Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/78/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914204914
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6914204914.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci
žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1,
IČO: 264 29 705 Česká republika proti žalovanému U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX o zaplatenie
zmenkovej sumy 792,66 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská
Sobota č.k. 8C/128/2014-41 zo dňa 28. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 8C/128/2014-41 zo dňa 28. septembra 2016 v
napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím zastavil okresný súd konanie v časti zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal a pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania.

2. Okresný súd uviedol, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej
sumy a príslušenstva pohľadávky na základe predloženej zmenky, ktorú vystavil žalovaný. Pred začatím
pojednávania žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia zmenkového úroku späť vo výške 0,19 % denne

zo sumy 792,66 Eur od 19.04.2009 a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
3. Žalobca v podanej žalobe uplatňoval od žalovanej zaplatenie príslušenstva pohľadávky v zmysle
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu. Svoj nárok opieral o zmenku, ktorú predložil, ktorá bola podpísaná
žalovanou ako vystaviteľom zmenky.

4. Žalovaný sa k veci na pojednávaní vyjadril a uviedol, že si nepamätá, žeby podpisoval zmenku, v

čase, keď si bral úver pracoval ako šofér v C. v R., neskôr sa stal nezamestnaným, pretože pekáreň
zrušili, nepamätá sa už presne, ale zobral asi 10.000,- Sk v tom čase, nič z tej sumy nezaplatil, v
súčasnosti poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 122,00 Eur. Nemal vedomosť o tom, žeby ohľadne
tohto úveru bolo vedené nejaké súdne konanie.

5. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosť
Pohotovosť uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere dňa 19.11.2008, na základe ktorej právny

predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške pôvodne 12.000 Sk, t.j. 398,33 Eur a dlžník
sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške pôvodne 11.520,- Sk
t.j. 382,39 Eur v 12-ich mesačných splátkach po 65,06 Eur, celkovo 780,72 Eur. V zmysle bodu 17
všeobecných podmienok poskytnutia úveru bolo uvedené, že je uzavretá Dohoda o vyplnení zmenkyna zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi. V zmenke neboli vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmenkové strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent

najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa, že zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy mal vyplniť na zmenke remitent tak, že ním bude

deň, keď sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh. Číslo úverovej zmluvy, ktoré je
uvedené na prvej strane zmluvy o úvere, je totožné s číslom úverovej zmluvy uvedené na zmenke a z
toho jednoznačne vyplýva, že zmenku, ktorú predložil žalobca, možno považovať za zabezpečovaciu
zmenku, ktorá bola vystavená na zabezpečenie poskytnutého úveru.

6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu,

ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, sa na poskytnutý úver, ktorý zmenka
zabezpečuje, vzťahujú ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorá zmluva
o úvere musí obsahovať určité náležitosti, kde v prípade, že zmluva tieto náležitosti neobsahuje, má to
za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere
neobsahuje náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 citovaného zákona, a to písm. j) ročnú percentuálnu mieru

nákladov, písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. i) výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, kde je potrebné v každej jednej splátke rozpísať, aká časť splátky ide
na istinu, úroky a poplatky a písm. h) ročnú úrokovú sadzbu. Takto možno uzavrieť, že na základe
poskytnutej zmluvy o úvere vyplynula žalovanému povinnosť vrátiť len čistú sumu úveru bez úrokov
a bez poplatkov, t.j. sumu 398,33 Eur, ako následok toho, že zmluva o úvere neobsahovala zákonné

náležitosti. Právny predchodca žalobcu si uplatnil svoje nároky titulom uzavretej zmluvy o úvere na
rozhodcovskom súde, ktorý v plnom rozsahu vyhovel veriteľovi a vydal rozhodcovský rozsudok, v ktorom
bola žalovanému určená povinnosť zaplatiť sumu navýšenú o príslušný poplatok, ako aj zmenkový
úrok 0,25 % denne z navýšenej sumy. Na základe tohto exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku
bola exekúcia vedená na okresnom súde zastavená v konaní 1Er/2215/2010 z dôvodu nedostatkov

v exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku, keďže bolo právoplatne rozhodnuté uznesením o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

7. Dohodu o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyhodnotil
okresný súd ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom

v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže nešlo o podmienku individuálne dojednanú a išlo o podmienku,
ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech
spotrebiteľa. Okresný súd uviedol, že uvedená dohoda umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v
rozpore so zákonom, vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu na základe tejto zmluvy má
nárok len na čistý úver bez úrokov a bez poplatkov, pričom na základe tejto Dohody o vyplňovacom

práve je umožnené veriteľovi vymáhať na dlžníkovi - spotrebiteľovi plnenia, na ktoré nemá nárok, ktoré
sú v rozpore so zákonom, kde je potrebné poukázať aj na to, že samotné konštatovanie v Dohode
o vyplnení zmenky bodu 14 je umožnené veriteľovi do zmenky napísať zmenkovú sumu, ktorá bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu
vyplnenia zmenky. Takéto zmluvné dojednanie jednoznačne možno chápať ako neurčité a neplatné v

zmysle § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, keďže vôbec nie je jasné, aké nároky - zmenkové sumy veriteľ
do zmenky vpíše, pričom toto zmluvné dojednanie možno charakterizovať ako neplatné aj s poukazom
na ustanovenie § 39 Obč. zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi, keďže toto zmluvné dojednanie
umožňuje obchádzať zákonnú úpravu spotrebiteľských úverov a vymáhať od spotrebiteľa nároky, ktoré
sú rozporné so zákonom. Ďalej možno charakterizovať zmluvné dojednanie - dohodu o vyplnení zmenky

ako neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom aj na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka
v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, keďže ide o zmluvné dojednanie, podľa ktorého
spotrebiteľ mal plniť, avšak nemal žiadnu reálnu možnosť sa s ním oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
a to s poukazom na tú skutočnosť, že dohoda o vyplnení zmenky je súčasťou Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré žalovaný ani nepodpísal, dohoda je začlenená medzi ďalšie úverové podmienky

bez osobitného odčlenenia alebo zvýraznenia, celé zmluvné podmienky sú uvedené drobným písmom
na hranici čitateľnosti, a preto vzhľadom aj na rozsah všeobecných podmienok, ktoré sú v rozsahu jednej
stranydrobnéhohustopísanéhotextu,súdnemázapreukázané,žebyveriteľpripodpisezmluvyoúvere
poskytol dlžníkovi - spotrebiteľovi potrebný čas na oboznámenie sa s týmito zmluvnými podmienkami dotej miery, aby bolo možné konštatovať, že došlo platne k uzavretiu dohody o vyplnení zmenky a takéto
zmluvné dojednania sú neplatné s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Obč. zákonníka. Keďže súd
uzavrel, že je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka a z tohto

dôvodu súd žalobu žalobcu zamietol.

8. Okresný súd ďalej uviedol, že ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej
zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho
vzťahu. Jednou z odlišností spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého

zmenka vznikla a ďalšou je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej zmenka
vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia č.
861/2007, v ktorých je spotrebiteľ odporcom. Súdny dvor EÚ už vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa
Smernice 93/13/EHS (napr. C-240-244/98 Oceano Grupo) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť
skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách z úradnej povinnosti, dokonca vyslovil,
že odporuje Európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať priamo v merite veci, kde v takýchto

prípadoch musí národný súd vykladať národné, procesné a hmotné právo konformne s právom EÚ.
Nariadenie č. 861/2007 neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu
skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená, a preto súdu nič nebráni aj v súlade s
judikatúrouSúdnehodvoraEÚ,abyexoffoskúmal,čizákladomzmenkyjespotrebiteľskázmluvaačitáto
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Zároveň treba prihliadnuť na to, že v slovenskom

právnom poriadku platí ustanovenie § 5b) Zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ukladá súdu pri nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliadnuť aj bez návrhu na námietky spotrebiteľa a výkladom tohto ustanovenia
možno dospieť k záveru, že pre súd vyplýva právo skúmať, či vôbec ide o nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy. Z tejto povinnosti nie je vyňaté ani konanie podľa Nariadenia č. 861/2007, ktoré v článku 19
odkazuje na použitie národného procesného práva.

9. Pokiaľ ide o kauzálne námietky, žalobca nadobudol zmenku indosamentom, ktorý je dostatočne
určitý a platný, čo ho oprávňuje vymáhať právo zo zmenky vo vzťahu k zmenkovému dlžníkovi, avšak
ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového odkazuje na okolnosti nadobúdania zmenky na
strane indosatára, a teda jemu možno robiť námietky, ak pri nadobúdaní zmenky konal vedome na

škodu dlžníka, teda v podstate ak pri nadobúdaní zmenky nekonal dobromyseľne. Dobromyseľnosť
nadobúdateľa práv zo zmenky treba posúdiť s prihliadnutím na všetky okolnosti, či v čase nadobúdania
zmenky vedel o tom, že medzi indosantom a dlžníkom existuje určitá dohoda, resp. že zmenka kryje
určitý kauzálny vzťah. Ak o tom vedel, treba posúdiť otázku, či sa mohol spoliehať na to, že takýto
vzťah je platný a že dlžník z tohto vzťahu nemohol uplatňovať žiadne námietky. Dobromyseľnosť

žalobcu je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka obsahuje číslo zmluvy, ktoré je totožné s príslušným
číslom úverovej zmluvy, ktorú uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu, kde u žalobcu pri
nadobúdanítakéhoveľkéhopočtuzmenieksuvedenímčíslazmlúvvtýchtozmenkáchmožnovychádzať
z toho, že mal vedomosť o tom, že určite existujú kauzálne vzťahy medzi predchádzajúcim majiteľom
zmenky. Okresný súd prihliadol aj na ustanovenie § 17 ods. 1, 2 Zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového

a šekového v znení Zákona č. 438/2015 Z.z., v zmysle ktorého pri spotrebiteľských zmluvách možno
majiteľovi zmenky robiť námietky vždy, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi
alebo k predošlým majiteľom a súd z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce
námietky, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Keďže tieto ustanovenia upravujú procesné práva účastníkov

konania, ako aj činnosť súdu, ide o procesné ustanovenia, ktoré možno použiť od účinnosti právneho
predpisu, t.j. 23.12.2015.

10. Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, že zmenka bola vyplnená v rozpore s ust. § 4 ods. 6
zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere a

v čase vystavenia zmenky, kedy bola vyplnená zmenková suma na hodnotu 30 % istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru, a preto je vyplnená zmenka na vyššiu sumu neprípustná. Ak bola zmenka
vydaná v rozpore so zákonom, je neplatná v zmysle ust. § 39 OZ, keďže na zmenku ako právny úkon
sa vzťahujú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. Pôvodne
uplatnený úrok 0,25 % denne predstavoval v ročnom plnení 91,25 %, čo bolo plnenie v rozpore s dobrými

mravmi. Na tejto situácii nič nemení ani to, že žalobca v priebehu konania upravil výšku požadovaného
zmenkového úroku na 0,06% denne, keďže pôvodné zmluvné dojednanie bolo neplatné, takže žalobca
si nemôže uplatňovať v danom prípade žiadne nároky.11. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalobca a proti výroku o zamietnutí návrhu podal
odvolanie s odôvodnením, že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu
práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej

len Nariadenie), ktoré má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj
priamo aplikovateľné v Slovenskej republike. Podľa názoru žalobca súd nemohol nariadiť podľa čl.
5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože pre jeho Nariadenie neboli splnené podmienky uvedené v
cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných v tvrdení
účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na základe

predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru uskutočniť
za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania, ich skutkových tvrdení a ani za
účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1
písm. a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy,
ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva
EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo „C“) na žalobnú odpoveď.

12. Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania
formouuznesenia,pričomokresnýsúdžiadnerozhodnutieonariadenípojednávanianevydalanedoručil
ho stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa
uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu

zakladaťlentaképrocesnéúkonysúdu,ktorésúdvykonalnazákladeprávoplatnýchrozhodnutí.Konanie
jetakpostihnutévadou,pretožedošlokporušeniuust.§167anasl.O.s.p.,čo vkonanívyvolalozásadné
právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom
smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov

a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

13. Uviedol tiež, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem iného oboznámením sa s úverovou
zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré dokazovanie žalobca nenavrhol.

Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, čím dostatočne
preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky
zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky, preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Z prednesov

účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe koncentračnej zásady podľa čl.
5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových strán nevyplynula potreba
vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to práve z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný

na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak
urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako
súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a
bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter
žalovaného ako spotrebiteľa, pričom žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával a

uplatnenú pohľadávku nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.

14. Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením
ani jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za
jednoznačné a za nesporné, pričom žalobca a ani žalovaný sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili,

pretoneexistujespôsob,akýmbysúdmoholdospieťknespornostitýchtoskutočností.Aksúdnazáklade
takýchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté
vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť.

15. Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,

ako aj na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku,
ktorá je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či
podmieňovať inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal
a odignoroval ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučnezmenka, nie iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný
zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv.
kauzálne námietky voči žalobcovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany žalovaného, na

ktorom je dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu
proti vôli žalovaného prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.

16. Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,
pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z

účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Žalobcovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal žalobca na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako aj na uznesenie
Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri rozhodovaní
vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné tento

judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom
predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrhu
žalobca v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške,
ktorú si v odvolaní uplatnil.

17. K záveru súdu, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov uviedol, že zákon o spotrebných úveroch
pripúšťal , aby na zabezpečenie spotrebného úveru bola vystavená zmenka a limitoval iba výšku
zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Právna úprava explicitne pripúšťala
používanie blankozmeniek, preto nemohla byť dohoda o jej vyplnení neplatná.

18. V ďalšom poukázal žalobca na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch a
na rozhodnutie sp.zn. 1Ob/602/87 zo dňa 10.06.1987. Poukázal tiež na to, ako je potrebné vykladať
tzv. zákazy zmenky, t.j. prípady, keď zákon zakazuje, aby veriteľ použil zmenku vystavenú dlžníkom -
spotrebiteľom alebo aby mu ju dlžník vystavil a odovzdal. To, že § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. limitoval

zabezpečenie zmenkou len do výšky 30% nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
toto percento presahuje. Jedná sa len o tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, pričom na ňu nie
je možné aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka.

19. Žalobca nesúhlasil ani s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odôvodnení jeho

stanoviska o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného a že by výkon práva bol v rozpore
s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods.7 č. 258/2001.
Ak žalobca konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť námietku,
že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze. Nespôsobuje to však rozpor s dobrými
mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu. Podľa jeho názoru nestačí preukázať

nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň nepriamy
úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri
kúpe zmenky. Nemôže preto stačiť, ak je na zmenke uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak
sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má a v čom spočíva možný vznik škody pri
uplatnení zmenky.

20. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

21. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodno-právneho kolégia
dňa 20. 10. 2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k
ochranespotrebiteľa,ktorébolozverejnenépodč.93vZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí
súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:

I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

22. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k zmene a doplneniu čl. I., § 17 zák. č.
191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky
ako abstraktného cenného papiera bez ohľadu na to, kedy došlo k vystaveniu samotnej zmenky.

23. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

25. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

27. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

28. Podľa čl. I v § 17 ods. 1 zákona č. zmenkový a šekový v znení platnom od 23.12.2015, kto je

žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskouzmluvou,možnomajiteľovirobiťnámietky,ktorésazakladajúnajehovlastnýchvzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

29. Podľa čl. I v § 17 ods. 2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ) napríklad zákona č. Občiansky zákonník, zákona č. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo

zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a §
385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani

dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 od.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.31. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že sa žalovaný ako vystaviteľ zmenky zaviazal zaplatiť pri
jej predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava sumu 23.879,68 Sk a zmenkový úrok
0,25% denne od 19.04.2009. Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“ s poznámkou „na platenie predložiť

v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný ako vystaviteľ adresou, rodným
číslom a jeho podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári, rukou sú na nej dopísané údaje
o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanému, zatiaľ čo zmenková suma a
dátum začiatku úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na rube zmenky je údaj o indosácii:
„namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25A, Praha, ČR, IČO: 264 297

05“ s podpisom oprávnenej osoby za spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o.. Zmenka obsahuje v ľavom
dolnom rohu č. 6561275, ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou
Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným.

32. Podaním doručeným okrsnému súdu dňa 23.12.2015 vzal žalobca návrh na zaplatenie zmenkového
úroku v rozsahu 0,19 % denne späť.

33. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vedie voči dlžníkom
ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy o
úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou. Z exekučného spisu okresného
súdu sp. zn. 1Er/2215/2010 vyplýva, že žalovaný ako dlžník uzavrel s prvým majiteľom zmenky

spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy a v nich obsiahnutú Dohodu o
vyplnení zmenky.

34. Z jej obsahu odvolací súd, rovnako ako aj súd prvej inštancie zistil, že žalovanému bol spoločnosťou

Pohotovosť s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 12.000 Sk (398,33 Eur). Žalovaný ako dlžník sa
v nej zaviazal zaplatiť spoločnosti Pohotovosť s.r.o. sumu 398,33 Eur zvýšenú o poplatok 382,39 Eur v
celkovej sume 780,72 Eur v 12 mesačných splátkach po 65,06 Eur mesačne počnúc dňom 14.01.2009.
Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obch. zák. dňa 19.11.2008, kedy bola podpísaná
žalovaným ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo forme blankozmenky. Dlžník podpísal prehlásenie a

súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré sú na zadnej strane tejto
zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne úroky z úveru a ani ročnú
percentuálnu mieru nákladov.

35. Z čl. 17 VPPÚ vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ

zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy
voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
(Pohotovosť s.r.o.) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok

alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Dohodli sa tiež, že zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplnil na zmenke remitent tak, že
ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh, s čím žalovaný súhlasil,
keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok prehlásených za súčasť zmluvy

o úvere akceptoval.

36. Odvolací súd tiež zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom
formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na zaplatenie

zmenky ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil, indosovaná. Žalobca
na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „na rad“,
vystavenej žalovaným. Žiadne iné listiny žalobca súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi
nedisponoval. Okresný súd doručil žalovanému podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia tlačivo „C“ k návrhu,
ktoré žalovaný súdu vyplnené späť nedoručil. Žalovaný sa k veci vyjadril na pojednávaní konanom dňa

28.09.2016.

37. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) pokiaľ toto nariadenieneustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

38. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno

samostatne podať opravný prostriedok.

39. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadilo sa do 30.06.2016 zákonom č.
99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 01.07.2016 sa
konanie pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom.

40. Odvolací súd nepovažoval za potrebné nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod
1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne pojednávanie. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj
keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré je
právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z
vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj

podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva,
že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

41. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné

aplikovať všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a
teda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 a od 01.07.2016 ust. § 290 a § 295
CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok z
vecnej pôsobnosti nevylučuje spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen
na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného.

42. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho
právneho názoru, vyjadreného vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 43 CoZm 10/2013-131 zo dňa 21.11.2013, č.k. 43 CoZm 50/2014 zo dňa 20.11.2014)
vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval len podľa

Zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval o ňom ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že účastníci sporu nemali postavenie ako zmluvné
strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči žalovanému ako
vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol mať v zmenkovom

spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter mal právny
vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo nemal pri
vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky vyplýval
aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré odvolací
súd odkazoval.

43. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a
2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák.č.
438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj na konania začaté

pred dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky tých úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostanú zachované, je v konaniach
o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného
vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie

listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej, pokiaľ ho na ich predloženie súd vyzve.

44. Okresný súd rovnako, ako aj súd odvolací v konaní zistil, že zmenka bola vystavená na
zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, z obsahu ktorej súd pri skúmaní charakteru úverovéhovzťahu vychádzal. Písomne uzavretá zmluva o úvere medzi žalovaným ako dlžníkom a veriteľom,
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú dôkazom o tom, že
zmenka má k pohľadávke vyplývajúcej z tejto zmluvy zabezpečovací charakter a že nárok zo zmenky

uplatnený žalobcom voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou.

45. Z novelizovaného ust. § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení
vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so

spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z ods.2 cit. ust. vyplýva, že v konaní
o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ktorý podpísal ako
vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti
prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú z § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré §

17 ods.2 ZZŠ odkazuje. Ak by takéto skutočnosti odôvodňovali námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný bol mohol
v prejednávanej veci uplatniť, súd ex offo zistí, či jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskouzmluvouapreskúma,čivrámciuplatnenéhonárokuzozmenky,tátonevzniklazovzťahu
so spotrebiteľom.

46.Presamotnéposúdenieuplatnenéhonárokuzozmenkyjepretozásadnýzáver,čijesprávnetvrdenie
žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok z iného záväzkového právneho
vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu ako indosatára

nauplatneniezmenkovejsumyvočizmenečníkovi-žalovanémunevzniklovsúvislostisospotrebiteľskou
zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným a remitentom
(spoločnosťou Pohotovosť) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať, že žalobca
bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže
vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na

skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi ako aj to, či sú kauzálne
námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či je potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa zmenky
podľa § 17 čl. I ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný, či dohoda o vyplnení zmenky má
vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná a či má žalobca nárok na primeranú výšku zmenkového
úroku.

47. Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže
postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

52. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 15.11.2010
sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

53. Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6
veriteľom.

54. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.55. Podľa § 39 OZ je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

56. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

57. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

58. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

59. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

60. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

61. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

62. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

63. Odvolací súd sa v podstatných bodoch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len
na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa ďalšie skutočnosti, a to aj v nadväznosti na tvrdenia uvedené
žalobcomvjehoodvolaníatiežajsprihliadnutímktomu,žeodvolacísúdsavprejednávanejveciodklonil
od právneho názoru vyjadreného v obdobných veciach, v ktorých rozhodoval do 23.12.2015, pretože
použil pri rozhodovaní, rovnako ako okresný súd právne predpisy, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci

použité neboli a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

64. V prejednávanej veci dospel odvolací súd k záveru, že zmenka vystavená dlžníkom ako zmenka
vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového
a je zmenkou platnou. Žalovaný ju vystavil ako zmenku na rad s doložkou bez protestu, ktorá

zabezpečovala splnenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel v postavení spotrebiteľa, pričom
sa nejedná o spotrebiteľský úver na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu nehnuteľností.

65. Zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Z vykonaného dokazovania
jenepochybné,žeideotzv.blankozmenku,ktorábolaveriteľomvyplnenávsúladesDohodouovyplnení

zmenky obsiahnutej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmenka bola vystavená na
predtlači pripravenej vopred veriteľom Pohotovosť s.r.o. a okrem zákonom predpísaného textu „zaplatím
za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o. Bratislava“, bol na nej vopred uvedený aj
zmenkový úrok 0,25% denne, údaj o splatnosti v prospech veriteľa Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na

zmenke bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia dopísaný neskôr, a to až po podpísaní zmenky
žalovaným ako vystaviteľom. Zmenka bola remitentom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava prevedená
nedatovaným indosamentom na žalobcu.

66.Odvolacísúdvtejtosúvislostiuvádza,ževčaseuzavretiazmluvyoúvereč. XXXXXXX zodňa19.11.

2008, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmenky a uzavretiu Dohody o vyplnení zmenky žalovaným,
nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne vylúčené. Podľa § 4 ods.6 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania zmluvy o úvere sa v
súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľsmel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru,
avšakmuselpostupovaťtak,abybolizachovanévšetkyprávadlžníkaakospotrebiteľa,ktorézozmluvyo
poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplývajú. Príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných

pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

67. Z okresným súdom vykonaného dokazovania, s rozsahom ktorého sa odvolací súd stotožnil
nesporne vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá medzi POHOTOVOSŤ s.r.o. a žalovaným je zmluvou
spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., predmetom

činnosti ktorej je poskytovanie úverov a ktorá vystupuje vo vzťahu k žalovanému v pozícii podnikateľa,
ktorý je dodávateľom a na druhej stane ju uzavrel žalovaný ako fyzická osoba, ktorý žiadal o poskytnutie
finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ. Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je
dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa
bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu tieto podmienky predložené len ako VPPÚ
na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto

prípade. Z úverovej zmluvy nesporne vyplýva, že v nej nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru,
pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytla žalovanému, zvýšil veriteľ len o sumu
poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, pričom celková suma na vrátenie žalovaným
dosahovala podľa úverovej zmluvy dvojnásobok a podľa sumy vyplnenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o. ako remitentom do zmenky takmer trojnásobok sumy úveru. Súčasťou zmluvy o úvere neboli ani

podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná úroková sadzba ani RPMN - ročná
percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe
uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

68. V tejto súvislosti odvolací súd na doplnenie uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou
spotrebiteľskou, ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode
o vyplnení zmenky začlenenej do čl. 17 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri vystavení

blankozmenky, ktorá síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až
doplnením chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to
vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie
spotrebiteľského úveru postupovať tak, aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému
nadobúdateľovizmenky,akúbybolmalvočipôvodnémuveriteľoviazároveňremitentovizmenky,t.j.voči

POHOTOVOSŤ s.r.o. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a pôvodný remitent
s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech
zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto
je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv.
rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal

vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu
bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie žalovaného, a tým
aj jeho obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj
bez súhlasu žalovaného ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva
dlžníka zo zmenky podať tzv. kauzálne námietky, na ktoré by bol mal právo podľa čl. I § 17 ZZŠ v znení

účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke bola
táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto konaní ako majiteľ zmenky
uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy aj so zmenkovými úrokmi a zmenkovou odmenou, pričom
okrem iného uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a žalovaný ako vystaviteľ ním uplatnenú
sumu nezaplatil.

69. Keďže si žalobca v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel odvolací súd podľa § 17 ods. 2 Zákona
zmenkového a šekového, ktorého zmena nadobudla účinnosť po vydaní rozhodnutia okresným súdom,
z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky námietky, ktoré by bol mohol žalovaný v konaní uplatniť,
najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola zmenka veriteľom a remitentom

vyplnená a následne indosovaná na žalobcu, aj keď žalovaný relevantné námietky nevzniesol.

70. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. bola
vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená doVPPÚ drobným písmom medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Táto
spoločnosť ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným, pričom tento
dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku, výslovne v Dohode o vyplnení zmenky neuviedla.

Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol
žalovaný zistiť výšku a spôsobu platenia zmenkovej sumy. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy
v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej
obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške
zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na

podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

71. Dohoda o vyplnení zmenky nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné predpoklady
neprijateľnej podmienky tak, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide o
neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré

umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaný musel na zabezpečenie návratnosti
úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ
nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne
námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nebol mohol
zmenku previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi

zmenky vzniesť, posúdil odvolací súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa.

72. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom k podstatnému sťaženiu
postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení námietok

týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový majiteľ
zmenky, musel splniť podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22. 12. 2015.

73. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode
o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva

obsahovala dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležiosti individuálne dohodnutej podmienky úverovej zmluvy, a
preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 OZ neplatná.

74. Okrem toho, že odvolací súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods.

2 v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s §
4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu jej uzatvorenia.

75. Dohoda o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že
zmenková suma bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky,

poplatky a zmluvné pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku
čoho odvolací súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

76. Takýto právny názor odvolacieho súdu vyplýva aj z gramatického výkladu § 52 ods. 1 a 2 a 53 ods.
1 OZ, ale aj § 4 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zák. č. 129/2010 Z.z., keďže každý

veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak tá istá povinnosť platí aj
pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa.

77. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. týmto zákonným spôsobom, keď uzavrela so žalovaným
zmenkovú dohodu - zmluvu o kauze zmenky, t.j. o dôvode, pre ktorý žalovaný vystavil v prospech

spoločnosti vlastnú blankozmenku „na rad“ (ordre zmenku), a nie zmenku - „nie na rad“ (rektazmenku),
nepostupovala.

78. Zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky
nespôsobuje neplatnosť zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak zakladá dôvodnú

obranu vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale
aj indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods.6 zák. 258/2001 Z.z. prijať. Odvolací
súd je toho názoru, že žalobcovi muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
zrejmé, že ak sú zmenkovými dlžníkmi výlučne fyzické osoby a ak boli na zmenkách uvedené číslazmluvy, že tieto boli vystavené na zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného
majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý bol aj veriteľom dlžníka, inak by nebol mal informácie o tom, koľko
zo zmenkovej sumy na splátky úveru už dlžník spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatil a o akú sumu

zníži ním uplatňovaný nárok zo zmenky. Musel preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky
zo spotrebiteľského úveru, keď v niektorých návrhoch žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru,
ale aj len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto údaje mohol zistiť len z podkladov predložených mu zo
strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“,
keďže boli na neho indosované, ale aj to, že medzi dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o.

bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť
všetky relevantné údaje pre uplatnenie nárokov zo zmenky. Nie je preto možné súhlasiť s jeho tvrdením,
že bol pri nadobúdaní zmenky dobromyseľný.

79. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že záväzok žalovaného ako spotrebiteľa
k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť na

nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Aj keď žalovaný kauzálne námietky,
tj. skutočnosti odôvodňujúce námietky, že jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou na ujmu jeho práv ako spotrebiteľa, ktoré by bol mohol žalovaný namietať
nepodal, okresný súd správne zistil všetky relevantné skutočnosti ex offo vykonaným dokazovaním, a
to v intenciách platného a účinného ust. § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ, ktorý mu uložil tieto skúmať vždy, a teda

nielen u tých zmenkových nárokoch, ktoré boli uplatnené na súde po 23.12.2016, ale aj pred týmto
dátumom. Žalobca netvrdil, ale ani v konaní nevyvrátil, že zmenka nemala zabezpečovací charakter a
že nebola vystavená v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, preto platí, že nárok zo zmenky si žalobca
uplatnil voči žalovanému, ktorý je fyzickou osobou zo zmenky, ktorá zabezpečovala spotrebiteľský uver,
vzniknutý na základe spotrebiteľskej zmluvy. Zo všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré odvolací súd

z Dohody o vyplnení zmenky zistil vyplýva, že pre jej rozpor so zákonom nie je žalovaný povinný ako
dlžník jej majiteľovi na zmenku plniť.

80. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo
výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

81. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

82. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške

náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 Civilného
sporového poriadku súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).