Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 1P/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6317202688
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvio Boleček, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2017:6317202688.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci navrhovateľky O. Y., rod.
X., narodenej XX. J. XXXX, trvale bytom B. XXX, proti manželovi J. Y., narodenému XX. J. XXXX, trvale
bytomB.XXX,onávrhumanželkynarozvodmanželstvaaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinností
k maloletej J. Y., narodenej XX. J. XXXX a k maloletému J. Y., narodenému XX. R. XXXX, obaja bytom
ako navrhovateľka, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v

Brezne, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo manželky O. Y., rod. X., nar. XX. XX.XXXX a manžela J. Y., nar. XX.XX.XXXX,
uzatvorené XX.XX.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B. vo zv. X, ročník XXXX
na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.

II.MaloletáJ.Y.,nar.XX.XX.XXXXsanačasporozvode manželstvazveruje doosobnejstarostlivosti
navrhovateľky.

III. Maloletý J. Y., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej
starostlivosti navrhovateľky.

IV. Manžel je povinný prispievať na výživu maloletej J. sumou 27,32 Eurmesačne a v budúcnosti pri
zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona sumou

vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15 - teho dňa každého mesiaca
dopredu k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

V. Manžel je povinný prispievať na výživu maloletého J. sumou 27,32 Eur mesačne a v budúcnosti
pri zmene výšky životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
sumou vo výške 30% z takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15 - teho dňa každého
mesiaca dopredu k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

VI. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje, tento ponecháva na dohodu rodičov.

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. marca 2017 žiadala, aby súd svojím
rozsudkom jej manželstvo s manželom rozviedol, maloleté deti J. a J., pochádzajúce z manželstva zveril

do jej osobnej starostlivosti a upravil vyživovaciu povinnosť manžela, jeho styk s maloletými nežiadala
upraviť. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo, ktoré uzatvorili v roku 2009 bolo fungujúce do roku
2012,odkedymanželiazačaližiťoddelene.Tútokrízuspoločneprekonali. Ďalšieproblémyvmanželstvezačali v roku 2016 kedy navrhovateľka zistila, že manžel má nový vzťah. V decembri 2016 manžel opustil
spoločnú domácnosť. Od tejto doby s manželom spolu nežijú, ich citové väzby ochladli a navrhovateľka
nemá záujem v takomto formálnom zväzku zotrvať.

2. Manžel vo svojom písomnom vyjadrení za príčinu rozpadu ich manželstva uviedol neochotu
navrhovateľky prispôsobovať sa najmä vďaka vekovému rozdielu a zásahom jej syna do ich spolužitia.
Súhlasil s požadovanou sumou výživného, aj so zverením detí do výchovy manželky a žiadal, aby mohol
navštevovať svoje deti.

3. Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania pre prípad rozvodu manželstva navrhol maloleté
deti zveriť do osobnej starostlivosti navrhovateľky a otca zaviazať prispievaním výživného primeraným
výživným podľa jeho možností a schopností. Kolízny opatrovník vykonal pohovor len s navrhovateľkou,
stanovisko manžela sa nepodarilo získať. Navrhovateľka trvá na návrhu a zo spoločnej domácnosti sa
odsťahoval manžel. Matka obýva rodinný dom vo vlastníctve starej matky maloletých. Domácnosť je

kompletne zariadená a udržiavaná v poriadku a čistote. Maloletá J. navštevuje druhý ročník základnej
školy, maloletý J. pôjde do prvej triedy. Maloletý J. má nízky vzrast a čaká sa výsledky odborných
vyšetrení. Náklady matky na domácnosť sú 178 Eur. Kolízny opatrovník konštatoval, že v starostlivosti
a opatere o maloletých neboli zistené žiadne nedostatky, výchova a opatera maloletých matkou je na
dobrej úrovni.

4. Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky (manžel požiadal o odročenie
pojednávania, avšak dôvod, ktorý uviedol vo svoje žiadosti podľa § 183 ods. 1 CSP nie je dôvodom na
odročenie pojednávania) a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový
stav:

5. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, žiadala ich manželstvo rozviesť.
Dôvodom rozvratu manželstva sú skutočnosti, ktoré uviedla písomne v návrhu na rozvod. Manželstvo
účastníkov bolo uzavreté v roku 2009 a pochádzajú z neho 2 deti. Navrhovateľka má ešte
jednu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu z iného vzťahu. U oboch manželov ide o prvé manželstvo.

Navrhovateľka poberá sociálne dávky vo výške 134 Eur mesačne a je vedená v evidencii uchádzačov o
zamestnanie. Spolu so svojimi deťmi býva pri svojej matke, ktorej uhrádza na elektrinu 73 Eur mesačne
a za vodu 16 Eur mesačne. Maloletá J. nastúpi v septembri 2017 do tretej triedy základnej školy, kde
navrhovateľka uhrádza 7 Eur poplatok ZRPŠ ročne, iné výdavky nemá. Pravidelne náklady na jej lieky
navrhovateľka vyčíslila na sumu 10 Eur mesačne. Maloletý J. v septembri 2017 nastúpi do prvej triedy

základnej školy. Náklady na ošatenie, stravu a hygienu oboch maloletých navrhovateľka vyčíslila na
sumu 40-50 Eur mesačne. Styk otca s maloletými navrhovateľka nežiada upraviť, s manželom sa na
tomto vedia dohodnúť.

6. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX. J. XXXX v B., ktoré manželstvo je zapísané v knihe

manželstiev matričného úradu B., vo zväzku X, roč. XXXX, na strane XX, pod por. č. X. Z manželstva
účastníkov konania pochádzajú maloleté deti - dcéra J., nar. XX. J. XXXX a syn J., nar. XX. R.
XXXX. Z návrhu, listinných dôkazov a prednesov účastníkov vyplýva, že obaja účastníci konania sú
slovenskými štátnymi občanmi, u oboch ide o manželstvo prvé. Obaja manželia nemajú spoločné
bydlisko. Navrhovateľka je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 169,10 Eur mesačne

a tiež poberá prídavky na deti vo výške podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, manžel je
nezamestnaný, poberá dávky vo výške 126,14 Eur mesačne.

7. Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu
manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

8. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri

rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.9. Podľa § 24 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť
schválená súdom, inak je nevykonateľná.

10. Podľa § 25 ods. 1, ods.2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

11. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným

postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Podľa § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo

podieľať sa životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

15. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi,
z ich vzťahu pochádzajú dve maloleté deti.

18. Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že v
minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a
trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnoveniemanželského spolužitia. Manželia v spoločnej domácnosti nežijú, spoločne nehospodária, ako manželia
nežijú a nezabezpečujú spolu starostlivosť o maloleté deti pochádzajúce z manželstva. Vzájomné
vyjadrenia manželov boli kategorické a nepripúšťajúce obnovenie manželského spolužitia. Za takýchto

skutkových okolností má súd zato, že manželské vzťahy sú trvale rozvrátené a niet nádeje na obnovenie
manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania je dlhodobo len formálnym zväzkom bez
plnenia akýchkoľvek spoločenských funkcií manželstva. Z uvedených dôvodov súd manželstvo ako
nefunkčné rozviedol.

19. Ako dôvod rozvratu manželských vzťahov súd konštatuje nezhodu účastníkov konania na spôsob
manželského spolužitia a rozdielnosť názorov manželov na manželstvo a manželské spolužitie ako
aj rozdielnosť pováh a rodinných hodnôt účastníkov konania čo v prípade manžela viedlo k novému
partnerskému vzťahu, kde tento vzťah súd považuje za vážny dôvod trvalého rozvratu manželského
vzťahu účastníkov konania.

20. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým na čas po rozvode súd obe maloleté deti
zveril do starostlivosti navrhovateľky. Maloletí sú aj v súčasnosti v starostlivosti navrhovateľky, v ktorej
starostlivosti neboli zistené závažnejšie nedostatky, starostlivosť o maloletých je na dobrej úrovni. Sám
manžel vo svojom vyjadrení k zvereniu maloletých do starostlivosti navrhovateľky nemal žiadne výhrady.
Navrhovateľka bude zároveň maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, čím nie sú dotknuté

rodičovské práva a povinnosti manžela podľa § 28 Zákona o rodine.

21. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých a z
možnosti, schopností a majetkových pomerov manžela. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia
§ 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov,

pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom. Výšku výživného na každé jedno dieťa stanovil súd najmä s prihliadnutím
na sociálnu situáciu manžela, ktorý poberá len dávky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd určil
otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletých detí na každé jedno dieťa samostatne výživným v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo

na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

22. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravoval, tento ponechal na dohode rodičov. Bude na rodičoch
maloletých, najmä na ich matke, aby si styk otca s maloletými dohodou upravili tak, aby bolo zachované
právo maloletého dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na rovnocenný styk s oboma

rodičmi a zároveň právo otca podieľať sa na starostlivosti o maloleté dieťa.

23. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa §
262 ods. 1 CSP o trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný
súd Brezno.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.