Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3215201511
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3215201511.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Zuzany Holúbkovej o návrhu manželky P., zast.: S., proti druhému manželovi
(ďalej aj ako otec): H. zast.: A. na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. A. a mal. Z., obe
maloleté deti zast. opatrovníkom W. o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou zo dňa 27. apríla 2017, č.k. 4P/44/2015-575, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výrokoch VI. a VII., ktorými bol upravený styk
otca s maloletými deťmi, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo navrhovateľky
P.. F. T., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX a druhého z manželov H. T., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu C. vo zväzku XX, ročník XXXX, na

strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozviedol (výrok I.). Mal. A. T., nar. XX.XX.XXXX a mal. Z. T.,
nar.XX.XX.XXXXnačasporozvodemanželstvazverildoosobnejstarostlivostinavrhovateľky(výrokII.).
Mal. A. a mal. Z. zastupuje a ich majetok spravuje každý z rodičov (výrok III.). Otec je povinný prispievať
na výživu mal. A. sumou 100 Eur mesačne vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok
IV.). Otec je povinný prispievať na výživu mal. Z. sumou 80 Eur mesačne vždy do 25-teho dňa v
mesiaci vopred k rukám matky (výrok V.). Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. a mal. Z. v nepárnom

týždni v čase od piatku od 14:30 hod. do nedele do 17:00 hod. a v nasledujúcom nepárnom týždni v
čase od štvrtka od 16:00 hod. do pondelka do 08:00 hod., okrem obdobia Vianoc, Veľkej noci a prázdnin,
počas Vianoc v párnom roku v čase od 22.12. od 15:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod., počas Vianoc
v nepárnom roku v čase od 30.12. v čase od 16:00 hod. do 02.01. do 17:00 hod., počas Veľkej noci v
nepárnom roku, vo Veľkonočný pondelok v čase od 08:00 hod. do 18:00 hod., počas letných prázdnin
v čase od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a v čase od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08.
do 18:00 hod., počas jarných prázdnin od piatku predchádzajúcemu týždňu jarných prázdnin od 14:30

hod. do stredy v týždni jarných školských prázdnin do 18:00 hod.(výrok VI.) Matka je povinná mal. A. a
mal. Z. na styk s otcom pripraviť a otec je povinný mal. A. a mal. Z. v mieste bydliska mal. A. a mal. Z. v
stanovených hodinách prevziať a po styku v mieste bydliska mal. A. a mal. Z. v stanovených hodinách
mal. A. a mal. Z. matke odovzdať(výrok VII.). Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok VIII.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva s
druhým manželom a úpravy práv a povinností k maloletej A. a k maloletému Z. na
čas po rozvode manželstva s odôvodnením, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, problémynastali v roku XXXX, kedy z dôvodu nedostatku financií prerušili stavbu domu, ktorý začali stavať v roku
2008. Z dôvodu rozdielnych názorov na riešenie bytovej otázky, vznikali medzi nimi častejšie konflikty.
Ich názory na výchovu detí sa začali podstatne líšiť a mali čoraz menej spoločných aktivít. V prípade

rozvodu manželstva, navrhovateľka žiadala, aby súd zveril mal. deti do jej osobnej starostlivosti a aby
súd zaviazal druhého manžela na výživné na mal. A. vo výške 140 Eur mesačne a na mal. Z. vo výške
100 Eur mesačne a zároveň, aby súd upravil styk detí s druhým manželom. Druhý z manželov v priebehu
konania s rozvodom súhlasil a v prípade rozvodu navrhoval, aby boli mal. deti zverené do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

3. Za aplikácie ust. § 23 ods. 1-3 a § 18 a § 19 Zákona o rodine na základe vykonaného dokazovania
konštatoval súd prvej inštancie hlboký a trvalý rozvrat manželstva, v dôsledku ktorého si toto neplní
žiadnu zo svojich funkcií, s poukazom na čo návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.

4. Za aplikácie ust. § 24, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine maloleté

deti zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú zastupovať a spravovať svoje
maloleté deti. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloleté deti majú pozitívny
vzťah k obom svojim rodičom a obaja sú schopní samostatne sa o svoje maloleté deti starať. Keďže
pre aktuálnu existenciu prekážok pre výkon striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorú žiadal
otec, spočívajúcu vo vzdialenosti bydlísk oboch rodičov, ako aj vo veku maloletých detí a tiež nesúhlas

matky so striedavou osobnou starostlivosťou, nebolo z hľadiska záujmu detí týmto spôsobom možné
výkon osobnej starostlivosti o deti upraviť, dospel k záveru, že aktuálne bude z hľadiska záujmu detí
najlepšie, ak budú zverené do osobnej starostlivosti matky. Pri rozhodovaní o výške výživného súd
prihliadol na to, že o mal. A. a Z. T. sa v súčasnosti osobne stará navrhovateľka, vzal na zreteľ ust. § 75
ods. 1 Zákona o rodine, na odôvodnené potreby mal. detí ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného rodiča. Súd z obsahu spisu zistil, že príjem navrhovateľky bol od apríla 2015 do
mája 2016 v rozpätí od 586,20 Eur do 617,79 Eur netto. V súčasnom zamestnaní má matka od júna
2016 príjem vo výške 522,89 Eur. Matke sa však zmenou zamestnania znížili výdavky na
dochádzku do zamestnania. Otec v období od apríla 2014 do júna 2016 dosahoval príjem od 477,18
Eur mesačne (v čase práceneschopnosti od decembra 2015 do marca 2016) do 638,06 Eur mesačne

netto. Od 01.07.2016 po zmene zamestnania má príjem vo výške 684,66 Eur mesačne netto. Obaja
rodičia sú vlastníkmi majetku, obaja majú vyživovaciu povinnosť len k mal. deťom narodeným
v manželstve, obaja majú obdobné výdavky na bývanie. Matka má uplatnený daňový bonus 44,42 Eur
mesačne a poberá rodinné prídavky na mal. deti. Otec má k aprílu 2017 výdavky na elektrinu - 60 Eur,
životné poistenie - 20 Eur, mobil - 40 Eur, vodu - 10 Eur, na cestovné - 150 Eur, výživné na deti - 280

Eur. Súd prihliadol na výdavky mal. detí v škole, v škôlke, na voľno časové aktivity oboch mal. detí a na
ostatné potreby mal. detí primerané ich veku. Otec mal. detí bol v konaní pred súdom ochotný prispievať
výživnýmnamal.detivprípade,žemal.detinebudúzverenédostriedavejosobnejstarostlivostirodičom,
výživným vo výške 100 Eur na mal. A. a výživným vo výške 80 Eur na mal. Z., v ktorom rozsahu ho tiež
na výživné v prospech detí zaviazal.

5. V časti úpravy stretávania otca s mal. deťmi, súd oproti doterajšej úprave styku, zo strany súdu tento
rozšíril, a to aj o nepárny týždeň v čase od štvrtka od 16:00 hod. do pondelka do 08:00 hod., okrem
obdobia Vianoc, Veľkej noci a prázdnin, kedy platí osobitná úprava styku. Okrem toho rozšíril doterajšiu
úpravu aj o sviatok Veľkej noci v nepárnom roku, vo Veľkonočný pondelok v čase od 08:00 hod. do

18:00 hod. Počas jarných prázdnin predĺžil dobu do 18:00 hod. a počas Vianoc do 26.12. do 17:00 hod.
Hodnotiac skutkové okolnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, s prihliadnutím na vzťah otca a mal. detí, ich
požiadavke tráviť čas s otcom, na schopnosti otca sa o mal. deti postarať, tieto dávajú predpoklad pre
záver, že takto rozšírený osobný kontakt mal. detí s otcom bude v jednoznačnom záujme mal.
detí, ktorých nerušený zdravý a psychický vývin si okrem iného vyžaduje u mal. detí aj pocit bezpečia,

istoty a stability. Stretávanie otca s mal. deťmi nie je v rozpore ani so závermi znaleckého
psychologického posudku znalkyne S.. Z. D., ktorá v znaleckom posudku uviedla, že obidvaja rodičia sú
schopní postarať sa samostatne o mal. deti. Bolo preukázané, že otec vie zabezpečiť riadnu starostlivosť
a potreby detí a toho času prekonávanie vzdialenosť bydliska otca a detí (pri realizácii styku s otcom)
nie je okolnosťou, ktorá by mohla narušiť ich zdravý telesný a duševný vývoj, pričom vychádzal zo

záverov znaleckého posudku, správ a stanoviska kolízneho opatrovníka. Súd je názoru, že pri takto
určenom rozsahu stretávania otca s mal. deťmi bude zachované právo detí na výchovu a starostlivosť zo
strany obidvoch rodičov, ako aj právo detí na udržiavanie pravidelného osobného styku so svojím otcom.
Spolupôsobenie druhého rodiča na výchove mal. detí je dôležité. Nemožno pritom zabudnúť na potrebuudržiavania vzťahu medzi rodičom a mal. deťmi v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s
rastúcim vekom detí bude nadobúdať širšie rozmery (porov. Nález Ústavného súdu Českej republiky sp.
zn. II. ÚS 363/03 zo dňa 20.01.2005). Na záver súd ešte dodáva, že úprava styku predstavuje rámcový

základ pre stretávanie sa detí s otcom a teda, že ide o určitú garanciu styku, čo však neznamená, že
rodičia práve v záujme spoločných detí neumožnia absolvovať stretávanie s odklonom od
tohto styku so zreteľom na ich potreby.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, kedy žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla navrhovateľka
(matka maloletých detí), a to v časti, ktorou upravil súd styk maloletých detí s otcom (výroky VI. a
VII.) s vymedzením na časť, ktorou bolo určené právo otca stretávať sa s maloletou A. a maloletým
Z. v nasledujúcom nepárnom týždni v čase od štvrtka od 16:00 hod. do pondelka 08:00 hod. okrem

obdobia Vianoc, Veľkej noci a prázdnin dôvodiac, že v tejto časti s úpravou styku vzhľadom na špecifiká
tohto prípadu nemôže súhlasiť, s ohľadom na vnímanie každodenného života, potrieb a záujmov detí
a vytváranie čo najmenej možných stresujúcich, rizikových a nekomfortných podmienok, ktoré im budú
vytvárať množstvo životných prekážok. Podľa nej je neštandardné, aby deti v tomto rozsahu dochádzali
z miesta bydliska otca do školy a späť pri vzdialenosti 40 km, keďže to vzhľadom na ich vek nie je

vhodné. Museli by skoro ráno vstávať, boli by vystavené stresu z cestovania po frekventovanej ceste,
ktorá hlavne v jesenných a zimných mesiacoch sa stáva často neprejazdnou, nemohli by sa tak pohrať
s kamarátmi a boli by tým vytvorené ďalšie negatíva a s tým spojené dôsledky, čo podľa jej názoru
nemôže byť súladné so záujmom maloletých detí. Snaha rodiča o presadenie svojho záujmu nemôže
byť nadradená záujmom detí, ktoré majú byť prvoradé. Práva rodiča sú až sekundárne. Egoistické

zotrvávanie na stanovení čo možno najširšieho styku s deťmi zo strany otca zrejme uviedlo do omylu
aj konajúci súd, ktorý tento spôsob úpravy styku považuje za súladný s ich záujmom. Je to záujem
ich otca dosiahnuť čiastočnú satisfakciu voči nej, negatívny dôsledok sa však môže prejaviť v živote
detí. Ako matka bude mať mimoriadnu obavu a bude pod stresom, či v určené dni deti prídu do školy
upravené, naučené a hlavne zdravé, ktoré riziká by neexistovali, keby do školy odchádzali vždy ráno z

pohodlia domova a v prijateľnom čase. Podľa jej názoru súd touto úpravou vytváral kompromis medzi
požiadavkami otca o striedavú starostlivosť a reálnymi záujmami detí. Podľa nej ide o veľkú chybu.
Ak budú deti staršie, odolnejšie a imúnnejšie voči stresom a možným rizikám, bude možné predsa
rozsah styku zmeniť. V súčasnosti toto rozhodnutie považuje za negatívne, vytvárajúce a zakladajúce
rizikový stav pre deti. V tomto smere poukázala na rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 4P/61/2015

v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/17/2017 zo dňa 25.04.2017, v ktorých,
podľa jej názoru, súd kvalifikovane a objektívne zhodnotil rozsah úpravy styku otca, ktorý i keď bol
len dočasný do doby rozvodu, bol správny. Z uvedených dôvodov preto žiadala, aby odvolacím súdom
boli zvážené ňou uplatnené odvolacie dôvody a výrok napadnutého rozhodnutia v dotknutej časti bol
zmenený tak, že sa z úpravy styku vypustí oprávnenie otca stretávať sa s deťmi v nepárnych týždňoch

v čase od štvrtka od 16:00 hod. do pondelka 08:00 hod.

8. Druhý z manželov (otec) nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

9. Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť, a to z dôvodu, že obaja rodičia by sa mali naučiť vnímať
a vyjadriť dôležitosť druhého rodiča vo výchove a rovnakú zodpovednosť za výchovu detí a umožniť
deťom slobodne si užívať lásku a ochranu druhého rodiča. Obe deti uviedli počas pohovoru na ÚPSVaR
S., že by chceli zostať s matkou a s otcom sa chcú stretávať. Preto je potrebné rešpektovať vôľu detí
zostať s matkou, avšak s otcom udržiavať systematický kontakt.

10. Pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (“O.s.p.“). Zároveň nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto

zákone, medzi nimi i konania vo veciach rozvodu a s ním spojenou úpravou pomerov manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode (§ 100 CMP).11. Ustanovenie § 395 ods. 1 CMP určuje, že ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 cit. ust., právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote
(§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez
toho, aby bol viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i
na prípadné vady konania (§ 67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že toto je potrebné v napadnutých častiach (vo výrokoch
VI. a VII.), ktorými upravil styk otca s mal. deťmi na čas po rozvode podľa § 387 ods. 1 CSP vo výroku
ako vecne správne potvrdiť, pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa odvolací súd stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

13. Matka odvolaním namietala, že súd pri rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi na čas po

rozvode nezohľadnil všetky špecifické životné okolnosti na strane rodičov a detí tak, aby vymedzená
úprava bola v súlade so záujmami detí.

14. Vyššie uvedené odvolacie námietky matky, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie po vyčerpávajúcom dokazovaní,
dostatočne sa zaoberajúc tvrdeniami a dôkazmi produkovanými účastníkmi v konaní, dôkazy vyhodnotil
v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny
záver, vychádzajúc z ktorého upravil styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode so zreteľom na
záujem maloletých detí tak, aby bolo zachované právo detí v možných limitoch na plnohodnotný kontakt

s rodičom, ktorému na čas po rozvode neboli do osobnej starostlivosti zverené, za rešpektovania práva
otca sa týmto spôsobom na výchove detí podieľať. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne
odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods.
2 CSP).

15. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam matky odvolací súd dodáva
nasledovné:

16. Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú

právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno
od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov, len rozhodnutím súdu a na základe zákona. Rodičovské práva a
povinnosti patria obidvom rodičom. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši
v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá článok 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákon
o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, §

35 a § 36 Zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne
o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa.

17. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo
zo zákona narodením dieťaťa. Tieto majú v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia

dieťaťa manželmi, alebo nie. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého
dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 písm. a/, b/, c/ zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom
znení ďalej "Zákon o rodine"). Rodičovské práva a povinnosti majú teda obaja rodičia a pri ich výkone,
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine).

18. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s
maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku
rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.20. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

21. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti, zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie

je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti
rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa
a na udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní citových väzieb, je osobný styk rodiča s maloletým
dieťaťom.

22. Význam stretávania sa rodiča s dieťaťom nemožno vnímať iba na strane rodiča, ale prinajmenšom

rovnako sa jedná aj o právo dieťaťa, ktoré by mu malo zabezpečiť, aby neprišlo o vzťah s jednou z
najbližších osôb svojho detského života. Je v záujme dieťaťa, aby v jeho blízkosti ostali obaja rodičia
s čo najviac intenzívnym pozitívnym vzťahom k nemu, a to aj potom, ako medzi rodičmi samotnými o
pozitívnom vzťahu hovoriť nemožno. Napriek uvedenej mimoriadnej dôležitosti stretávania sa dieťaťa
s rodičom, môžu výnimočne nastať situácie, kedy nie je stretávanie sa rodiča s dieťaťom či už vôbec,

či v širšom rozsahu v záujme dieťaťa, pretože môže ohrozovať jeho priaznivý vývoj. V
takom prípade, musí právo na styk s dieťaťom ustúpiť v prospech záujmu dieťaťa. Musí sa teda jednať
o situáciu, kedy by mohlo byť ohrozené priamo dieťa.

23. Z hľadiska citovaných zákonných ustanovení a uvedených aspektov, je preto potrebné posudzovať

aj opodstatnenosť matkou podaného odvolania v časti o úprave styku otca s maloletými deťmi na čas
po rozvode, teda z hľadiska zmyslu a účelu ustanovení zákona, podľa ktorých súd o úprave práv a
povinností rodičov rozhoduje.

24. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že vážne rozvrátené vzťahy medzi

rodičmi maloletých detí vyústili až do rozvodu manželstva. Komunikácia medzi rodičmi je problematická
a ako konštatovala aj znalkyňa, negatíva vo vzájomných vzťahoch rodičov sa následne nevyhnutne
premietajú aj do výchovy detí. Zo znaleckého posudku však jednoznačne vyplynulo, že maloleté deti
majú pozitívny vzťah k obom svojim rodičom, pričom obaja sú schopní aj samostatne sa o svoje maloleté
deti postarať a týmto osobnú starostlivosť a výchovu zabezpečiť a obaja majú rovnako vytvorené z tohto

hľadiska podmienky, aby mohli zabezpečiť zdravý fyzický a duševný vývin maloletých detí. Matka je pre
deti stabilnou rodinnou osobou, ktorá dlhodobo rozumie vývinovým potrebám maloletých detí, na strane
druhej však otec má vhodnejšie osobnostné vlastnosti a tendencie z hľadiska výchovy maloletých detí,
ktoré ho vnímajú ako blízkeho človeka. Deti rovnako inklinujú k obom rodičom, medzi nimi a rodičmi
navzájom sú nesporne vyvinuté pevné vzájomné citové väzby. Obe deti sa v prostredí, v ktorom žije v

súčasnosti otec, cítia dobre a majú záujem sa s otcom stretávať. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že
obaja rodičia rovnakou mierou sú spôsobilí plnohodnotne výkon osobnej starostlivosti o maloleté deti
zabezpečiť. Dôvodom, pre ktorý však súd prvej inštancie napriek vyššie uvedeným záverom maloleté
deti nezveril do striedavej osobnej starostlivosti, bolo okrem negatívneho postoja matky k tejto forme
osobnejstarostlivostiskutočnosť,žepremaloletédetibybolozáťažouvzhľadomnavzdialenosťbydliska

otcadoC.(cca40km),kdeobemaloletédetinavštevujúškolskéapredškolskézariadenie,prekonávanie
denne ktorej by vzhľadom na ich vek (X a X rokov) bolo neprimeranou záťažou, keďže v období, kedy
by deti boli v osobnej starostlivosti otca, by museli denne 2x absolvovať túto cestu.

25. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri vymedzenom rozsahu úpravy styku otca s deťmi

tento upravil tak, aby aspoň v maximálnych možných limitoch zabezpečil, aby otec maloletých detí,
ktorý je rovnako spôsobilý deti vychovávať ako matka, nebol úplne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv a bolo mu umožnené sa na výchove detí podieľať, a to nielen v rámci
víkendových dní, kedy by s deťmi trávil voľno časové aktivity, ale tiež aspoň v minimálnom rozsahu (1x
do mesiaca) aj v rámci pracovného týždňa (tým, že si deti prevezme už vo štvrtok v popoludňajších

hodinách a po uplynutí víkendu deti v pondelok dovezie do školy), aj v rámci participovania aspoň v
tejto minimálnej miere na výchove detí v rámci ich aj bežného denného režimu. I keď prekonávanie
vzdialenosti medzi C. a miestom bydliska otca každodenne by aj podľa názoru súdu vzhľadom na
ich vek mohlo byť neúmernou záťažou, v prípade takéhoto korigovaného výnimočného dochádzaniao tomto hovoriť nemožno. Ideálnym samozrejme z hľadiska vytvorenia harmonického prostredia pre
zdravý psychický a fyzický vývoj maloletých detí by nesporne bolo, keby deti mohli vyrastať s oboma
rodičmi, čo však v posudzovanej veci vzhľadom na okolnosti prípadu (rozvod manželstva) už nie je

možnéreálnepredpokladať,ktorýmstavomsamotnírodičiavytvorilizákladpreto,žedetisanevyhnutne,
s poukazom na zabezpečenie plnohodnotného vzťahu s oboma rodičmi, musia presúvať. Tento stav
však nemôže ísť na ťarchu otca maloletých detí v podobe obmedzenia jeho styku s deťmi do takej
miery, ako to požaduje matka, keďže v konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by v prospech
takéhoto záveru indikovali. Argument matky, že počas obdobia, kedy deti budú s otcom a tento bude

zabezpečovať ich dochádzku do školy, bude mať táto strach, či deti sú dostatočne pripravené na
vyučovanie, resp. či sú v bezpečí, by rovnako bolo možné potom použiť aj zo strany otca vo vzťahu
k matke v období, keď sú deti s matkou, keďže vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania,
obaja rodičia sú spôsobilí plnohodnotne sa o deti rovnakou mierou osobne postarať. Je potrebné si
na strane matky uvedomiť, že skutočnosť, že s prihliadnutím na vek detí a vzdialenosť, ktorú by boli
museli denno-denne prekonávať pri dochádzke do školy, majúca za následok aktuálne výlučnú osobnú

starostlivosť matky, nemôže mať za následok, aby sa do takej miery, ako to matka požaduje, kontakt otca
s deťmi obmedzil. Keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by indikovali
v prospech záveru, že takto upravený styk otca s deťmi by nebol súladný so záujmami maloletých detí,
prípadne, že otec by nebol spôsobilý zabezpečiť dochádzku detí do školy (prakticky len počas dvoch
dní v mesiaci ako je to rozhodnutím vymedzené) nie je racionálny dôvod pre to, aby vzájomné väzby

medzi otcom a deťmi aj v tomto rozsahu neboli podporované. Matka v odvolaní poukazuje na to, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní v tomto smere podporoval predovšetkým predstavy otca, čo však nie je
pravdou, keďže otec mal záujem plnohodnotne a v rovnakej miere ako matka participovať na výchove a
osobnej starostlivosti o deti, avšak práve s ohľadom na záujem detí v konečnom dôsledku akceptoval, že
s nimi bude v kontakte aspoň prostredníctvom takto vymedzenej úpravy styku. Pokiaľ matka poukazuje

na predchádzajúce rozhodnutie, ktorým bol styk otca s deťmi upravený v obmedzenejšom rozsahu,
tak jednak išlo o rozhodnutie dočasné do doby rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na čas po rozvode a jednak primárne v tomto rozhodnutí sa súd zaoberal otázkou
vhodnostiformyvýkonustriedavejosobnejstarostlivostiomaloletédeti,pričomrozsahstykuotcasdeťmi
so zreteľom na to, že tento bude následne opätovne upravovaný na čas po rozvode manželstva rodičov,

upravoval len v rozsahu, aby vzhľadom na konfliktné vzťahy medzi rodičmi nedošlo k narušeniu kontaktu
medzi rodičmi a deťmi. V súčasnosti však už je potrebné, aby úprava styku, keďže už je definitívne
jasné v dôsledku rozvodu manželstva, že reálne obnovenie spolužitia nie je dôvodné predpokladať, bola
komplexne a v zodpovedajúcom rozsahu vymedzená tak, aby sa otec, pokiaľ možno v čo najširšej miere
mohol plnohodnotne, samozrejme s prihliadnutím na okolnosti, na výkone osobnej starostlivosti o deti

podieľať. Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie má za to, že styk otca s deťmi tak ako bol
upravený, plne korešponduje so záujmami maloletých detí, ako aj rodičovskými právami otca, pričom ani
v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by indikovali v prospech záveru o potrebe
odlišného rozhodnutia o výkone rodičovských práv v tejto ich časti.

26. Záverom odvolací súd poukazuje na to, že povinnosťou každého rodiča je svojim deťom vytvárať v
rámci svojich možností prostredie citového a bezpečného zázemia a istoty, na čom sa musia podieľať
vo vzájomnej zhode obaja. Akékoľvek iné konanie, nemôže byť v súlade so záujmom mal.
detí, o ktorý by sa mali ako prioritný cieľ pokúšať obaja rodičia. Je potrebné dôsledne oddeliť rovinu
vzájomných konfliktných vzťahov od roviny vzťahu rodičov s deťmi, pretože v konečnom dôsledku to

budú jedine deti, ktoré v súčasnosti všetky tieto okolnosti citlivo vnímajú, vo vzťahu ku ktorým nemožno
potom ani vylúčiť negatívny dopad na ich psychické a fyzické zdravie. Pokiaľ deti majú jednoznačne
pevnévzájomnécitovéväzbysotcom,tietojepotrebnévčonajväčšejmiereužvsúčasnostipodporovať,
a to prostredníctvom aj pokiaľ možno v rámci okolnosťami daných limitov upraveného styku a pokiaľ
aj samotná matka má na zreteli ako prvoradý záujem mal. detí, musí v ňom vzhliadať predovšetkým

pozitíva v podobe naplnenia práva detí na čo najplnohodnotnejší kontakt s rodičom, ktorému do výlučnej,
či striedavej osobnej starostlivosti deti zverené neboli (vezmúc do úvahy práve matkou namietané
sťažené okolnosti týkajúce sa dochádzky detí do školy vzhľadom na vzdialenosť bydliska otca a s tým
spojený diskomfort detí spojený s denným dochádzaním do školy), keď nemožno opomenúť, že tento
má pre výkon osobnej starostlivosti o deti vytvorené rovnako dobré podmienky ako matka, dokonca

ako vyplýva zo znaleckého posudku, otec má vhodnejšie osobnostné vlastnosti a výchovné tendencie
z hľadiska výchovy detí a deti ho vnímajú ako blízku osobu. Obmedzenie styku otca s deťmi v zmysle
odvolacieho návrhu matky by tak rozhodne nemohlo byť súladným so záujmom maloletých detí.27.Zvyššieuvedenýchdôvodovpretodospelodvolacísúdkzáveru,žerozhodnutie súduprvejinštancie
v napadnutých častiach (výrok VI. a VII.), je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP
vo vzťahu k nim potvrdil.

28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 52
ods. 1 a § 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu Trenčín pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne

príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,

prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná

povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok) a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený
neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.