a zisteným fyzickým stavom. Zistený hrubý schodok žalobca znížil jednak
o maržu (obchodné rozpätie), o DPH, následne v zmysle vnútropodnikového predpisu aj koeficientmi
jednotlivých normovaných strát (NS) z nákupných cien (NC), čím sa schodok znížil na sumu 16.262,54
eur. Na zistený schodok žalobca upozornil zamestnancov uvedenej predajne zároveň všetkým hmotne

zodpovedným zamestnancom predajne vyčíslil ich podiely na vzniknutom schodku podľa Zákonníka
práce. Žalovanej bol oznámený jej podiel na schodku vo výške 7.744,49 eur predložením Dohody o
uznaní dlhu a o splátkach zo dňa 24.4.2012 a žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením na ňupripadajúcej časti schodku počnúc dňom 4.5.2012 (lehota 7 dní na dobrovoľné plnenie) a z tejto sumy
schodku neuhradila žiadnu čiastku. Dňa 1.3.2012 uzavreli žalobca so žalovanou dohodu o skončení
pracovného pomeru. V popise pracovnej činnosti žalovanej ako vedúcej predajne v čl. 1 je uvedené,

že zamestnanec okrem iného "rešpektuje nariadenia a usmernenia vedúcich zamestnancov" (riadiaci
zamestnanci, inšpektor). Dňa 28.2.2012 si žalobca vyčíslil pre potreby polície škodu v predajni potravín
CBA Slovakia , s.r.o. Dubničanka C/II, Dubnica nad Váhom pri pokuse o krádež zo dňa 29.10.2011 vo
výške 68,90 eur (škoda na sklenenej výplni, rekl. fólii). Dňa 28.2.2012 si žalobca vyčíslil škodu v tej istej
predajni pri krádeži zo dňa 10.1.2012 na sumu 1.054,49 eur (z toho 571,01 eur škoda na tovare v NC

bez DPH, škoda na tovare v PC s DPH v sume 923,80 eur a škoda za opravu sklenej výplne 130,69
eur). Dňa 28.2.2012 si žalobca vyčíslil škodu v tej istej predajni pri krádeži zo dňa 16.1.2012 na sumu
1.174,87 eur ( z toho 686,19 eur škoda na tovare v NC bez DPH, škoda na tovare v PC s DPH v sume
1075,03 eur a škoda za opravu sklenej výplne 99,84 eur). Celkove si uplatnil žalobca za krádeže v dňoch
10.1.20112, 16.1.2012, škodu na tovare v NC v sume 1.381,93 eur u poisťovne a túto škodu nezahrnul
do výpočtu schodku pri inventarizácii v dňoch 14.3.2011 do 9.2.2012. Uznesením ČVS:ORP-72/DC-

TN-2012 zo dňa 14.2.2012 polícia prerušila trestné konanie vo veci prečinu krádeže v predajni CBA
potravín 7204 v Dubnici nad Váhom, vykonanej neznámym páchateľom dňa 15.1.2012, ku ktorej došlo
tak, že páchateľ rozbil sklenú výplň dverí na predajni , vošiel dnu a odcudzil tovar (prevažne alkohol)
a spôsobil škodu 1175,03 eur, pretože sa nepodarilo páchateľa nájsť. Uznesením ČVS:ORP-1939/DC-
TN-2011 zo dňa 29.11.2011 polícia prerušila trestné konanie vo veci prečinu krádeže v predajni CBA

potravín 7204 v Dubnici nad Váhom, vykonanej neznámym páchateľom dňa 29.10.2011-30.10.2011,
ku ktorej došlo tak, že páchateľ rozbil sklenú výplň dverí na predajni, vošiel dnu a odcudzil tovar
(prevažne alkohol a cigarety) a spôsobil škodu 1517,41 eur, pretože sa nepodarilo páchateľa nájsť.
Dňa 29.2.2012 žalovaná oznamovala krádež a polícia vec pod ČVS:ORP-P: 189/DCA-2012 uložila,
lebo sa nepodarilo nájsť páchateľa a to isté sa stalo aj v prípade oznámenia krádeže žalovanou

dňa 2.5.2011, ktorý sa vyšetroval pod sp.zn. ČVS: ORP-P :329/DCA-2011. Z prevádzkového poriadku
žalobcu, účinného od 1.1.2010 v článku 3 Postup pri zistení krádeže do PJ vyplynulo okrem iného
nasledovné: - Vedúci zamestnanec na PJ/ prípadne iná zodpovedná osoba , ktoré zistila vlámanie
(pokus o vlámanie) nahlasuje skutok inšpektorovi, na technický úsek a na inventúrne oddelenie. Vedúca
predajne s kolektívom podľa rozsahu škody rozhodne o vykonaní úplne alebo čiastočnej inventúry. - V

prípade,ženiejepotrebnévykonaťúplnúfyzickúinventúrutovarovýchzásob,vedúcaskolektívomurobí
čiastočnú inventúru (čiastočná inventúra -vykonávaná iba na časti tovarových zásob predajne) -zásoba
sa odťaží o odcudzený tovar na pokyn odboru kontroly, pohybom 0702-úbytok-škoda nezavinená. Z
prevádzkového poriadku v časti Dočasné uzatvorenie prevádzky vyplynulo, že prevádzku možno na
nevyhnutne potrebný čas uzavrieť len z dôvodov: vykonávania inventarizácie zásob, živelných udalostí,

ochorenia, úrazu, úmrtia vedúceho PJ alebo rodinného príslušníka, havarijného stavu PJ alebo jej
zariadenia, adaptačných prác alebo ostatných prevádzkových priestorov. Uzatvorenie prevádzky na
nevyhnutne potrebný čas z vyššie uvedených dôvodov odsúhlasuje na základe telefonického hlásenia
prevádzky príslušný inšpektor. Z mailov od inšpektora Róberta K. zo dňa 10.1.2012 a 16.1.2012 vyplýva,
žetietokrádežebolinahlásenéinventarizačnémuoddeleniusozáverom"inventúrunepožadujemepodľa

stanoviska vedúcich predajní ". Pri inventúre vykonanej dňa 9.2.20012 za inventúrne obdobie od
14.3.2011 do 9.2.2012 sa na predmetnej predajni č.7204 v Dubnici nad Váhom zistil schodok (manko)
vo výške 21.886,62 eur a po znížení o normostraty, obchodné rozpätie a na základe rozhodnutia
zamestnávateľa sa tento schodok znížil na sumu 16.262,54 eur. Táto suma schodku bola v zmysle
Zákonníka práce rozpočítaná na všetkých hmotne zodpovedných zamestnancov daného inventúrneho

obdobia na žalovanú pripadala suma 7.744,49 eur, ktorá žalovaná odmietla uhradiť s poukazom na
viaceré krádeže na prevádzke a nevykonanie podrobnej inventúry po zistených krádežiach. Svedkyňa
D. H. uviedla, že pracovala ako predavač pokladník u žalobcu asi od 9/2008. Mala uzavretú dohodu
o hmotnej zodpovednosti. Uviedla, že v predajni boli nejaké krádeže a žiadna inventarizácia sa po
krádeži nerobila. Ona sa domáhala vykonania inventarizácie len u vedúcej - žalovanej, pričom od

dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpila, nikde sa nesťažovala, že ich je tam málo a ani
nenavrhovala žiadne opatrenia na zlepšenie práce. Inventarizácie dňa 09.02.2012 sa zúčastnila, pričom
túto nenamietala, ani jej priebeh a zamestnávateľovi zistené manko dodnes spláca. Mánk, ktoré musela
uhradiť, bolo viac. Svedkyňa V. S. uviedla, že robila v predmetnej prevádzke asi 4 roky predavačku.
Ukončila pracovný pomer asi v 10/2012 a spornej inventarizácie dňa 09.02.2012 sa zúčastnila. Nepáčilo

sa jej, že tam prišli všetci z Lučenca a že tovar nemohli rátať ony samé. Inventarizáciu ako takú
nenamietala, manko platila asi 3x, pričom na vedení sa nikde nesťažovala na pomery na predajni.
Vedela, že sa údajne sťažovala V. A., avšak ona pritom nebola a vie to iba z rozprávania predavačiek
na predajni. Predavačky požadovali kamery, tohto sa domáhali u vedúcej a zástupkyne, s K. onanehovorila a od vedúcej sa dozvedela, že kamery mať môžu, ale na vlastné náklady. Je pravda, že
mali v obchode 3 krádeže, okrem toho tam mali aj zlodejov, ona si už nepamätá, koľkých sama chytila,
pričom títo ľudia kradli alkohol. Zlodejov mohlo byť aj 10 za celé trvanie pracovného pomeru. Predajňa

nebola zabezpečená, ona sa ničoho nedomáhala, od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpila,
lebo nevedela, že sa to dá a po krádežiach sa inventúra nerobila. Oni sa domáhali inventúry len u
vedúcej a u vedenia nie, lebo K. bol podľa nej voči nej zaujatý a on sa s predavačkami nebavil.
Svedkyňa V. A. uviedla, že v čase spornej inventúry u žalobcu pracovala ako pokladníčka. Pracovný
pomer uzavrela asi od 12/2008. Je pravda, že na predajni prichytila zlodejov. Týchto bolo viacero,

kradli väčšinou alkohol, čokolády a drahšie šampóny a sprchové gély, hlásila ich aj na polícii. Uviedla,
že hovorili vedúcej, že treba kamery, že by bolo treba pridať predavačky a SBS, pričom údajne toto
nebolo možné, lebo nemali dostatok tržieb. Svedkyňa toto riešila cez vedúcu, s K. neprichádzala do
kontaktu, na predajni boli 4, na zmene iba 2 - jedna blokovala a druhá dávala pozor na zlodejov, preto
nemohla nechať predajňu bez dozoru. Všetky problémy sa riešili s vedúcou. Svedkyňa mala podpísanú
dohoduohmotnejzodpovednosti,odktorejneodstúpilaapokrádežisanerobilainventúra.Onapovedala

vedúcej, keď ich vykradli, že na jej mieste by predajňu neotvorila, keby nebola vykonaná inventúra.
Vedúca - žalovaná povedala, že po takejto krádeži sa inventúra nerobí, že by sa robila, keby tam bolo
niečo rozhádzané a pod. Ona platila manko u žalobcu celkove 3x, napriek tomu sa u vedenia žiadnej
nápravy nedomáhala, len u vedúcej. Svedkyňa dodala, že Kuruc vedúcej povedal, že sa predajňa musí
otvoriť, ale nepovedal dokedy, resp. povedal, ale ona si už nepamätala čas. Svedok T. K., pracujúci

pre žalobcu v pozícii inšpektora, uviedol, že v čase, keď bola vedúcou na predajni žalovaná , mal
na starosti riadenie predmetnej prevádzky. V tom čase bola zástupkyňou p. R. a po krádežiach sa
robila tzv. čiastková inventúra. Keď sa do predajne vlámali, jemu volala žalovaná s tým, že on sa jej
pýtal, aby sa vykonala inventúra. Žalovaná tvrdila, že to nie je nutné a to po všetkých 3 krádežiach.
Svedok poprel tvrdenia žalovanej, že táto chcela po každej krádeži vykonať inventúru a však on tvrdil, že

prevádzka musí byť urýchlene otvorená. Teda to, či sa inventúra vykoná bolo výlučne na jej rozhodnutí.
Po krádežiach vedúca dodala nejaký rozpis vzniknutej škody, čo bolo do Lučenca doručené a to čo
sa na predajni nenachádzalo (úbytok zo stavu zásob) sa do evidencie v PC zaeviduje, tam kde sa
nachádza stav zásob, koľko z týchto zásob ubudlo fyzickým spočítaním a vyznačí sa v kolónke pohyb
zásob - nezavinená škoda, rozsah vecí, ktoré sa v predajni nenachádzajú. Toto sa malo vykonať na

základe fyzického spočítania a tieto doklady sa odovzdali do Lučenca. Ani v jednom prípade nežiadala
o inventúru písomne ani ústne, pričom on viackrát bol prítomný na predajni, pýtal sa za prítomnosti
celého kolektívu, či sú nejaké problémy a nikto nepovedal nič. Jediná požiadavka, ktorá bola vznesená,
boli mreže na predajni, toto on nadniesol formou mailu vedeniu, pričom mreže tam nie sú dodnes a
predajňa nie je zabezpečená kamerami. Má ochranu iba z vonka, je napojená na vedúcu a zástupkyňu

predajne, ale vo vnútri kamery nie sú. Poprel, že by žalobca žiadal od predavačiek inštaláciu kamier
na ich náklady. Nikto sa nedomáhal ani zvýšenia počtu predavačiek, na čo sú stanovené limity, a je
to vecou vedenia. Svedkyňa P. X. uviedla, že pracuje pre žalobcu na inventarizačnom oddelení a
nebola som osobne prítomná na inventúre konanej dňa 09.02.2012. Svedkyňa uviedla, že pri náhrade
škodyprikrádežidokladyvypracovávavedúcapredajne,ktoráimpredmetnédokladydodala.Nazáklade

týchto dokladov sa vypočítala škoda pri poslednej inventarizácii zo dňa 09.02.2012 pričom zoznam
tohto tovaru, ktorý je uvedený v týchto dokladoch ako škoda sa do predmetnej inventúry nezahrnul.
Tento sa eviduje ako úbytok - nezavinená škoda vyčíslila si ho vedúca, pričom na výpočet manka toto
nemá vplyv, lebo odcudzený tovar sa tam nezapočítal. Svedkyňa dodala, že v prípade tejto predajne,
ak sa jedná o vlámanie, toto nahlási či už inšpektor, alebo vedúci predajne a na základe požiadavky

vedúceho ich oddelenie vykoná mimoriadnu inventúru, mimo inventarizačného plánu; pričom je vecou
vedúceho, či požiada o vykonanie mimoriadnej inventúry, alebo nie. Takúto požiadavku na mimoriadnu
inventúru nikdy neodmietli a sám vedúci musí rozhodnúť, na základe stavu po krádeži, či je schopný
škodu vyčísliť a či inventúru potrebuje. Svedok V. K.- manžel žalovanej uviedol, že predajňa, kde
pracovalažalovanábola3xvykradnutá aonjutamvždyviezolažalovanáspolíciouspisovalazápisnicu.

Volal sa pracovník menom K., ktorému sa oznámila krádež a tento informoval žalovanú, že inventúra,
ktorej sa pracovníčky domáhali sa vykonávať nebude, má sa iba námatkovo zistiť, čo chýba a na
námietku predavačiek, že za 4 hodiny, čo chýbali do otvorenia predajne to nie sú schopné zistiť povedal,
že kedy sa robila inventúra, predajňa by musela byť zatvorená 2-3 dní a zamestnávateľ by prišiel
o tržby. K. trval na tom, že predajňa sa musí otvoriť a poukazoval na poistnú zmluvu, ktorú mala

predajňa uzatvorenú. Svedok navrhoval žalovanej, aby požadovala inštaláciu kamier. On vnímal aj
nedostatočné zabezpečenie prevádzky, ktorá bola veľká a slabo osvetlená, zrkadlá boli umiestnené tak,
že pracovníčka pri kase nemala možnosť vidieť na osoby, ktoré by prípadne kradli a na celú predajňu
boli 2 osoby, z tohto jedna pri kase a druhá preberala tovar. Svedkyňa V. R. uviedla, že pracovala užalobcu ako zástupkyňa vedúcej. Pokiaľ ide o manko, v čase keď sa vykonávala sporná inventúra, ona
sa so zamestnávateľom dohodla, spláca manko postupne v splátkach po 30,- eur mesačne, lebo zostala
na čiastočnom ID. Vedela, že v spornom období mali vlámania a zlodeji prišli cez dvere, resp. rozbili

okno. Preto sa domáhali u p. K. ako celý kolektív, inštalácie kamier na prevádzke. Tieto kamery neboli
nainštalované s odôvodnením od p. K., že na to nie sú peniaze. Ona osobne sa žiadnych nedostatkov na
predajni nedomáhala, nikomu nič písomne neoznamovala. Predavačky sa však domáhali po všetkých
krádežiach vykonania inventúry u vedúcej, táto to žiadala u K. a tento tvrdil, že inventúra nebude. Pokiaľ
ide o výšku manka, svedkyňa si to vysvetľovala tak, že to bola chyba vedúcej, pretože keď prišiel

tovar, vždy predavačky poslala preč a s tovarom ostala sama. To isté robila, keď prišli ľudia z pekární,
myslela, že s nimi mala niečo do činenia a vzhľadom na výšku manka, ten tovar jednoducho musel
niekto brať. Svedkyňa poukázala na to, že sa stávalo, že prišiel do pokladne blok s veľkým nákupom,
ktorý figuroval ako zaplatený a neskôr sa ten tovar stornoval a ona netušila, čo sa stalo s tými peniazmi,
ani prečo sa to takto robilo. Uvedené zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 177 ods.1, § 182 ods.1
až 3, § 189 ods. 1 až 4 Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.2012 a podľa § 517 ods.1 veta

prvá, ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.. Uviedol,
že pri zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách sa vychádza z prezumpcie
viny zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. Zamestnávateľ preukazuje iba platné uzavretie
dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný
vyúčtovať a nevyúčtovanie hodnôt zamestnancom. Porušenie právnej povinnosti zamestnanca spočíva

v tom, že zamestnanec nesplnil svoju vyúčtovaciu povinnosť a škoda spočíva v nevyúčtovanom schodku
na zverených hodnotách. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol
sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia. Zavinenie tretích osôb neznamená samo o sebe zánik hmotnej
zodpovednosti. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti len vtedy, ak preukáže, že
schodok nezavinil práve preto, že v dôsledku úmyselného konania tretích osôb mu bolo znemožnené

hospodáriť so zverenými hodnotami. Za dôvod úplného alebo čiastočného zbavenia sa zodpovednosti
zamestnanca považujú súdy napríklad nevykonanie inventarizácie v sklade pri práceneschopnosti
zamestnanca, pričom s materiálom manipulovali tretie osoby, ďalej práceneschopnosť zamestnanca
v rozhodujúcom čase, umiestnenie predajne i skladu v nevyhovujúcich miestnostiach a priestore,
nedostatočný počet zamestnancov v predajni, nedostatočný dozor, nevykonávanie personálnych

opatrení po zistení predchádzajúceho schodku. Dohoda o hmotnej zodpovednosti nemusí byť spojená
s výkonom určitej funkcie. V prejednávanej veci žalobca preukázal platné uzavretie pracovnej zmluvy a
dohody o hmotnej zodpovednosti so žalovanou aj existenciu schodku na hodnotách, ktoré bola povinná
žalovaná vyúčtovať. Žalovaná uvádzala ako dôvod zbavenia sa svojej zodpovednosti nedostatočný
počet zamestnancov, opakované krádeže v predajni a nemožnosť vykonať inventúru po každej krádeži,

z dôvodu, že ju zamestnávateľ nútil v krátkom čase otvoriť predajňu a za taký krátky čas neboli
schopné zistiť chýbajúci odcudzený tovar. Poukazovala na nedostatočné zabezpečenie prevádzky
pred zlodejmi chýbajúcim kamerovým systémom, opakované krádeže cez nedostatočne zabezpečené
vchodové presklené dvere, skutočnosť, že alarm nebol napojený na políciu ale na súkromné telefóny
zamestnancov. Súd uznal dôvody uvedené žalovanou za dôvody zbavenia sa ich zodpovednosti v

časti podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce. V konaní bolo preukázané, že v priebehu krátkeho času
a to 29.10.2011, 10.1.2012 a 16.1.2011 bola predmetná prevádzka opätovne vykradnutá páchateľmi,
spôsobom rozbitia sklenej výplne vchodových dverí a odcudzením tovaru. Ďalej zo správy od polície
zo dňa 4.2.2014 vyplýva, že v tejto predajni sa opakovane kradlo (napr. 9.7.2011 prichytený W.
F. pri krádeži 4ks šampónov v hodnote 22 eur, 11.5.2011 prichytená J. C. pri krádeži čokolád v

hodnote 3,57 eur, dňa 9.1.2012 F. F. rozbil sklenú výplň na predajni a ukradol tovar 923,80 eur, dňa
2.5.2011 na predajni rozbitá sklená výplň, dňa 28.2.2012 poškodené dvere na predajni). Napriek týmto
skutočnostiam v predajni neboli inštalované kamery a predné dvere neboli riadne zabezpečené mrežou,
hoci túto požiadavku vzniesol mailom vedeniu firmy svedok T. K.. Žalobca proti opakovaným krádežiam,
vykonávaným výlučne cez nedostatočne zaistené presklené vchodové dvere nepodnikol vôbec žiadne

opatrenia. Spoliehal sa na uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti so zamestnancami (škodu uhradia
zamestnanci) a poistku. Súd neuveril tvrdeniam žalobcu, že o vykonaní inventúry mohla v prípade
krádeže rozhodnúť vedúca predajne po dohode s kolektívom, keď z článku 4 Prevádzkového poriadku,
časť Dočasné uzatvorenie prevádzky jednoznačne vyplývali vzťahy nadriadenosti a podriadenosti
žalovanej voči inšpektorovi. Tento vzťah podriadenosti vyplýval aj z čl.1 náplne práce žalovanej, v ktorej

je stanovená jej povinnosť rešpektovať nariadenia a usmernenia inšpektora. Žalovaná mohla síce v
prípade krádeže požiadať inventúrne oddelenie o mimoriadnu inventúru, avšak len za predpokladu,
ak jej inšpektor podľa Prevádzkového poriadku povolil uzavrieť predajňu na potrebný čas, za účelom
jej vykonania. Pokiaľ však inšpektor trval na otvorení predajne v konkrétnu dobu, ktorá nepostačovalana vykonanie riadnej inventúry, vedúcej predajne nezostávalo nič iné, len vykonať čiastkovú inventúru.
Rozsah toho, čo sa v skutočnosti stratilo pri krádeži, teda nebolo možné riadne zistiť. Z predložených
dokladov však vyplývalo, že napriek krádežiam nebol odcudzený tovar v takej výške, ktorá by

odôvodňovala vznik celkového schodku v sume 21.886,62 eur za jedno inventarizačné obdobie.
Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal vykonanie opatrení, aby sa zamedzilo krádežiam a vzniku
schodku, súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť schodok vo výške 2/3 uplatnenej čiastky, v sume
5.162,99 eur. Žalovaná sa dostala s plnením dlhu do omeškania od 27.4.2012, teda dňom nasledujúcim
po prevzatí dohody o uznaní dlhu, v ktorej bol vyčíslený konkrétny schodok. Preto ju súd zaviazal

zaplatiť z dlžnej sumy popri plnení 5.162,99 eur aj úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 5.162,99 eur od
04.05.2012(vzmyslepodanejžaloby)dozaplatenia.Vozvyškupotomsúdžalobuzamietol.Rozhodnutie
o náhrade trov konania odôvodnil súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že náhradu trov konania pomerne
rozdelil podľa úspechu účastníkov v konaní, pričom žalobca mal úspech v rozsahu 67 % (bola mu
priznaná suma s vyčísleným úrokom z omeškania 7003,84 eur a požadoval 10,505,77 eur), žalovaná v
rozsahu 33 % a pomer úspechu a neúspechu je tak 34 % (67 % - 33%). Z uplatnených trov konania spolu

3.964,69 eur, ktoré súd vyčíslil podľa príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd uložil žalovanej zaplatiť 34%, teda sumu
1.348,- eur.
2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobca i žalovaná.
3. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že nesúhlasí so zamietnutím svojej žaloby vo zvyšnej časti /1/3

uplatnenej sumy/. Vypočutý svedok, inšpektor predajne T. K., vypovedal, že bezprostredne po každom
vlámaní do predajne hovoril so žalovanou ako vedúcou predajne, či si želá, aby sa v predajni vykonala
inventúra. Žalovaná mu vždy povedala, že to nie je nutné, pričom otázka, či inventúru vykonať alebo
nie bola výlučne na jej rozhodnutí. Bola to tiež samotná žalovaná, ktorá po každom vlámaní poskytla
centrálevLučencipodrobnýapresnýzoznamodcudzenéhotovaru,kčomusimuselavykonaťinventúru,

aby zistila, čo bolo ukradnuté a v akej hodnote. Teraz len účelovo tvrdí, že to bolo akási vizuálna
inventúra a nie riadna inventúra. Ani svedkyňa D. H. nepotvrdila pri výsluchu tvrdenia žalovanej, že
po krádeži telefonovala K., žiadala ho o vykonanie inventúry a on uviedol, e v takýchto prípadoch sa
inventúra nerobí. Aj svedkyňa V. A. vypovedala, že to bola samotná vedúca predajne - žalovaná, ktorá jej
povedala,žepotakejtokrádežisainventúranerobíarobísalenvtedy,kebytamboloniečorozhádzanéa

podobne. Aj svedkyňa V. R. na otázku súdu na pojednávaní uviedla, že o tom, že inventúra sa nevykoná
sa dozvedela od žalovanej. Tiež označila žalovanú za osobu, ktorá robila pochybné storná už raz
nablokovaného tovaru a nepotvrdila obranu žalovanej, že inventúry po vlámaní neboli vykonané preto,
že to nedovolil inšpektor K.. Svedkyňa X., pracovníčka inventarizačného oddelenia žalobcu, potvrdila,
že je výlučne vecou vedúceho predajne, či požiada o vykonanie mimoriadnej inventúry alebo nie. O

tom, že rozhodnutie o vykonaní inventúry po vlámaní do predajne bolo celkom v kompetencie žalovanej
ako vedúcej predajne svedčia aj emailové správy svedka inšpektora K. pracovníkom centrály žalobcu,
ktoré odoslal v dňoch 10.1.2012 a 16.1.2012 niekoľko hodín po zistení vlámaní do predajne žalobcu, kde
bola vedúcou žalovaná. V oboch uvádza, že inventúru vedúca predajne nepožaduje. Ďalším dôvodom,
pre ktorý súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol, bol záver, že žalobca nepreukázal

vykonanie opatrení, aby sa zamedzilo krádežiam a vzniku schodku - zrejme z dôvodu, že predné dvere
predajne žalobca nezabezpečil mrežou. K tomu žalobca uvádza, že v predmetnej predajni je vedľa dverí,
cez ktoré došlo k vlámaniu, aj výklad, ktorý má tiež sklenenú výplň. Aj po zabezpečení dverí mrežou
tak mohol prípadný páchateľ vniknúť do predajne rozbitím tohto výkladu a preto sama skutočnosť,
že žalobca neopatril dvere predajne mrežou nemohla sama o sebe spôsobiť, že k vlámaniu vôbec

došlo. Na zbavenia sa zodpovednosti zamestnanca za škodu na zverených hodnotách je potrebné,
aby medzi zamestnancom nezavinenými okolnosťami /podľa ktorých sa zamestnanec zbavuje svojej
zodpovednosti/ a vzniknutým schodkom bola preukázaná príčinná súvislosť. Toto v danom prípade
vôbec preukázané nebolo, pričom dôkazné bremeno spočíva na žalovanej. Okrem toho zamestnanec
sa môže celkom alebo sčasti zbaviť svojej zodpovednosti za schodok len vtedy, ak preukáže, že k

schodku došlo celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Nestačí pritom iba preukázanie toho, že škodu
nespôsobil sám ale aj preukázanie skutočnosti, že škodu celkom alebo sčasti spôsobil niekto iný. Preto
pri hodnotení otázky, či sa žalovaná celkom alebo sčasti zbavila svojej zodpovednosti nestačí použiť
princípy exkulpácie, ale je nevyhnutné použiť právne princípy liberácie. Ak vykonaným dokazovaním
nebolo bezpečne preukázané, že presne 1/3 predmetného schodku spôsobila údajne okolnosť, že

zamestnávateľ nedal zamrežovať dvere do predajne a ani to, že medzi touto okolnosťou a 1/3 schodku je
príčinná súvislosť, tak nemôže súd ignorovať predpokladané zavinenie zamestnanca na vzniku schodku
a rozhodnúť, že 1/3 schodku vznikla v dôsledku „iných“ okolností. Žalobca preto navrhol, aby odvolací
súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že aj zvyšku jeho žaloby vyhovie.4. Žalovaná vo svojom odvolaní poukázala na to, že v konaní bolo preukázané, že žalobca ako
zamestnávateľ, napriek opakovaným krádežiam, nevykonal žiadne opatrenia na ich zamedzenie, a
to aj vtedy, keď žalovaná požadovala namontovanie kamerového systému, prípadne zvýšenie počtu

predavačiek. Napriek požiadavke žalovanej neboli zabezpečené ani vchodové dvere do predajne, cez
ktoré došlo v období pred inventarizáciou k trom krádežiam vlámaním. Rovnako bolo zistené, že napriek
požiadavke žalovanej neboli po krádežiach vykonané inventúry na zistenie skutočnej škody a žalovaná
tak pre krátkosť času vykonala len hrubý odhad chýbajúceho tovaru. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
aj konštatoval, že nebolo možné riadne zistiť, čo sa v skutočnosti pri krádežiach stratilo. Po týchto

zisteniachsúdprvejinštancierozhodolozníženínáhradyo1/3.Akouúvahousasúdpritomtorozhodnutí
riadil však nie je možné z rozsudku zistiť. Dôkazné bremeno liberácie je v zmysle Zákonníka práce na
zamestnancovi. Jedinou možnosťou, ako sa mohlo objektívne zistiť, že schodok vznikol v súvislosti s
krádežami, bolo vykonanie riadnej inventúry po krádežiach, čo však žalobca neumožnil. Znemožnil tak
žalovanej zabezpečiť dôkaz, na základe ktorého by sa mohla svojej zodpovednosti zbaviť. Tu treba vziať
do úvahy aj skutočnosť, že nevykonanie inventúry po zistenej krádeži nie je dôvodom na odstúpenie

zamestnanca od dohody o hmotnej zodpovednosti a žalovaná tak nemala žiadnu možnosť právnej
obrany. Za tejto situácie je zníženie rozsahu náhrady o 1/3 neprimerané a zodpovednosť žalobcu za
zistený schodok mala byť posúdená dôraznejšie. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.
5. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej,

že ak by boli vchodové dvere predajne zabezpečené mrežou, tak by to s veľkou pravdepodobnosťou
zabránilo krádežiam. Tu poukázal na obsah svojho odvolania. Tiež nesúhlasil s tvrdením žalovanej,
že po vlámaniach vykonala ona len hrubý odhad chýbajúceho majetku. Žalovaná sama po každom
vlámaní zisťovala, čo presne chýba a na centrálu žalobcu dodala vždy presný a podrobný zoznam
odcudzeného tovaru. V konaní bolo aj preukázané, že žalovaná ako vedúca predajne ani po jednom z

vlámaní nepožadovala vykonanie inventúry.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi

súduprvejinštancieaztohtodôvodusiodvolacísúdajosvojildôvodynapadnutéhorozhodnutia,vcelom
rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu a žalovanej
dodáva nasledovné:
8.Predmetomtohtosporujenárokžalobcuakozamestnávateľananáhraduškodytitulomzodpovednosti
žalovanej ako zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré bola povinná vyúčtovať.

9. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok

spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
10. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
11. V zmysle uvedených zákonných ustanovení zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách,
ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, vznikne, ak sú súčasne splnené všetky predpoklady tejto

zodpovednosti, ktorými sú škoda vo forme schodku na hodnotách zverených na vyúčtovanie, platná
dohoda o hmotnej zodpovednosti, zavinenie zamestnanca, ktoré sa v tomto prípade predpokladá,
existencia pracovného pomeru a ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej
súvislosti s týmto plnením. Ako bolo uvedené, zavinenie zamestnanca nemusí zamestnávateľ
preukazovať, toto za prezumuje, predpokladá. Zamestnanec však môže preukázať, že schodok vznikol

celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia, čím sa celkom alebo sčasti zbaví svojej zodpovednosti,
teda sa vyviní, exkulpuje. Tu odvolací súd uvádza, že žalobca vo svojom odvolaní chybne uvádza,
že pre zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca musia byť okrem princípov exkulpácie použité
aj právne princípy liberácie. Liberácia sa uplatňuje len v prípadoch tzv. objektívnej zodpovednostiza škodu, v ktorých sa zavinenie zodpovednostného subjektu nevyžaduje. Jedná sa o prípady
zodpovednosti za náhodu, resp. zodpovednosti za riziko, kedy sa zodpovedný subjekt zbaví svojej
zodpovednosti, ak preukáže, že nastali podmienky presne stanovené zákonom, tzv. liberačné dôvody.

Naproti tomu exkulpácia, vyvinenie, sa uplatňuje v prípadoch subjektívnej zodpovednosti za škodu,
ktorá vyžaduje zavinenie zodpovednostného subjektu. V takýchto prípadoch sa zodpovedný subjekt
zbaví svojej zodpovednosti za škodu ak preukáže, že škoda vznikla bez jeho zavinenia. To je presne
prípad zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec
povinný vyúčtovať. Ide o subjektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa zavinenie zamestnanca prezumuje,

predpokladá a zamestnanec sa môže svojej zodpovednosti zbaviť /vyviniť sa, exkulpovať/, ak preukáže,
že schodok vznikol bez jeho zavinenia. O liberácii zodpovedného zamestnanca v prípade tejto
zodpovednosti už z princípu nemožno hovoriť a ani Zákonník práce žiadne liberačné dôvody pre tento
druh zodpovednosti nestanovuje.
12. V spore bolo preukázané, a nerozporuje to ani jedna zo sporových strán, že žalovaná ako
zamestnanec v pracovnoprávnom pomere so žalobcom ako zamestnávateľom mala uzatvorenú platnú

dohodu o hmotnej zodpovednosti a tiež bola preukázaná existencia schodku na hodnotách, ktoré
bola žalovaná ako zamestnanec povinná vyúčtovať. Boli tak preukázané základné predpoklady
zodpovednosti žalovanej za schodok na zverených hodnotách, ktoré bola povinná vyúčtovať.
13. Spornou medzi stranami zostala otázka, či žalovaná v spore preukázala, že schodok vznikol celkom
alebo aspoň sčasti bez jej zavinenia a či sa tak svojej zodpovednosti celkom alebo sčasti zbavila.

14. Pre otázku exkulpácie zamestnanca zo zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré
bol povinný vyúčtovať, sú dôležité pracovné podmienky zamestnanca. Je tomu tak preto, že tento
druh zodpovednosti je náročný svojou konštrukciou predpokladaného zavinenia hmotne zodpovedného
zamestnanca a skutočnosťou, že škodu predstavuje schodok, pričom zamestnávateľ nemusí nič
ďalšieho dokazovať. Je preto potrebné, aby hmotne zodpovedný zamestnanec mal vytvorené riadne

podmienky na starostlivosť o zverené hodnoty a hospodárenie s nimi. Tomu zodpovedá aj ustanovenie
§ 177 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré ukladá zamestnávateľovi povinnosť, aby svojim zamestnancom
zabezpečil také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života,
zdravia a majetku a ak zistí nedostatky, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie.
15. V zmysle uvedeného konštantná súdna prax /napríklad R 58/1961, R 12/1962 R 12/1976, R 28/1976

alebo z novších napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/244/2007
zo dňa 25. septembra 2008 alebo sp.zn. 3MCdo/24/2008 zo dňa 30. septembra 2009/ dovodila,
že okolnosť, že organizácia nevytvorila pre hmotne zodpovedného zamestnanca riadne pracovné
podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami, ide o dôvod pre úplné alebo čiastočné zbavenie
sa zodpovednosti zamestnanca.

16. V tomto spore bolo preukázané, že v priebehu krátkeho času a to 29.10.2011, 10.1.2012 a 16.1.2011
bolapredajňažalobcu,kdebolažalovanávedúcouopätovnevykradnutáatotýmspôsobom,žepáchateľ
rozbil sklenenú výplň vchodových dverí, cez ktoré potom vstúpil do predajne a odcudzil tovar. Ďalej
bolo preukázané, že v predmetnej predajni sa opakovane kradlo /napríklad 9.7.2011 prichytený W. F.
pri krádeži 4ks šampónov v hodnote 22 eur, 11.5.2011 prichytená J. C. pri krádeži čokolád v hodnote

3,57 eur, dňa 9.1.2012 F. F. rozbil sklenú výplň na predajni a ukradol tovar 923,80 eur, dňa 2.5.2011 na
predajni rozbitá sklená výplň, dňa 28.2.2012 poškodené dvere na predajni/. Bolo rovnako preukázané,
že predavačky žiadali od žalovanej ako vedúcej predajne inštalovanie kamier na predajni /výpovede
svedkýň S., A./ a táto následne toto požadovala od žalobcu cestou jeho inšpektora, svedka K. /výpoveď
žalovanejasvedkyneR./.Kamerynapredajninainštalovanéneboli.Žalobcoviboloajnavrhnuté,abyboli

vchodovédverepredajnezabezpečenémrežou,čoalenebolorealizované/výpoveďsvedkaK./.Žalobca
teda napriek opakovaným krádežiam na predajni a napriek opakovaným vlámaniam do predajne
nepodnikol vôbec žiadne opatrenia, ktoré by takýmto skutkom zabránili. Jeho obrana, ktorú predostrel
v odvolaní, že aj po zamrežovaní dverí do predajne by prípadný páchateľ mohol do predajne vniknúť
po rozbití skleneného výkladu, je úplne nedôvodná. Žalobca musí mať, a podľa podaného odvolania aj

má, vedomosť o dispozíciách svojej predajne, o tom, či je v niektorých častiach predajne zvýšené riziko
vniknutia nepovolanej osoby do predajne. Spolu s vedomím toho, že na predajni dochádza opakovane
ku krádežiam vlámaní, mal žalobca povinnosť, aj bez osobitného upozornenia, či požiadavky hmotne
zodpovedných zamestnancov, predajňu zabezpečiť tak, aby eliminoval prípadnú možnosť vlámania sa
do predajne, čím by si splnil svoju povinnosť vytvárať pre hmotne zodpovedných zamestnancov také

podmienky, ktoré by im umožnili riadne hospodárenie so zverenými hodnotami.
17. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca ako zamestnávateľ nevytvoril pre hmotnej
zodpovedných zamestnancov, vrátane žalovanej, riadne pracovné podmienky na hospodárenie sozverenými hodnotami, a sú tak splnené dôvody pre úplné alebo čiastočné zbavenia sa zodpovednosti
žalovanej za schodok na zverených hodnotách, je preto správny.
18. Ďalšou spornou otázkou je, či uvedené nesplnenie povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa, je

dôvodom na úplné zbavenie sa zodpovednosti žalovanej alebo len čiastočné, a do akej miery. Táto
otázka je zložitejšia ako iné otázky pri tomto druhu zodpovednosti za škodu. Nejde tu ani tak o
presné dôkazy a zistenia, ako skôr o úvahy a hodnotenia z hľadiska zásad slušnosti a občianskeho
spolužitia. Kritériom by malo byť, či a do akej miery sa okolnosti /tu nesplnenie si povinnosti žalobcu
ako zamestnávateľa vytvárať riadne pracovné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami/, u

ktorých bolo preukázané, že ich hmotne zodpovedný zamestnanec nezavinil, javia ako jediná príčina /
tu prichádza do úvahy úplné zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca/ alebo spolusúvisiaca príčina
vzniku schodku /tu prichádza do úvahy čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca/.Konečné
posúdenie musí byť náležite odôvodnené a založené na preukázaných skutkových okolnostiach
konkrétneho prípadu.
19. Schodok, ktorého náhrady sa žalobca po žalovanej domáha, vznikol za obdobie od 14.03.2011 do

09.02.2012. V tomto období boli zistené na predajni tri krádeže vlámaním a zamestnanci prichytili pri
krádežiach v predajni niekoľko osôb. Ani po jednom z vlámaní sa nevykonala riadna inventúra tovaru,
takže nemohlo byť riadne a bez pochybností zistené, aký tovar bol skutočne odcudzený. Nevykonanie
inventúry tovaru po vlámaniach pritom možno podľa odvolacieho súdu prirátať tak na ťarchu žalobcu ako
zamestnávateľa ako aj na ťarchu žalovanej ako zamestnanca. Podľa Prevádzkového poriadku žalobcu

účinného od 1.1.2010 /čl. 3 Postup pri zistení krádeže do PJ/ vedúci zamestnanec na PJ/prípadne
iná zodpovedná osoba, ktoré zistila vlámanie (pokus o vlámanie) nahlasuje skutok inšpektorovi, na
technickýúsekanainventúrneoddelenieavedúcapredajneskolektívompodľarozsahuškodyrozhodne
o vykonaní úplne alebo čiastočnej inventúry. Z výpovedí svedkýň H., S. a A. vyplynulo, že vykonania
inventúry tovaru po vlámaniach do predajne sa tieto ako zamestnankyne na žalovanej ako vedúcej

predajne domáhali. Na druhej strane bolo preukázané, že vedúca sa vykonania inventúry po vlámaniach
domáhala u inšpektora žalobcu - svedka K., ktorý toto odmietol /výpoveď žalovanej, svedkov K. a R./ a
trval na tom, aby sa predajňa otvorila /výpoveď žalovanej, svedkyne A./. Okrem toho z Prevádzkového
poriadku žalobcu /časť Dočasné uzatvorenie prevádzky/ vyplynulo, že prevádzku možno na nevyhnutne
potrebný čas uzavrieť /okrem iného aj z dôvodu vykonávania inventarizácie zásob/ po odsúhlasení

príslušným inšpektorom žalobcu. Žalovaná teda ako vedúca predajne mohla rozhodnúť o tom, že sa
vykoná po vlámaniach do predajne inventúra tovaru, bolo to v jej kompetencii a ostatní spoluzodpovední
zamestnanci to od nej požadovali, na druhej strane ale žalobca svojimi vnútornými predpismi vytvoril
taký stav, že uzatvorenie predajne z dôvodu inventarizácie zásob musel odsúhlasovať jeho inšpektor,
čo sa v tomto prípade nestalo, inšpektor Kuruc trval na otvorení predajne.

20. Berúc do úvahy vyššie uvedené skutočnosti zistené v spore súdom prvej inštancie, dospel odvolací
súd k záveru, že plne zodpovedá princípu spravodlivého usporiadania vzťahov medzi stranami sporu,
keď žalovaná ako hmotne zodpovedný zamestnanec zodpovedá za schodok na zverených hodnotách
len do výšky 2/3 a v zostávajúcej 1/3 sa svojej zodpovednosti zbavila, pretože v spore preukázala, že v
takejto časti vznikol schodok bez jej zavinenia. Súd prvej inštancie teda dospel v tomto spore k správnym

záverom a preto odvolací súd jeho rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní nebola ani jedna zo strán, ktoré obe podali odvolanie,
úspešná a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania
právo.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).