Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616205143
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3616205143.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr.

Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v konaní o rozvod manželstva navrhovateľky (manželky) H. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J., P. XXXX/XX proti manželovi navrhovateľky H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J., P. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. H. X., bytom L., J. XX, o rozvod manželstva, na odvolanie manžela
proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 13. marca 2017, č. k, 1Pc/15/2016-29, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciemanželstvonavrhovateľkyH.P.,rod.R.,nar.XX.XX.XXXX

a manžela navrhovateľky H. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., zapísané v knihe
manželstiev matričného úradu J. vo zväzku 9, ročník 1991, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX,
rozviedol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka a jej manžel uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v
J.. U oboch ide o prvé manželstvo. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané,
že návrh bol podaný dôvodne. Konštatoval, že na prvom pojednávaní sa súd pokúsil účastníkov konania
zmieriť, čomu venoval celé prvé pojednávanie a za tým účelom i pojednávanie odročil s tým, že

účastníkom odporučil, aby vyhľadali odbornú pomoc pre záchranu ich manželstva. Navrhovateľka však
na nasledujúcom pojednávaní uviedla, že o takúto možnosť nemá záujem, na svojom návrhu trvala v
celom rozsahu, keďže ďalšie spolužitie s manželom už nepovažovala za reálne. Navrhovateľka sa doma
zdržiava len keď je manžel na týždňovke. Cez víkendy, keď je manžel doma, žije u svojej sestry. Tiež
súd zistil, že navrhovateľka má v súčasnosti inú známosť, s ktorou udržiava i intímny pomer a ako sama
uviedla, považuje jej vzťah za vážny. V danom prípade i napriek skutočnosti, že manžel navrhovateľky
s rozvodom nesúhlasí a chce naďalej zotrvať v manželstve a pomáhať svojej manželke, ktorá (podľa

jeho názoru) potrebuje pomoc, keďže svoju súčasnú situáciu (ochorenie) psychicky nezvláda, súd prvej
inštancie konštatoval, že ďalšie zotrvávanie navrhovateľky v manželstve s manželom, bez jej vážneho
záujmu o zmenu situácie, by bolo len formálnym udržiavaním tohto zväzku proti vôli navrhovateľky,
čo v konečnom dôsledku je v rozpore i so samotnou podstatou manželstva, kde manželia si majú
byť v prvom rade verní a majú sa navzájom ctiť a rešpektovať sa, tvoriť jeden zväzok. V danom
prípade však táto základná zložka v manželstve účastníkov chýba a navrhovateľka ani neprejavila
žiaden záujem o zmenu tohto stavu. Za tejto situácie preto súd prvej inštancie konštatoval, že vzťahy

medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel
a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, z ktorého dôvodu manželstvo
účastníkov konania rozviedol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 18, § 22, § 23 ods. 1 - 3 Zákonao rodine. O trovách konania rozhodol v zmysle § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. o Civilnom mimosporovom
poriadku.

2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie manžel navrhovateľky, ktorý navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh zamietol. Poukazoval na tú skutočnosť,
že manželstvo účastníkov bolo funkčné 25 rokov. Vážna choroba navrhovateľky spôsobila, že začala vo
zvýšenej miere konzumovať alkohol. Choroba a nadmerné požívanie alkoholu spôsobilo veľké zmeny
v jej chovaní. Uviedol, že sa ju snažil chrániť pre nadmerným požívaním alkoholu a prehovoriť ju, aby

vyhľadala odbornú pomoc, čo sa navrhovateľke nepáčilo a bolo hlavnou príčinou jej žiadosti o rozvod.
Začala konať tak, aby si našla dôkazy podporujúce jej žiadosť o rozvod. Zastával názor, že manželstvo
nie je tak hlboko narušené, aby ho súd musel rozviesť, v ktorej súvislosti poukazoval na tú skutočnosť, že
niekoľko týždňov pred podaním návrhu na rozvod mali intímny vzťah a v januári 2017 spoločne navštívili
rodičov.

3. Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako

vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

5. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní manželom navrhovateľky
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Z daného titulu si
osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle § 387 ods. 2

CSP a na zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

6. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch. Podrobnosti ustanovuje § 23 citovaného zákona, podľa ktorého súd môže manželstvo na
návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo

rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahu medzi manželmi a pri
rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa
§ 18 a § 19 Zákona o rodine.

7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní

starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

9. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel
manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode,
citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Rozvod manželstva sa vo všeobecnosti

považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie v
prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať inak, pri zachovaní
ich manželstva. K rozvodu možno preto pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22
Zákona o rodine). Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho
kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozvrat vzťahov medzi manželmi musí mať takú intenzitu, že je

možné ho označiť za vážny, trvalý a taký, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov
nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Pre posúdenie rozvratu manželstva je právne významné
zaoberať sa tým, či je reálny predpoklad zlepšenia vzájomných manželských vzťahov, teda, či možno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie sa riadil vyššie uvedenými zásadami
a dostatočným spôsobom zisťoval skutkový stav, a to najmä výsluchom oboch účastníkov. Dostatočne
preskúmal vážnosť, trvalosť a intenzitu narušenia spolužitia účastníkov konania, dostatočne preskúmal
príčiny rozvratu a možnosť obnovenia spolužitia. Aj napriek tej skutočnosti, že na prvom pojednávanísa pokúsil zmieriť účastníkov, za ktorým účelom pojednávanie aj odročil, odporučil im vyhľadať odbornú
pomoc pre záchranu ich manželstva, navrhovateľka naďalej trvala na rozvode manželstva a nemala
záujem o obnovenie spolužitia s manželom. Pevne zotrvávala na rozvode manželstva, dôvodila tým,

že manžel ju svojim správaním ničí, v novembri 2016 ju fyzicky napadol, má z neho strach, citovo k
nemu ochladla. Od novembra 2016 spolu intímne nežijú, spoločne nehospodária, má nadviazaný vážny
vzťah s iným mužom, s ktorým žijú spolu intímnym spôsobom života. Manžel navrhovateľky trval na tom,
že navrhovateľka sa zmenila pod vplyvom svojho ochorenia, do toho času žili riadnym usporiadaným
životom. Zmena jej postoja nastala v septembri 2016. V októbri 2016 zistil, že má milenca. Nakoľko pod

vplyvom svojho ochorenia sa zmenila, odporúčal jej, aby vyhľadala pomoc psychológa, resp. psychiatra.
Poprel, že by navrhovateľku fyzicky napadol s tým, že práve ona napadla jeho, on sa len bránil. Z
výsluchu účastníkov mal súd za preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od novembra
2016. Navrhovateľka, keď je manžel v práci v týždni je doma a cez víkendy žije u sestry.

11. Za situácie, keď navrhovateľka trvala na rozvode manželstva nebolo v možnostiach súdu ďalej viesť

účastníkov k zmiereniu a odstráneniu príčin rozvratu manželstva. Za danej situácie rozvod manželstva je
individuálnou otázkou rozvádzajúcich sa manželov, a pokiaľ navrhovateľky zásadne odmieta obnovenie
manželstva, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu splnené zákonné podmienky pre zrušenie manželstva
rozvodom. Súd prvej inštancie teda dostatočne zistil skutkový stav a správne dospel k právnemu záveru,
že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj

účel.

12. Dôvody pre zamietnutie návrhu na rozvod manželstva uvádzané manželom v jeho odvolaní nie sú
z právneho hľadiska v danej veci významné, nakoľko § 23 Zákona o rodine predpokladá objektívnu
existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého

z manželov. Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci
nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom, čo v prejednávanej veci bolo
preukázané.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).