Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoP/18/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8416206963
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8416206963.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu vo veci starostlivosti súdu o maloletú U.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky D. Y., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. P. J. XXX
a otca D. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. J. XXX, o návrhu otca na styk s maloletým dieťaťom, o

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k.
3P/189/2016-12 zo dňa 06.04.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie tak, že do právoplatného
skončenia konania vo veci samej o úprave styku otca s maloletým dieťaťom je otec oprávnený stýkať sa
s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v mesiaci v sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu
od 14.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že matka je povinná v stanovenom čase a v mieste jej bydliska dieťa
otcovi odovzdať a otec je povinný v stanovenom čase a v mieste bydliska matky matke dieťa vrátiť.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku, §§ 324 ods. 1; 325 ods. 1, 2 písm. d; 326; 328 ods. 1; 329 ods. 1 veta prvá; 330; 333 zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, § 24 ods. 4 zák. č. 36/2005
Z. z. o rodine.

3. Konštatoval, že z návrhu otca a oboznámením sa s obsahom celého spisu mal za osvedčené,
že osobný styk otca s dieťaťom sa toho času vôbec nerealizuje. V záujme tri a polročného dieťaťa
nepochybne je, aby sa realizovalo osobné stretnutie s otcom, s ktorým sa doposiaľ pravidelne stretával
a vytvárala sa medzi nimi citová väzba. Otec osvedčil, že je tu reálne bezprostredné nebezpečenstvo
ohrozenia vzťahu otca a dieťaťa, hrozí odcudzenie dieťaťa s otcom, nakoľko od 23.02.2017 otec nemá
žiadny kontakt s dieťaťom. Je v záujme maloletej U. za účelom zabránenia narušenia citových väzieb

medzi ňou a jej otcom, aby sa otec stretával s maloletou každú párnu sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do
17.00hod.akaždúpárnunedeľuvmesiaciod14.00hod.do17.00 hod.tak,akotonavrholotecstým,že
matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, v určenom čase dieťa otcovi odovzdať
a otec je povinný po ukončení styku v určenom čase dieťa matke vrátiť. Rodičia maloletej nežijú spolu
a nedokážu sa dohodnúť o úprave styku otca s maloletou. Preto bolo potrebné rozhodnúť a upraviť
styk s maloletou súdnym rozhodnutím tak, aby sa tento realizoval pravidelne, aby aj dieťaťu mohol byť

vytvorený pravidelný režim a bolo rešpektované jeho právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom.
Nariadením neodkladného opatrenia sa vytvoria predpoklady pre vytváranie a rozvoj vzťahových väziebmaloletého dieťaťa k obom rodičom. Vytvárať a udržiavať hlbší citový vzťah medzi otcom a maloletou
v takom nízkom veku dieťaťa (3 a 1 roka) je možné len stretávaním sa otca s maloletou osobne.
Neodkladné opatrenie je dočasné a bude trvať len do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, kde súd

vykoná rozsiahle dokazovanie, ktoré prekročuje rámec neodkladného opatrenia a až na základe riadne
vykonaného dokazovania súd rozhodne o úprave styku otca s dieťaťom prihliadajúc na vek dieťaťa,
jeho denný režim, miesto bydlísk rodičov, ako aj na prípadné pracovné povinnosti rodičov a na ďalšie
zistené skutočnosti.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. V odvolaní uviedla,
že na Okresnom súde Kežmarok v súčasnej dobe prebieha konanie sp. zn. 3P/189/2016 vo veci úpravy
styku otca s maloletou. Vzhľadom k tomu, že sa rodičia maloletej nedokázali dohodnúť na úprave styku
otca s maloletou, bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie. Otec za maloletou chodieval stále v
doprovode ďalšej osoby - matka, sestra. Matka vychádzala otcovi v ústrety, umožňovala mu návštevy.
Návštevy prebiehali stále za prítomnosti matky, otca a ďalšej osoby z rodiny otca. Stále dochádzalo

k hádkam. Otec sa nevenoval maloletej počas celej návštevy. Maloletá po každej návšteve odmietala
sama spať v posteli a v noci sa budila. Na základe toho, že otec nechodí za maloletou sám a v
rodine sa nachádzajú osoby, ktoré majú psychické problémy, matka trvala na znaleckom dokazovaní.
Otec sa matke so svojom zdravotným stavom nikdy nezdôveril. Matka nevie, kde má ošetrujúceho
lekára. Kolízna opatrovníčka navrhla zúčastniť sa projektu, ktorý vedie psychologička zaoberajúca sa

problémami rozvedených rodičov. Matka s projektom súhlasila, otec nesúhlasil. Na základe uvedeného
matka žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že do právoplatného skončenia
konania vo veci samej je otec oprávnený stýkať sa s maloletou U. každý párny týždeň v mesiaci v piatok
od 15.00 hod. do 17.00 hod. v prítomnosti matky.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec. Vo vyjadrení uviedol, že v čase od 23.05.2017 do konca júna je
pracovne odcestovaný v Taliansku, nakoľko má sezónnu prácu. Matka mu opakovane odopiera styk s
dcérou a nie je možnosť zo strany otca si vytvoriť akýkoľvek styk, čo otca mrzí.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal uznesenie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

7. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon

neustanovuje inak (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

8.Naúčelytohtozákonasapojmyžaloba,stranaasporvykladajúakonávrhnazačatiekonania,účastník
konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak (§ 2 ods.
2 Civilného mimosporového poriadku).

9. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie (§ 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

10. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo
niečo znášala (§ 325 od. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku).

12. Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa
§ 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 ods. 1 Civilného
sporového poriadku).

13. Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia

strán a bez nariadenia pojednávania (§ 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku).

14. Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas (§ 330 Civilného sporového
poriadku).15. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne

na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine).

16. Zo spisu vyplýva, že otec sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.12.2016 domáha
úpravystykusmaloletouU.,nar.XX.XX.XXXX.Manželstvorodičovmaloletejbolorozvedenérozsudkom
Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/81/2014-81 zo dňa 25.05.2015. Styk otca s maloletou nebol v konaní
o rozvod manželstva upravený z dôvodu, že otec si hľadal prácu v zahraničí. Otec svoj návrh na úpravu
práv a povinnosti odôvodnil tým, že dohoda s matkou ohľadom styku s maloletou nie je možná. Maloletá

je vo veku, kedy je potrebné budovať rodičovské puto. Kontakt s dcérou bol iba niekoľkokrát a tento
časový úsek nestačí na to, aby s dcérou absolvoval nejaký výlet, alebo návštevu v blízkosti okolia. Ak sa
otcovi podarí stretnutie s maloletou, vždy je prítomná matka. Stretnutie sa realizuje iba v jej domácnosti
a trvá veľmi krátko. Otec sa chce stretávať s dcérou v dlhšom časovom úseku bez prítomnosti matky.
Pracuje v zahraničí, v mieste trvalého bydliska sa zdržiava od januára do mája a následne v mesiacoch

júl, august a december.

17. Na základe uvedeného otec žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletou v mesiacoch január až
máj, júl, august a december toho ktorého roka každú sobotu v nepárnom týždni v čase od 10.00 hod. do
16.00 hod. a každú nedeľu v párnom týždni v čase od 10.00 hod. do 16.00 hod. bez prítomnosti matky.

18. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje:

19.Účelomneodkladnéhoopatreniajedočasnáúpravaprávapovinností,ktoránevylučuje,žeoprávach
a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak,

než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje
pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania
neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje.
Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv
aleboslobôdúčastníkovkonania,leborozhodnutiaonichnemusiazodpovedaťkonečnémumeritórnemu

rozhodnutiu.

20. Neodkladné rozhodnutia predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môžu byť
kedykoľvek na návrh zrušené (zhodne judikatúra Ústavného súdu SR, č. k. IV. ÚS 46/2013). S
prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva akceptuje aj odvolací súd, že pri

rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom je potrebné prihliadať na preferencie
samotnéhodieťaťa,ktorézískavajúnaváhezjehozvyšujúcimsavekom.Vtejtosúvislostivšaknemožno
obchádzať ani samotný pozitívny záväzok štátu, v rámci ktorého je povinný urobiť všetko, čo je od
neho možné, rozumne požadovať pri súčasnom dosiahnutí spravodlivej rovnováhy medzi dotknutými
záujmami dieťaťa a jeho oboch rodičov (napr. Rozhodnutie ESĽP vo veci Nuutinen proti Fínsku).

21. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota
na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z

osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.

22. Zákonnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť
pomery účastníkov konania. V danom prípade mal súd prvej inštancie za to, že otec osvedčil
nevyhnutnosť dočasnej a okamžitej úpravy pomerov rodičov maloletej vzhľadom k neschopnosti

rodičov vzájomne komunikovať o záujmoch a potrebách maloletého dieťaťa. V každej veci týkajúcej
sa maloletého dieťaťa dominuje práve záujem dieťaťa. Účinnú ochranu záujmom maloletého možno
zabezpečiť aj prostredníctvom vyššie spomínaného inštitútu neodkladného opatrenia.23. Z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že súčasný stav, kedy sa jeho styk
s maloletou U. od februára 2017 nerealizuje a keď sa realizoval, tak vždy len za prítomnosti matky a v
jej byte a v minimálnej miere, nie je v záujem maloletého dieťaťa. Z Ústavy SR, konkrétne z ustanovenia

čl. 41 ods. 4 jednoznačne vyplýva, že starostlivosť o deti a ich výchova je nielen právom rodičov, ale
aj právom dieťaťa, ktoré má právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, pričom toto právo môže byť
obmedzené výhradne na základe rozhodnutia súdu a v súlade s literou zákona.

24. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia (§ 28 ods. 2 prvá veta zákona č. 36/2005 Z.

z. Zákona o rodine a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „Zákon o
rodine“). Odvolací súd súčasne vyslovene zdôrazňuje, že pri výkone týchto práv a povinností sú rodičia
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 2 druhá veta), v ktorého záujme rozhodne nie
je obmedzovanie, či vyslovenie bránenie kontaktu s jeho otcom. Súd má tiež za to, že konfrontačné
správanie rodičov rovnako nie je na prospech maloletého, a preto dôrazne apeluje na všetky osoby,
ktoré majú vplyv na výchovu a starostlivosť o maloletú, no predovšetkým na jeho rodičov, aby nadradili

záujmy a prospech maloletého dieťaťa nad vlastné záujmy a negatívne postoje voči druhému rodičovi
dieťaťa. V tomto kontexte odvolací súd poukazuje na ustanovenia Zákona o rodine, najmä na § 24 ods.
4, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní
dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom,
vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu

budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o
dieťa s druhým rodičom, pričom dohliada na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Tiež z ustanovenia
§ 30 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Vyššie

uvedené potvrdil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze zo dňa 15. 03. 2016, č. k. III. ÚS 2298/15, v ktorom
zdôraznil, že: „Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že
obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá
aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby

bola táto zásada naplnená v čo najväčšej možnej miere.“

25. Pri rozhodovaní o právach maloletého dieťaťa nemožno opomenúť ani Dohovor o právach dieťaťa.
Odvolací súd poukazuje predovšetkým na čl. 3, 12 a 18 spomínaného Dohovoru.

26. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie
je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní., t.j. pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania osvedčovanie znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri jej zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať

na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré mali byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia.

27. V týchto súvislostiach považoval odvolací súd doposiaľ získané dôkazy za postačujúce pre
potvrdenie napadnutého rozhodnutia s tým, že úprava styku tak, ako je uvedená vo výroku napadnutého
uznesenia zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu záujmu maloletej i otca nestratiť citovú väzbu
medzi nimi. Vek maloletej, 3 a 1 roka, umožňuje už taký styk, aby sa realizoval bez prítomnosti matky.

Matka v konečnom dôsledku vo svojom odvolaní ani neuviedla, prečo žiadala upraviť styk len za jej
prítomnosti na piatok každého párneho týždňa. Styk maloletej s otcom, ktorá je vo veku 3 a 1 roka,
do konečného rozhodnutia vo veci úpravy styku (právoplatným rozsudkom) je významným činiteľom
ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa.

28. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že matka neuviedla vo svojom odvolaní žiadnu takú
relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.29. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku ako vecne správny potvrdil.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového
poriadku v spojení s ust. § 396 Civilného sporového poriadku.

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.