Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112210709
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112210709.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: G. T., nar. XX.XX.XXXX, štátnej
občianky E. republiky, bytom F. F., E. XXX/XX, proti žalovanému: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. F.,
E. XXX/XX, o vydanie nehnuteľností, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 25. októbra 2016, č.k. 22C/87/2012-166, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 75 % a súčasne tiež rozhodol o nároku
štátu na náhradu trov konania proti žalobkyni v totožnom rozsahu 75 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa po pripustení zmeny žaloby domáhala od
žalovaného vydania spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach zapísaných v registri KN E parc. č.
XX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 1533 m2 v podiele 1/16 zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XX/
X - orná pôda o výmere 2475 m2 v podiele 1/64 zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XX/X - orná pôda o

výmere 2660 m2 v podiele 1/64 zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XX - lesné pozemky o výmere 6398
m2 v podiele 7/96 zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 2478 m2 v podiele 1/15
zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 2251 m2 v podiele 1/16 zapísané na LV č.
XXXX, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere 3113 m2 v podiele 1/64 zapísané na LV č. XXXX, parc. č.
XXX/X - orná pôda o výmere 4489 m2 v podiele 1/64 zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX - orná pôda
o výmere 10769 m2 v podiele 1/16 zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX - lesné pozemky o výmere
78332 m2 v podiele 7/96 zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX - lesné pozemky o výmere 12762 m2

v podiele 1/16 zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - lesné pozemky o výmere 8491 m2 v podiele
1/88 zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXX - orná pôda o výmere 7018 m2 v podiele 1/64 zapísané na
LV č. XXXX, parc. č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 290 m2 v podiele 1/16 za písané na LV č.
XXXX, parc. č. XX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 26 m2 v podiele 1/16 za písané na LV č. XXXX,
parc. č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere 5989 m2 v podiele 1/16 za písané na LV č. XXXX, parc.
č. XXX/X - lesné pozemky o výmere 138554 m2 v podiele 1/88 zapísané na LV č. XXXX vedené pre
k.ú. L., O. úradom F., odbor katastrálnym dôvodiac neplatnosťou darovacej zmluvy. Uviedla, že podiely

na predmetných nehnuteľnostiach previedla na žalovaného darovacou zmluvou zo dňa 21.05.2008,
pričom ju žalovaný pri jej spísaní uviedol do omylu a využil jej nepriaznivý zdravotný stav. Listom zo
dňa 27.10.2010 ho vyzvala na vrátenie všetkého, čo mu „darovala“ na základe „ darovacej zmluvy“ zo
dňa 21.05.2008. Žalovaný na výzvu nereagoval, žalobkyni sa vyhýbal. Mala za to, že žalovaný mienilod počiatku pripraviť ju a jej rodinu o spoluvlastnícke podiely na uvedených nehnuteľnostiach, a jeho
správanieodpočiatkuporušujedobrémravy.Bolapretooprávnenádomáhaťsavočinemuvráteniadaru.
Správanie žalovaného pociťovala ako hrubo rozporné s dobrými mravmi voči nej a jej rodine. .Neplatnosť

zmluvy spočíva vo vadách jej vôle. Nikdy nemala v úmysle darovať žalovanému svoje nehnuteľnosti a
namieta aj relatívnu neplatnosť zmluvy v zmysle § 40a Občianskeho zákonníka keďže pri uzatváraní
zmluvy bola uvedená do omylu, že podpisuje právny úkon, ktorý sa obsahovo týka dedičskej veci po jej
otcovi, ktorú vec v tom čase pre ňu žalovaný vybavoval. Nedostatok slobodnej a vážnej vôle spočíva
v tom, že v dôsledku prekonania ťažkej choroby bola v takom psychickom rozpoložení, že v čase

podpisovania darovacej zmluvy nebola dostatočne schopná zodpovedne vybavovať svoje záležitosti
a jej schopnosť ovládať svoje konanie bola oslabená. Nedostatok vážnej vôle žalovaného spočíva
v tom, že žalovaný v skutočnosti zamýšľal uskutočniť so žalobkyňou iný právny úkon, ktorým chcel
dosiahnuť uspokojenie ním tvrdenej pohľadávky z iného ich záväzkového vzťahu, avšak aj jeho obsah
je neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko v čase uzavretia zmluvy žalobkyni nešpecifikoval a dostatočne
neoznačil, ani nevyčíslil ním uplatňovanú pohľadávku, ktorá mu voči nej mala vzniknúť z titulu odmeny za

vybavenie predchádzajúcich právnych záležitostí. O tejto pohľadávke v darovacej zmluve nie je žiadna
zmienka, avšak z následných vyjadrení žalovaného vyplýva, že uskutočnenie darovania malo s týmito
pohľadávkami priamu súvislosť. Základným znakom darovacej zmluvy je bezodplatnosť a darovacia
zmluva teda svojim obsahom obchádza zákon keď žalovaný tvrdil, že v zásade išlo o vzťah odplatný.
Žalobkyňa sa teda domáha obnovenia právneho stavu a prinavrátenia vlastníckeho práva k darovaným

nehnuteľnostiam. Na preukázanie svojich tvrdení o tom, že úkon urobila v stave duševnej poruchy
žalobkyňa nenavrhla vykonať dôkazy. Hrubé porušenie dobrých mravov podľa žalobkyne spočíva v
konaní žalovaného z času, keď sa dojednávalo stretnutie na matrike. Žalovaný bol so žalobkyňou v
priateľskom vzťahu, a mal rozpoznať jej ťažkosti, napriek tomu naliehal na uzavretie darovacej zmluvy
pričom žalobkyňa mala byť riadne oboznámená a uzrozumená s úkonom, ktorý na matrike podpisuje.

Žalovanému dôverovala a nevzala si ani okuliare. Žalovaný si tak mal byť vedomý, že za danej
situácie nie je v poriadku vážnosť vôle žalobkyne. Žalovaný tak zneužili tieseň, ťažkú životnú situáciu
a zlé psychické rozpoloženie žalobkyne. Žalovaný mal voči žalobkyni určité pohľadávky a nevyužil
iný spôsob ich uspokojenia. Zo strany žalobkyne nebola vôľa bezodplatne žalovanému prenechať
nehnuteľností. Vrátenia daru sa nedomáha v zmysle § 630 občianskeho zákonníka, ale domáha sa

vydania predmetných nehnuteľností z titulu neplatnosti darovacej zmluvy s tým, že jedným z dôvodov je
aj uzavretie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi. Ohľadom podpisu na matrike uviedla, že žalovanému
verila a žalovaný všetko dojednával s jej manželom. V prečítaní zmluvy pred podpisom jej nikto nebránil.
Nepožiadala ani matrikárku aby jej prečítala to, čo je na papieroch napísané a pri podpise si nevšimla,
že pod jej menom a priezviskom je uvedené slovo darkyňa s tým, že už má nacvičený podpis a tak to len

tak podpísala. Ohľadom podpisovania uviedla, že žalovaný ju doviezol na matriku autom, chvíľu čakali
vonku a bavili sa o bežných veciach. Potom vošli do kancelárie, kde bola matrikárka a zamestnankyňa
úradu. Sadli si a potom jej matrikárka dala papiere podpísať. Nepamätala si, koľkokrát sa podpisovala,
nik na ňu nátlak nevyvíjal.

3. Žalovaný v podaní zo dňa 06.05.2013 uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a o žiadosti žalobkyne
o mimosúdne finančné vyrovnanie sa rozprávali osobne, čím považoval celú záležitosť za vybavenú.
So žalobkyňou sa zdraví, komunikuje s ňou, rovnako ako s jej manželom a dcérou H.. S dcérou Q.
nekomunikuje, nakoľko táto je neznalá veci a napadla ho so žiadosťou o finančné dorovnanie v sume
15.000,- Sk. Jej požiadavku neakceptoval a ponúkol jej riešenie v tom smere, aby mu vrátili investície

pre ich rodinu, čo ona odmietla. S rodinou žalobkyne mal finančné výlohy a priznal, že mu nie je nič
dlžná vzhľadom na poskytnutý dar. Za podiely z darovaných nehnuteľností dostáva ročné dividendy v
sume 10,- €, ktoré ponecháva príbuznej žalovanej z L. za udržiavanie hrobového miesta otca žalobkyne.
Žiadal to, aby súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vzhľadom na dobré vzťahy so žalobkyňou
je veľmi prekvapený, že žalobkyňa uvedené veci pred súdom uviedla. Poznal sa s dedom žalobkyne, jej

matke pomáhal s výživným na žalobkyňu. Vždy sa im snažil všemožne pomôcť a myslel si, že vzťahy
boli veľmi dobré. S manželom žalobkyne sa rozprával o poľovaní a uviedol mu, že nemá kde poľovať.
Manžel žalobkyne mu povedal, že to sa vybaví, že jeho žena zdedila takéto nehnuteľnosti. Zabezpečil
preto dedičské rozhodnutie, z ktorého vyčlenil osobitne urbár a osobitne pozemky žalobkyne, ktoré
mala v spoluvlastníctve s príbuznými. Vtedy navrhol, že pozemky kúpi. Zomrela však matka žalobkyne

a prišiel za ním jej manžel, že nemajú peniaze, a preto im požičal 15.000,- Sk. Dodatočne mu dňa
07.03.2005 žalobkyňa v aute podpísala, že im peniaze naozaj požičal. Neskôr sa začalo spomínať,
že ako protihodnotu by mohol dostať urbár. Pri vybavovaní záležitostí zistil, že na otca žalobkyne
sú napísané ešte nejaké nehnuteľnosti, a preto so súhlasom žalobkyne vykonal obnovu dedičskéhokonania. S každým krokom pri vybavovaní záležitosti ju oboznámil. K úkonom vždy privolával dcéru
žalobkyne H.. Žalobkyňa mu povedala, že nemá peniaze, a preto zaplatil všetky výdavky v súvislosti s
dedičskýmkonaním.Soznačnýmodstupomsadohodliužalobkynedoma,žemástálezáujemourbárna

poľovanie a že by ho mohol dostať ako kompenzáciu. Žalobkyňa ho cestou dcéry a manžela naháňala,
aby si finančné záležitosti medzi nimi dali do poriadku. A naraz ho dcéra žalobkyne prostredníctvom
advokáta vyzvala na vrátenie nehnuteľností, na čo jej povedal, že to dostal za všetko, čo vybavil a že tým
sa urovnali jeho finančné nároky voči žalobkyni. Pozemky z urbáru chcel iba kvôli tomu, aby mal, kde
poľovať. Výnos z pozemkov dáva príbuznej žalobkyne, aby sa starala o hrobové miesto otca žalobkyne.

Ohľadom podpísania darovacej zmluvy uviedol, že na mestskom úrade žalobkyňa mala čas prečíta si
túto zmluvu. Poukázal tiež na to, že zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaná je bez ťažkostí a
celé konanie považuje za vydieranie jeho osoby. Voči žalobkyni bolo ohľaduplný a prvý termín podpisu
zmluvy na jej požiadanie odložili. Následne si dohodli ďalší. Poprel, že by si žalobkyňa zabudla okuliare,
zmluvu si čítala pred domom v aute asi 10 minút a na matrike sa jej matrikárka jednoznačne spýtala, či
sa s listinou oboznámila. Toto sa jej spýtala dôrazne a žalobkyňa jej povedala, že je s tým uzrozumená.

Na matrike bola pani O.á. Žalobkyni sa nikdy nevyhýbal. Žalobkyňa celé toto zhadzuje na manžela, on
však túto darovaciu zmluvu nedojednával. Všetko to dohadoval so žalobkyňou a jej dcérou Vierkou. Je
prekvapený z tohto klamstva s tým, že veď prečo by investoval čas a peniaze do dedičského konania.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že darovaciu zmluvu zo dňa 21.05.2008 uzavrela

žalobkyňa ako darkyňa so žalovaným ako obdarovaným. Touto darovacou zmluvou žalobkyňa darovala
žalovanému nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Trenčín, odbor katastrálny na LV č. XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
k.ú. G. L., obec U. N., okres B., ktorých je podielovou spoluvlastníčkou. Darovacia zmluva má tri strany,
pričom na prvej strane je uvedené, že sa jedná o darovaciu zmluvu, ktorej zmluvnými stranami sú

darkyňa - žalobkyňa a obdarovaný - žalovaný. Na tretej strane sú podpisy žalobkyne a žalovaného.
Pod podpisom žalobkyne je uvedené jej meno a priezvisko a slovo darkyňa, pod podpisom žalovaného
je uvedené jeho meno a priezvisko a slovo obdarovaný. Podpis žalobkyne je úradne osvedčený. Na
základe uvedeného je v súčasnosti žalovaný zapísaný ako spoluvlastník dotknutých nehnuteľností.

5. Zo znaleckého posudku MUDr. L. zo dňa 24.09.2015 vyplynulo, že znalec nezistil, že by žalobkyňa
v čase podpisu darovacej zmluvy trpela duševnou poruchou.

6. Z kúpnej zmluvy zo dňa 06.12.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a W. L. na podiel 1/8 parc. KN-E XX/

X v k.ú. G. L. na LV č. XXXX vyplýva, že zmluva je podpísaná žalobkyňou ako predávajúcou.

7. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 137 písm. a) CSP, § 628 ods.
1, 2, § 630, § 37 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39, § 40a, § 49a Občianskeho zákonníka, s odkazom na ktoré
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala podľa § 630 Občianskeho zákonníka vrátenia daru z
dôvodu hrubého porušenia dobrých mravov zo strany žalovaného. Napriek tomu, že na pojednávaní
dňa 26.09.2016 žalobkyňa uviedla, že sa domáha vydania nehnuteľnosti z dôvodu neplatnej darovacej
zmluvy, zotrvala na žalobe podanej písomne dňa 16.02.2012, preto sa súd zaoberal aj dôvodnosťou

žalobytitulomvráteniadaru.Žalobkyňavpodanejžalobetvrdila,želistomzodňa27.10.2010žalovaného
vyzvala na vrátenie daru, ktorý na list nereagoval. Mala za to, že správanie žalovaného voči nej a jej
rodine je od počiatku v rozpore s dobrými mravmi. Predpokladom domáhania sa vrátenia daru v zmysle
§ 630 Občianskeho zákonníka je hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči darcovi a členom
jeho rodiny a výzva darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Žalobkyňa ani

na výzvu súdu v konaní nešpecifikovala žiadne konkrétne konanie žalovaného, ktoré by malo nastať po
uzavretí darovacej zmluvy a ktorým by sa mal žalovaný dopustiť hrubého porušenia dobrých mravov
voči nej, alebo členom jej rodiny. Porušenie dobrých mravov videla v konaní žalovaného v čase pred a
počas uzavretia darovacej zmluvy, keď ju mal uviesť do omylu o predmete právneho úkonu. Žalobkyňa
v konaní ani nepredložila list zo dňa 27.10.2010, ktorým mala žalovaného vyzvať na vrátenie daru pre

porušenie dobrých mravov hrubým spôsobom. V tomto smere mal súd za to, že žalobkyňa neuniesla
ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno o tom, že by sa obdarovaný správal k nej alebo členom
jej rodiny tak, že tým hrubo porušil dobré mravy a že by ho vyzvala na vrátenie daru. Súd preto žalobu
o vrátenie daru považoval za nedôvodnú.9. Žalobkyňa sa domáhala vydania nehnuteľností z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy, pričom
neplatnosť zmluvy mala spočívať vo viacerých dôvodoch absolútnej neplatnosti, a to v nedostatku

slobodnej a vážnej vôle zmluvných strán, v tom, že žalobkyňa konala v duševnej poruche, v tom,
že sa úkon prieči dobrým mravom a v dôvode relatívnej neplatnosti, a to že ho žalobkyňa urobila v
omyle. Žalobkyňa v konaní opakovane uviedla, že pri podpisovaní zmluvy nebol na ňu vyvíjaný nátlak.
Žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že by sa žalovaný alebo ktokoľvek iný v súvislosti s uzavretím
zmluvy voči nej alebo jej blízkej osobe správal násilne, prípadne sa jej vyhrážal. Žalobkyňa síce tvrdila,

že žalovaný zneužil jej tieseň, ťažkú životnú situáciu a zlé psychické rozpoloženie, uvedené tvrdenie
žalobkyne však nie je spôsobilé privodiť neplatnosť právneho úkonu v zmysle nedostatku slobodnej
vôle podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale môže založiť právo účastníka od zmluvy odstúpiť
podľa § 49 Občianskeho zákonníka, a to za splnenia ďalších predpokladov, čo však nebolo predmetom
tohto konania. Žalobkyňa tvrdila, že nemala v úmysle žalovanému darovať nehnuteľnosti a domnievala
sa, že na mestskom úrade v F. F. pred matrikárkou podpisuje listiny, ktorými vybavil žalovaný niečo

pre ňu, pričom opakovane tvrdila, že listiny si vôbec neprečítala a podpísala ich svojím nacvičeným
podpisom. Existenciu vážnej vôle k právnemu úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za
ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti,
že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto prejavom
vôle. Žalobkyňa dňa 21.05.2008 podpísala písomnú darovaciu zmluvu a svoj podpis nechala úradne

osvedčiť. Žalobkyňa uviedla, že nepožiadala žalovaného ani matrikárku, aby jej listiny, ktoré podpisuje
prečítali a oboznámili ju s nimi. Z uvedeného konania žalobkyne pri uzavretí zmluvy nie je možné
objektívne vyvodiť záver, že vôľa žalobkyne nesmerovala k urobeniu úkonu. Žalobkyňa tiež tvrdila, že
darovacou zmluvou žalovaný v skutočnosti zamýšľal uskutočniť iný právny úkon, a to taký, ktorým chcel
uspokojiť svoje pohľadávky voči žalovanej z iného záväzkového vzťahu. Podľa žalobkyne žalovaný však

nešpecifikoval ním uplatňovanú pohľadávku, ktorá mu mala voči žalobkyni vzniknúť, pričom darovanie
malo mať s týmito pohľadávkami súvislosť, a teda išlo o odplatný vzťah. Medzi pojmové znaky darovacej
zmluvy patrí aj bezodplatnosť, čo znamená, že obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť darcovi
protihodnotu. V konaní medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný žalobkyni a jej rodine dlhodobo
pomáhal, a to finančne aj svojou prácou. Poskytnuté peňažné prostriedky na pohreb matky žalobkyne

od žalobkyne vrátiť nežiadal a pomáhal jej s vybavovaním úradných vecí. Súd mal za to, že poskytnutie
daru žalobkyňou žalovanému nebolo odplatným úkonom, ale jednalo sa o odmenné darovanie, ktoré
predstavuje formu spoločenskej úsluhy a poskytnutie daru žalobkyňou súd považoval za prejav vďaky
žalovanémuzajehopredchádzajúcekonanievočinej.Vtakomprípadesajednalooobyčajnédarovanie,
pri ktorom žalovaný ako obdarovaný nemal právny nárok na to, čo mu žalobkyňa darovala. Žalobkyňa

bola preto žalovanému takýmto darovaním zaviazaná spoločensky a z vďačnosti, a nejednalo sa z
jej strany o splnenie predchádzajúcich záväzkov z titulu pôžičky na náklady súvisiace s pohrebom
žalobkyne od žalovaného a z titulu výdavkov súvisiacich s dodatočným dedičským konaním po nebohom
otcovi žalobkyne, ktoré uhrádzal žalovaný.

10. Medzi žalobkyňou a žalovaným nebolo sporné, že po telefonickom dohovore odviezol žalovaný
žalobkyňu dňa 21.05.2008 na mestský úrad v F. F., kde pred pracovníčkou matriky osvedčila svoj
podpis na listinách. Medzi účastníkmi zostalo sporným tvrdenie, že žalobkyňa mienila žalovanému
darovaťpredmetnénehnuteľnosti.Žalobkyňatvrdila,žesimyslela,žepodpisovanýmilistinaminadobúda
niečo pre seba a žalovaný tvrdil, že žalobkyňa mu darovala predmetné nehnuteľnosti z vďaky za

všetko, čo pre ňu urobil a vybavil s tým, že vedela o jeho záujme o predmetné nehnuteľnosti najmä z
dôvodu užívania práva poľovania. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa si darovaciu zmluvu pred jej podpisom
prečítala, bola o jej obsahu riadne uzrozumená, čo mala potvrdiť aj pracovníčke mestského úradu pri
jej podpisovaní. Žalobkyňa tvrdila, že zmluvu si neprečítala a podpísala ju nacvičeným podpisom. Z
výsluchu žalobkyne aj vzhľadom na jej vyjadrenia ohľadom podpísania podanej žaloby a uzavretia

kúpnejzmluvysW.súddospelkzáveru,žežalobkyňasidarovaciuzmluvupredjejpodpisomneprečítala.
Skutočnosť, že žalobkyňa zmluvu pred jej podpísaním nečítala, znamená buď to, že vedela, že sa jedná
o darovaciu zmluvu a až neskôr si uvedomila následky svojho konania, alebo teda nevedela, že sa
jedná o darovaciu zmluvu a žalovaný ju skutočne uviedol do omylu. V tomto prípade by sa jednalo o
podstatný omyl, keďže sa dotýka právneho dôvodu a vôľa žalobkyne bola zameraná na iný právny úkon.

Vzhľadom na konanie žalobkyne sa však nejedná o omyl ospravedlniteľný. Súd mal z dokazovania
za preukázané, že na žalobkyňu počas podpisovania nebol vyvíjaný žiadny nátlak a mala dostatočný
čas si darovaciu zmluvu prečítať. Samotná darovacia zmluva pozostáva z troch listov, na titulnej strane
je hneď v záhlaví hrubým písmom uvedené, že sa jedná o darovaciu zmluvu a následne pod týmje uvedené, že darkyňou je žalobkyňa a obdarovaným je žalovaný. Pod označením zmluvných strán
sú vymedzené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovania. Darovacia zmluva je úplne prehľadná a
písaná dostatočne veľkým písmom. Na poslednej strane zmluvy je pod menom a priezviskom žalobkyne

uvedené čitateľne a dostatočne veľkým písmom slovo darkyňa, pričom hneď vedľa pod menom a
priezviskom žalovaného uvedené čitateľne a dostatočne veľkým písmom slovo obdarovaný. Z výsluchu
žalobkyne vyplýva, že vedela čo znamená darovacia zmluva a aké sú následky takého úkonu. Z jej
výsluchu je tiež zrejmé, že vedela, že v prípade prevodu nehnuteľností je potrebné osvedčenie pravosti
podpisu vlastníka nehnuteľností. Napriek uvedenému žalobkyňa pred matrikou osvedčila svoj podpis

na listine, ktorú si neprečítala, nemala pri sebe okuliare a nikoho o prečítanie podpisovanej listiny
nepožiadala s tvrdením, že zmluvu podpísala nacvičeným podpisom s tým, že priamo pod svojím
podpisom si nevšimla označenie darkyňa. Na základe vyššie uvedeného súd jednoznačne ustálil záver,
že žalobkyňa mala možnosť sa takémuto omylu vyhnúť vlastnou starostlivosťou a aspoň minimálnym
zodpovedným prístupom (prečítaním titulnej strany zmluvy a označenia zmluvnej strany ako darkyňa
priamo pod svojím podpisom). To, že si žalobkyňa podpisované listiny neprečítala, je správaním, ktoré

nepredstavuje ani obvyklú mieru starostlivosti, ktorú možno vyžadovať. Jej správanie bolo absolútne
ľahkovážne, keď úradne osvedčila svoj podpis na listine pozostávajúcej z troch listov, spísaných úplne
prehľadne a zvýrazneným písmom označenej ako darovacia zmluva, v ktorej sa priamo pod miestom pre
podpis pod menom a priezviskom žalobkyne nachádzalo označenie darkyňa, ktorú si ani neprehliadla
a neprečítala. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyni nebolo nijak bránené, aby si

listiny, ktoré podpisuje, vopred prečítala a nebol na ňu vyvíjaný nátlak, aby tieto podpísala. Takýto prístup
žalobkyne k vykonaniu právneho úkonu nemôže požívať vyššiu právnu ochranu ako dobromyseľnosť
druhej zmluvnej strany. Ľahkovážny prístup žalobkyne k podpisovaniu úradných listín vyplýva aj z jej
konania pred a aj po uzavretí darovacej zmluvy zo dňa 21.05.2008, keď v konaní opakovane tvrdila, že
kúpnu zmluvu s W. zo dňa 06.12.2007 nepodpísala, čo sa následne ukázalo ako nepravdivé tvrdenie

po predložení uvedenej kúpnej zmluvy žalovaným a až na dopyt súdu potvrdila, že žalobu podanú
tunajšiemu súdu dňa 24.04.2012 skutočne podpísala ona, avšak ako sa pozná si ju neprečítala.

11.Žalobkyňaďalejtvrdila,žeúkonurobilavduševnejporuche,ktorájurobilanatentoúkonneschopnou.
Podľatvrdenížalobkynevčasepodpísaniadarovacejzmluvysacítilaveľmizlevdôsledkuchemoterapie.

Znalec MUDr. M. L. v znaleckom posudku zo dňa 24.09.2015 konštatoval, že u žalovanej nezistil, že
by žalobkyňa v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 21.05.2008 trpela duševnou poruchou. Vzhľadom
na celkový zdravotný stav konštatoval pravdepodobnosť toho, že žalobkyňa bola čiastočne neschopná
zodpovedne vybavovať svoje záležitosti a jej schopnosť ovládať svoje konanie bola oslabená. Pri
konštatovaní uvedenej pravdepodobnosti vychádzal znalec vo forenzno-psychopatologickom rozbore z

pravdepodobnej prítomnosti únavového syndrómu s tým, že v zdravotnej dokumentácii nie sú žiadne
záznamy, ktoré by spochybňovali jej psychický stav. Žalobkyňa na preukázanie svojho tvrdenia o konaní
v duševnej poruche ďalšie dôkazy nenavrhla vykonať. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť
následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, a je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej

poruche na základe pravdepodobnosti bez úplne jednoznačného skutkového záveru konaní v duševnej
poruche, ktorá konajúceho robí na tento právny úkon neschopným. Znalec u žalobkyne nezistil, že by
v čase podpisu darovacej zmluvy trpela duševnou poruchou, ktorá by ju na tento právny úkon urobila
neschopnou. Vyslovil, že žalobkyňa bola pravdepodobne čiastočne neschopná zodpovedne vybavovať
svoje záležitosti a jej schopnosť ovládať svoje konanie bola oslabená, pričom v tomto konštatovaní

vychádzalzpravdepodobnejprítomnostiúnavovéhosyndrómu,oktoromvšakvzdravotnejdokumentácii
žalobkyneniesúžiadnezáznamy.Súdpretodospelkzáveru,žežalobkyňapripodpisedarovacejzmluvy
nekonala v duševnej poruche. O tomto závere súdu podporne svedčí aj to, že po absolvovaní operácie
dňa 20.11.2007 pred nástupom na chemoterapiu (od 17.12.2007) podpísala žalobkyňa s W. L. kúpnu
zmluvu dňa 06.12.2007, o ktorej obsahu a dôsledkoch mala žalobkyňa vedomosť.

12. Ďalším tvrdeným dôvodom neplatnosti darovacej zmluvy malo byť to, že žalovaný konal v rozpore
s dobrými mravmi. Konanie žalovaného, ktoré malo byť v rozpore s dobrými mravmi, malo podľa
žalobkyne spočívať v tom, žalovaný ju od počiatku mienil pripraviť o uvedené nehnuteľnosti, volal ju na
podpísanielistínnapriektomu,ževedelojejzlomzdravotnomstaveapripodpisezmluvyjuneoboznámil

s jej obsahom. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi
musí byť zistený súdom a musí vychádzať z objektívnych kritérií, pričom súd je povinný prihliadnuť
najmä na všetky okolnosti daného prípadu. Dlhodobá vôľa žalovaného ako obdarovaného nadobudnúť
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy, nespôsobuje neplatnosť takejto zmluvy. Žalovanýpotvrdil, že vedel o zdravotnom stave žalobkyne, avšak súd konštatoval, že žalovaná darovaciu zmluvu
neuzavrela v duševnej poruche, ktorá by ju pre tento úkon robila neschopnou. Nemožno tiež hodnotiť
konanie žalovaného, ktorý žalobkyni neprečítal obsah podpisovaných listín, za rozporné s dobrými

mravmi. Zo strany žalovanej sa v tomto smere jednalo o neospravedlniteľný omyl, pričom uvedenie
do omylu nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi. Správanie
žalovaného k žalobkyni a jej rodine pred podaním žaloby ako aj v konaní nemožno hodnotiť ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi, keď aj z vyjadrení žalobkyne vyplýva, že žalovaný jej rodine pomáhal nielen
finančne (napr. pôžička na pohreb matky žalobkyne, podpora pri platení výživného) ale aj pri vybavovaní

súkromných záležitostí (vybavovanie dedičských konaní, kúpnej zmluvy), pričom v konaní pred súdom
správanie žalovaného ako aj jeho písomné vyjadrenia voči žalobkyni boli v súlade s dobrými mravmi.
Súd aj tento tvrdený dôvod neplatnosti posúdil ako nedôvodný.

13. Darovacia zmluva zo dňa 21.05.2008 má všetky podstatné náležitosti darovacej zmluvy, je
bezodplatná, podpísaná obidvoma zmluvnými stranami, darované nehnuteľnosti sú identifikované

spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o predmete darovania, darkyňa ako oprávnený vlastník
bola oprávnená disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami a taktiež je splnená podmienka zachovania
písomnej formy. Súd preto darovaciu zmluvu považoval za platný právny úkon a z tohto dôvodu žalobu
v celom rozsahu zamietol.

14. V konečnom dôsledku za aplikácie ust. § 255 ods. 1 v spojitosti s § 257 CSP rozhodol o náhrade
trov konania medzi stranami sporu, a to tak, že žalovaný mal vo veci plný úspech, preto by mu v zmysle
§ 255 ods. 1 CSP patrila proti žalobkyni náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Súd pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania prihliadol na vek, zdravotný stav, sociálnu a finančnú situáciu žalobkyne
i žalovaného a dospel k záveru, že na strane žalobkyne existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre

ktoré by mal súd náhradu trov konania primerane znížiť. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalovanému
proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75 %.

15. Súčasne za aplikácie ust. § 259 CSP vo väzbe na článok 4 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov
konania, ktoré vznikli štátu, spočívajúce vo vyplatení odmeny znalca. Štát by mal podľa článku 4 ods.

1, § 259 a § 255 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania súd prihliadol podľa § 257 CSP na dôvody hodné osobitného zreteľa na
strane žalobkyne, a nárok na náhradu trov konania primerane znížil na 75 %. Dôvody hodné osobitného
zreteľa súd vzhliadol vo veku, zdravotnom stave, sociálnej a finančnej situácii žalobkyne.

16. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadla žalobkyňa,
navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Namietajúc nesprávnosť skutkových a právnych záverov (čím uplatnila dôvody na odvolanie uvedené v
ust.§365ods.1písm.f),h)CSP)atiežnedostatočnezistenýskutkovýstavvoväzbenaňounavrhované
vykonanie ďalších dôkazov (čím uplatnila dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. g)

CSP), trvala na tom, že darovaciu zmluvu, uzatvorenú so žalovaným, je potrebné posudzovať ako
neplatnú v dôsledku omylu, do ktorého ju úmyselne uviedol žalovaný tým, že zneužil jej dôveru počas
jej liečby, jej zlý zdravotný stav, neprítomnosť dcéry na vykonaní takého závažného právneho úkonu,
akým je darovacia zmluva, ktorú ona nikdy v úmysle uzatvoriť nemala. Súd neobjektívnym posúdením
skutkového stavu akceptoval výpoveď žalovaného, čo nasvedčuje aj o zaujatosti súdu v jeho prospech,

nebral do úvahy znalecký posudok, z ktorého vyplynula veľká pravdepodobnosť, že žalobkyňa bola
čiastočneneschopnázodpovednevybavovaťsvojezáležitosti,žesastalaobeťoupremyslenéhokonania
žalovaného, ako aj ďalšie osoby, od ktorých žalovaný nadobudol nehnuteľnosti darovacou zmluvou v
ostatných lokalitách, aj vo vzťahu k nej konal v pohnútke získať jej nehnuteľnosti vo svoj prospech a
prostredníctvom darovacej zmluvy sa chcel obohatiť. Na jej strane nebol dôvod nehnuteľnosti darovať,

naviac, podpísané dokumenty nikdy nevidela, ani nedostala ich overenú kópiu a doposiaľ ich nemá.
Poukázala na verejne prístupné údaje katastra nehnuteľností, z ktorých vyplýva nadobudnutie celého
radu nehnuteľností v prospech žalovaného darovacími zmluvami zo strany tretích osôb, čo nasvedčuje
podľa jej názoru premyslenému vzorcu správania žalovaného, na podporu ktorých skutkových tvrdení
tieto výpisy z LV pripojila. Navrhovala vykonať ďalšie dokazovanie, a to predvolať matrikárku Koreňovú,

ktorá overovala podpis dotknutého právneho úkonu, H. T., jej dcéru, ktorá môže spochybniť niektoré
tvrdenia žalovaného, predsedu urbáru v N. nad H. za účelom objasnenia okolností a pohnútok konania
žalovaného, dopočuť ešte žalovaného za účelom zistenia, ako nakladal s darovanými nehnuteľnosťami,
čo má objasniť pohnútku a povahu jeho konania od počiatku a v konečnom dôsledku predvolať avypočuť všetky osoby zo súdnych konaní, ktorých účastný bol žalovaný v obdobných prípadoch prevodu
nehnuteľností v trenčianskom kraji.

17. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

18. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

19. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

20. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s

uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

21. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

22. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či

konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo
rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd
uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389
ods. 1 písm. a/, rovnako ani podľa písm. b/ uvedeného ust. CSP. Postupom súdu prvej inštancie

nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

23. Vychádzajúc z obsahu odvolania sa odvolací súd zaoberal najskôr dôvodnosťou odvolacej námietky
spočívajúcej v tvrdení, že rozhodoval zaujatý sudca (súd), čím odvolateľka uplatnila dôvod na odvolanie

uvedený v ust. § 365 ods. 1, písm. c/ CSP, naplnenie ktorého videla v tom, že súd (sudca) neobjektívne
posúdil skutkový stav veci.

24. Uvedenú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

25. Ústavná požiadavka na nezávislý a nestranný súd sa v priebehu konania na súde prvej inštancie
zabezpečuje povinným „samonamietaním“ sudcu, ak si je vedomý vylúčenia, alebo kvalifikovanou
námietkou zaujatosti sudcu vznesenou stranou sporu, ak sa o vylúčení sudcu strana dozvie. Dôvody
vylúčenia sudcu vymedzuje ust. § 49 ods. 1 a 2 CSP. Napriek existencii týchto mechanizmov nemožno
vylúčiť, že vec prejednal a rozhodol vylúčený sudca. Pre naplnenie ústavného práva na nezávislý a

nestranný súd, zákon umožňuje túto vadu konania odstrániť aj po vydaní meritórneho rozhodnutia
prostredníctvom uplatnenia tohto odvolacieho dôvodu.

26. Podľa § 49 ods. 1 CSP sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať

odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.

27. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.

28. Z citovaného ust. § 49 ods. 3 CSP vyplýva, že zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie
sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní
o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu, vrátane rozhodnutí, a to aj vo
veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva,preto tieto okolnosti nemôžu byť dôvodom zaujatosti sudcu. Rovnako zákon vylučuje, aby dôvod
pochybnosti o sudcovej nezaujatosti bol spájaný s jeho rozhodovacou činnosťou. Keďže žalobkyňa
dôvod zaujatosti zákonného sudcu vzhliadala práve v skutočnostiach, ktoré sú z hľadiska zákona

vylúčené zakladať pochybnosť o sudcovej nezaujatosti (nesprávne hodnotenie dôkazov), nebolo možné
uplatnený odvolací dôvod vyhodnotiť inak ako neopodstatnený.

29. Ďalšie odvolacie námietku žalobkyne spočívali v tvrdeniach o tom, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil vykonané dôkazy, na základe čoho nesprávne zistil skutkový stav, čo viedlo k nesprávnemu

právnemu záveru o platnosti dotknutého právneho úkonu darovacej zmluvy, čím uplatnila dôvody na
odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.

30. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
nepostupujeprihodnotenídôkazovpodľa §191CSP.Dôkazy súdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia
dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie
dôkazovbybolomožnévytknúť súduprvejinštancielenvprípade,akbyvzaldoúvahyskutočnosti,ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne,
že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli

v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je
logický rozpor.

31. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného
právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený
právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené
v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou
právnej normy).

32. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobkyne, vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez
opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej
inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dostatočne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil

v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver,
keď žalobu ako nedôvodnú zamietol. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež podrobne, precízne a
presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§
387 ods. 2 CSP).

33. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd dodáva
nasledovné:

34. V posudzovanej veci je nesporné, že darovaciu zmluvu zo dňa 21.05.2008 uzavrela žalobkyňa

ako darkyňa so žalovaným ako obdarovaným, ktorou darovala žalovanému nehnuteľnosti zapísané
Okresným úradom Trenčín, odbor katastrálny na LV č. S., S., S., S., S., S., S., S., XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. G. L., obec U. N., okres B., ktorých bola podielovou spoluvlastníčkou.
Darovacia zmluva má tri strany, pričom na prvej strane je uvedené, že sa jedná o darovaciu zmluvu,
ktorej zmluvnými stranami sú darkyňa - žalobkyňa a obdarovaný - žalovaný. Na tretej strane sú podpisy

žalobkyne a žalovaného. Pod podpisom žalobkyne je uvedené jej meno a priezvisko a slovo darkyňa,
pod podpisom žalovaného je uvedené jeho meno a priezvisko a slovo obdarovaný. Podpis žalobkyne
je úradne osvedčený.

35. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.

36. Citované zákonné ustanovenie kladie požiadavky na súladnosť charakteristických znakov právneho
úkonu, ako subjektívnej právnej skutočnosti aprobovanej právnym poriadkom z hľadiska toho, abybol považovaný za platný, ktorými požiadavkami sú sloboda vôle, vážnosť vôle, určitosť prejavu vôle,
zrozumiteľnosťprejavuvôleajehodovolenosť.Svýnimkoudovolenosti(možnosti)predmetuplnenia,ide
o požiadavky kladené na subjektívnu stránku konajúceho, prejavujúce sa vo vôli konajúceho a v prejave

vôle navonok. Nedostatky právnych úkonov z hľadiska vyššie uvedených požiadaviek, sú označované
ako vady úkonov. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo trpí vadami
prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne) je absolútne neplatný, ktorá absolútna neplatnosť
právnehoúkonunastávapriamozozákonaapôsobíodzačiatkuvočikaždému,pričomkaždýsajejmôže
bez časového obmedzenia dovolávať. Ide o právo, ktoré sa nepremlčuje ani nezaniká, keďže z takéhoto

úkonu právne následky nenastanú. Všeobecne platí, že každý vrátane súdu je povinný na absolútnu
neplatnosť právneho úkonu prihliadnuť, a to aj vtedy, ak táto nie je namietaná. K dôvodom absolútnej
neplatnosti právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti, avšak len vtedy, ak sú z takéhoto
právneho úkonu bez ďalšieho viditeľné (napríklad ak ide o právny úkon neurčitý, alebo nezrozumiteľný),
inak ich súd skúma len na základe konkrétnych tvrdení. Ten, kto sa domáha dôsledkov z neplatného
právneho úkonu, má dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že zmluva je absolútne

neplatným právnym úkonom. Nie je žiadny dôvod uvažovať o prenesení dôkazného bremena na stranu
žalovaného, o to viac, za prípadného stavu, ak zmluvné strany v písomnom prejave osvedčili, že ich
vôľa je vážna.

37. O vadu vôle ide vtedy, ak vôľa nie je skutočne daná, nie je vážna, prostá omylu, určitá a slobodná.

Právny úkon nie je urobený slobodne, ak jeho účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany
druhého účastníka právneho úkonu, alebo aj zo strany tretej osoby. Takýmto nátlakom, pritom môže byť
priame fyzické donútenie, alebo bezprávna vyhrážka. Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci
nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali.
Za určitý možno považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je vnútorne rozporný, alebo ktorý síce

vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou výkladových
pravidiel. Od určitosti prejavu, je treba odlišovať jeho zrozumiteľnosť. Prejav je nezrozumiteľný, ak vôľa
nebola vyjadrená dostatočne jasne a ani výkladom nie je možné zistiť, čo malo byť prejavom vyjadrené.
Obsah právneho úkonu musí byť tiež možný a dovolený, pričom pod pojmom dovolený je treba rozumieť,
že obsah právneho úkonu nie je zákonom zakázaný a pod nemožnosťou právneho úkonu, je treba

rozumieťnemožnosťprávnu(akobsahprávnehoúkonujezakázanýprávnouúpravou)afyzickú(faktickú
nemožnosť plnenia).
38. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

39. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

40.Omylomsavzmysleobčianskehoprávarozumienesúladmedziprávnyminásledkami,ktoréúčastník
právneho úkonu zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. V prípade, že k prejavu

vôle došlo v dôsledku omylu, neznamená to ešte, že vôľa konajúceho je vadná. Ustanovenie § 49a
Občianskeho zákonníka upravuje omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl. Právna podstata tohto omylu
spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu, alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho
úkonu. Táto vada vôle môže mať za následok, ak sú splnené ďalšie predpoklady uvedené v § 49a
Občianskeho zákonníka, neplatnosť právneho úkonu. Vada vôle z dôvodu omylu sa nepovažuje za

takú okolnosť, ktorá by mala za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale sa iba umožňuje
subjektu uvedenému do omylu napadnúť právny úkon z dôvodu jeho relatívnej neplatnosti. Právo musí
ochraňovať tú zmluvnú stranu, ktorá konala v dôvere k pravdivosti prejavu druhej strany, ktorej vôľou
nemohla táto zmluvná strana poznať. Právna teória i súdna prax vychádza z toho, že konajúca osoba sa
môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide

o tzv. ospravedlniteľný omyl. O ospravedlniteľný omyl nejde vtedy, ak mal konajúci, ktorý sa dovoláva
omylu,možnosťsatakémutoomyluvyhnúťvlastnoustarostlivosťouprioboznámenísasoskutočnosťami
rozhodnými pre uskutočnenie právneho úkonu. Nemožno akceptovať, že by bolo možné účinne sa
dovolávať neplatnosti právneho úkonu pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka za situácie, keďby osoba dovolávajúc sa omylu zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave
veciabezpríčinysavosvojomúsudkunechalamylneovplyvniťprípadnýmidojmami,náznakmiriešenia,
resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného plánovaného právneho úkonu.

41. Preskúmaním rozhodujúcich skutočností dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
k záveru, že darovacia zmluva, uzatvorená medzi stranami sporu nevykazuje také vady, ktoré by
boli spôsobilé k záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu z hľadiska vyššie uvedených citovaných
zákonných ustanovení. Predmetná darovacia zmluva, ktorou žalobkyňa previedla vlastnícke právo k
dotknutým nehnuteľnostiam na žalovaného, netrpí vadami prejavu vôle, bez pochybností spĺňa tak

požiadavku určitosti, ako aj požiadavku zrozumiteľnosti zákonom kladené na to, aby tento úkon bolo
možné považovať z tohto hľadiska za platný. Vôľa žalobkyne previesť vlastnícke právo k dotknutým
nehnuteľnostiam na žalovaného je výkladom objektívne pochopiteľná a žalobkyňa ako typický účastník
túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu musela aj adekvátne vnímať. Zmluva naviac obsahuje
záverečnú klauzulu v článku 6, nachádzajúcu sa na tretej strane zmluvy bezprostredne nad podpisom
žalobkyne, z ktorej vyplýva, že účastníci si zmluvu prečítali, s jej obsahom bez výhrad súhlasia, vyjadruje

ich slobodnú, určitú, zrozumiteľnú a vážnu vôľu, na znak čoho ju v štyroch vyhotoveniach aj vlastnoručne
podpísali. Podpis žalobkyne bol riadne overený pred G. úradom F. F. (podľa osvedčovacej knihy č. XXX/
XX, a to dňa 21.05.2008), pričom pod jej podpisom a uvedením mena je táto jednoznačne vymedzená
ako strana zmluvy v postavení darkyne. Samotná darovacia zmluva, tak ako správne uvádza aj súd
prvej inštancie, pozostáva z troch listov, pričom na titulnej strane hneď v záhlaví je hrubým písmom

vymedzené, že sa jedná o zmluvu darovaciu, ako aj to, že žalobkyňa v nej vystupuje ako zmluvná
strana v postavení darkyne a žalovaný v postavení obdarovaného. Pod označením zmluvných strán
sú jednoznačne a zreteľne identifikované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovania. Z dokazovania
nevyplynulo a v konečnom dôsledku to nebolo ani tvrdené, že by na žalobkyňu počas podpisovania
bol vyvíjaný nátlak, alebo že by jej nebolo umožnené si túto zmluvu pred podpisom prečítať. Keďže,

ako vyplýva z výsluchu žalobkyne, táto vedela, aké sú následky právneho úkonu v podobe darovania,
pri jej súčasnej vedomosti o tom, že v prípade prevodu nehnuteľností je potrebné osvedčenie pravosti
podpisu vlastníka nehnuteľností, napriek čomu osvedčila pred matričným úradom svoj podpis na listine,
ktorú si neprečítala, ani nikoho o jej prečítanie nežiadala, uvádzajúc, že si nevšimla ani jej označenie
ako darkyne, tak je jednoznačne správny záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ by aj žalovaný bol

žalobkyňu skutočne uviedol do omylu v tom, že sa nejedná o darovaciu zmluvu, nemožno tento omyl
považovať za ospravedlniteľný, pretože pri minimálnej miere obozretnosti za daných okolností sa
mu jednoznačne mohla vyhnúť. Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa pri podpisovaní darovacej
zmluvy sa nesprávala s obvyklou mierou starostlivosti, ktorú objektívne je možné pri takomto konaní
predpokladať, za ktorých okolností to nemôže ísť na ťarchu žalovaného ako druhej zmluvnej strany z

hľadiska jeho dobromyseľnosti aj odvolací súd považuje za správny. Súd prvej inštancie sa dostatočne
vysporiadal tiež so závermi znaleckého posudku MUDr. M. L. zo dňa 24.09.2015, ktorý nezistil, že
by žalobkyňa v čase podpisu darovacej zmluvy dňa 21.05.2008 trpela duševnou poruchou, pričom
za neexistencie v konaní preukázaných iných rozhodujúcich skutočností spôsobilých k záveru, že
žalobkyňadarovaciuzmluvuuzatváralavduševnejporuche,ktorábyjunatentoúkonrobilaneschopnou,

správne uzavrel, že neplatnosť darovacej zmluvy nemožno vzhliadnuť ani vo vzťahu k ust. § 38 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Rovnako správne tiež súd posúdil, že v skutočnostiach tvrdených žalobkyňou
nemožno tiež vzhliadnuť dôvod na neplatnosti zmluvy z hľadiska ust. § 39 Občianskeho zákonníka
(pre rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi), keďže správanie žalovaného s prihliadnutím na všetky
okolnosti posudzovanej veci takýto záver neindikuje. Nebolo sporné, že žalovaný rodine žalobkyne, tak

žalobkyni, ako aj jej rodine dlhodobo pomáhal, a to nielen finančne (pôžička na pohreb matky žalobkyne,
podpora pri platení výživného), ale aj pri vybavovaní súkromných záležitostí ako boli dedičské konania,
či kúpne zmluvy. Z uvedených dôvodov preto odvolanie žalobkyne v tomto smere neindikuje v prospech
odlišného rozhodnutia, aké vydal súd prvej inštancie.

42. V konečnom dôsledku žalobkyňa, vychádzajúc z obsahu odvolania, uplatnila aj odvolací dôvod
spočívajúci v tom, že zistený skutkový stav nie je dostatočný, v súvislosti s čím produkovala skutkové
tvrdenia, týkajúce sa konania žalovaného pri uzatváraní obdobných právnych úkonov s tretími osobami,
predložila výpisy z LV, ktoré majú preukazovať nadobudnutie ďalších nehnuteľností žalovaným od týchto
tretích osôb a navrhovala tiež v konaní vypočuť ďalších svedkov a vykonať tiež ďalšie dokazovanie

(ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP). Opodstatnenosť vyššie uvedeného odvolacieho dôvodu bolo potrebné
posudzovať vo vzťahu k ust. § 366 písm. d) CSP, keďže skutočnosti vo vzťahu k nemu uvádzané, ako
aj návrhy na doplnenie dokazovania, vznesené v odvolaní žalobkyňou, neuplatnené pred súdom prvej
inštancie, bolo potrebné považovať za novoty v odvolacom konaní .43. Podľa § 366 písm. d) CSP prostriedky procesného útoku, alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboliuplatnenévkonanípredsúdomprvejinštancie,možnovodvolanípoužiťlenvtedy,akichodvolateľ

bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

44. V zmysle vyššie uvedeného, ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. g) CSP, jeho právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavineným doterajším
nepoužitím týchto skutočností a dôkazov, z čoho vyplýva, že jeho úlohou je súčasne v odvolaní

preukázať, že nové procesné prostriedky procesného útoku, ktoré uvádza „až teraz“, nemohol v
doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty
nemôže odvolací súd prihliadnuť. V tomto smere žalobkyňa v odvolaní skutkové tvrdenia neprodukovala.

45. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o
bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti

preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150
ods. 1 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (predtým ust. 120 ods. 1 OSP). Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú
povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Predpokladom
dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou

tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že
skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak účastník navrhne na preukázanie jeho tvrdenia dôkazy a súd ich vykoná a

preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, uniesol tak tento dôkaznú povinnosť. Ak ide o
skutočnosťrozhodnúpodľahmotnéhopráva,potomneuneseniebremenatvrdeniaadôkaznejpovinnosti
o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

46. Ust. § 154 CSP vyjadruje princíp koncentrácie čo sa týka možnosti strán sporu produkovať

skutočnosti a dôkazy najneskôr do momentu vyhlásenia rozhodnutia súdom prvej inštancie ktorým sa
dokazovanie končí, čo znamená, že strana je v možnosti predkladať tvrdenia a navrhovať dôkazy v
ďalšom konaní obmedzená. Na skutočnosti a dôkazy predložené neskôr, odvolací súd prihliadnuť môže
len výnimočne, za podmienok stanovených v § 366 CSP. Zo zápisnice z pojednávania pred súdom
prvej inštancie, na ktorom bolo vyhlásené dokazovanie za skončené (čl. 161 na ktorom bola osobne

prítomná tak žalobkyňa, ako aj jej právna zástupkyňa) a ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku (čl.
165), je zjavné, že sudca poučil strany sporu v zmysle § 150 CSP, ktoré poučenie prevzala žalobkyňa
tiež v písomnej podobe prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 09.08.2016 (ako je zrejmé z pripojenej
poštovejdoručenky).Napriekuvedenémupoučeniupredvyhlásenímuzneseniaoskončenídokazovania
výslovne uviedla, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Keďže skutočnosti tvrdené žalobkyňou v

odvolacom konaní týkajúce sa konania žalovaného vo vzťahu k tretím osobám v súvislosti s uzatváraním
obdobných zmlúv sú novotami, ktoré v priebehu konania pred súdom prvej inštancie do rozhodného
momentu neprodukovala a tiež v odvolacom konaní pripojené listiny a vznesené návrhy na doplnenie
dokazovania neboli predkladané a navrhované v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, pričom
nejde o novoty spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska naplnenia zákonných predpokladov

vymedzených § 366 písm. d/ CSP (žalobkyňa to v odvolaní netvrdila, teda ani nepreukázala), za
súčasného zistenia, že v tomto smere bola kvalifikovane zo strany súdu prvej inštancie poučená,
odvolací súd nemohol na tieto novoty v odvolacom konaní prihliadnuť.

47. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387

ods. 1 CSP v jeho napadnutej časti potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie. Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla
žiadne rozhodujúce skutočnosti s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by
neboli predmetom jeho posudzovania.

48. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ako síce úspešnej
strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tomutovznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplýva a tento náhradu trov odvolacieho konania
ani neuplatnil.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).