Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/458/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111216035
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3111216035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu G. zastúpeného O. proti žalovanému U.
o zaplatenie 13.862,32 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 16. mája 2016, č.k.12C/141/2012-131, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 16. mája 2016, č.k. 12C/141/2012-131 súd prvej inštancie výrokom I. uložil
žalovanémuzaplatiťžalobcoviistinu13.862,32Eurs9%ročnýmúrokom zomeškaniaod01.07.2010
dozaplatenia,všetkodo3dnípoprávoplatnostirozsudku.VýrokomIIžalobu,ktorousažalobcadomáhal
od žalovaného zaplatenia nájomného 13.862,32 Eur a úrokov z omeškania z jednotlivých mesačných
platieb nájomného na základe Dohody o uznaní záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 17.06.2010,

vo zvyšnej časti zamietol. Žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení súd prvej inštancie
uviedol, že v danej veci nebolo sporné, že nájomníčka W. G. nezaplatila žalobcovi žalované nájomné
za nebytové priestory a parkovisko v celkovej výške 13.862,32 Eur. Žalobca dňa 17.06.2010 uzatvoril
s nájomníčkou - pôvodnou dlžníčkou a žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a pristúpení k záväzku,
ktorou pôvodná dlžníčka uznala tento dlh a súčasne k tomuto záväzku pristúpil žalovaný, manžel
pôvodnej dlžníčky. Pôvodná dlžníčka a žalovaný sa tak stali spoločnými a nerozdielnymi dlžníkmi.

Žalovaný namietal, že predmetnú dohodu podpísal v tiesni a pod psychickým nátlakom, pretože konateľ
žalobcunebolochotnýpristúpiťnadohoduosplátkovomkalendárizadlžnénájomné,využilichsituáciua
vyvinulnátlaknapodpísanietejtodohody.Konateľžalobcupopreltvrdeniažalovanéhoovyvíjanínátlaku.
Súd prvej inštancie považoval Dohodu o uznaní záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 17.06.2010
za platnú podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pretože nebolo preukázané jej podpísanie žalovaným
a nájomníčkou v tiesni a pod psychickým nátlakom, ktorý by spôsoboval nedostatok slobody v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný i nájomníčka, jeho manželka W. G.,

poznali svoju finančnú situáciu, boli si vedomí výšky dlhu nájomníčky, ako aj nesúhlasu prenajímateľa
s užívaním nebytových priestorov bez platenia nájomného. Ak by nájomníčka nepodpísala dohodu o
ukončení nájomného vzťahu, žalobca mal možnosť dať jej výpoveď v zmysle nájomnej zmluvy. Žalovaný
nebol nájomníkom, nebýval v prenajatých nebytových priestoroch svojej manželky, nebol povinný platiť
zameškané nájomné, nájomníčka mala viac prevádzok, preto neexistoval dôvod, ktorý by ho nútil
dohodu o uznaní záväzku a pristúpení k záväzku podpísať. Ak tak urobil s úmyslom pomôcť

riešiť zlú finančnú situáciu svojej manželky - nájomníčky, bolo to jeho slobodné rozhodnutie s tzv. rizikom
podnikania, ktoré nespôsobuje neplatnosť predmetnej dohody. Súd zaviazal žalovaného k zaplateniu
dlžného nájomného vo výške 13.862,32 Eur so zákonným úrokom z omeškania podľa § 517 ods. 2Občianskeho zákonníka od nasledujúceho dňa po splatnosti, uvedenej v predmetnej dohode. Vo zvyšnej
časti žalobu v časti úrokov z omeškania zamietol ako nedôvodnú. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka si veriteľ mohol vybrať, ktorého zo solidárnych dlžníkov bude žalovať, teda žalovaného a na

tento výber nemá žiadny vplyv skutočnosť, že na nájomníčku - dlžníčku bola povolená reštrukturalizácia,
pretože ustanovenie § 120 zák. č. 7/2005 Z.z. sa týka iba dlžníčky W. G. a nie žalovaného, ktorý nebol
a nie je účastníkom takéhoto konania. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. súd nepriznal úspešnému žalobcovi
náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
spočívali v tom, že žalovaný bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov pre jeho zlý zdravotný

stav a zlú finančnú situáciu. Vec právne posúdil podľa § 3 ods. 1, § 7 zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov a § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, 2, § 37 ods.1, § 533, § 534, 511 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté

výroky rozsudku súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, eventuálne
zmenil napadnutý rozsudok, tak že žalobu zamietne. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že Dohodu o uznaní
záväzku a pristúpení k záväzku z 17.06.2010 považuje za neplatnú z viacerých dôvodov. Jednak v

zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko v tomto prípade sa nejedná o bežnú vec a
podpísal ju len ako jeden z manželov, preto sa nejedná o platný úkon. V zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka namieta neplatnosť Dohody o uznaní záväzku a pristúpení k záväzku z 17.06.2010, a to
z nasledovných dôvodov: ako nájomca v Zmluve o nájme nebytových priestorov je uvedená W. G.,
B. G. č. XX/X, J., ale na Dohode o uznaní záväzku a pripustení k záväzku je ako dlžník uvedená W.

G. - I. L. Z., A. E., dohoda je zmätočná a nejasná, tak ako celé vymáhanie pohľadávky. Vo veci už
bolo rozhodnuté v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín, č. k. 56Rob/803/2010, teda sa jedná o
prekážku rozhodnutej veci. Nakoľko žalobca si predmetnú pohľadávku neprihlásil v reštrukturalizácii,
sp. zn. 28R/6/2010 vedenej Okresným súdom Trenčín - jeho právo na vymáhanie zaniklo, a preto ho
nie je možné vymáhať ani od neho. Nakoľko v reštrukturalizácii je riešené celé BSM dlžníka, súd sa s

touto námietkou vôbec nevyporiadal, uviedol len, že ustanovenie § 120 ZKR sa netýka žalovaného. V
tomto konkurznom konaní bolo zrušené BSM dlžníka W. a jeho, pričom nie je dlžníkom z predmetného
nárokovaného záväzku. Namietal, že bolo porušené jeho právo na riadne odôvodnenie rozsudku. Súd
len konštatoval, že považuje dohodu za platnú,... ak by nájomníčka nepodpísala dohodu o ukončení
nájomného vzťahu, navrhovateľ mal možnosť dať jej výpoveď ... . Tvrdil, že pri uzatváraní dohody o

pripustení k záväzku na stretnutí so zástupcami žalobcu bol pod psychickým tlakom, bola uzatvorená
v rozpore s dobrými mravmi.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril. Uviedol, že z rozsudku vyplýva, že Okresný súd Trenčín
považoval Dohodu za platnú a zároveň uviedol, že nebolo preukázané jej podpísanie žalovaným

a nájomníčkou v tiesni pod psychickým nátlakom. Rovnako nie je pravdou, že právo žalobcu na
vymáhanie žalovanej pohľadávky zaniklo, keďže si žalobca pohľadávku neprihlásil v reštrukturalizácii,
sp. zn. 28R/6/2010 vedenej Okresným súdom Trenčín. Uvedené reštrukturalizačné konanie, vedené
voči primárnemu dlžníkovi W., nemôže mať a nemá vplyv na existenciu ani obsah záväzku žalovaného
voči žalobcovi, ktorého úhrady sa domáhal žalobou v tejto právnej veci, vzniknutého na základe dohody,

ktorou pristúpil žalovaný, ktorý sa v zmysle dohody stal novým dlžníkom popri primárnom dlžníkovi
a obaja (primárny dlžník a žalovaný) sa tak stali zaviazanými na splnenie tohto záväzku spoločne a
nerozdielne, teda každý z nich v celej výške. Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že
rozsudok je nedostatočne odôvodnený, nakoľko sa Okresný súd Trenčín v rozsudku vyjadril ku všetkým
prejednávaným skutočnostiam a tvrdeniam žalovaného. Iné tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní,

ako napr. že sa jedná o prekážku rozhodnutej veci alebo odkaz na § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
považuje za úplne scestné, a preto sa k nim nebude ani podrobne vyjadrovať. Navrhol rozsudok ako
vecne správny potvrdiť.

4. Po podaní odvolania dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.), podľa ktorého súd prvej inštancie postupoval v predmetnom spore. Ustanovenie § 470 ods. 1
C.s.p. určuje, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutiajeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. Odvolací súd považuje na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodať, že odvolateľom
tvrdené dôvody neplatnosti Dohody o uznaní záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 17.06.2010 sú
v celom rozsahu neopodstatnené.

8. O neplatnosti Dohody o uznaní záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 17.06.2010 z

hľadiska § 145 Občianskeho zákonníka nie je možné uvažovať (bez ohľadu na to, či vôbec je možné ho
na danú vec aplikovať) už z dôvodu, že súhlas manželky žalovaného bol v danej veci daný, čo plynie
zo skutočnosti, že manželka žalovaného bola zároveň účastníčkou (zmluvnou stranou) spornej dohody
na starne pôvodnej dlžníčky.

9. Rozpor Dohody o uznaní záväzku a pristúpení k záväzku zo dňa 17.06.2010 s dobrými mravmi, a tým
jej neplatnosť v zmysle §39 Občianskeho zákonníka, ako aj nedostatok slobodnej vôle pri jej uzavretí
a tým je neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka, bola predmetom posudzovania súdom prvej
inštancie. Na posúdení vykonanom súdom prvej inštancie nemá odvolací súd dôvod nič meniť. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením otázky dobrých

mravov a slobodnej vôle, ako vykonal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku a podľa §
387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

10. K námietke, že ako nájomca v Zmluve o nájme nebytových priestorov je uvedená W., ale na Dohode
o uznaní záväzku a pripustení k záväzku je ako dlžník uvedená W., odvolací súd uvádza, že podľa

úplného výpisu zo živnostenského registra, nájomníčka podnikala v čase uzavretia nájomnej zmluvy do
05.12.2006 pod obchodným menom W., no v čase uzavretia spornej dohody podnikla pod obchodným
menom W.. Žiadna zmätočnosť ani nejasnosť spornej dohody nejestvuje.

11. K námietke, že vo veci už bolo rozhodnuté v konaní vedenom Okresným súdom Trenčín, sp. zn.

56Rob/803/2010, teda sa jedná o prekážku rozhodnutej veci, odvolací súd uvádza, že zo zápisnice z
pojednávania dňa 25.02.2015 vyplýva, že predmetné súdne konanie bolo skončené zastavením konania
z dôvodu späťvzatia žaloby uznesením zo dňa 20.07.2011. Uznesením o zastavení konania z dôvodu
späťvzatia nebolo rozhodnuté o veci (o merite, o podstate sporu), predmetné rozhodnutie preto
nezakladá prekážku veci rozsúdenej v zmysle

§ 230 C.s.p., podľa ktorého, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.

12. K námietke o reštrukturalizácii pôvodnej dlžníčky a zániku práva na vymáhanie odvolací súd
poukazuje na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorého právnym posúdením

(ustanovenie § 120 zák. č. 7/2005 Z.z. sa týka iba dlžníčky W. G. a nie žalovaného) sa stotožňuje.
Na tom nič nemení skutočnosť, že v rámci reštrukturalizácie dlžníčky došlo k zrušeniu bezpodielového
spoluvlastníctva medzi ňou a žalovaným. Žalobca sa v konečnom dôsledku domáha práva vymôcť
pohľadávku na majetku žalovaného, nie výlučne na jeho majetku v BSM.

13. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že vzhľadom na formulácie obsiahnuté v odvolaní, žalovaný
namieta aj nedostatočné odôvodnenie právneho záveru súdu. Odvolací súd uvádza, že odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. účinného
v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyporiadal so všetkýmirozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na všetky
relevantné úvahy, ktoré ho viedli k právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Odôvodnenie

rozhodnutia odvolacieho súdu bolo zároveň dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v
odvolacom konaní.

14. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

15. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

18. Odvolací súd nevyhovel požiadavke žalovaného určiť plnenie dlhu v splátkach po 50 Eur mesačne

vzhľadom na výšku dlhu 13.862,32 Eur s príslušenstvom, čo by v prípade povolenia splátok po 50 Eur
mesačne znamenalo neprimerane dlhú dobu splácania 278 mesiacov (viac ako 23 rokov).

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 a § 257 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný,

a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Odvolací súd sa však stotožnil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že vo veci sú v zmysle § 257 C.s.p.
dané dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v zlom zdravotnom stave a zlej finančnej situácii
žalovaného, pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi. Preto o trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).