Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11C/417/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712216947
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8712216947.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu I., C..B..W.., Q.:

XX XXX XXX, E., I. M.. Č.. XX, P. A. R. X. I., C..B..W.., Q.: XX XXX XXX, E., S. X, I. Ž. C. B., N. C. C.,
E., Ž. Y.. XX, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným dňa 27.9.2012 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy. Podaný návrh odôvodnil tým, že Okresný súd I. nerozhodol o návrhu na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote.

2. Žalovaný sa k podanému návrhu písomne vyjadril a uviedol, že návrh je zmätočný, keď žalobca
síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil.
Nešpecifikoval ani jasný titul nároku na náhrady škody a v namietaných exekučných konaniach
nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu. Žalovaný konštatoval, že návrh je podaný
predčasne, nakoľko neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne

prerokovaný.
K samotnému postupu súdu žalovaný konštatoval, že lehota na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie je objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené s týmto návrhom. Po dobu
rozhodovania o návrhu nemôže k škode dôjsť. Žalobca splnenie predpokladov pre posúdenia existencie
zbytočných prieťahov nepreukázal, nevyužil prostriedky pre nápravu. Žalovaný ďalej namietal vyčíslenie
materiálnej škody a namietal účelovosť nároku.

3. K nemajetkovej ujme žalovaný uviedol, že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd
Slovenskejrepublikyavšeobecnýsúdnemôžehodnotiť,čiinývšeobecnýsúd,resp.jehonadriadenýsúd
konal bez zbytočných prieťahov. Nakoľko sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, vzhľadom na zvýšené riziko
ohrozeniaaleboporušenieprávaspotrebiteľabolopotrebnéjednotlivéexekučnétitulypodrobneskúmať.
Žalovaný považuje návrh žalobcu za konanie v rozpore s dobrými mravmi a namieta, že nemožno tvrdiť,
že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

4. Rozsudkom zo dňa 11.3.2014 súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov
konania. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie zo dňa 18.4.2014 a uznesením Krajského súdu I. zo
dňa 1.10.2014 č.k. XCo/XXX/XXXX-XX bol rozsudok súdu I. inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšiekonanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2014. V zmysle pokynu súdu II. inštancie sa mal
súd I. inštancie opätovne zaoberať nárokom žalobcu a vo veci opätovne rozhodnúť.

5. Súd po vrátení veci odvolacím súdom opätovne vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými
v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:

6. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, pričom ujma mala byť spôsobená

tým, že Okresný súd Prešov nerozhodol o návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

7. Žalobca konštatoval, že nie je dôvod pre postup podľa § 43 O.s.p. v rámci uplatnenia nároku priamo
u žalovaného, na prípisy žalovaného žalobca reagoval a odpovedal. Čo sa týka nákladov, tieto chce
žalobca špecifikovať na základe znaleckého posudku, keď konkrétna náhrada škody z majetkovej ujmy
vyplýva z toho, že pre nekonanie súdu v zákonnej lehote mal žalobca náklady, ktoré by mali byť

predmetnom znaleckého posudku. Nie je pri tom podstatné ako bolo o návrhu rozhodnuté. Žalobca sa
tiež domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
žalobcu na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu s povinným,
k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie
zákona.

8. Žalovaný navrhoval návrh zamietnuť, uviedol, že návrh je zmätočný, nie je jasný titul nároku, žalobca
neposkytol žiadnu súčinnosť, a že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd Slovenskej
republiky a všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný všeobecný súd, resp. jeho nadriadený súd konal bez
zbytočných prieťahov.

Zmätočnosť žaloby žalovaný odôvodnil tým, že žalobca síce podal písomný návrh a poukazoval na
konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody.
Žalobca nepodnikol žiadne kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní.
Žalovaný s poukazom na existujúcu právnu úpravu mal za to, že návrh je podaný predčasne, keď
neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca neposkytol

žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu Okresného súdu Prešov žalovaný uvádzal, že z praktického hľadiska je lehota na
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojené
s týmto návrhom. Po dobu rozhodovania o návrhu nemôže k škode dôjsť. Podľa žalovaného žalobca
splnenie predpokladov pre posúdenia existencie zbytočných prieťahov v zmysle zákona svoje tvrdenie

nepreukázal, nevyužil všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez zbytočného
prieťahu. Vyčíslenie materiálnej škody a požiadavku na úhradu paušálnej sumy žalovaný považuje za
nesprávnu a účelovú. Skutočnú škodu žalobca nepreukázal.
Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu. Pokiaľ
mal žalobca za to, že v jednotlivých konaniach existujú prieťahy, tieto môže posudzovať len Ústavný súd

Slovenskej republiky a všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný všeobecný súd, resp. jeho nadriadený
súd konal bez zbytočných prieťahov.
Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb,
keď treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. V rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej
republiky bolo opakovane konštatované používanie nie vždy legitímnych postupov zo strany žalobcu.

9. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená

nesprávnym úradným postupom súdu.

10.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) ad) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

11. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca

sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

12.Podľa§9ods.4zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

14. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je
tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného.
Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

15. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody

žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

16. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť
nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil
nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa
tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

17. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto
skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť
príslušný orgán ďalej neprihliada.

18. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný
orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj

úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

20. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutímalebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

21. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku
2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

22.Podľa§17ods.4zákonač.514/2003Z.z.,výškanáhradynemajetkovejujmypriznanápodľaodseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

24. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

25. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

26. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti
alebo postihuje majetok.

27. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,
b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu

nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených
týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide
o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

29. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

30. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

31. Podľa § 215 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

32. Po vykonaní predložených dôkazov uvedených vyššie a samotnej žaloby, má súd za to, že žalobca
vo veci dôkazné bremeno neuniesol.
Medzi stranami sporu zostalo sporné, že si bola žalobcovi spôsobená škoda, v akej výške a kto za škodu
zodpovedá. V tomto smere v žalobe absentujú skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov.

33. Súdvsporovomkonanínemápovinnosťaniprávoupozorňovaťúčastníkovnanedostatočnédôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj
so zásadou rovnosti účastníkov konania. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporovom

konanízaloženénaprejednacejzásade,ktorájevyjadrenávcitovanomustanovení§čl.8C.s.p.Sporové
konanie ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou
účastníkov. Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.

34. Aby mohol žalobca v sporovom konaní uspieť, musí preto ku svojim skutkovým tvrdeniam navrhnúť

také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru, že žalobca má
právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu, súd v zásade vždy
vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy
nepredloží, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho súd nemôže žalobe vyhovieť.

35. Z uvedených dôvodov súd podľa ustanovenia § 215 ods. 1 C.s.p. rozhodoval podľa skutkového
stavu zisteného z vykonaných dôkazov, pričom dospel k záveru, že tvrdenia žalobcu nie sú dostatočnými
pre vyhovenie žalobe a dôkazy v žalobe úplne absentujú. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

36. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa

neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní,
nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie

náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012 súd však
mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri
skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie
poverenia a začatia tohto konania.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p.

Poučenie:

Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku nie je prípustné odvolanie
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia.

Proti výroku rozsudku o trovách konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.