Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 12, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/19/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112201839
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7112201839.11

Uznesenie

Okresný súd Košice I v spore žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou HODOR s.r.o., so sídlom Hlavná 77, Košice, proti žalovanému: Rapid life
životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so sídlom Garbiarska 2, Košice, v konaní o zaplatenie 228,27
eur s príslušenstvom, o sťažnosti žalovaného proti uzneseniu vydanému vyššou súdnou úradníčkou,
takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť podanú žalovaným proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č. k. 19C/19/2012-176 z a
m i e t a .

II. Žalovaný nemá právo na náhradu trov sťažnostného konania a žalobcovi náhradu trov sťažnostného
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 24.1.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 228,27
eur spolu s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 24.1.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania,
titulom poistného plnenia pre prípad dožitia z poistnej zmluvy č. 501540015.

2. O žalobe rozhodol súd rozsudkom zo dňa 23.6.2015 tak, že žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 228,27 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 29.2.2012 do zaplatenia,

žalobu v prevyšujúcej časti uplatňovaných úrokov z omeškania zamietol a zaviazal žalovaného k
povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 294,47 eur. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 13.8.2015- pokiaľ ide o druhý výrok rozsudku, dňa 13.12.2016 - pokiaľ ide o prvý
a tretí výrok rozsudku v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. októbra 2016,
sp. zn. 3Co/538/2015-196 za skutkového stavu, podľa ktorého voči rozsudku tunajšieho súdu zo strany
žalovaného bolo podané odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol potvrdením napadnutého rozsudku

a tiež priznaním žalobcovi proti žalovanej plnej náhrady odvolacieho konania.

3. Vyššia súdna úradníčka uznesením zo dňa 9.2.2017 postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP zaviazala
žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 28,31 eur, a to na
účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia s odôvodnením, že trovy
konania na strane žalobcu pozostávajú zo sumy 28,31 eur titulom trov právneho zastúpenia za 1 úkon

právnej pomoci á 19,92 eur (podanie vyjadrenia k odvolaniu) + 1 režijný paušál za rok 2015 vo výške
8,39 eur (ust. § 9 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c), § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov), nakoľko sa jedná o preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky
spojené s uplatnením práva.

4. Voči predmetnému uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal žalovaný v zákonnej lehote sťažnosť

podaním z 28.2.2017, ktorým žiadal napadnuté uznesenie zrušiť s odôvodnením, že vyšší súdny úradník
dôvodnosť a výšku priznaných trov konania nesprávne právne posúdil, keď vychádzal zo zistenia,že úkony právnych služieb zo strany advokáta boli účelné. Okrem toho uviedol, že trovy advokáta
boli súdom ustálené v nesprávnej výške, naviac súd priznal trovy advokáta aj za neúčelné úkony
právnych služieb, keď advokát zastupuje opakovane spory proti žalovanému, pričom opakovane využíva

na uplatnenie práva rovnaké písomnosti a formuláre, v ktorých iba vymení hlavičky. Poukázal tiež
na dôvody osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP, pre ktoré nie je možné náhradu trov konania
advokátovi v priznanej výške priznať. Navrhol súdu, aby vylustroval, v koľkých sporoch advokát proti
žalovanému vystupuje, keďže podľa vedomostí žalovaného ide o desiatky sporov. Tiež poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplýva: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním

advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých
podaní, vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej veci, nemožno
považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na
súde.“ (uznesenie NS SR z 20.6.2014, sp. zn. 6 MCdo 9/2013). Mal za to, že ide presne o prípad
právneho zastúpenia v tejto veci.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k podanej
sťažnosti uviedol, že odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku potvrdil aj výrok o náhrade trov
prvostupňového konania a nestotožnil sa preto s argumentmi žalovanej uvedenými v sťažnosti. Pokiaľ
žalovaný v sťažnosti uvádza, že trovy boli ustálené v nesprávnej výške, žalovaný nešpecifikuje v ktorej
časti. Takisto argumentácia o tom, že sa jednalo o neúčelne úkony, pričom predmetným uznesením bola

priznaná náhrada iba za 1 úkon, a to vyjadrenie k odvolaniu, mal za to, že konštatovanie o neúčelnosti
právneho úkonu z dôvodu jeho totožnosti s úkonmi v iných konaniach je neopodstatnené. Navrhol preto
predmetnú sťažnosť zamietnuť a priznať náhradu trov konania za dané vyjadrenie.

6. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

7. Podľa ust. § 239 ods. 1 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

8. Podľa ust. § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

9. Podľa ust. § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

10. Podľa ust. § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. Podľa ust. § 42a ods. 1 OSP, hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených tomu istému
súdu tým istým účastníkom v jeden deň.

12. Podľa ust. § 126 ods. 1 CSP, hromadné podanie tvorí najmenej desať podaní doručených tomu
istému súdu tým istým subjektom v jeden deň.

13. Postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP vyššia súdna úradníčka v predmetnom spore vydala dňa

9.2.2017 uznesenie, ktorým rozhodla o konkrétnej výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania
žalobcu voči žalovanému, proti ktorému uzneseniu žalovaný podal v zákonnej lehote sťažnosť.

14. Súd posúdil predmetnú sťažnosť a dospel k záveru, že nie je dôvodná a to z nasledujúcich dôvodov:
1/ Nie je namieste odvolávať sa na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP z dôvodu,

že postup podľa spomínaného ust. § 257 CSP mohol byť zohľadnený nanajvýš v rozhodnutí o náhrade
trov odvolacieho konania a nie až v rozhodovaní o konkrétnej výške už právoplatne priznaného nároku
na trovy konania. Zákonné ustanovenie § 257 CSP je totiž výnimkou zo zásady úspechu v konaní a
uplatní sa vždy tam, keď sú síce naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa
ust. § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

náhradu trov konania neprizná.
V tomto prípade o nároku na náhradu trov konania (odvolacieho konania, pozn. súdu) rozhodol odvolací
súd vo svojom rozhodnutí - rozsudku zo dňa 20.10.2016, č. k. 3Co/538/2015-196, kedy žalobcovi ako
úspešnej strane sporu v odvolacom konaní priznal proti žalovanému plnú náhradu trov odvolaciehokonania, t.j. bez aplikácie ust. § 257 CSP. Z uvedeného dôvodu zaoberať sa prípadnými okolnosťami
zakladajúcimi postup podľa ust. § 257 CSP (bývalé ust. § 250 ods. 1 OSP) je preto právne irelevantné.
2/ V predmetnej veci nejde o tzv. hromadné podanie ako ho malo na mysli ust. § 42a OSP, aktuálne ust.

§ 126 ods. 1 CSP (súd iba pripomína, že v danom prípade súd posudzoval v tomto kontexte vyjadrenie
zástupcu žalobcu k odvolaniu ešte podľa ustanovení OSP, keďže predmetné podanie bolo podané dňa
6.8.2015, t.j. ešte za účinnosti OSP; iba pre upresnenie súd dodáva, že hromadné podanie je identicky
definované aj v súčasnosti v ust. § 126 ods. 1 CSP, pozn. súdu), pretože pokiaľ aj z úradnej činnosti
súdu je známe, že JUDr. Hodor zastupoval viacerých klientov v pozícii žalobcov v rôznych konania

(hoci aj skutkovo a právne podobných) proti identickému žalovanému, táto okolnosť sama nepostačuje
pre posúdenie podaného vyjadrenia k odvolaniu ako hromadného podania. Z tohto dôvodu je právne
irelevantné,vkoľkýchinýchsporochidentickýzástupcavystupujevočiidentickémužalovanému,pretože
nie je splnená podmienka, že by malo ísť o podanie tvoriace najmenej desať podaní doručených tomu
istému súdu v jeden deň, čo žalovaný vo svojej sťažnosti ani netvrdí.
3/ Súd priznal žalobcovi ako trovy odvolacieho konania iba úkon v podobe písomného vyjadrenia

k podanému odvolaniu, pričom súd poznamenáva, že zástupca sa k odvolaniu písomne vyjadril na
základe písomnej výzvy súdu postupom podľa ust. § 209a ods. 1 vtedy účinného OSP, podľa ktorého
ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie
ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa
k odvolaniu vyjadrili. Preto súd nesúhlasí s argumentáciou žalovaného o tom, že išlo o neúčelné trovy

konania. K tvrdenému zo strany žalovaného, že zástupca používa opakovane rovnaké písomnosti a
formuláre,vktorýchmeníibahlavičkysúduvádza,žezostranyžalovanéhoideibaoničímnepreukázané
tvrdenie, navyše je iba ťažko si predstaviť, žeby zástupca žalobcu v skutkovo a právne podobnej veci
v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného argumentoval niečím iným, keď z úradnej činnosti súdu
je známe, že žalovaný sa v konkrétnych časových obdobiach bránil v skutkovo a právne podobných

sporoch v podstate identickými argumentačnými dôvodmi, čo platilo rovnako pre podávané odvolania
zo strany žalovaného.
4/ Žalovaný v podanej sťažnosti namietal tiež, že trovy advokáta boli ustálené v nesprávnej výške. K
tomu súd uvádza, že predmetom odvolacieho konania bola priznaná pohľadávka vo výške 228,27 eur s
príslušenstvom, na základe čoho podľa ust. § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej

odmeny za jeden úkon právnej služby v tomto prípade činí sumu 19,92 eur a podľa ust. § 16 ods. 3 Vyhl.
č. 655/2004 Z.z. výška tzv. režijného paušálu za rok 2015 činí sumu 8,39 eur. Preto pokiaľ vyššia súdna
úradníčka v napadnutom uznesení priznala žalobcovi trovy konania spolu vo výške 28,31 eur ako súčet
sumy 19,92 eur a sumy 8,39 eur, výška priznaných trov konania je správna.

15. Na základe uvedeného súd predmetnú sťažnosť žalovaného posúdil ako nedôvodnú a predmetnú
sťažnosť v súlade s ust. § 250 ods. 1 CSP zamietol.

16. O náhrade trov sťažnostného konania bolo rozhodnuté analogicky podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný v tomto konaní nebol úspešný, preto nemá právo na

náhradu trov sťažnostného konania. Žalobca mal síce úspech v tomto konaní, ním vynaložené trovy v
podobe písomného vyjadrenia k sťažnosti neboli vynaložené účelne, pretože súd žalobcu nevyzýval na
vyjadrenieksťažnosti,ibamudalsťažnosťnavedomie.Prizhodnoteníúčelnostitrovtohtosťažnostného
konania súd tiež prihliadol na to, že legislatívnym zámerom postupu pri rozhodovaní o výške priznaných
trov konania určite nebolo ”spustiť nekonečný kolobeh rozhodovania o trovách konania” súvisiaci

s podávanými sťažnosťami, preto je na uvážení všetkých strán sporu, aby v sťažnostnom konaní
postupovali maximálne hospodárne a účelne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti jeho I. výroku odvolanie nie je
prípustné (ust. § 357 a contrario CSP).

Proti tomuto uzneseniu v časti jeho II. výroku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.