Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. júl 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/199/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613208164
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8613208164.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému:
Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo B. R. XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou: G. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom vo vyšnej R. XX, za účasti: Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS so sídlom v
Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou JUDr.
Igor Šafranko, advokát so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov 163/66, v konaní o zaplatenie 217,80

eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 5C/472/2013 -
73 zo dňa 06.05.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa rozsudok.

Stranám a Združeniu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol,
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, rozhodol, že žalobca na náhradu trov konania nemá
právo a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (ďalej len

„Združenie“) náhradu trov konania vo výške 98,77 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Okrem
iného uviedol, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto
je postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu neplatné a to bez ohľadu na to, či sa jedná o splatné,
alebo nesplatné pohľadávky. Je zrejmé, že žalobca nie je v danej veci aktívne vecne legitimovaný na
podanie takejto žaloby. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Dôvodil, v konaní predložil
relevantné oznámenie o postúpení pohľadávky. Uviedol, že ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách hovorí o
podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva, nie o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávky. Poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní viac ako rok, a preto
právny predchodca žalobcu konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Namietal tiež priznanie
trov Združeniu, pretože nejde o účelne vynaložené trovy. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací

súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, resp. ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil trovy konania.

3. Združenie ani žalovaný sa k odvolaniu nevyjadrili.4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je z časti
dôvodné.

5. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne

predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

6. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

7. Podľa. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

8. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.

9. Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca nepostupoval
v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, keď nezaslal dlžníkovi výzvu. Tým, že banka výzvu
dlžníkovi nezaslala, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný
priestor na vykonanie krokov voči „svojej“ banke za účelom zotrvania s ňou vo vzťahu. Splnenie

zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo preukázané.
Aktívna legitimácia žalobcu nie je preto daná. Zmyslom a cieľom ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo
dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení zotrvať na vzťahu so „svojou“
bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou Slovenska. Osobitné ustanovenia
sprísňujúce (obmedzujúce) postúpenie bankovej pohľadávky boli postupne zákonodarcom doplňované

(porov. zmeny vykonané od 1.1.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.). Ďalšie sprísnenie sa týka zákazu
cesie bankovej pohľadávky na niektoré subjekty (§ 17 Zákona č. 129/2010 Z.z.). je zjavné, že povaha
ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bráni odklonu od jeho znenia v neprospech spotrebiteľa, čo explicitne
zákonodarca naznačil v ust. § 89 ods. 1 ZoB. Porušenie pravidla v § 92 ods. 8 indikuje celkom zjavne
rozpor so zákonom a tým aj absolútnu neplatnosť podľa § 39 OZ.

10. Na uvedenom nič nemení ani obsah vety druhej § 92 ods. 8 zákona o bankách za bodkočiarkou
(Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celomrozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.),
nakoľko vychádzajúc z gramatického výkladu daného ustanovenia nijako nevyplýva, že by veta druhá §

92 ods. 7 zákona o bankách vylučovala predpoklady postúpenia pohľadávky banky v zmysle vety prvej
daného ustanovenia - t.j. omeškania klienta napriek písomnej výzve banky klientovi.

11. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa priznania náhrady trov konania Združeniu odvolací
súd uvádza, že procesná aktivita Združenia evidentne súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva

význam pri zvyšovaní kvality života spotrebiteľov.

12. Občianske združenie je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo
na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, konkrétne v článku 47 ods. 2. Občianske združenie
ako právnická osoba nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto

ústavné právo odopierať. Je nelogické tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu
práv občana - spotrebiteľa, musí vo svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a
ochranu práv spotrebiteľa po právnej stránke. Zabezpečenie právneho zástupcu z radov advokátov je
plne v súlade s plnením účelu a poslania tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri
komplikovanej právnej úprave a často meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia

noriem Európskej únie je nepochybné, že zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov
advokátov je nutné a žiadúce, pričom nijakým spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie
občianskeho združenia. Práve naopak, ide o prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri
ochrane práv spotrebiteľa.

13. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že Združenie poskytlo
žalovanému kvalifikovanú ochranu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že vo vyjadrení k žalobe
Združenie uviedlo odlišné argumenty, kvôli ktorým vyhodnotilo žalobu ako nedôvodnú. To, že súd
napokon o návrhu žalobcu rozhodol na základe iného zákonného ustanovenia neznamená, že vstup
a zotrvanie Združenia v konaní nebolo neúčelné. Združenie poskytlo spotrebiteľovi ochranu, za čo im

patrí náhrada trov konania.

14. V súvislosti s otázkou vedľajšieho účastníctva odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho
súdu sp. zn. 6Cdo/181/2015 zo dňa 22.11.2016, podľa ktorého: „Aj oznámenie určitého subjektu, že
vstupuje do konania ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným

úkonom, ktorého účinky - vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá
C. s. p. zachované. Iný výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C.
s. p. bez ďalšieho zaniklo, by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany
legitímneho očakávania, vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov
právneho štátu“.

15. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho dôvodov
ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

16. Združenie a žalovaný boli v odvolacom konaní úspešní a keďže im žiadne trovy nevznikli, tomu

zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania postupom podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP.

17. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).