Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoE/113/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615204729
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615204729.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v exekučnej veci
oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690
904, proti povinnej P. E., nar. XX.XX. XXXX, bytom U. E., XXX XX U., vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Markom Rusom, Exekútorský úrad so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, pod sp. zn. EX

XX/XXXX, pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 169,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 6Er/246/2015-20 zo dňa 15. júna 2015,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancienapadnutýmuznesenímzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia

na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn.
2C/3748/2012 z 19. januára 2012 podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok nebol vydaný osobou
na to oprávnenou. Rozhodcovskú doložku, ktorá bola súčasťou poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo
dňa 27. augusta 2008 vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V bode
XV. Všeobecných poistných podmienok poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov Arbitrážny súd

Košice. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci 2C/3748/2012 od existujúcej, ale neplatnej
rozhodcovskej doložky. Neplatnosť rozhodcovskej doložky má za následok, že pred podaním návrhu na
vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský
rozsudok, na podklade ktorého ako exekučného titulu by mohla byť vedená exekúcia.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal oprávnený dňa 06. júla 2015 odvolanie, ktoré doplnil

dňa 30. júla 2015. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).V odvolaní uviedol, že exekučný súd
mu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie odňal možnosť konať pred súdom v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. a došlo k porušeniu ústavného práva oprávneného uvedeného v článku
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 2 Listiny. Vo vykonávacom konaní je predmetom
procesnej ochrany od súdu požadovaný a súdom nariadený nútený výkon subjektívneho práva z

vykonateľného rozhodnutia, teda práva už judikovaného. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú
vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a
to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na predmetné ustanovenie oprávnený
dôvodil, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať či rozhodcovský rozsudok má nedostatky uvedené
v § 40 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, no ďalšie dôvody
šetrenia posudzujúce materiálnu stránku exekučného titulu nie sú exekučnému súdu zverené. Ani z

judikatúry Súdneho dvora EÚ (konkrétne prípad C-40/08 B.) nemôže exekučný súd čerpať oprávnenie
na taký postup, aký zvolil v napadnutom rozhodnutí. Exekučný poriadok takúto právomoc exekučnýmsúdom jednoznačne nepriznáva. Konajúci súd tak podľa názoru oprávneného flagrantne prekročil
svoju právomoc vyplývajúcu z Exekučného poriadku, čím porušil článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky. Exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúma žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a ak zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Z tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že pri preskúmavaní dôkazov
uplatňuje exekučný súd zásadu oficiality a vyšetrovaciu zásadu. Zákon taxatívne určuje, ktoré dôkazy
exekučný súd preskúmava. Súd prvej inštancie podľa dôvodov uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nad rámec zákona z vlastnej iniciatívy zaobstaral
dôkazy a vykonal dôkazy bez účasti oprávneného, tým prekročil svoju právomoc a porušil Ústavu SR.
Takto vykonané dôkazy hodnotil, na ich základe sformuloval skutkový a právny záver, ku ktorému sa
neumožnil oprávnenému vyjadriť, čím mu odňal právo konať pred súdom. Ak exekučný súd vykonal
dôkazy listinou, konkrétne všeobecnými poistnými podmienkami a osobitnými zmluvnými dojednaniami,
bol povinný v zmysle prejednacej zásady umožniť oprávnenému sa k takto vykonaným dôkazom a

skutkovým zisteniam vyjadriť. Tento záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 07. 2013. Rozhodnutie je tak bezpochyby v rozpore s čl. 48 ods. 2
Ústavy SR v spojení s čl. 6 ods. 2 Dohovoru. Ďalej oprávnený namietal porušenie zákona, pretože
dokazovanie v konaní neprislúcha vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydal predmetné uznesenie
a jeho postup je v tomto prípade nielen neeurokonformný ale aj protiústavný. Konanie v danej veci

totiž viedol a dokazovanie vykonával nie sudca ale vyšší súdny úradník, ktorého činnosť pozostávala
nielen z preskúmania podkladov podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ale aj z toho, že zhromaždil
iné listinné dôkazy a konštruoval tak skutkový stav na základe vykonaného dokazovania. Vyšší
súdny úradník podľa zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch koná a rozhoduje na základe
poverenia sudcu. Takýmto postupom bolo porušené právo na zákonného sudcu, čo je v rozpore s

čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyšší súdny úradník, ktorý predmetné uznesenie vydal tak
prekročil rámec svojej právomoci, ktoré mu ukladá zákon č. 549/2033 Z. z. o súdnych úradníkoch
a dopustil sa tým aj porušenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 144 a 152
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Oprávnený nesúhlasil ani so záverom okresného súdu o neplatne
dojednanej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve. Mal za to, že okresný súd aplikoval na

nesprávne a neúplne zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu, a preto vec nesprávne právne
posúdil. Rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s § 3, § 4/ zákona č. 244/2002 Z. z.
rozhodcovskom konaní, pričom v čase jej uzavretia bolo možné v zmysle tohto zákona rozhodovať
aj spotrebiteľské veci. Dojednaním rozhodcovskej doložky sa spotrebiteľ s dodávateľom dohodli, že
vzájomné spory sa prejednajú najprv, a teda prednostne v rozhodcovskom konaní. V prípade, že by

so skutkovými a právnymi závermi rozhodcovského súdu nebola jedna zo zmluvných strán spokojná,
môže sa žalobou o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu domáhať preskúmania jeho zákonnosti
na všeobecnom súdu. Uvedená argumentácia je podporená rozhodnutím Súdneho dvora EÚ C-32/13
K., podľa ktorého národný súd je povinný pri posudzovaní podmienky písmena q) Anexu Smernice
93/13/EHS dôsledne verifikovať, či je záverom spornej klauzuly vylúčiť alebo sťažiť právo spotrebiteľa

podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd. Oprávnený uviedol, že v
podmienkach slovenského vnútroštátneho poriadku uvedené riešil Ústavný súd SR v uznesení sp.
zn. IV. ÚS 394/2012. Oprávnený v súvislosti s namietanou nevyhnutnosťou tzv. eurokonformného
výkladu spotrebiteľského práva konštatoval, že Smernica nie je na zvrchovanom území Slovenskej
republiky voči jej občanom priamo zaväzujúca a jej priamy účinok nastáva len za predpokladu,

že štát smernicu do svojho právneho poriadku neaplikoval. Smernica zakladá právo občana, nie
však jeho povinnosť a jedná sa o vertikálny vzťah občan - štát. Jednotlivec sa ustanovení smerníc
nemôže dovolávať voči inému jednotlivcovi. Aj vzhľadom na uvedenú skutočnosť oprávnený považoval
právny záver súdu, opierajúci sa o písm. q) Anexu Smernice 93/13/EHS, za nesprávny. Pokiaľ ide o
individuálnosť dojednanej rozhodcovskej doložky oprávnený uviedol, že poistné podmienky v zmysle §

788ods.3Občianskehozákonníkatvorianeoddeliteľnúsúčasťpoistnejzmluvy.Upravujúvšakmnožstvo
ustanovení, ktoré sa súčasťou poistného vzťahu stávajú vtedy, ak tak konkretizuje poistná zmluva.
Poistník svojim podpisom deklaruje prevzatie súvislého textu VPP a ďalším samostatným podpisom v
častiOsobitnézmluvnédojednaniaprejavilvôľu,abybolsporspoisťovňouprejednanývrozhodcovskom
konaní s odkazom na XV. časť VPP. Oprávnený zdôraznil, že v čase uzavretia poistnej zmluvy zákon

individuálnosť dojednania zmluvnej podmienky nepoznal. Zo znenia VPP a Osobitných zmluvných
dojedaní je podľa oprávneného zrejmé, že v tomto prípade išlo medzi účastníkmi o platne dojednanú
rozhodcovskú doložku, ktorá bola dojednaná individuálne. Oprávnený ďalej namietal, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Za takýto dôkazoprávnenýoznačilZáznamopotrebáchapožiadavkáchklienta,ktorýzaznamenávaaosvedčujepriebeh
predzmluvnéhorokovaniasprostredkovateľapoisteniasobčanom.Záznampreukazuje,žepredzmluvné
jednanie s občanom prebehlo v súlade so zákonom č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovateľoch poistenia.

Súčasťou záznamu o potrebách klienta je aj otázka : „Chcete ešte niečo k produktu, ktorý Vám
navrhol sprostredkovateľ poistenia vysvetliť, doplniť, dojednať?“. Povinný mal teda možnosť dojednania
alebo doplnenia podmienok a je právne irelevantné, či túto možnosť využil alebo nie. Záznam túto
povinnosť sprostredkovateľa informovať klienta úplne a presne o všetkých skutočnostiach súvisiacich
so sprostredkúvaným poistením a zároveň nič nezamlčať len potvrdzuje teda poisťovňa v dobrej

viere verila, že táto povinnosť bola v zmysle zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia
splnená. Uvedené preukazuje aj stanovisko Národnej banky Slovenska ku Záznamu o potrebách klienta.
Rozhodcovská doložka bola teda podľa názoru oprávneného dojednaná individuálne, o čom svedčia aj
možnosti povinnej pri uzatváraní poistnej zmluvy. Listinný dôkaz - Záznam o požiadavkách a potrebách
klienta v súvislosti so zákonom č. 340/2005 Z. z. dokazuje, že povinný bol s odbornou starostlivosťou
poučený o všetkých okolnostiach uzatvorenia poistnej zmluvy, teda aj o rozhodcovskej doložke a bol

jej poskytnutý dostatočný priestor na rozhodnutie, ktoré bolo výsostne v jej kompetencii. Ergo nie je
dôležité, kto uvedenú podmienku navrhol, dôležitou je skutočnosť, že bola obom stranám daná možnosť
rozhodnúť sa. Rozhodcovská doložka uvedená v časti XV. bode 1 VPP bola nielenže platne dojednaná,
ale bola i vyjednaná individuálne, a to práve prostredníctvom graficky a právne od VPP oddelených
Osobitnýchzmluvnýchdojednaníkpoistnejzmluve,ktorésúpodpísanépoistníkomisprostredkovateľom

poisteniaaichpodpisymajúkonštitutívnycharakter.Oprávnenývodvolanívzáverenamietallegitímnosť
postupu exekučného súdu. Je potrebné si všimnúť, že ďalšie dôvody šetrenia dôvodov inak daných pre
podanie žaloby na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku, exekučnému súdu nie sú zverené.
Z preskúmavaného rozhodnutia exekučného súdu nie je zrejmý obmedzený rozsah preskúmavania
materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia. Napriek tomu, že exekučný

súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré
predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého
stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. S/ dy v exekučnom
konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie
vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť či

tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak
základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v sebe zahŕňajú aj
právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. II US 85/06). To, že
právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho

procesu,jednoznačnevyplývazustálenejjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva.Judikatúratohto
súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. I odôvodnenie uznesenia
exekučného súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výroku rozhodnutia. Exekučný súd sa v odôvodnení musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súd totiž skutočnosti zisťuje, nie vytvára.
So zreteľom na uvedené oprávnený dospel k záveru ,že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu

prvého stupňa je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé
súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. Na
základe uvedených odvolacích námietok navrhol oprávnený napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Súd prvej inštancie rozhodoval za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý
bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“).

5. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.6. Podľa § 470 ods. 1, 2 C. s. p, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované

7. S účinnosťou od 01. apríla 2017 vstúpila do platnosti novela zákona č. 233/1995 Z. z. Národnej
rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „Exekučný poriadok“). Podľa ustanovenia § 243h ods. 1
Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté

pred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca2017.Pravidlápreprideľovanie
vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov
účinných po 1. apríli 2017. Exekučné konanie sa začalo dňa 17. marca 2015, dokončí sa tak podľa
ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 C. s. p.) a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít.

9. Exekučným titulom podľa návrhu na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho
súdu Košice sp. zn. 2C/3748/2012 z 19. januára 2012, v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že pred
meritom veci skúmal svoju právomoc a príslušnosť na konanie vo veci samej. K záveru o právomoci
rozhodcovského súdu prejednať spor medzi účastníkmi dospel na základe zistenia, že v článku XV.

Všeobecných poistných podmienok oprávneného je na prejednanie všetkých sporov účastníkov poistnej
zmluvy určený Arbitrážny súd Košice a z „osobitných dojednaní vyplýva, že rozhodcovská doložka bola
krytá samostatným podpisom žalovaného s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy
ako celku podpísať. Z pohľadu § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka bol zachovaný účel úpravy
spotrebiteľského práva, pretože ťažisko individuálneho dojednania zmluvnej podmienky má spočívať

v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Žalovaná mala možnosť zmluvnú podmienku neprijať bez
toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, mal teda faktickú možnosť úpravu časti XV. poistných
podmienok úplne vylúčiť.“

10. Súd prvej inštancie vyzval oprávneného, aby predložil súdu poistnú zmluvu uzavretú medzi

oprávneným a povinným spolu s rozhodcovskou zmluvou, resp. rozhodcovskou doložkou. Na výzvu
súdu oprávnený dňa 04. mája 2015 doručil súdu prvej inštancie kópiu návrhu na uzavretie poistnej
zmluvy č. XXXXXXXXXX vyhotovenú sprostredkovateľom poistenia oprávneného na dojednávanie
poistenia.. Povinná v návrhu zmluvy vyhlásila, že bola oboznámená so Všeobecnými poistnými
podmienkami pre životné poistenie prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a. s., ktoré sú súčasťou ňou

podpísanej poistnej zmluvy. Oprávnený v odvolaní tvrdí, že podpisom týchto dokumentov vznikol dňa
27. augusta 2008 poistný vzťah. Oprávnený tvrdí, že súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné
podmienky (21-05-07) a rozhodcovská doložka je súčasťou tzv. Osobitných zmluvných dojednaní, ktoré
sú samostatnými zmluvnými dojednaniami oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy graficky aj technicky,
na ktoré sa vyžadoval druhý a samostatný podpis poistníka. Vo všeobecných poistných podmienkach

je v článku XV. uvedené, že „poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské
konaniesazásadneriadizákonomč.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní,rozhodcovskémukonaniu
podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom a rozhodne rozhodcovského súdu v spore je
rozhodnutím konečným a nemožno ho preskúmavať iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom.“

Tieto všeobecné poistné podmienky ako súčasť poistnej zmluvy podpísal povinný dňa 27. augusta
2008. Za podpisom povinného na všeobecných poistných podmienkach nasleduje text označený ako
osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX, kde v bode 2 poistník
(poistený) a poisťovňa „vyjadrili obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju
vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa namiesto súdneho

konania rozhodcovskému konaniu v zmysle článku XV. týchto všeobecných poistných podmienok. Toto
ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Za tým nasleduje opätovne podpis
povinného a sprostredkovateľa poistenia.11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhom na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulom so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu; táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

12. Pod prieskum súladu návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie spadá aj skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu. Exekučný súd je už v štádiu posudzovania žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie povinný skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, teda je oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky.

Pokiaľ rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá, rozhodcovský súd
nemohol spor prejednať ani vydať rozhodcovský rozsudok.

13. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. októbra 2008 v § 53 ods. 1 výslovne zakazoval
dojednávať v spotrebiteľských zmluvách také ustanovenia, ktoré spôsobovali značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto zmluvné podmienky zákon
označoval za neprijateľnú podmienku, ktorá sa podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31. októbra 2008 považovala za neplatnú.

14. Exekučný súd podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnemu záveru, že rozhodcovská

doložka začlenená do rámca všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a. s. (XV.) spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa. Podpisom všeobecných poistných podmienok povinný uzavrel rozhodcovskú
doložku, ktorou sa vzdal svojho práva na účinnú právnu ochranu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu
v spore malo byť podľa článku XV. Všeobecných poistných podmienok konečným rozhodnutím bez

možnosti jeho preskúmania iným rozhodcom alebo súdom.

15. Platnosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku XV. Všeobecných poistných podmienok pod
označením (21-05-07) všeobecné súdy, vrátene Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Slovenskej republiky posudzovali už viackrát. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp.

zn. 6Cdo/1/2012 z 21. marca 2012 k takto uzavretej rozhodcovskej doložke uviedol: „V preskúmavanej
veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej
doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto záver
umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská

doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne
uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič
nemenískutočnosť,ževdeňpodpisuzmluvypodpísalizmluvnéstrany(akopokračovaniepredtlačeného
formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú

doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.“. Uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu
prešlo aj testom ústavnosti; Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 382/2013-82 z
30. septembra 2014 vyslovil výrokom rozhodnutia, že základné práva obchodnej spoločnosti Rapid life
životná poisťovňa, a. s. podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článku
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
1CoE/171/2011 z 23. júna 2011 a sp. zn. 1CoE/418/2011 z 8. augusta 2011 a postupom a rozhodnutiami
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. marca 2012 a sp. zn. 5Cdo/112/2012
z 22. novembra 2015 porušené neboli.
15.1 K rovnakému záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v časti XV. Všeobecných

poistných podmienok zo dňa 21. 05. 2007 (21-05-07) dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v
rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/146/2011 z 13. októbra 2011, v uznesení sp. zn. 6Cdo/228/2011 z 25. januára
2012 a mnohých ďalších uvedených v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3ECdo/149/2014 zo 14. mája 2015.16. Pokiaľ oprávnený osobitne namietal, že konanie pred okresným súdom nebolo vedené
kontradiktórne, odvolací súd uvádza, že postup okresného súdu, ktorý vyhodnotil dojednanie o

rozhodcovskej doložke ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, neukrátil oprávneného o právo tvrdiť
skutočnosti vo svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Z úradnej činnosti
odvolacieho súdu je totiž zrejmé, že oprávnený vzhľadom na množstvo exekučných konaní, ktoré
iniciuje na základe rozhodcovských rozsudkov (vydaných totožným rozhodcovským súdom na základe
rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných obchodných podmienkach adhéznej poistnej

zmluvy) ako exekučných titulov je nepochybne dostatočne informovaný o názore okresného súdu i
súdu odvolacieho ohľadom rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v obdobných
prípadoch. V tejto súvislosti odvolací súd len príkladmo poukazuje na uznesenia Okresného súdu
Lučenec, sp. zn. 17Er/1101/2010, sp. zn. 14Er/1125/2010, sp. zn. 14Er/211/2015, sp. zn. 12Er/201/2015
akoajnauzneseniaKrajskéhosúduvBanskejBystricisp.zn.1CoE/171/2011, 13CoE/155/2015, sp.zn.
15CoE/15/2016, sp. zn. 16CoE/29/2012. Uvedený názor okresného súdu preto v žiadnom prípade nebol

pre oprávneného prekvapujúci a preto mal možnosť sa k nemu vyjadriť (prípadne predložiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení), a to priamo v návrhu na vykonanie exekúcie (viď § 39 ods. 1 Exekučného
poriadku), v reakcii na výzvu, na základe ktorej zaslal okresnému súdu Poistnú zmluvu a Všeobecné
poistné podmienky, alebo kedykoľvek do rozhodnutia okresného súdu. Právo tvrdiť skutočnosti vo
svoj prospech a navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdení pritom nemožno vykladať tak, že

by bolo povinnosťou súdu upovedomiť účastníka na možnosť toto svoje právo využiť, ale zahŕňa
len povinnosť súdu vytvoriť podmienky, aby tak účastník konania mohol bez zbytočných obmedzení
urobiť a pokiaľ svoje právo využije, s účastníkom predloženými tvrdeniami, či dôkazmi sa procesným
spôsobom vysporiadať. Nakoľko v prejednávanej veci založil okresný súd svoje rozhodnutie výlučne
na listinných dôkazoch, ktoré mu predložil samotný oprávnený (a nie na listinách poskytnutých od

tretích osôb, ako na to v odvolaní poukazoval oprávnený), stabilná rozhodovacia činnosť okresného
i odvolacieho súdu je oprávnenému dlhodobo známa a zo strany okresného súdu mu neboli kladené
žiadne prekážky prezentovať svoje tvrdenia a dôkazy na ich preukázanie, možno záverovať, že zo strany
okresného súdu nedošlo k takému postupu, ktorý by predstavoval zásah do práva oprávneného na
súdnu ochranu. Navyše v súvislosti s námietkou oprávneného o porušení jeho práva podľa čl. 48 ods.

2 Ústavy Slovenskej republiky a o porušení zásady kontradiktórnosti konania, odvolací súd poukazuje
aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 ECdo 232/2013 zo dňa 30. septembra
2014, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že „Ak by za porušenie zásady kontradiktórnosti mal byť
považovaný aj procesný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že po vyžiadaní si úverovej zmluvy
odoprávneného,neoboznámiltohtoúčastníkaexekučnéhokonaniasosvojímstanoviskomoneplatnosti

rozhodcovskej doložky obsiahnutej v tejto zmluve, potom podľa názoru dovolacieho súdu, za situácie, že
platnéprávopripúšťaprotirozhodnutiuexekučnéhosúduozastaveníexekúcie,alebozamietnutížiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podanie odvolania, treba tento nedostatok považovať za
zhojený možnosťou oprávneného vyjadriť svoje námietky ku skutkovým zisteniam exekučného súdu
vyvodeným z ním predloženého listinného dôkazu a k právnym záverom z toho vyplývajúcim v podanom

odvolaní. Iný názor, vychádzajúci z nemožnosti zhojenia uvedeného nedostatku inak než zrušením
rozhodnutí odvolacieho a exekučného súdu a vrátením veci na opätovné rozhodnutie, by odporoval
zásade efektivity konania, pretože zrušenie rozhodnutí by zbytočne zvyšovalo náklady účastníkov
konania ako aj náklady na výkon súdnictva, a tým by bolo aj v rozpore s jedným zo základných princípov
právneho štátu, ktorým je princíp racionality“.

17. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že pokiaľ právomoc rozhodcovského súdu bola
založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je rozhodcovský rozsudok ako celok vydaný v
rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému
voči povinnému vznikol nárok, vymoženia ktorého by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Súd prvej

inštancie postupoval správne, pokiaľ žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie

v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)

(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).